Rozhodnutie – Vlastnícke právo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/499/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305214571
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1305214571.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr.MilanaChalupkuaJUDr.JankyRichterovej,vprávnejvecižalobkyne:H.X.,B..XX.XX.XXXX,X.I.,
U.Č..XX,zastúpenejJUDr.MariánomChovancom,advokátomsosídlomvBratislave,Trnavská60,proti
žalovaným: 1/ H. T., B.. XX.XX.XXXX, X. X., W. X, X/ Q. V., B.. XX.XX.XXXX, X. I., U. XX, zastúpeným
JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom so sídlom v Rovinke, Úzka 4, na odvolanie žalobkyne i

žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. apríla 2012 č.k. 5C/829/2008- 261 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .
V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorousažalobkyňaJ.vpodiele1určenia

vlastníctva k pozemku L.. č. 112, záhrada, o výmere 252 m2, zapísanému v prospech žalovaných X/ H.
X/ na I. Č.. XXX pre W.. Ú. I. (pôvodne L.. P.. Č.. XX, L.. Č.. XXX) a určenia, že v rovnakom podiele patrí
do dedičstva po jej manželovi L. X., B.. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 10.02.2005, naposledy bytom I..

2.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa s manželom nestali vlastníkmi
sporného pozemku na základe prídelovej listiny zo dňa 21.09.1969, pretože v tomto čase vlastníkom

pozemku Československý štát už nebol. Sporný pozemok bol totiž na základe prídelovej listiny zo dňa
05.05.1966 vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných 1/ a 2/ T. L. a manželky Š.Q., G.. Š.. Dospel
tiež k záveru, že žalobkyňa a jej nebohý manžel nenadobudli vec do vlastníctva ani na základe vydržania
podľa § 134 ods. 1 OZ. Sporný pozemok museli užívať (podľa žalobkyne od r. 1951) čo i len s ústnym
súhlasom právnych predchodcov žalovaných, ktorým bol tento pridelený do vlastníctva výmerom ešte
v r. 1948. Vedeli teda, že im pozemok nepatrí a nemohli s ním nakladať v dobrej viere ako s vlastnou

vecou. O nedostatku ich dobromyseľnosti svedčí i žiadosť o pridelenie tohto pozemku v r. 1969. Na
tom nič nemení ani vystavenie prídelovej listiny zo dňa 21.09.1969, nakoľko sa jednalo o nulitný akt, o
čom museli vedieť, lebo prídel neregistrovali v katastri nehnuteľností. Vypočutí svedkovia potvrdili inak
nesporné užívanie pozemku žalobkyňou s manželom, avšak sa nevedeli vyjadriť k ich užívaciemu titulu.
Spoukazomnaustanovenia§872ods.5,6OZdospeltiežkzáveru,žespornýpozemokvprípadedobrej
viery bolo možné vydržať len v prospech štátu, pričom dohodu o osobnom užívaní pozemku žalobkyňa

s manželom neuzavreli a právo na uzavretie kúpnej zmluvy im zaniklo v jednoročnej prekluzívnej lehote.

3.Pri rozhodnutí a výpočte náhrady trov právneho zastúpenia úspešných žalovaných 1/ a 2/ vychádzal
z ceny pozemku v čase začatia konania vo výške 56,-Sk/m2.

4.Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia

žalobe, resp. jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu predovšetkým
vytýkala, že sa nevyporiadal s jej tvrdením, že prídelová listina zo dňa 05.05.1966, ktorou sa spornýpozemok pridelil do vlastníctva predchodcov žalovaných, nemá podstatné náležitosti (nie je opatrená
pečiatkou príslušného orgánu a nie je opatrená podpisom oprávnenej osoby). Zdôraznila, že so
žalobkyňou ako vlastníčkou pozemku komunikovali úrady, Slovenská správa ciest a iné subjekty, pričom

právni predchodcovia žalovaných nehnuteľnosť nikdy neužívali, nestarali sa o ňu, neprejavovali o ňu
žiaden záujem. Nesúhlasila so záverom súdom prvej inštancie o nedostatku ich dobromyseľnosti na
základe prídelovej listiny zo dňa 21.09.1969. Zastávala názor, že od tohto okamihu vstúpili s manželom
do oprávnenej držby a boli dobromyseľní, že im vlastnícke právo k tomuto pozemku patrí. Preto
vlastníctvo vydržali ku dňu 01.01.1992, pri započítaní vydržacej doby od jeho pridelenia.

5.Proti výroku o trovách konania podali včas odvolanie tiež žalované 1/ a 2/, namietajúce základ odmeny
za jeden úkon právnej služby. Žiadali v tejto časti napadnutý rozsudok zmeniť a priznať náhradu trov
právneho zastúpenia v zmysle ich vyčíslenia. Mali za to, že cena pozemku (s prístupom od cesty, s
možnosťou napojenia na siete) v čase začatia konania sa pohybovala od 70 do 90 €/m2. K odvolaniu
i pripojili stanovisko realitnej kancelárie.

6.Žalované 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Podľa ich
názoru v konaní relevantným spôsobom preukázali, že vlastnícky vzťah ich predchodcov k spornému
pozemku trval od 14.05.1948, kedy im bol pridelený do vlastníctva výmerom o vlastníctve pôdy.
Vlastníctvo tohto pozemku bolo potvrdené aj prídelovou listinou zo dňa 05.05.1966, na základe ktorej

bol potom vystavený i list vlastníctva č. 403 v ich prospech. Zdôraznili tiež, že výmer z roku 1948
v prospech právnych predchodcov manžela žalobkyne (P. X. s manželkou H., G.. W.) bol z dôvodu
neužívania pridelených nehnuteľností v roku 1957 zrušený a v tomto roku vydaná prídelová listina v
prospech žalobkyne a jej manžela sa zhodne s výmerom nevzťahovala na sporný pozemok. Poukázali
na skutočnosť, že žalobkyňou predložená prídelová listina zo dňa 21.09.1969 sa v štátnom archíve

v Modre nenachádza a doposiaľ žalobkyňa nepredložila jej originál, pritom prídelová listina zo dňa
19.09.1969 v prospech žalobkyne a jej manžela sporný pozemok neobsahuje. Žalobkyňou predloženú
kópiu prídelovej listiny z 21.09.1969 považovali preto za nevierohodný, pochybný a právne nulitný akt.
Za správny považovali preto záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa vedela, že nie je a nemôže byť
vlastníčkou pozemku, ohľadne dobromyseľnosti tak neuniesla dôkazné bremeno.

7.Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov vymedzených žalobkyňou (§ 379, § 380 ods.
1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

8.Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníctva k pozemku (špecifikovaný v 1. odseku), keď tento jej bol

(spolu s manželom) pridelený do vlastníctva prídelovou listinou zo dňa 21.09.1969, resp. na základe
vydržania, keď dobromyseľnosť držby veci ako vlastnej odvodzovala od uvedenej prídelovej listiny.

9.Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým i právnym záverom, z
ktorých správne vyvodil neopodstatnenosť žaloby.

10.Predovšetkým súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa sa s manželovom
nemohli stať vlastníkmi sporného pozemku na základe prídelovej listiny zo dňa 21.09.1969, keďže
sporný pozemok v tom čase už bol na základe prídelovej listiny zo dňa 05.05.1966 (obsahovo totožnej s
výmerom z r. 1948) vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. V zmysle zásady nemo plus iuris

transfere potest quam ipse habet teda štát nemohol na žalobkyňu a jej manžela previesť vlastníctvo k
veci, ktorú nevlastnil. Súd prvej inštancie uvedenú prídelovú listinu preto správne považoval za nulitný
právny akt. Naopak, štátnym archívom archivovaná prídelová listina zo dňa 05.05.1966 (č.l.101 spisu) v
prospech predchodcov žalovaných má všetky náležitosti správneho aktu. Neobstojí preto argumentácia
odvolateľky o pochybení súdu, ak na tento vlastnícky titul predchodcov žalovaných prihliadol.

11.Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v
otázke dobromyseľného užívania pozemku ako veci, ktorá jej i neb. manželovi vlastnícky patrí. Ako v
podrobnej analýze inštitútu vydržania (ktorú je preto nadbytočné opakovať i odvolacím súdom) uviedol
i súd prvej inštancie, dobromyseľná držba veci ako vlastnej je jedným z predpokladov originálneho

(neodvodeného) nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

12.Je nepochybné, že žalobkyňa aj s manželom záhradu (bezprostredne susediacu s nehnuteľnosťami
vo vlastníctve žalovaných a nachádzajúcu sa za miestnou komunikáciou oproti domu žalobkyne, tedanie predzáhradka) po dlhý čas, resp. žalobkyňa až doposiaľ, užívali bez akéhokoľvek rušenia. Samotná
držba veci (detencia) však pre vydržanie vlastníctva nepostačuje. Ako už bolo uvedené vyššie, vyžaduje
sa dobrá viera držiteľa veci (bonae fidei posesor), že užíva vec, ktorá mu vlastnícky patrí (§ 134, § 130

OZ). I podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nepreukázala, že vec spoločne s manželom užívali
ako vlastnú.

13.Požiadavka dobromyseľnosti nie je splnená, ak sa užívateľ veci subjektívne domnieva, že vec
mu patrí. Toto presvedčenie držiteľa sa musí opierať o okolnosti konkrétneho prípadu, z ktorých

možno vyvodiť záver, že akákoľvek iná osoba by za rovnakých okolností pri bežnej opatrnosti nemala
počas celej držby pochybnosti, že vec jej patrí (porovnaj napr. V 5/1989). Musí teda existovať akýsi
ospravedlniteľný omyl užívateľa veci o tom, že vec je v jeho vlastníctve, hoci tomu tak nie je.

14.Žalobkyňa za základ takéhoto ospravedlniteľného omylu považovala prídelovú listinu zo dňa
21.09.1969, v ktorej sa sporný pozemok pridelil do vlastníctva žalobkyne a jej manžela.

15.Pridelenie nehnuteľnosti do vlastníctva prídelovou listinou, resp. výmerom o vlastníctve pôdy možno
všeobecne považovať za právnu skutočnosť, ktorá zakladá ospravedlniteľný omyl užívateľa vecí, ak sa
neskôr preukáže, že nehnuteľnosť do vlastníctva nenadobudol. Podľa názoru odvolacieho súdu však
v prejednávanej veci o takýto prípad nejde.

16.Absencia dobromyseľnosti žalobkyne a jej manžela napriek len vo fotokópii predloženej prídelovej
listiny, ktorá sa v Štátnom archíve v Modre nenachádza (na rozdiel od iných prídelových listín a
výmerov o vlastníctve pôdy strán sporu, resp. ich predchodcov) je podľa názoru odvolacieho súdu
zrejmá predovšetkým zo skutočnosti, že na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela,

resp. predchodcov manžela a vo vlastníctve predchodcov žalovaných bolo vo vzťahu k tým istým
nehnuteľnostiam v intraviláne (aj v extraviláne) vydaných viacero prídelových listín, a to u žalujúcej
strany prakticky každé desaťročie. V listinách, vydaných v prospech žalujúcej strany, sporný pozemok
nie je uvedený v žiadnom zo štátnym archívom archivovaných výmerov alebo prídelových listín.
Neuvádza sa ani v prídelovej listine zo dňa 19.09.1969, vydanej len dva dni pred titulom, z ktorého sa

vyvodzuje dobromyseľnosť. Všetky ostatné listiny (výmer zo dňa 14.5.1948, zrušený pre odsťahovanie
sa svokrovcov žalobkyne do Lozorna a neužívanie pôdy na č.l. 163 spisu, prídelová listina zo dňa
20.2.1957, zo dňa 27.4.1965, zo dňa 19.9.1969 a napokon zo dňa 18.2.1976), sú obsahovo totožné,
resp. sa týkajú len skôr pridelených nehnuteľností.

17.Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené okolnosti vylučujú, aby na základe prídelovej listiny už i na
sporný pozemok zo dňa 21.9.1969 žalobkyňa a jej nebohý manžel vec dobromyseľne užívali ako vlastnú
v čase uchopenia držby i ku 1.1.1992. Prídelová listina zo dňa 19.9.1969 (bez sporného pozemku) im
bolanepochybnedoručená,keďženajejzáklade,anienazákladeprenichpriaznivejšejprídelovejlistiny
zo dňa 21.9.1969, žiadali dňa 28.12.1992 Geodéziu o zápis touto listinou pridelených pozemkov (č.l. 124

a 128 spisu). Pri priemernej opatrnosti museli mať pochybnosť o vlastníctve držanej veci, keďže v rozpätí
dvoch dní mali byť vydané dve prídelové listiny s rozdielnym obsahom prideľovaných pozemkov, pričom
dovtedy vydané výmer o vlastníctve pôdy a prídelové listiny (ale aj z r. 1976) boli obsahovo zhodné
s prídelovou listinou zo dňa 19.9.1969. Okrem toho žalujúca strana ohľadne pridelených pozemkov v
intraviláne opakovane komunikovala s príslušnými úradmi (napr. žiadosť z 27.2.1976 č.l. 134), musela si

byť preto vedomá skutočného stavu veci pred 21.9.1969 (prídelová listina zo dňa 20.2.1957 a 27.4.1965)
i po tomto dátume.

18.Na závere prvoinštančného i odvolacieho súdu o nedostatku dobromyseľnosti nič nemení, že
niektoré inštitúcie upovedomovali žalobkyňu o existencii rôznych administratívnych konaní, týkajúcich

sa i sporného pozemku.

19.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20.Odvolací súd poukazuje na nariadené predbežné opatrenie a potrebu postupu súdu prvej inštancie
podľa § 335 ods. 1 CSP.21.V časti trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
stotožniac sa s argumentáciou odvolateliek, že tarifná hodnota pozemku nebola zistená správne, keď
túto súd ustálil podľa zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach. V ďalšom konaní je potrebné zisťovať

všeobecnú hodnotu sporného pozemku v čase začatia konania ( § 387 ods. 1 CSP) a následne opätovne
rozhodnúť o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

22.Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

V Bratislave, dňa 29. november 2016