Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/69/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105207986
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1105207986.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa:

H.. J. Q., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XX, R., Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, sídlo Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody podľa zák.č.
514/2003 Z.z. vo výške 3.083.838,40 EUR (92.903.716,-Sk) a nemajetkovej ujmy 531.102,70 EUR
(16.000.000,-Sk)

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 01.03.2005, doručeným tunajšiemu súdu 04.03.2005 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim

rozhodnutím uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 54.392.141,-Sk (1.805.488,32 EUR) s
príslušenstvom, titulom náhrady škody nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím v
zmysle zák.č.58/1969Zb. a zák.č. 514/2003 Z.z..

Podaním z 18.01.2006, doručeným tunajšiemu súdu 26.01.2006, navrhovateľ rozšíril návrh na sumu
93.395.028,-Sk (3.100.146,98 EUR) s príslušenstvom, ktorá spočívala v náhrade škody a nemajetkovej
ujmy. Súd zmenu návrhu uznesením zo 14.11.2007 pod č.k. 15C 69/2005-15 podľa § 95 ods. 1 O.s.p.,

pripustil.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.06.1997 pod č.k.
17 Rob 1361/1996 získal exekučný titul na vymoženie pohľadávky proti povinnému Obec Holčíkovce
vo výške 99.997,-Sk s príslušenstvom. Vo veci exekúcie bol poverený uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo 14.11.1997 pod č.k. 2Zp 2158/1997 súdny exekútor Štefan Šviderský, ktorý bol uznesením
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 29.03.1999 pod č.k. Er 3196/1997 v spojení

s č.k. EX 586/1999 z exekúcie vylúčený a na vykonanie exekúcie bol poverený Ing. Štefan Varga.
V priebehu rokov 1999 až 2004 Ing. Štefan Varga vymohol len nepatrnú časť pohľadávky cca 2% a
nakoniec Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/1997-138
v spojení s č.k. EX 586/1999 exekúciu zastavil. Podľa názoru navrhovateľa tým, že Okresný súd vo
Vranove nad Topľou v uznesení z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/1997-138 v spojení s č.k. EX 586/1999
nedal v poučení možnosť odvolania, hoci ust.§ 58 ods.4 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania
výslovne uvádza, postupoval nezákonne, čím po piatich rokoch trvania exekúcie došlo k situácii, kedy

povinný vyzval exekútora na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré vymohol. V ďalšom navrhovateľ
poukázal na prieťahy v exekučnom konaní exekútora Šviderského v období rokov 1997 až 1999 ako aj
na prieťahy v exekučnom konaní exekútora Ing. Štefana Vargu v období rokov 1999 až 2004. V dôsledku
prieťahov v exekučnom konaní a nezákonného zastavenia exekučného konania navrhovateľovi vzniklaškoda nevymožením pohľadávky voči povinnému, ktorú špecifikoval z nevymoženej pohľadávky vo
výške 99.997,-Sk, zo zmluvnej pokuty uvedenej v návrhu na strane 2 z jednotlivých súm vo výške
813.919,-Sk, z úroku z omeškania od 01.12.1992 do 28.02.2005 vo výške 36.382.179,-Sk a z ďalších

úrokov z omeškania z jednotlivých súm uvedených v návrhu na strane 2 vo výške 56.392.141,-
Sk. S poukazom na skutočnosť, že exekútor v roku 2004 navrhovateľovi ako oprávnenému vyplatil
1.300.000,-Sk, predmetnou žalobou sa domáha už len časti vzniknutej škody vo výške 54.392.141,-
Sk s príslušenstvom. Po podaní návrhu navrhovateľ výšku škody upravil v časti špecifikácie sumy
36.382.179,-Sk na 27.958.118,-Sk a v časti špecifikácie sumy 54.392.141,-Sk na 41.939.216,-Sk, ďalej

rozšíril návrh o 25.163.528,-Sk titulom ušlého zisku a úroku z omeškania za obdobie od 28.02.2002 do
27.02.2006 a nemajetkovú ujmu vo výške 16.000.000,-Sk titulom vystavenia neistote a stresu, čo malo
dopad na zdravotný stav navrhovateľa, začal trpieť ťažkou nevyliečiteľnou chorobou.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním z 18.12.2007, doručeným súdu 20.12.2007 s tým, že na
náhradu škody, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v dôsledku prieťahov v exekučnom konaní a nesprávnym

úradným postupom exekútora Štefana Vargu v rokoch 1999 až 2004, ako i v dôsledku nezákonného
rozhodnutia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 20.07.2004 pod č.: Ex 586/1999 a Er 3196/1997
nemožno aplikovať zák.č. 514/2003 Z.z., nakoľko podľa § 27 ods.2 citovaného zákona, zodpovednosť
za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti zákona sa aplikujú

doterajšie predpisy. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej súdnymi exekútormi Štefanom
Šviderským a Ing. Štefanom Vargom, ktorí vykonávajú činnosť nestranne a nezávisle podľa §3 vety
prvej zákona o súdnych exekútoroch, pričom podľa § 33 ods.1 vety prvej zák.č. 233/1995 Z.z., exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona. Nakoľko údajná škoda, ktorú navrhovateľ vyčíslil bola spôsobená činnosťou exekútorov

podľa zák.č. 233/1995 Z.z. a činnosť exekútorov začala v roku 1997, za údajnú škodu nenesie
zodpovednosť odporca, ale priamo exekútori v zmysle Exekučného poriadku. Keďže odporca nie je
pasívne legitimovaný, návrh žiadal zamietnuť. Napriek uvedenému právnemu názoru, z opatrnosti sa
odporca vyjadril i k nezákonnému rozhodnutiu Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 20.07.2004
pod č.k. Ex 586/1999 a Er 3196/1997, ktorým bola exekúcia zastavená s tým, že ustanovenie §1 ods.1

zák.č. 58/1969 Zb. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, avšak dôkazné bremeno nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je na navrhovateľovi v spojení s § 120 ods.1 vety prvej
O.s.p.. Ak má byť navrhovateľ úspešný, musí preukázať súčasné splnenie troch základných podmienok:
1. existenciu nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3. príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
nezákonným rozhodnutím. Pokiaľ ide o prvú podmienku, navrhovateľ nepreukázal, že by rozhodnutie

Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k. Ex 586/1999 bolo pre nezákonnosť
zrušené príslušným orgánom, pričom otázku nezákonnosti nie je možné riešiť pri rozhodovaní o
náhrade škody podľa zák.č. 58/1969 Zb. ako otázku predbežnú (R 35/1977). Keďže navrhovateľ
nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o nezákonnosti rozhodnutia
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k. Ex 586/1999, s poukazom na §4 zák.č.

58/1969 Zb., navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody, preto návrh žiadal zamietnuť. V súvislosti s
uplatnenou škodou odporca poukázal na skutočnosť, že zák.č. 58/1969 Zb. škodu ako takú nedefinuje,
avšak v ustanovení §20 odkazuje na všeobecné predpisy Občianskeho zákonníka. Podľa §442 ods.1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), pričom
skutočnou škodou je ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou

udalosťou. Navrhovateľ vznik skutočnej škody žiadnym dôkazom nepreukázal, t.j., že mu vydaním
rozhodnutia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k. Ex 586/1999 vznikla škoda
(vydanie uznesenia o zastavení exekúcie nemožno považovať za škodovú udalosť, nakoľko v dôsledku
tohto rozhodnutia nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku navrhovateľa, ale k zmenšeniu majetku došlo
insolventnosťou dlžníka, čo však patrí k podnikateľskému riziku, keďže podnikateľ koná samostatne,

vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť). Keďže navrhovateľ nepreukázal žiadnu zo základných
podmienok na náhradu škody, ktoré musia byť splnené súčasne, odporca žiadal návrh žiadal zamietnuť.

SúdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľadožiadanýmOkresnýmsúdomvOstrave,vyjadrením
zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinami - spisom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou pod č.k.

Er 3196/1997 v spojení s č.k. EX 586/1999, spisom Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 3Cb 4/2008
v spojení s č.k. 17 Rob 1396/1996, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1
O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:Z výsluchu navrhovateľa a vyššie špecifikovaných spisov súd zistil identické skutočnosti uvedené v
písomnom návrhu a v jeho rozšírení, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnych
povinností súdnych exekútorov, resp. nezákonným rozhodnutím Okresného súdu vo Vranove nad

Topľou navrhovateľ videl v tom, že prieťahy v exekučnom konaní umožnili povinnému, aby svoj
majetok previedol na iné subjekty a tým sa vyhol exekúcii a jednak Okresný súd vo Vranove nad
Topľou porušil práva navrhovateľa ako oprávneného na spravodlivý a nestranný proces, keď proti
uzneseniu z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/1997-138 v spojení s č.k. EX 586/1999 nepripustil odvolanie.
V ďalšom navrhovateľ uviedol, že po nezákonnom rozhodnutí Okresného súdu vo Vranove nad Topľou

z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/1997-138 v spojení s č.k. EX 586/1999, exekučné konanie prebiehalo
ďalej a Okresný súd v roku 2009 exekučné konanie zastavil.

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd nezistil iné skutočnosti, než ktoré boli uvedené v písomnom
vyjadrení z 18.12.2007.

Vovecipredmetnéhonávrhusúdrozhodolrozsudkomz01.06.2010podč.k.15C/69/2005-83,sdôrazom
na skutočnosť, že exekučné konanie nie je právoplatne skončené tak, že návrh zamietol. Svoj návrh
odôvodnil v časti nesprávneho úradného postupu ktorý spočíval v prieťahoch v exekučnom konaní pod
č. Er 3196/1997 v spojení s EX 586/1999, že
všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o tom, či ústavné právo občana na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov bolo porušené alebo nie. V časti nezákonného rozhodnutia vydaného Okresným
súdom vo Vranove nad Topľou z 20.07.2007 pod č.k. Er 3196/1997-138 v spojení s č.k. EX 586/1999,
ktorým bola exekúcia zastavená súd návrh zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ nepredložil žiadny
dôkaz o tom, že predmetné rozhodnutia boli ako nezákonné zrušené. Proti predmetnému rozhodnutiu
podal odvolanie navrhovateľ o ktorom rozhodol odvolací Krajský súd uznesením z 30.11.2011 pod č.k.

4Co/404/2010-122 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie
pre nesprávne právne posúdenie s tým, že nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo
jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v samotnej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na

prejednanievecibezzbytočnýchprieťahov.Zhľadiskapríčinnejsúvislostijevdanomprípadevýznamné,
či nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že
sa pohľadávka oprávneného neuspokojila z majetku povinného. Vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu
odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že toto rozhodnutie nebolo právoplatné a
následne zrušené ako nezákonné, ale bolo zrušené v riadnom odvolacom konaní uznesením Krajského

súdu v Prešove zo 06.03.2006 pod č.k. 2CoE 49/2005-212 a v konaní sa ďalej pokračovalo.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, listinnými dôkazmi
- opäť spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. Er 3196/1997 v spojení s č.k. EX 586/1999,
spisom Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 3Cb 4/2008 v spojení s č.k. 17 Rob 1361/1996, Okresného

súdu Vranov nad Topľou pod č.k. 1T/197/2004, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa §
120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy ktorá bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom titulom prieťahov v exekučnom konaní Er 3196/1997 v spojení s č.k. EX 586/1999

exekútora Šviderského v období rokov 1997 až 1999 a exekútora Ing. Štefana Vargu v období rokov
1999 až 2004 a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k.
Er 3196/1997-138 v spojení s č.k. EX 586/1999 ktorým exekúcia bola zastavená.
Navrhovateľ podaním zo 17.06.2012, doručeným súdu 20.06.2012 (č.l. 133) rozšíril návrh v časti
náhrady škody na 92.903.716,-Sk (3.083.838,40 EUR) a návrh v časti ušlého zisku vo výške

25.163.528,-Sk zobral späť. O rozšírení návrhu súd podľa § 95 ods.1, 2 O.s.p. rozhodol uznesením
do zápisnice súdu dňa 03.07.2012 a o čiastočnom späťvzatí podľa § 96 ods.1, 2 O.s.p. so súhlasom
odporcu konanie zatavil (č.l. 149). Navrhovateľ zároveň rozšíril návrh o obdobie nasledujúce i po roku
2004 až do rozhodnutia súdu o prekročenie právomoci sudcov v konaniach Okresného súdu Vranov
nad Topľou pod č.k. Er 3196/1997 v spojení s č.k. EX 586/1999, Krajského súdu v Košiciach pod č.k.

3Cb 4/2008 v spojení s č.k. 17 Rob 1361/1996 a Krajského súdu v Prešove, nakoľko exekučné konanie
nie je právoplatne skončené (exekúcia bola zastavená avšak rozhoduje sa o náhrade trov exekučného
konania).Navrhovateľ zdôraznil skutkové okolnosti, že Okresný súd Košice vydal 27.06.1997 platobný rozkaz
pod č.k. 17Rob 1361/96 na základe návrhu vo veci navrhovateľa proti Obci Holčíkovce o zaplatenie
1.400.000,-Sk. Odporca platobný rozkaz prevzal 14.07.1997, odpor podaný nebol, preto sa platobný

rozkaz stal právoplatným a vykonateľným 01.08.1997. Na základe tohto titulu bola na Okresnom
súde Vranov nad Topľou vedená exekúcia pod č.k.
Er 3196/97 v spojení s č.k. EX 586/1999. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Šviderským
vykazovala prieťahy, preto bola exekúcia pridelená súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Vargovi,
ktorý časť prostriedkov vymohol na základe dražby v roku 2003. Rozvrh výťažku navrhovateľ obdržal

04.05.2004, ktorý bol schválený súdom až v roku 2008. Rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad
Topľou 07.07.2009 bola exekúcia zastavená a súd vymoženú čistku vrátil povinnému. Obec Holčíkovce
ako povinný v roku 1999 podal návrh na obnovu konania, ktorý bol Krajským súdom Košice zamietnutý,
NS SR uznesenie Krajského súdu zrušil a o návrhu na obnovu konania opäť rozhodol Krajský súd Košice
tak, že obnovu pripustil. O odvolaní NS SR rozhodol tak, že obnovu zamietol. Obec Holčíkovce dňa
16.02.2007 podala návrh na zrušenie právoplatného platobného rozkazu z 27.06.1997 pod č.k. 17Rob

1361/96 s odôvodnením, že vtedajšiemu štatutárnemu zástupcovi Obce Holčíkovce Ing. Ondarišinovi
nebol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk. Navrhovateľ má zato, že Krajský súd Košice nemal
právomoc na prejednanie takéhoto návrhu (§103 a §104 O.s.p.) keď konanie mal zastaviť, resp. urobiť
dopyt na povinného či nejde o obnovu konania, dovolanie alebo iný mimoriadny opravný prostriedok.
Krajský súd Košice začal vo veci konať a opravovať desať rokov starý platobný rozkaz pre údajné chyby

v písaní. Rozhodnutie Krajského súdu Košice bolo NS SR zrušené a následne Krajský súd Košice
dňa 14.10.2008 vykonal výsluch Ing. Ondarišina a pani W., pričom navrhovateľa o tomto výsluchu
neinformoval. Na výsluchu Ing. Ondarišin vypovedal, že on platobný rozkaz neprevzal a svedkyňa W.
vypovedala, že ona prevzala platobný rozkaz, že to patrilo do jej pracovnej náplne. Robila tak od roku
1991 do roku 2003. Pri tomto výsluchu súd vedel, že Ing. Ondarišin klame, nakoľko to vyplýva z rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24.08.2005 vo veci 1T 197/2004. Napriek uvedeným dôkazom
Krajský súd Košice po jedenástich rokoch dňa 15.10.2008 platobný rozkaz z 27.06.1997 opäť zaslal
povinnému, čím boli vytvorené podmienky pre podanie odporu, čo povinný využil a dňa 20.10.2008
proti platobnému rozkazu podal odpor. Po podaní odporu bola vec prevedená do registra 3Cb 4/2008.
Uznesením 02.02.2009 súd podaný odpor odmietol a návrh na zrušenie platobného rozkazu zamietol.

O odvolaní rozhodol NS SR tak, že uznesenie zrušil a vo veci opäť rozhodol Krajský súd Košice
tak, že po tretíkrát povinnému doručil platobný rozkaz a medzitým Okresný súd Vranov nad Topľou
dňa 07.07.2009 exekúciu zastavil, napriek tomu, že o opakovane doručovaných platobných rozkazoch
nebolo právoplatne rozhodnuté. Zastavenie exekúcie potvrdil Krajský súd Košice. Navrhovateľ podal
ústavnú sťažnosť ktorá bola odmietnutá. Exekúcia nie je k dnešnému dňu skončená, súd rozhoduje o

nákladoch exekučného konania. Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Vranov nad Topľou, Krajský
súd Košice a Krajský súd Prešov svojím konaním prekročili právomoc a svojím protiprávnym konaním
spôsobili navrhovateľovi majetkovú škodu vo výške 3.083.838,40 EUR a nemajetkovú ujmu ktorú vyčíslil
na 531.102,70 EUR.

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil, že navrhovateľ nepreukázal zákonom uložené podmienky
nesprávny úradný postup či nezákonné rozhodnutie. Vo vzťahu k neexistencii nezákonného rozhodnutia
vyslovil právny názor už odvolací Krajský súd v Bratislave uznesení pod č.k. 4Co 404/2010 z 30.11.2011
nastrane6predmetnéhorozhodnutia.Vovzťahukexistenciinesprávnehoúradnéhopostupusodkazom
na ust. § 9 ods. 1 a 2 zák.č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ rovnako nepreukázal existenciu nesprávneho

úradného postupu. Z uvedeného vyplýva, že pre priznanie nároku na náhradu škody neexistuje právny
základ. Nesplnením už prvej podmienky požadovanej zákonom, automaticky nemohlo dôjsť ani k vzniku
škody a rovnako ani k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
resp. nezákonným rozhodnutím a
vzniknutou škodou. Vo vzťahu k vzniku škody navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by

preukazoval prípadnú škodu (vzhľadom na uvedené škoda ani nemohla vzniknúť). Rovnako žiadnym
relevantným spôsobom s odkazom na ust. § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ nepreukázal ani
prípadnú nemajetkovú ujmu. Tvrdenia uvádzané v navrhovateľom považuje odporca len za ničím
neodôvodnený subjektívny názor navrhovateľa. V tomto smere navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia
ani na to nadväzujúce dôkazné bremeno. Odporca považuje návrh za nedôvodný, ktorý nemá oporu v

zákone a preto ho žiada zamietnuť v celom rozsahu.

Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zodpovednosti za škodu podľa lex specialis titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v prieťahoch Okresného súdu Vranov nad Topľou voveci exekúcie pod č.k. Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 v období od roku 1999 do súčasnosti a
nezákonnosť rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/1997-138
v spojení s č.k. EX 586/1999, ktorým exekúcia bola zastavená a nasledujúce obdobie v ktorom boli

vydané ďalšie rozhodnutia až do súčasnosti. Skutkové okolnosti prejednávanej veci spadajú do obdobia
účinnosti dvoch hmotnoprávnych predpisov upravujúcich právny stav veci, preto súd pri svojom prvom
rozhodnutí sa s otázkou aplikácie právneho predpisu vysporiadal podľa § 27 zák.č. 514/2003 Z.z. tak,
že skutkové okolnosti obdobia pred účinnosťou zák.č. 514/2003 Z.z. posúdil podľa zák.č. 58/1969 Zb.
a od 01.07.2004 kedy nadobudol účinnosť zák.č. 514/2003 Z.z. podľa tohto zákona. Keďže odvolací

súd sa s názorom súdu nestotožnil s tým, že ak skutkové okolnosti trvali do doby po účinnosti zák.č.
514/2003 Z.z. bolo potrebné aplikovať a rozhodnúť podľa tohto zákona, súd pri posúdení uplatneného
nároku rozhodoval podľa zák.č. 514/2003 Z.z..

Z platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 17Rob 1361/96 z 27.06.1997 súd zistil, že
platobným rozkazom vo veci navrhovateľa H.. J. Q., F.L.O.P. bola odporcovi Obec Holčíkovce uložená

povinnosť zaplatiť sumu 99.997,-Sk so zmluvnou pokutou 1% za každý deň omeškania. (spis Er 3196/97
v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l.4)

Z uznesenia NS SR z 31.10.2000 pod č.k. 1Obo 180/2000 súd zistil, že NS SR rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach z 18.02.2000 pod č.k. 9Cb 673/99 ktorým Krajský súd zamietol návrh Obce Holčíkovce

na obnovu konania, NS SR zrušil a vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd mal posúdiť
dôvodnosť obnovy konania (vyšli najavo skutočnosti, ktoré odôvodňujú predpoklad, že zmluvy na ktoré
sa uskutočňujú exekúcie sú neplatné; pričom tieto skutočnosti navrhovateľ nemohol použiť v pôvodnom
konaní) a nie je podstatné, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol účinky právoplatného
rozhodnutia. Obnova konania bola podaná i vo vzťahu 17Rob 1361/96 a 18Rob 1357/96. (spis Er

3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.II č.l. 43a)

Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/97 súd zistil, že začatá
exekúcia sa zastavuje. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 138)

Z návrhu na obnovu konania doručeným Krajskému súdu v Košiciach 14.06.1999 súd zistil, že Obec
Holčíkovce ako navrhovateľ podal proti odporcovi H.. J. Q., F.L.O.P. návrh na obnovu konania vo veci
17Rob 1361/96. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 32)

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 18.03.2005 pod č.k. 9Cb 673/99 súd zistil, že obnova konania

vo veciach 17Rob 1361/96, 18Rob 1357/96, 9Cb 1832/96 bola povolená. (spis Er 3196/97 v spojení s
EX 586/1999 zv.I č.l. 210)

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo 06.03.2006 pod č.k. 2CoE 49/05 súd zistil, že rozhodnutie
Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/97 o zastavení exekúcie bol zrušené.

(spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 212)

Z uznesenia NS SR z 29.11.2006 pod č.k. 1Obo 223/2005 súd zistil, že návrh na obnovu konania sa
zamieta. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 247)

Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 27.03.2007 pod č.k. Er 3196/97 súd zistil, že začatá
exekúcia sa zastavuje. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 268)

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove z 19.09.2007 pod č.k. 4CoE 13/2007 súd zistil, že rozhodnutie
Okresného súdu Vranov nad Topľou z 27.03.2007 pod č.k. Er 3196/97 o zastavení exekúcie bolo

zrušené. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.IV č.l. 246)

ZuzneseniaNSSRz25.04.2007podč.k.4Obo68/2007súdzistil,žeopravnéuznesenieKrajskéhosúdu
v Košiciach z 26.02.2007 pod č.k. 17Rob 1361/96-41, ktorým KS v Košiciach opravil výrok platobného

rozkazu, sa zrušuje. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 291)

Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24.04.2008 pod č.k. Er 3196/97 súd zistil, že začatá
exekúcia sa zastavuje. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 518)Z uznesenia Krajského súdu v Prešove z 28.05.2008 pod č.k. 3CoE 27,28,37/2008 súd zistil, že
rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 10.03.2008, z 02.11.2007, z 27.01.2008 pod č.k. Er

3196/97 o schválení rozvrhu výťažku, boli zrušené s odôvodnením, že rozhodnutia súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhov na zastavenie exekúcie sú predčasné nakoľko nie je vylúčené, že v základnom
konaní 17Rob 1361/96 ako aj v konaní 18Rob 1361/96 bude vyhovené. (spis Er 3196/97 v spojení s
EX 586/1999 zv.IV č.l. 290a)

Z uznesenia NS SR zo 04.03.2009 pod č.k. 5Cdo 12/2009 súd zistil, že dovolanie oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28.05.2008 pod č.k. 3CoE 27,28,37/2008, odmietol. (spis Er
3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.IV č.l. 317)

Z uznesenia NS SR z 27.05.2009 pod č.k. 2Obo 40/2009 súd zistil, že uznesenia Krajského súdu v
Košiciach z 01.03.2007 a z 20.10.2008, ktorým KS v Košiciach návrh na zrušenie platobného rozkazu

zamietol a zamietol odpory, boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie. (spis Er 3196/97 v spojení s EX
586/1999 zv.I č.l. 718)

Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 07.07.2009 pod č.k. Er 3196/97 súd zistil, že
exekúcia bola zastavená. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l.743)

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo 04.11.2009 pod č.k. 15CoE 1/2009 súd zistil, že rozhodnutie
o zastavení exekúcie bolo potvrdené. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 779)

Z uznesenia NS SR zo 17.12.2009 pod č.k. 1Obdo V 36/2009 súd zistil, že dovolanie H.. J. Q. vo veci

uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 02.02.2009 ktorým bol návrh na zrušenie platobného rozkazu
zamietnutý, bolo zamietnuté. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 825)

Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 21.12.2009 pod č.k. Er 3196/97 súd zistil, že
povinnému bola uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999

zv.IV č.l. 328a)

Z uznesenia NS SR z 22.09.2010 pod č.k. 5Odo 161/2010 súd zistil, že dovolanie H.. J. Q. vo veci
uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 07.07.2009 pod č.k. Er 3196/97 o zastavení exekúcie,
ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo 04.11.2009 pod č.k. 15CoE 1/2009

bolo odmietnuté a uznesenie Krajského súdu v Prešove z 19.03.2010 pod č.k. 15CoE 12/2010 vo veci
poukázania nerozvrhnutého výťažku, bolo zrušené. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.IV
č.l. 345)

Z uznesenia NS SR z 01.12.2010 pod č.k. 5Odo 231/2010 súd zistil, že dovolanie H.. J. Q. vo veci
uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 07.07.2009 pod č.k. Er 3196/97 o zastavení exekúcie,
ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo 04.11.2009 pod č.k. 15CoE 1/2009, bolo
odmietnuté. (spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 891)

Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo 16.05.2012 pod č.k. 15CoE 3/2012 súd zistil, že rozhodnutie
o povinnosti povinného nahradiť trovy exekúcie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. (spis Er
3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.IV č.l. 351)

Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 07.11.2012 pod č.k. Er 3196/97 súd zistil, že

uznesenie o trovách exekúcie bolo zmenené tak, že exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
(spis Er 3196/97 v spojení s EX 586/1999 zv.I č.l. 1013)

Zo spisu Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 3Cb 4/2008 súd zistil, že dňa 27.11.1996 bol doručený
súdu návrh H.. J. Q., F.L.O.P. proti odporcovi Obec Holčíkovce o zaplatenie 99.997,-Sk s prísl.,

vec bola vedená pod 17Rob 1361/96. Dňa 27.06.1997 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol
právoplatnosť 01.08.1997. Dňa 17.06.1999 bol podaný návrh na obnovu konania Obcou Holčíkovce
na strane navrhovateľa a dňa 16.02.2007 bol podaný návrh na zrušenie platobného rozkazu 17Rob
1361/96 Obcou Holčíkovce. Dňa 26.02.2007 bolo súdom vydané opravné uznesenie vo veci vydanéhoplatobného rozkazu, proti ktorému odporca Obec Holčíkovce podal 01.03.2007 odpor. Najvyšší súd SR
uznesením z 25.04.2007 pod č.k. 4Obo 68/2007 opravné uznesenie zrušil. Odporca podal dovolanie o
ktorom rozhodol NS SR uznesením 29.05.2008 pod č.k. 1Obdo V 50/2007 tak, že dovolanie odmietol.

Dňa 14.10.2008 bol vykonaný výsluch svedkov H.K.. X. R. a Q. W.. Dňa 20.10.2008 bol podaný
odpor proti platobnému rozkazu z 27.06.1997 Obcou Holčíkovce. Krajský súd v Košiciach uznesením
z 02.02.2009
pod č.k. 3Cb 4/2008 návrh na zrušenie platobného rozkazu zamietol a podané odpory z 01.03.2007 a
z 20.10.2008 odmietol. NS SR uznesením z 27.05.2009 pod č.k. 2Obo 40/2009 uznesenie Krajského

súdu v Košiciach z 02.02.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach uznesením
z 18.03.2005 pod č.k. 9Cb 673/99 obnovu konania vo veciach 17Rob 1361/96, 18Rob 1357/96, 9Cb
1832/96 povolil. Najvyšší súd SR uznesením zo 17.12.2009 pod č.k. 1Obdo V 36/2009 dovolanie H.. J.
Q. vo veci uznesenia NS SR z 27.05.2009 pod č.k. 2Obo 40/2009, zamietol.

Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. 1T 197/04 z 24.08.2005, právoplatný

05.10.2005, súd zistil, že H.. X. R., nar. XX.XX.XXXX bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa, keď ako starosta obce Holčíkovce v dňoch 27.02.1996,
07.08.1996 a 06.11.1996 uznal dlh a úroky z omeškania v prospech fi F.L.O.P. H.. J. Q. v celkovej výške
1.496.415,-Sk napriek tomu, že podľa čl. 14 ods.1 písm. o) Štatútu obce nakladať s majetkom obce v
hodnote nad 50.000,-Sk spadalo do právomoci obecného zastupiteľstva, pričom v dňoch 11.07.1997,

14.07.1997 a 31.10.1997 prevzal platobné rozkazy Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 18Rob 1357/96
z 01.07.1997 a sp.zn. 17Rob 1361/96 z 27.06.1997.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci,

ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre
nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa§17ods.5zák.č.514/2003Z.z.,vžiadostiopredbežnéprerokovanienárokuapriuplatnenínároku
na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť

možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl.127 ods.1 Ústavy SR, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl.127 ods.2 Ústavy SR, ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie
v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z
medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa čl.127 ods.3 Ústavy SR, Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zodpovednosti za škodu podľa lex
specialis zák.č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v prieťahoch
postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou vo veci exekúcie pod č.k. Er 3196/97 v spojení s EX
586/1999 v období od roku 1999 do súčasnosti a nezákonnosť rozhodnutí resp. prekročenie právomocirozhodnutiami Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20.07.2004 pod č.k. Er 3196/1997-138 v spojení s
č.k. EX 586/1999, ktorým exekúcia bola zastavená, následné rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad
Topľou, Krajského súdu Košice a Krajského súdu Prešov.

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vo vzťahu k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je súd toho názoru, že
toto porušenie práva je kompetentný preskúmavať len Ústavný súd SR, ktorý vždy s poukazom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu po zhodnotení základných kritérií (zložitosť veci,

správanie účastníka, postup súdu) konštatuje, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd prvého stupňa nemá kompetenciu,
v konaní o náhrade škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. preskúmavať, resp. zisťovať zbytočné prieťahy.
Správnosť tohto názoru súd opiera o logický výklad, že ak by prvostupňový súd vo veci náhrady škody
podľa zák.č. 514/2003 Z.z. mohol posudzovať postup iného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov,
došlo by k situácii, kedy by prvostupňový súd posudzoval postup iných všeobecných súdov a to i súdov

vyššieho stupňa napr. Krajského súdu, Najvyššieho súdu SR, čo je podľa názoru súdu neprípustné
(možnosť porušenia inštančného princípu).
Ďalšou nie menej dôležitou skutočnosťou je fakt, že ak by kompetenciu preskúmavať porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okrem Ústavného súdu SR mali aj iné orgány, znamenalo
by to, že to isté konanie v rovnakom čase by boli oprávnené preskúmavať čo do porušenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rôzne orgány, s rôznym stupňom hierarchie (mohlo by dôjsť
k viacerým rozhodnutiam, viacerých
orgánov o rovnakej otázke porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo vyvoláva
zmätočnosť).
V konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že samotnej ochrany práv sa možno domáhať využitím

inštitútu ústavnej sťažnosti podľa § 127 ods.1 Ústavy SR a či došlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmavať v
súlade s ustálenou judikatúrou Ústavný súd SR. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že Slovenská
republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách ktoré majú
prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Keďže čl. 6 ods.1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nárok na náhradu škody pre prípad
porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neupravuje, súd vychádza z platných
vnútroštátnych predpisov.
Uvedený názor súdu podporuje novela zák.č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, ktorá v § 9
ods.2 taxatívne vymedzuje z akých podkladov súd pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu pri

zbytočných prieťahoch v konaní má vychádzať, t.j. z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Keďženavrhovateľpodľazák.č.514/2003Z.z.účinnéhodo31.12.2012nepredložiloexistenciiprieťahov
rozhodnutie Ústavného súdu SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2010 pod č.k. III. ÚS 192/2010
sťažnosť H.. J. Q. odmietol); vo vzťahu k § 9 účinného od 01.01.2013 navrhovateľ nepredložil o

existencii prieťahov rozhodnutie oprávneného orgánu tak ako je vyššie špecifikované; v tejto súvislosti
súd poukazuje na samotné zistenie z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 3Cb 4/2008
z ktorého zistil, že nálezom Ústavného súdu SR z 10.12.2013 pod č.k. II. ÚS 593/2012 bolo rozhodnuté,
že Krajský súd v Košiciach v konaniach pod č.k. 4Cb 1/2008 (18Rob 1357/96) a č.k.3Cb 4/2008 (17Rob
1361/96) porušil základné právo navrhovateľa aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a

priznal navrhovateľovi finančné zadosťučinenie 1.500,-EUR a náhradu trov právneho zastúpenia; vo
zvyšku sťažnosti nevyhovel. Ústavný súd v odôvodnení konštatoval, že k predĺženiu konania prispel
aj samotný sťažovateľ i keď oprávnene ale opakovanie niekoľkonásobne podával opravné prostriedky,
námietky zaujatosti, požadoval o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, na čo ústavný súd
prihliadol pri priznaní finančného zadosťučinenia. Súd konštatuje, že navrhovateľ v sťažnosti sa domáhal

nemajetkovej ujmy vo výške 17.000,-EUR. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, resp. na návrhu v tejto časti zotrval nedôvodne, keďže Ústavný súd SR
nálezom z 10.12.2013 pod č.k. II. ÚS 593/2012 priznal navrhovateľovi finančné zadosťučinenie za
vzniknuté prieťahy ktoré pokrývajú obdobie uplatnené v tomto konaní a za nasledujúce obdobie, t.j.do rozhodnutia súdu takéto rozhodnutie oprávneného orgánu nepredložil. Preto súd v tejto časti návrh
zamietol.

Nezákonnosť rozhodnutí, resp. prekročenie právomoci súdu.
Vo vzťahu k nezákonnosti rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20.07.2004 pod
č.k. Er 3196/1997-138 v spojení s č.k. EX 586/1999, ktorým exekúcia bola
zastavená, navrhovateľ zmenil právnu argumentáciu po rozhodnutí odvolacím Krajským súdom v
Bratislave na prekročenie právomoci súdu s odkazom na ust. § 6 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. podaním

zo 17.06.2012, doručeným súdu 20.06.2012 (č.l. 133) a zároveň rozšíril o rozhodnutie Krajského súdu
Košice z 11.10.2007 ktorým zrušil platobný rozkaz, rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou z
02.09.2011 ktorým exekúcia bola zastavená (rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
Prešov 19.11.2012).
V tejto súvislosti treba najprv špecifikovať čo pod prekročením právomoci súdu vo vzťahu k §6
ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z. možno abstrahovať. Definovanie právomoci občianskoprávneho súdu

vychádza z ústavných pomerov v Slovenskej republike. Podľa čl.142 ods.1 ústavy súdy rozhodujú v
občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak
tak ustanoví zákon. Tento článok ústavy určuje všeobecnú právomoc súdov (okrem Ústavného súdu
slovenskej republiky). V rámci tejto všeobecnej právomoci sa stanovuje aj právomoc občianskoprávnych

súdov. Súdna právomoc je zákonom vymedzený rozsah otázok a súd je ich oprávnený riešiť.
Právomoc súdu upravuje § 7 O.s.p., do právomoci ktorého patria veci vyplývajúce z občianskoprávnych,
pracovnoprávnych, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Ak tieto vzťahy prejednávajú a
rozhodujú iné orgány, nie je oprávnený riešiť ich súd. Súdy v každom štádiu konania skúmajú existenciu
právomoci súdov na ich konanie a rozhodnutie vo veci. Súd musí konanie zastaviť v prípade absencie

právomoci a následne vec musí postúpiť príslušnému orgánu na rozhodnutie a konanie.
Je nepochybné, že navrhovateľ ako prekročenie právomoci súdov a sudcov poukázal na vydanie
rozhodnutí (ktoré podľa jeho názoru nemali byť vôbec vydané keďže konanie vo veci platobného rozkazu
bolo právoplatne skončené a prebiehala exekúcia), čo je v úplnej právomoci a kompetencii súdov, resp.
sudcov a osôb vykonávajúcich úkony v prejednávanej veci za celé obdobie od roku 1999 do súčasnosti

(špecifikácia č.l. 585 - 597); a zároveň ako prekročenie právomoci uviedol i samotné postupy ako také
napr. „prečo všetko smerovalo k zrušeniu platobného rozkazu 17Rob 1361/1996 sudcom Z.?“, „prečo
súd doručil odporcovi platobný rozkaz? Čím vytvoril podmienky pre podanie odporu“, atď. špecifikované
na č.l. 585 - 597. Súd má zato, že takto špecifikované úkony, rozhodnutia a myšlienkové postupy
nemožno definovať ako prekročenie právomoci súdov a sudcov, nakoľko vždy v každom konkrétnom

prípade rozhodoval sudca, resp. osoba, orgán na to štátom zriadený ktoré narábajú právomocou
poskytnúť ochranu porušenému alebo ohrozenému subjektívnemu právu. Pod právomocou súdov
rozumieme sumár oprávnení a povinností decízneho (rozhodovacieho) charakteru orgánov ochrany
práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených, subjektívnych práv alebo právnom
chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb, medzi ktoré nepochybne patrí rozhodovať o

návrhoch na obnovu konania, na zastavenie exekučného konania, na doručenie platobného rozkazu a
pod. ako v danom prípade.
Vykonávať právomoc spôsobom odporujúcim zákonu znamená porušovať alebo obchádzať zákony
alebo právne predpisy vydané na jeho podklade. O prekročenie právomoci ide, ak sa vykonáva činnosť
patriaca do právomoci iného orgánu verejnej moci alebo činiteľa verejnej moci. Vzhľadom na vyššie

uvedené súd i v prípade prekročenia právomoci musí konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno. Súdy konali vždy na základe podania niektorého z účastníkov, resp. podaného opravného
prostriedku, nekonali svojvoľne, bez právneho základu, ale v zmysle a v súlade so zákonom. Pokiaľ ide
o riešenie otázok ako napr. prečo všetko smerovalo k zrušeniu platobného rozkazu 17Rob 1361/1996
sudcom Z.?, prečo súd doručil odporcovi platobný rozkaz? a ďalšie špecifikované na č.l.

585 - 597, tieto nie je možné skúmať vo vzťahu k prekročeniu právomoci, nakoľko majú charakter
úvah, myšlienok, ktorými sa ten ktorý sudca pri vydaní konkrétneho rozhodnutia zaoberal, hodnotil,
čo nie je možné ako dôkaz vo vzťahu k prekročeniu právomoci použiť; a hlavne nemajú synergiu k
podstate prekročenia právomoci orgánu verejnej moci. V tejto súvislosti treba konštatovať, že súdy
musia vykonať isté úkony, zvažujú splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia a za tým účelom súd

zhromažďujepodklady(dôkazy),hodnotízistenéskutočnosti,právneichposudzuje,pričomideočinnosť
priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. V danom prípade prípadné nesprávnosti či vady sa prejavia v
obsahu rozhodnutia a preto z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť takéto nedostatky uplatnené
len v súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Z uvedeného vyplýva, že ak orgán štátupred rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky na jeho vydanie a že v dôsledku toho rozhodnutie
bolo vydané nesprávne resp. nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe, nemožno
hodnotiť z titulu nesprávneho úradného postupu. Tento názor súd opiera o súdnu prax v tom zmysle,

že v prípade vydania súdneho rozhodnutia ako podklad pre podanie opravného prostriedku môže byť
práve pochybenie orgánu štátu pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo pri ich hodnotení
a následne odvolací orgán posúdi, či k namietanému pochybeniu došlo alebo nie.
Pokiaľ ide o nezákonnosť rozhodnutí, zákonné podmienky upravené v § 6 ods.1 zák.č. 514/2003
Z.z. neboli navrhovateľom splnené t.j., že právoplatné rozhodnutie ktorým bola škoda spôsobená bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Náhrada škody.
Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nesprávnym úradným
postupom, nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť je objektívna, založená na kumulatívnom splnení
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie 2. vznik škody, 3. príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
S poukazom na skutočnosť, že podľa názoru súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie prvej
zákonnej podmienky (nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie resp. prekročenie právomoci)
z dôvodu hospodárnosti konania sa súd so škodou a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným
postupom, nezákonným rozhodnutím resp. prekročením právomoci a vznikom škody nezaoberal, preto

v tejto časti návrhy na dokazovanie zamietol.

Predbežné prerokovanie nároku.
Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Zo žiadosti
musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody
domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. Príslušný orgán neprihliada
na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote
neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa plnenia podľa tohto

zákona na súde. Na opakovanú žiadosť príslušný orgán neprihliada. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý
bol predbežne prerokovaný.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o zákonnú podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu
škody súdnou žalobou, čo má za následok, že ak navrhovateľ nepreukáže splnenie

zákonnej podmienky upravenej v §15 zák.č. 514/2003 Z.z., súd konanie zastaví. Vo vzťahu k rozšíreniu
návrhu podaním zo 17.06.2012, doručeným súdu 20.06.2012 (č.l. 133), ktorým rozšíril návrh v časti
náhrady škody na 92.903.716,-Sk (3.083.838,40 EUR), návrh v časti ušlého zisku vo výške 25.163.528,-
Sk zobral späť a zároveň rozšíril návrh o obdobie nasledujúce po roku 2004 až do rozhodnutia
súdu o prekročenie právomoci sudcov v konaniach Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. Er

3196/1997 v spojení s č.k. EX 586/1999, Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 3Cb 4/2008 v spojení
s č.k. 17 Rob 1361/1996 a Krajského súdu v Prešove, nakoľko exekučné konanie nie je právoplatne
skončené (exekúcia bola zastavená avšak rozhoduje sa o náhrade trov exekučného konania), súd
vyzval navrhovateľa na preukázanie predbežného prerokovania v tejto rozšírenej časti podľa § 15 zák.č.
514/2003 Z.z., pričom súd musí konštatovať, že do vyhlásenia rozsudku navrhovateľ túto zákonnú

podmienku nesplnil. Navrhovateľ predložil súdu písomnosti adresované odporcovi:
podanie zo 14.03.2011 (č.l. 284) ktoré bolo odporcovi doručené (č.l. 285), podanie však nekorešponduje
s návrhom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ktorá je predmetom sporu, resp. vôbec nevymedzuje
právnu, skutkovú stránku veci a ani samotné vyčíslenie, súd toto vyhodnotil, že nemá charakter
predbežného prerokovania,

podanie z 27.09.2011 (č.l. 573, 589) vo vzťahu ktorému navrhovateľ nepreukázal jeho doručenie
odporcovi a odporca nepotvrdil jeho doručenie, súd vyhodnotil, hoci má všetky znaky predbežného
prerokovania, že nebolo odporcovi doručené.
Vzhľadom na uvedené, v časti rozšírenia návrhu súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal zákonnú
podmienku pre uplatnenie nároku súdnou cestou a to predbežné prerokovanie príslušným orgánom

štátu.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy podľa § 132 O.s.p. a dospel k názoru, že navrhovateľ nepredložil v časti
návrhu titulom nesprávneho úradného postupu o existencii prieťahov rozhodnutie oprávneného orgánuktorým podľa §9 zák.č. 514/2003 Z.z. účinnom k 31.12.2012 podľa názoru súdu bol Ústavný súd SR by
bolo dôvodné o náhrade finančného odškodnenia rozhodnúť (Ústavný súd SR nálezom z 12.05.2010
pod č.k. III. ÚS 192/2010 sťažnosť Ing. Ladislava Militkého odmietol) a od 01.01.2013 to boli výsledky

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti (Ústavný súd
SR nálezom z 10.12.2013 pod č.k. II. ÚS 593/2012 rozhodol o porušení základného práva aby sa vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov a priznal navrhovateľovi finančné zadosťučinenie 1.500,-EUR); v

časti návrhu titulom nezákonného rozhodnutia o prekročení právomoci neuniesol dôkazné bremeno a v
časti rozšíreného návrhu nepreukázal predbežné prerokovanie orgánom štátu, preto súd návrh zamietol.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako i samotnú dĺžku konania je však potrebné
konštatovať, ako bolo uvedené i v náleze Ústavného súdu SR z 10.12.2013 pod č.k. II. ÚS 593/2012, že
dĺžka konania je zapríčinená i samotnými účastníkmi konania (opakovane niekoľkonásobne podávanie
opravných prostriedkov, námietok zaujatosti, požadovanie o odročenie pojednávaní) a preto podľa

názoru súdu nie je možné prenášať zodpovednosť za priebeh a dĺžku konania na štát. Zodpovednosť
na štát možno preniesť len v prípade jeho výlučného zavinenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní plne úspešný, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Súdne konanie je podľa § 4 ods.1 písm. k) zák.č. 71/1992 Zb.z. v znení noviel (v čase podania návrhu)

oslobodené od súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.