Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by Mgr. Ľudmila Ostrolucká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118362222
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6118362222.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČ: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500
03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36
715 352, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, Slovenská republika, proti žalovanému Ľ. N., L..
XX.XX.XXXX, P. J. M. XXXX/XX, XXX XX X., D. O., právne zastúpenému FALIS & Partners, s.r.o., IČO:
51 769 654, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, Slovenská republika, o zaplatenie sumy
926,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 300,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 626,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
626,- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a m i e t a.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 36 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená súdu elektronicky dňa 25.10.2018 (pôvodne Okresnému
súdu Banská Bystrica), domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 926,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že spoločnosť PROVIDENT Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821
09 Bratislava, SR (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvorila so žalovaným dňa 05.12.2014 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo: 610915376. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ
poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.500,- Eur. V súdenom prípade sa v spojení s
Dohodou o započítaní pohľadávok jedná o novo uzatvorenú zmluvu. V zmysle Dohody o započítaní
pohľadávok bola časť poskytnutého úveru započítaná na pohľadávku resp. pohľadávky pôvodného
veriteľa voči žalovanému. Žalovaný si s pôvodným veriteľom mohol dohodnúť, či budú peňažné
prostriedky poskytnuté formou bezhotovostného prevodu na účet uvedený žalovaným, alebo či budú
poskytnuté na účel predplatenej platobnej karty. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté
na účel predplatenej platobnej karty odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe jeho súhlasu.
Peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karte k dispozícii najneskôr 13. deň podpisu zmluvy.
Žalovaný sa v zmluve zaviazal úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok,
pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20.
Kalendárny deň po podpísaní zmluvy, keď to bol deň 25.12.2014, pričom posledná splátka bola splatná
dňa 29.01.2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť i náklady v celkovej sume 522,55
Eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so zmluvou žalovanýuzatvoril dňa 05.12.2014 i Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou
službou. V zmysle tejto sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok žalovanému službu, ktorá
spočívala najmä vo výbere splátok úveru priamo v mieste bydliska žalovaného alebo v inom mieste
podľa jeho určenia, a to prostredníctvom obchodného zástupcu pôvodného veriteľa. Za túto službu
sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady
pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena dojednaná na
sumu vo výške 772,50 Eur. Napriek uvedenému sa rozhodol v prospech žalovaného túto čiastku
neuplatňovať. Všetky úhrady žalovaného, ktoré boli na úver zaplatené boli započítané na celú istinu
poskytnutého úveru, teda na sumu 1.500,- Eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi celkovo uhradil 574,-
Eur. Táto suma bola započítaná celá na istinu úveru. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 29.01.2016,
kedy bola splatná posledná splátka. Zmluvou o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ mu postúpil
pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva vyplývajúcu z predmetného zmluvného vzťahu, o
čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok
nadobudla účinnosť dňa 16.12.2016. Žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splácať
svoje záväzky riadne a včas a uhradil len už uvedené splátky 574,- Eur. Ďalej úver nesplácal. Preto ho
listom zo dňa 23.08.2018 vyzval pred podaním žaloby na súd k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaný ju
doposiaľneuhradil.Pretopodalvočinemužalobunasúdozaplateniečiastky926,-Eur,ktorápredstavuje
rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t.j. 1.500,- Eur - 574,- Eur = 926,-
Eur. Zákonné úroky z omeškania uplatňuje odo dňa 17.12.2016 t.j. odo dňa nasledujúcom po účinnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok.
2. O žalobe žalobcu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom
sp.zn. 7Up/903/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v odpore,
ktorý doručil elektronicky upomínaciemu súdu dňa 06.12.2018 vzniesol námietku premlčania celého
uplatneného nároku žalobcu. Zo žalobného návrhu vyplýva, že na základe uvedenej zmluvy mal celkom
uhradiť sumu 2.795,05 Eur, ktorá je tvorená istinou vo výške 1.500,- Eur, úrokom a poplatkom za
garantovanú službu vo výške 522,55 Eur a sumou vo výške 772,50 Eur za službu Komfort. Z týchto
skutočností vyplýva, že celková výška odplaty pre uvedený spotrebiteľský úver pri poskytnutej sume
1.500,- Eur predstavuje 2.795,05 Eur pri splatnosti úveru 60 týždňov. Podľa výpočtu internetovej
kalkulačky výška úroku predstavuje tak 70,49 % ročne. Výška RPMN pre daný úver predstavuje 229,96
%. Preto má za to, že takáto výška odplaty je neprimeraná, odporujúca dobrým mravom podľa § 3
Občianskeho zákonníka, hraničiaca až s úžerou. Pôvodný veriteľ nekalou obchodnou praktikou a za
používania neprijateľných zmluvných podmienok (zmluva Komfort a poplatok za garantovanú službu)
neúmerne navýšil odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver. Z tohto dôvodu je potrebné zmluvu o úvere
považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal na
právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 10Csp/256/2017 zo dňa 20.09.2018. Dohodu o
odplate za poskytnutie úveru nie je možné odčleniť od samotnej úverovej zmluvy, na základe čoho
je potom potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná
pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, v zmysle § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa
tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, v danom prípade zmluvu o úvere. Žalobcovi v
dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere vzniklo tak právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neplatného právneho úkonu. Nakoľko bol nárok žalobcu na súde uplatnený až dňa 25.10.2018 a k
poskytnutiu finančných prostriedkov došlo v lehote do 13-tich dní odo dňa podpisu zmluvy, nárok žalobcu
je premlčaný tak v subjektívnej, ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Na platnosť právnych úkonov je
súd povinný prihliadať ex offo. Z týchto dôvodov žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať náhradu trov konania.
4. Upomínací súd výzvou zo dňa 11.01.2019 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15-tich dní od doručenia
výzvy vyjadril k podanému odporu a aby v tejto istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Výzvu realizoval
upomínací súd podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen„ZoUK“).Predmetnávýzvaaodporprotiplatobnémurozkazubolidoručenéprávnemu
zástupcovi žalobcu dňa 14.01.2019. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhoval pokračovať
v konaní procesným úkonom, ktorý bol doručený upomínaciemu súdu dňa 23.01.2019, teda v lehote
uvedenej vo výzve upomínacieho súdu zo dňa 11.01.2019 a v lehote uvedenej v § 14 ods. 1 ZoUK.
Žalobca v tomto procesnom úkone uviedol, že predmetom žaloby je len suma pozostávajúca z rozdielumedzi reálne poskytnutou istinou vo výške 1.500,- Eur a vykonanými úhradami zo strany žalovaného
vo výške 574,- Eur. Chýbajúce náležitosti zmluvy nespôsobujú jej neplatnosť, ale len jej bezúročnosť.
Na základe tohto sa obrana žalovaného v tomto rozsahu javí ako nedôvodná. Zmluva bola riadne
podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, pričom v konaní predložil aj potvrdenie o vyplatení finančných
prostriedkov. V zmysle uvedeného tak boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť
právneho úkonu. Žalovaný nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený. V konaní si neuplatňuje
nárok titulom zmluvy o zabezpečení služby, ani titulom poplatku za garantovanú službu. Samotná
neplatnosť nároku titulom príslušenstva pohľadávky, kde je zaraďovaná aj odplata, je odčleniteľná od
pôvodnej zmluvy a preto nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy o úvere. Súčasne navrhol pokračovať v
konaní na miestne príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Zvolen.
5. Okresný súd Banská Bystrica na to postúpil predmetnú vec na prejednanie tunajšiemu súdu ako
vecne a miestne príslušnému podľa § 13 v spojení s § 14 CSP, keď podľa § 13 CSP na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 14 CSP,
všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
6. Po postúpení veci Okresný súd Zvolen uznesením sp.zn. 14Csp/9/2019-65 zo dňa 13.02.2019
podľa § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril
k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica ako vyjadrenie k odporu
žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že
na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Na toto vyjadrenie
žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 28.02.2019, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Zvolen dňa
01.03.2019. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca sa snaží v žalobe, ako aj vo vyjadrení k
odporu upriamiť pozornosť na to, že si uplatňuje len istinu úveru a nič iné. Takýmto konaním sa len snaží,
aby sa vyhol skúmaniu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska neprijateľnosti zmluvných
podmienok, nekalých obchodných praktík voči nemu ako spotrebiteľovi a podstatnej skutočnosti, že
odplata v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Opakovane poukázal, že zmluva obsahuje dojednanie o neprimeranej odplate
za poskytnutie spotrebiteľského úveru v takej miere, že je v rozpore s dobrými mravmi, obsahuje
poplatok za garantovanú službu, ktorý je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odmena, resp. poplatok
za službu Komfort bol posudzovaný kontrolným orgánom a to Národnou bankou Slovenska, pričom bola
konštatovanájehoneprijateľnosťzapoužitianekalejobchodnejpraktiky,začobolapôvodnémuveriteľovi
uložená pokuta vo výške 90.000,- Eur. Ide o rozhodnutie NBS č. NBS1-000-023-846. Takáto zmluva
nemôže preto požívať právnu ochranu a súd by mal zmluvu o úvere posudzovať ako celok. Navyše
pokiaľ je dohoda o odplate neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie a je potom neplatná
ako celok. Takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom v súlade s
§ 39 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 53d Občianskeho zákonníka, ktoré bolo zavedené novelou
Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť od 01.06.2014. V
tomto smere poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Co/318/2016 zo dňa
27.06.2017 a sp.zn. 14Co/505/2016 zo dňa 05.09.2017. Trval na zamietnutí žaloby a priznaní náhrady
trov konania.
7. Po týchto procesných úkonoch súd na prejednanie žaloby nariadil pojednávanie na deň 02.04.2019.
Tohto pojednávania sa právny zástupca žalovaného zúčastnil, právny zástupca žalobcu sa tohto
pojednávania nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 15.03.2019, tento neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu dňa 26.03.2019, oznámil, že
netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, ďalej že na tejto osobnej účasti na pojednávaní
netrvá ani žalobca, ako dôvod neúčasti uviedol nenavyšovanie trov právneho zastúpenia. Nepožiadal
zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. V tomto podaní súčasne poukázal na aktuálny nález
ústavného súdu sp.zn. PL.ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, kde je konštatované, že ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ sa teda žalovaný nedovoláva premlčania, nárok nie je premlčaný.
Opätovne mal za to, že úverovú zmluvu nemožno považovať za neplatný právny úkon, keďže je možné
oddeliť samotnú úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktoré sú dvomi samostatnými
právnymi úkonmi. Príslušenstvo pohľadávky by mohlo byť predmetom posudzovania len v tom prípade,
pokiaľ by boli vykonané úhrady započítavané nielen na istinu, ale aj na príslušenstvo. Trval na podanej
žalobe. Nakoľko právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, a nakoľko
nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd vec na tomto pojednávaníprejednal a rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu podľa § 180 CSP.
8. Na základe dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe, keď žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a ani
neoznačil žiadne dôkazy na vykonanie, súd zistil tento skutkový a právny stav:
9. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.12.2014 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“)
súd zistil, že táto bola uzavretá medzi PROVIDENT Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, SR ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) na
jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej. Na základe tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pôvodný veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský bezúčelový úver v sume 1.500,- Eur. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená podľa Zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu tejto zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že celkové náklady žalovaného, ktorý uzatvoril túto zmluvu ako
spotrebiteľ podľa § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z.z., boli tvorené súčtom úroku a poplatku za
garantovanú službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 26,50 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo
výške 255,96 Eur a poplatok za garantovanú službu bol dojednaný pevnou sumou 266,59 Eur. Celkové
náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu
mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 71,15 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ Zákona č.
129/2010 Z.z. (ďalej len „dlžná suma“), ktorú sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal zaplatiť pôvodnému
veriteľovi na základe predmetnej zmluvy bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase
uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 2.022,55
Eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala
36,30 %. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu zaplatiť v 60-tich týždenných splátkach, pričom výška každej
splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola dojednaná vo výške 33,71 Eur a výška poslednej
splátky bola dojednaná na čiastku 33,66 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60-tich týždňov, pričom
termín splatnosti prvej splátky bol dojednaný na 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej
ďalej splátky bola dojednaná na 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným
dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy bol deň splatnosti poslednej splátky, ktorým bol siedmy deň
60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splátka sa považovala za uhradenú dňom jej pripísania
na bankový účet veriteľa. Žalovaný si zvolil čerpanie úveru prostredníctvom režimu „predplatenej
platobnej karty“. Obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť tejto zmluvy, a ktoré upravovali ďalšie
práva a povinnosti zmluvných strán nie sú podpísané stranami, osobitne nie sú podpísané žalovaným
ako spotrebiteľom. Z bodu 4. týchto vyplýva, že za poplatok za garantovanú službu sa PROVIDENT
zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné: - službu prevencie kumulácie neuhradených splátok
prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením
sumy splatnej podľa tejto zmluvy, - podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104
a kontaktných centier na pobočkách PROVIDENT-u, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných
hodináchuvedenýchnawebovomsídlewww.provident.sk,vsúvislostisposkytovaníminformáciioúvere
a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, - službu vyhotovenia duplikátov dokumentov
v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, - službu poskytovania karty splátok
zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, - na základe písomnej
žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej 4 týždne
sa PROVIDENT zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac
na obdobie 4 týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od
zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.
10. Uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predchádzala žiadosť žalovaného o predčasné splatenie
predchádzajúceho úveru zo dňa 05.12.2014 (č.l. 14 spisu) a dohoda o započítaní pohľadávok
uzatvorená podľa § 580 Občianskeho zákonníka medzi pôvodným veriteľom a žalovaným zo dňa
05.12.2014 (č.l. 14 spisu), z ktorých právnych úkonov vyplýva, že časť poskytnutého úveru podľa zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.12.2014 bola započítaná na predchádzajúcu pohľadávku pôvodného
veriteľa voči žalovanému z predchádzajúcej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort zo dňa 05.12.2014 (ďalej len „zmluva o poskytnutí služby“),
súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi stranami spotrebiteľskej zmluvy podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, keď pôvodný veriteľ túto zmluvu o poskytnutí služby uzatvoril ako poskytovateľ a žalovaný
ako zákazník s tým, že v zmysle tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi za odmenu podľa
tejto zmluvy dohodnutej a počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatípeňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610915376, ktorá bola uzatvorená medzi zákazníkom
a poskytovateľom a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to
spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákazník sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť.
Prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočniť v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom
mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Zákazník sa zaviazal, že
poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovo odmenu vo výške 772,50 Eur s
tým, že zákazník sa ďalej zaviazal splácať túto odmenu v 60-tich pravidelných splátkach, a to v 59-
tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 12,88 Eur, poslednú splátku sa zaviazal
uhradiť vo výške 12,58 Eur, keď splátky za túto službu sa zaviazal splácať počas doby splácania
spotrebiteľského úveru uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena mala byť splatná v
hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania
obidvomi zmluvnými stranami. Zmluva bola podpísaná stranami dňa 05.12.2014.
12. Žalovaný vo Vyhlásení ku karte Provident zo dňa 05.12.2014 potvrdil svojim podpisom prevzatie
predplatenej platobnej karty „Provident“ k zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Žalobca ďalej predložil Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 610915376 zo dňa 30.06.2018, z ktorého vyplýva, že na predplatenú platobnú
kartu vydanú žalovanému bola dňa 05.12.2014 poukázaná čiastka 1.500,- Eur.
14. Z predžalobnej výzvy zo dňa 23.08.2018 súd zistil, že žalobca touto výzvou vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej čiastky vyčíslenej na sumu 2.269,55 Eur, v ktorej bol zahrnutý i zákonný úrok z omeškania,
keď túto sumu žiadal od žalovaného uhradiť najneskôr do 02.09.2018. Predžalobná výzva bola pre
žalovaného odoslaná na pošte dňa 24.08.2018.
15. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 oznámil pôvodný veriteľ žalovanému,
že jeho pohľadávka zo zmluvy o spotrebnom úvere a zo zmluvy o poskytnutí služby Komfort,
obidvoch zo dňa 05.12.2014 bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
16.12.2016 na spoločnosť žalobcu, keď postúpenie pohľadávok má za následok, že dlžnú čiastku od
doručenia oznámenia bol žalovaný povinný plniť spoločnosti žalobcu. Celková čiastka bola vyčíslená
na sumu 2.221,- Eur. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo odoslané pre žalovaného na pošte dňa
02.01.2017.
16. Z oznámenia Výpisu splátok a úhrad, ktorý predstavuje formulárové tlačivo pôvodného veriteľa pre
úver č. 610915376 (č.l. 13 spisu) vyplývajú jednotlivé splátky žalovaného s uvedením dátumu a výšky tej
ktorej splátky, ktorú uhradil, keď žalovaný uhradil na úver doposiaľ čiastku 574,- Eur s tým, že posledná
suma bola uhradená dňa 24.08.2015.
17. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 05.12.2014, kedy
bola zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru medzi stranami sporu
uzatvorená (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
20.Podľa§2písm.b/zákonač.129/2010Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumieveriteľomfyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a/ druh spotrebiteľského úveru,
b/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta, právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e/identifikáciuosoby,ktorejvlastníckeprávotovarualeboslužbyneprechádzanaspotrebiteľaokamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov na celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l/ právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m/ súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n/ prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o/ úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p/ upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q/ veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r/ výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s/ informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t/ právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w/ právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
22. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
24. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom a všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok.
25. Podľa § 19 ods. 2 druhá veta zákona č. 129/2010 Z.z., náklady na vedenie účtu, na ktorom sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na
platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom.
26. V zmysle prvej vety tohto zákonného ustanovenia, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver.
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
30. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
32. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
34. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 05.12.2014, kedy bola zmluva
o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru medzi stranami sporu uzatvorená (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
37. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
39. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
40. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
41. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.
42.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
43. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
44. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
45. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
46. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
47. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.48. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur s príslušenstvom a nedôvodná v časti
o zaplatenie sumy 626,- Eur s príslušenstvom.
49. Aktívna legitimácia žalobcu je v konaní preukázaná Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
16.12.2016. Oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému bolo oznámené pôvodným veriteľom,
spoločnosťou PROVIDENT Financial, s.r.o. ako postupcom listom zo dňa 16.12.2016, ktorý bol odoslaný
žalovanému na pošte dňa 02.01.2017. Tieto skutočnosti žalobca dokladoval, žalovaný tieto skutočnosti
v konaní nenamietal. Žalobca tak v konaní preukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o
ktorý v konaní ide, v zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
50. Z vykonaného dokazovania ďalej mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťou PROVIDENT Financial, s.r.o. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere dňa 05.12.2014 a súčasne v ten istý deň, teda dňa 05.12.2014 aj tzv. nepomenovaná zmluva
označená ako zmluva o poskytnutí služby KOMFORT. Obidve tieto zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými
(typovými, formulárovými). Jedná sa o zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a
voči vopred neurčenému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú.
Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie spotrebiteľom. Žalovaný
mal v daných zmluvných vzťahoch postavenie spotrebiteľa a veriteľ mal postavenie dodávateľa. Na
žalovaného pri uzatvorení zmluvných vzťahov je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri
uzavretí zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na právneho predchodcu
žalobcu je potrebné hľadieť ako na dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení zmlúv konal v rámci
predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Na daný zmluvný právny vzťah je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd zároveň podriadil aj pod
právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o zmluvu, žalovaný má s poukazom na §
2 písm. a/ postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonal v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania a právny predchodca žalobcu (žalobca) má s poukazom na § 2
písm. b/ uvedeného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval
ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
51. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.12.2014 žalovanému ako dlžníkovi bol
pôvodným veriteľom poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur. Táto skutočnosť vyplýva z predmetnej
zmluvy, ako aj z ďalších listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v konaní. Žalovaný v konaní
nerozporoval tvrdenie žalobcu, že na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý úver v sume 1.500,-
Eur, preto súd z tejto skutočnosti vychádzal ako z nespornej v konaní. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť
spolu so všetkými nákladmi v sume 2.022,55 Eur. Táto suma predstavovala okrem istiny úveru 1.500,-
Eur a riadneho úroku z úveru, ktorý bol dojednaný vo výške 26,50 % ročne a vyčíslený na čiastku 255,56
Eur, aj poplatok za garantovanú službu vo výške 266,59 Eur. Žalovaný sa zaviazal úver včítane všetkých
týchtonákladovzaplatiťv60-tichtýždennýchsplátkachvovýške33,71Eursvýnimkouposlednejsplátky,
ktorá bola dojednaná na sumu 33,66 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20. kalendárny
deň po uzavretí zmluvy, čo bolo v danom prípade dňa 25.12.2014. Splatnosť každej ďalšej splátky bola
dojednanána7.kalendárnydeňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.Konečnýmdňomsplatnostiúveru
a dlžnej sumy bol dojednaný deň splatnosti poslednej splátky, ktorým bol 7. deň 60-teho týždňa po dni
uzavretia zmluvy. RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená 71,15 %, priemerná hodnota
RPMN vzťahujúca sa na úver je v zmluve uvedená 36,30 %.
52. V zmysle zmluvy o poskytnutí služby Komfort, ktorá bola tiež uzatvorená medzi stranami dňa
05.12.2014 sa žalovaný za poskytnutú službu zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 772,50 Eur. Túto
mal tiež uhradiť v 60-tich pravidelných týždenných splátkach vo výške 12,88 Eur, s tým, že poslednásplátka mala byť vo výške 12,58 Eur. Odmena za túto službu bola dojednaná za službu výberu splátok
poskytovateľom od žalovaného na splácanie úveru v hotovosti.
53. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ktorý bol dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom
úvere na čiastku 266,59 Eur, čo je obsahom tejto garantovanej služby vyplýva len z bodu 4. zmluvných
dojednaní, ktoré nie sú stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpísané, a ktoré predstavujú
formulárové tlačivo pôvodného veriteľa, ktorého obsah žalovaný žiadnym spôsobom ako spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť.
54. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je ďalej uvedené, že celkové náklady na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 71,15 %. Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy).
55. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má zohľadniť teda všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok
za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru
súdu patrí aj poplatok za poskytnuté služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať
všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových
či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie len RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, znamená, že spotrebiteľ nemá úplné a
dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúkať práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci
komplexné náklady. Z činnosti súdu je známe, že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby
v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane
skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako to bolo v tomto prípade v súvislosti so zmluvou o zabezpečení
splátok úveru. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má
pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd v danom prípade konanie veriteľa
považoval za nekalo súťažné a v rozpore s dobrými mravmi, keď tento neuviedol vo výpočte RPMN
všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom včítane nákladov spojených so službou
ozabezpečenísplátokúveruatakúmyselnevyvolaldojemvýhodnostiúveru,čomohlomaťamalopodľa
názoru súdu bez pochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto
konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.
56. Súd v spore zistil, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá aj zmluva o
poskytnutí služby Komfort (formou samostatnej listiny). Touto zmluvou bola dojednaná doplnková služba
súvisiaca so spotrebiteľským úverom. Hlavným predmetom plnenia veriteľa bolo poskytnutie úveru za
úrok, zmluva o poskytnutí služby Komfort bola podmienená vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
keďžebezexistenciezmluvyospotrebiteľskomúverelenexistenciasamotnejzmluvyoposkytnutíslužby
Komfort by nemala právne a ani skutkové opodstatnenie. Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola
predmetom zmluvy o poskytnutí služby Komfort (vo výške viac ako 50 % úveru), keď úver bol poskytnutý
vo výške 1.500,- Eur a odplata za túto službu bola dojednaná vo výške 772,50 Eur, mala byť preto podľa
názoru súdu v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Teda mala byť zahrnutá do RPMN. Z uvedeného vyplýva, že
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, čo
zákonodarca spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Tým, že odplata za
túto službu nebola zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, v
zmluveospotrebiteľskomúverekeďžetentotútoskutočnosťnezohľadňujejenesprávneuvedenáRPMN
vo výške 71,15 %. Súd sa tak stotožňuje s obranou žalovaného, že RPMN pre daný úver nie je uvedená
v zmluve o spotrebiteľskom úvere správne, čo zákon spája so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.57. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd ďalej zistil, že medzi stranami bol dojednaný
v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere mimo úroku z úveru, ktorý v zmluve je vyčíslený na čiastku
255,96 Eur i poplatok za garantovanú službu v čiastke 266,59 Eur. Po preskúmaní zmluvy ohľadne tohto
poplatku za garantovanú službu súd zistil, že obsah tejto služby bol dojednaný v bode 4. obchodných
podmienok, ktoré spotrebiteľom nie sú podpísané. Súd konštatuje, že sa jedná o službu veriteľa, ktorá sa
má poskytovať zákazníkovi v súvislosti s úverovou zmluvou, v to v bode a/ upozornenie na omeškanie
s úhradou splátky. Túto povinnosť má však veriteľ v zmysle § 9 ods. 11 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j.
nejedná sa o nadštandardnú službu, ale o splnenie zákonnej povinnosti veriteľa. V bode b/ až d/ sa
jedná o službu vyjadrenú ako možnosť získať od veriteľa rôzne informácie v úradných hodinách o
úvere, možnosť získať pomôcku a to evidenciu platieb, možnosť získať duplikáty dokumentov v prípade
straty alebo poškodenia. Takto koncipovaná služba však neznamená reálne poskytnutie akéhokoľvek
protiplnenia zo strany veriteľa za dojednaný poplatok. Je prirodzené, že medzi veriteľom a klientmi
pri poskytovaní úver musí byť zachovaná možnosť vzájomných komunikácii a pokiaľ veriteľ akúkoľvek
z týchto služieb zákazníkovi aj poskytne, je oprávnený za to žiadať odplatu, avšak vo výške, ktorá
zodpovedá nákladom veriteľa, ktorú s poskytnutím služby aj reálne má. Takto koncipovaná služba,
za ktorú veriteľ inkasuje poplatok bez poskytnutia reálnej protihodnoty je podľa názoru súdu nekalou
praktikou. Nemožno nanútiť klientom v rámci poskytnutia úveru poplatok za službu, ktorá má formu
možnosti žiadať od veriteľa informácie týkajúce sa úveru. Čo sa týka samotnej pomôcky „evidencie
platieb“ táto povinnosť v bode 7, je zákonnou povinnosťou veriteľa v zmysle § 9 ods. 3 a § 5 zákona č.
129/2010 Z.z.. Navyše takáto služba neslúži výlučne v prospech klienta. Na základe týchto skutočností
potom súd konštatuje, že takto dojednaná služba v zmysle bodu 4. obchodných podmienok neznamená
žiadne reálne poskytnutie služby klientom a teda dojednanie takejto „služby“ vrátane poplatku zaň je
možné považovať za dojednanie v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho veriteľ túto
garantovanú službu zahrnul do odplaty za poskytnutie úveru, čo zvýšilo celkovú nákladovosť úveru
vyjadrenú vo forme RPMN. Nakoľko navyše veriteľ nepreukázal akú garantovanú službu poskytol, nie
je oprávnený žiadať tento poplatok. Aj v tomto ohľade preto údaj o RPMN je v spotrebiteľskej zmluve
zavádzajúci pre spotrebiteľa, a preto úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je i z
tohto dôvodu bezúročný a bez poplatkov.
58. Žalobca v konaní uplatnil nárok len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuplatnil nárok aj zo
zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ poskytol úver
žalovanému 1.500,- Eur, žalovaný doposiaľ zaplatil na úver čiastku 574,- Eur, ktorá skutočnosť v konaní
nebola sporná, žalovaný nerozporoval v konaní tvrdenie, že doposiaľ na úver zaplatil čiastku 574,- Eur.
Žalobca v konaní uplatnil nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 1.500,- Eur a tým, čo
žalovanýdoposiaľvrátilnaúver,tedačiastkou574,-Eur,čočiní926,-Eur.Neuplatnilnárokvyplývajúcizo
zmluvy o poskytnutí služby Komfort, a neuplatnil ani nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov, poplatkov
dojednaných v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď pripustil, že spotrebiteľský úver treba pokladať za
bezúročný a bez poplatkov.
59. V konaní bolo súdom treba posúdiť, či neplatnosť dojednania o odplate za spotrebiteľský úver
v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno vzťahovať na celý právny úkon zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, tak ako to žiadal žalovaný. Po posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd mal v konaní
za to, že dodanie odplaty za spotrebiteľský úver možno obsahovo oddeliť od ostatnej časti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, keď sa potom súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že neplatné dojednanie
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru spôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zvyšujúca časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj po prihliadnutí na neplatné
dojednanie odplaty môže podľa názoru súdu ako právny úkon zvyšujúcej časti samostatne obstáť,
pričom v zvyšujúcej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd nezistil žiadne dôvody absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Dôvod neplatnosti dojednania odplaty za úver sa tak podľa názoru súdu
nevzťahuje na celý právny úkon s prihliadnutím na § 41 Občianskeho zákonníka, zvyšujúcu časť
tohto právneho úkonu je možné obsahovo oddeliť od dojednania právneho úkonu v časti odplaty.
Nie sú neplatné údaje o tom, kto zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril, nie sú neplatné údaje v
spotrebiteľskej zmluve v akej výške bol úver poskytnutý, a preto podľa názoru súdu žalobcov nárok
sa neriadi § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda nie je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ak žalobca žiada vrátiť len úverové prostriedky na istine úveru. Nárok sa spravuje §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., o
spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.60. Právne posúdenie nároku má potom vplyv aj na posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy. Nárok sa nespravuje zásadami o vydaní bezdôvodného obohatenia, podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo dôvodné
posúdiť, či ku dňu podania žaloby na súd boli premlčané niektoré zo splátok úveru. Žalobca v tomto
konaní nesprávne poukazoval na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, pretože
tento sa vťahuje k ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V súdenom spore
o takýto prípad nejde, pretože spotrebiteľ v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania.
61. Zo spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal splácať úverové splátky
v 60-tich týždňových splátkach s tým, že splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20. deň po uzavretí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 05.12.2014,
splatnosť prvej splátky teda nastala dňa 25.12.2014 a v zmysle ďalších zmluvných dojednaní splatnosť
každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Druhá splátka
bola tak splatná 01.01.2015, každá ďalšia splátka bola splatná 7. kalendárny deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, keď 60. splátka bola splatná tak dňa 11.01.2016. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania, keď v zmysle § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Podľa tretej vety, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
62. V súdenej veci nebolo sporné, že nárok žalobcu podlieha premlčaniu a keďže bolo plnenie dlžníka
dohodnuté v splátkach, platí tu § 103 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o premlčanie jednotlivých
splátok. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročný celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Prípad
druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka v súdenej veci nenastal. Keďže plnenie bolo dohodnuté v
60-tich týždenných splátkach s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 11.01.2016, vzhľadom na
premlčaciu dobu, ktorá je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, súd sa zaoberal, ktoré z
týždennýchsplátokdlžníkasúvkonanípremlčanévzhľadomnapodaniežalobynasúdedňa25.10.2018.
Žalovaný vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal tak povinnosť platiť úver poskytnutý
v čiastke 1.500,- Eur v týždenných splátkach po 25,- Eur (60 x 25,- Eur = 1.500,- Eur). Uhradil 574,-
Eur, čo pri splátkach 25,- Eur predstavuje úhradu 23 týždenných splátok po 25,- Eur (22,96 splátok).
Žalobca podal na súde žalobu dňa 25.10.2018, vzhľadom k tomu, že posledná splátka bola splatná dňa
11.01.2016, nie sú premlčané splátky splatné od 26.10.2015 do 11.01.2016, čo je 12 splátok po 25,-
Eur, čo je spolu čiastka 300,- Eur, keď nie sú premlčané splátky splatné dňa 26.10.2015, 02.11.2015,
09.11.2015, 16.11.2015, 23.11.2015, 30.11.2015, 07.12.2015, 14.12.2015, 21.12.2015, 28.02.2015,
04.01.2016 a 11.01.2016, teda splátky od 49. splátky po 60. splátku. Zvyšujúce splátky neuhradené
žalovaným sú premlčané v trojročnej premlčacej dobe, čo je spolu suma 626,- Eur, t.j. 25,- Eur x 25
splátok.Premlčanésúsplátkysplatnéod04.05.2015do19.10.2015vpočte25splátokvzhľadomktomu,
že žaloba bola podaná o úhradu týchto splátok na súde dňa 25.10.2018, teda sú premlčané v trojročnej
všeobecnej premlčacej dobe, ktorá u týchto splátok uplynula pri poslednej z nich márne dňa 19.10.2018.
Premlčané sú splátky od splatnej 24. týždennej splátky až po 48. týždennú splátku, tieto boli splatné
dňa04.05.2015,11.05.2015,18.05.2015,25.05.2015,01.06.2015,08.06.2015,15.06.2015,22.06.2015,
29.06.2015, 06.07.2015, 13.07.2015, 20.07.2015, 27.07.2015, 03.08.2015, 10.08.2015, 17.08.2015,
24.08.2015, 31.08.2015, 07.09.2015, 14.09.2015, 21.09.2015, 28.09.2015, 05.10.2015, 12.10.2015 a
19.10.2015.
63. Na základe vyššie uvedených skutočností súd potom prisúdil žalobcovi nárok na úhradu čiastky
300,- Eur, v zvyšujúcej časti nárok žalobcu o zaplatenie sumy 626,- Eur ako nedôvodný a premlčaný a
vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania žalovaným, zamietol.
64. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z prisúdenej sumy, z neprisúdenej nárok
nepriznal, keďže nepriznal istinu. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou
úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol po tomto dni. Výškaúrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
65. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5,00 % ročne z prisúdenej sumy od 17.12.2016 (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky, tak
ako si v spore uplatnil žalobca, za skoršie obdobie úrok z omeškania priznať nežiadal) do zaplatenia.
Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nepresahujúcej zákonnú
výšku. Uvedené vyplýva z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z
omeškania je o 5 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
66. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
69. V spore bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Úspech žalovaného predstavuje v percentuálnom vyjadrení 36 % (300 ÷ 926 = 0,32, t.j. 32 %, 626 ÷
926 = 0,68 t.j. 68 %, 68 % - 32 % = 36 %).
70. Úspech žalovaného predstavuje v konaní 36 %, keď v takomto rozsahu je povinný nahradiť trovy
konania žalovanému žalobca vo výške vyčíslenej samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.