Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 5, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201737
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820201737.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: X/ E.. Q. T., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom J.
O. XXXX/XX, R. F. Q., prechodne bytom J.C. Z. Y. X, R. F. Q., 2/ T.. I. T., F.. X.X.XXXX, trvale bytom T.
XXX, prechodne bytom J. Z. Y. X, R. F. Q. proti žalovanej: I. D., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX,
o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanej sa u k l a d á, aby nevstupovala do domu v mieste prechodného pobytu žalobcov E.. Q. T. I.
T.. I. T. na adrese J. Z. Y. X, R. F. Q. a na pracovisko žalobcov na adrese R. F., I..J.., E..S..
Š. XXX/XXXB, XXX XX R. F. Q., okrem prípadov poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Žalovanej sa u k l a d á, aby sa k žalobcovi E.. Q. T., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom

J. O. XXXX/XX, R. F. Q., prechodne bytom J. Z. Y., R. F. Q. a žalobkyni T.. I. T., F.. X.X.XXXX, trvale
bytom T. XXX, prechodne bytom J. Z. Y., R. F. Q. úmyselne nepriblížila, a to na vzdialenosť menšiu ako
20 metrov s tým, že pokiaľ by žalobcovia a žalovaná boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu
v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní
alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých

procesných úkonov táto povinnosť na žalovanú nevzťahuje.

Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd p o u č u j e žalovanú, že môže podať voči žalobcom žalobu vo veci samej, za účelom
usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobcom. Žaloba vo veci samej sa

môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného alebo aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy,
ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanejnevstupovaťdodomuvmiesteprechodnéhopobytužalobcovE..Q.T.aT..I.T.anapracovisko

žalobcov na adrese R. F., I..J.., E..S.. Š. XXX/XXXB, XXX XX R. F. Q., okrem prípadov poskytnutia
zdravotnej starostlivosti, ktorým by zakázal žalovanej kontaktovať vedenie R. F., I..J.., E..S.. Š. XXX/
XXXB, XXX XX R. F. Q., ďalej ktorým by žalovanej zakázal, aby sa k žalobcovi E.. Q. T., F.. XX.X.XXXX
I. Ž. T.. I. T., F.. X.X.XXXX úmyselne priblížila, a to na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že
pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo
na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných organov verejnej

moci v priestoroch nich určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz
nevzťahuje a ktorým by súd žalovanej zakázal, aby úmyselne kontaktovala kolegov žalobcov a abysa pred týmito vulgárne vyjadrovala na adresu žalobcov. Žalobcovia žiadali, aby im súd priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie
odôvodnili tým, že sú partnermi, ktorí spoločne pracujú v R. F., I..J.., E..S.. Š. XXX/XXXB, XXX XX R.

F. Q.. Žalobkyňa je zároveň v rodinnom pomere so žalovanou, nakoľko sa jedná o jej matku, ktorá sa
po zistení o existencii
vzťahu žalobcov rozhodla im tento vzťah prekaziť a v čo najväčšej miere znepríjemniť ich spoločné
fungovanie. Obaja sa začiatkom roku 2020 rozhodli odísť z nefungujúcich manželstiev a
začať spoločný život ako druh a družka, pričom momentálne majú na Okresnom súde podané žiadosti o

rozvod, kde po rozvode plánujú ďalšie spolužitie. Táto skutočnosť sa však nepozdáva žalovanej - matke
žalobkyne a tak sa snaží o rozbitie ich vzťahu, ich zneváženie na verejnosti ako aj na pracovisku, kde
si roky budovali dobré meno a patria medzi spoľahlivých zamestnancov nemocnice J. W. R. R. F. Q..
Žalovaná postupne od mesiaca február 2020, viackrát skúšala telefonicky kontaktovať žalobcu, ktorý jej
nedvíhal telefón. Urobil tak až následne po tom ako sa žalovaná dostavila do B. I. F. R. R. F. Q., kde
vzbudzovala verejné pohoršenie medzi personálom nemocnice ako aj medzi pacientmi, ktorí boli v tejto

ambulancii prítomní. Nechcela sa utíšiť ani na opakované upozornenia personálu, že sa nachádza v
priestoroch, kde sa nachádzajú pacienti, ktorí potrebujú pokoj a v rámci svojho prejavu používala na
adresu žalobcu tie najhrubšie pejoratíva. Po tomto incidente jej žalobca zavolal so žiadosťou, aby sa
toto jej konanie neopakovalo, pričom žalovaná sa mu vyhrážala slovami, že mu ruky doláme a používala
odkazy na adresu žalobcov, že majú zdochnúť. Tento jej slovník ako aj jej agresívne správanie voči

žalobcom sa opakuje od začiatku marca až do polovice júna roku 2020, kde prišla opakovane do F. R. R.
F. Q.. Z doterajšej vedomosti žalobcov sa tak stalo minimálne 5-krát, v rámci čoho navštívila riaditeľstvo,
urgentný príjem, chodby nemocnice, 2-krát sa dostavila do priestorov rehabilitačných ambulancií, 1-krát
do priestorov chirurgickej ambulancii počas ordinačných hodín E.. R., kde bola aj s malou XX S. C. Ž.I.
P. a aj pred ňou sa o žalobcoch ako aj o nebohom otcovi žalobcu hanlivo a vulgárne vyjadrovala. Týmto

svojím konaním ničí žalovaná rokmi vybudované dobré meno žalobcov na pracovisku. Pričom títo musia
pri výkone zodpovedných funkcií lekára a zdravotnej sestry venovať plnú pozornosť pacientom, čo im
je kvôli nevyspytateľnému správaniu žalovanej a jej opakovaným návštevám značne sťažené. Samotné
správanie žalovanej dospelo do bodu, kde mali žalobca aj žalobkyňa pripravené písomné výpovede zo
zamestnania, podanie ktorých im bolo zo strany vedenia nemocnice následne vyhovorené. V prípade

opakovanýchnávštevžalovanejvšakbudúnúteníopätovnezvážiťichzotrvanienapracovisku.Žalovaná
bola opakovane vyzvaná, aby sa zdržala konaní, ktoré poškodzujú dobré meno žalobcov a ktoré bránia
riadnemu výkonu ich povolaní, no napriek ich opakovaným žiadostiam od toho neupustila.

2. K návrhu žalobcovia priložili čestné vyhlásenia niektorých svedkov správania sa žalovanej

ako aj písomné výpovede z pracovného pomeru, ktoré chceli po návštevách žalovanej podať
zamestnávateľovi. Z predložených čestných vyhlásení vyplýva, že osoby na nich podpísané boli
svedkami jednej z návštev žalovanej vo R. F., I..J.., v období od marca do júna
roku 2020, počas ktorej žalovaná vyvolávala verejné pohoršenie zamestnancov a pacientov nemocnice
svojím neprístojným a vulgárnym správaním sa. Žalovaná sa vulgárne vyjadrovala na adresu E.. Q.I. T.

a rovnako osočovala aj T.. I. T., svoju dcéru.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. V zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa§325ods.2písm.f)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,najmäabynevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje,

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.8. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

12. Ako vyplýva z § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

13. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

14. V zmysle § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia.

16. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného

opatrenia nedošlo.

17. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

18. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

19. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúťpredbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

21. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto

rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku.

22. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP slúži ochrane
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú
vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že
zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

23. Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP možno osobe, proti ktorej návrh smeruje,
uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho
hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná
ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania

obydlia za účelom bývania.

24. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise

formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť
robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.

Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu
môže byť najhoršou formou násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

25. Ako vyplýva z návrhu žalobca a žalobkyňa sú partnermi, ktorí žijú v spoločnej domácnosti a
pracujú na tom istom pracovisku. Žalovaná je matkou žalobkyne, ktorá s ich vzťahom nesúhlasí a
z toho dôvodu na verejnosti verbálne atakuje žalobcov, pričom používa neprístojné výrazy hrubo
znevažujúce osoby žalobcov. Žalovaná opakovane žalobcov navštívila v mieste ich pracoviska, vo R.

F. I..J.., kde žalobcov verbálne napádala, vulgárne sa vyjadrovala na ich adresu, osočovala ich, a to
všetko pred tretími osobami (pacientmi a kolegami žalobcov). Súd mal v danom prípade osvedčené
ohrozenie duševnej integrity žalobcov konaním žalovanej, ktorým vážnym spôsobom narušuje pokojný
život žalobcov, poškodzuje najmä ich dobré meno, hrubo zasahuje do práva žalobcov na súkromie a tiež
podstatným spôsobom sťažuje výkon ich povolania. Uvedené konanie žalovanej mal súd osvedčené

čestným vyhlásením tretích osôb, v ktorom tieto osoby potvrdili v návrhu popísané konanie žalovanej.

26. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanej zakázané vstupovať do bytu a napracovisko, ako aj zakázané priblížiť sa ku žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, sú splnené.
Týmto nárokom je v danom prípade Ústavou SR zaručené právo žalobcov na nedotknuteľnosť ich osôb
a ich súkromia. Právo nebyť vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity

osoby je základným ľudským právom. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil ďalším
prípadným verbálnym útokom žalovanej na žalobcov, ktoré je vzhľadom na žalobcami opísané doterajšie
správanie možné očakávať.

27. Zákaz žalovanej približovať sa k žalobcom je viazaný na osobu žalobcov a vzťahuje sa na akékoľvek

miesta, na ktorých sa zdržiavajú. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd
tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovanej na procesných úkonoch
vykonávaných pred súdom, resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými
orgánmi verejnej moci. Vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov považoval súd za dostačujúcu, aby zabránil
prípadnému kontaktu žalovanej so žalobcami.

28. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami.Právneúčinkyneodkladnéhoopatreniapritomneobmedziapovinnúprotistranuneprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nebude teda narušený princíp proporcionality. Žalovanej súd
zakázal vstup na pracovisko žalobcov, ktorým je R. F., avšak s výnimkou prípadov poskytnutia zdravotnej

starostlivosti, tak aby nebolo ohrozené právo žalovanej na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V
predmetnej veci žalovaná žiadne vecné právo k nehnuteľnosti, do ktorej jej súd uložil povinnosť
nevstupovať, nemá, teda ani v tomto prípade nebude narušený princíp proporcionality.

29. V konaní bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočnosti odôvodňujúce

nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP.

30. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanej nevznikne neprimeraná
ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením
neodkladného opatrenia dostane druhej strane.

31. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.

32. Súd návrh žalobcov v časti, v ktorej sa domáhali, aby súd uložil žalovanej zákaz kontaktovať vedenie

R. F., I..J.. a úmyselne kontaktovať kolegov žalobcov, zamietol. Nariadením neodkladného opatrenia
v rozsahu požadovanom žalobcami v návrhu by bola poskytnutá ochrana tretím osobám, ktoré nie sú
stranami sporu a ktoré navyše nie sú ani presne v návrhu špecifikované. Ide o bližšie neurčený okruh
osôb, ktorým by súd nariadením neodkladného opatrenie poskytol ochranu, ktorej sa sami nedomáhajú.
Ochrany svojej osobnosti pred neoprávnenými zásahmi sa môže domáhať len subjekt, do práv ktorej

bolo neoprávnené zasiahnuté.

33. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej,
lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami. V súčasnosti navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre

ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a
oprávnených záujmov žalobcov bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody
jeho nariadenia.

34. Keďže súd neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, pre prípad, že by žalovaná

mala za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností
riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil žalovanú o možnosti podať
žalobu vo veci samej, za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k
žalobcom, prípadne ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

35. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, v zmysle ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia sú aktívne legitimované obe strany sporu, žalobcovia a žalovaná.36. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

39. V zmysle § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň

povinný rozhodnúť aj o trovách konania.

42. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia §
255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. V takomto prípade je potrebné určiť pomer úspechu oboch
strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech. Vo výške rozdielu má strana nárok, aby mu

druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva.
Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký, resp. približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP tak, že vyslovil, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže každá strana dosiahla v konaní čiastočný
úspech.Súdvyhovelžalobcomvovzťahukdvomvýrokomneodkladnéhoopatreniaavovzťahukďalším
dvom výrokom návrh žalobcov zamietol. Každá zo strán sporu mala v konaní 50 % úspech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.