Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712206969
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5712206969.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcov: 1/ B. A. C., B.. J. F., Y.. X.

X. XXXX, L. E. C. XXXX, C. X, E., Š. I.Š. B., X/ V. J. F., B.. J. F., Y.. XX. X. XXXX, L. E. T. Z. B., B. Z. N.,
N. Z. E., XXXX-XXX A., I., Š. I. I., obidvaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák
s.r.o. so sídlom Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 861 197 proti žalovanému: SR v
zastúpení správcu LESY Slovenskej republiky, š.p. so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica 975 66,
IČO: 36 038 351, právne zastúpená HMG LEGAL, s. r. o. so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava,
IČO: 35 885 459, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu. O výške
tejto náhrady bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 16. 5. 2012 domáhali určenia vlastníckeho práva.
Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú zákonnými dedičmi po A. H. J. F., B.. A., ktorá bola podľa závetu zo
dňa 20. 3. 1944 dedičkou poručiteľky B. J., B.. F., pôvodnej vlastníčky konfiškovaných nehnuteľností,
ktorých vlastníctvo je predmetom určenia podľa žaloby. Žalovaným je Slovenská republika ako súčasný
vlastník nehnuteľností, ktorých vlastníctvo je predmetom určenia, zastúpená spoločnosťou Lesy SR,

š.p., ktorý je správcom nehnuteľného lesného majetku a iného majetku vo vlastníctve SR. Žalobcovia
sa domáhajú určenia, že vlastníkom nehnuteľností bola v čase svojej smrti poručiteľka B. J., B.. F.
a že ich podielovými spoluvlastníkmi v 1-ici sú v súčasnosti žalobcovia ako jej vnuk a vnučka. Ide o
parcelu registra „C“ pod parcelným číslom 1392 - lesné pozemky o výmere 1 119 417 m2, zapísaných
na LV č. XX I.re Okresný úrad Turčianske Teplice - odbor katastrálny, obec Mošovce, katastrálne územie
Mošovce, ďalej parcela registra „C“ pod parcelným číslom 1393 - ostatná plocha o výmere 7 178 m2,
taktiež zapísaná na LV č. XX, ďalej parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXXX - lesné pozemky

o výmere 7 372 m2, taktiež zapísaná na LV č. XX, parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXXX -
ostatná plocha o výmere 1 304 m2, takisto zapísaná na LV č. 16, parcela registra „C“ pod parcelným
číslom 1513 - lesné pozemky o výmere 3 121 m2, zapísaná na LV č. XX, parcela registra „C“ pod
parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 64 m2, zapísaná na LV č. XX, parcela registra
„C“ pod parcelným číslom XXXX/X - lesné pozemky o výmere 2 336 m2, zapísaná na LV č. XX, ďalej
parcela registra „C“ pod parcelným číslom X XXX - lesné pozemky o výmer 1 273 101 m2, zapísaná
na LV č. XX G.edenom Okresným úradom Martin - odbor katastrálny, okres Martin, obec Blatnica,

katastrálne územie Blatnica, parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXXX - lesné pozemky o výmere
14 735 m2, zapísaná na LV č. XX, parcela registra „C“ pod parcelným číslom XXXX - lesné pozemky
o výmere 6 384 m2, zapísaná na LV č. XX, parcela registra „C“ pod parcelným číslom 1180 - lesné
pozemky o výmere 646 000 m2, zapísaná na LV č. XX, parcela registra „C“ pod parcelným číslomXXXX - lesné pozemky o výmere 12 082 m2, zapísaná na LV č. XX, parcela registra „C“ pod parcelným
číslom XXXX - lesné pozemky o výmere 17 105 m2, zapísaná na LV č. XX, parcela registra „C“ pod
parcelným číslom XXXX - ostatná plocha o výmere 1 044 386 m2, zapísaná na LV č. XX a parcela

registra „C“ pod parcelným číslom X XXX - lesné pozemky o výmer 905 895 m2, zapísaná na LV č. XX.
Žalobcovia sú zákonnými dedičmi v priamej línii po nebohej B. J., B.. F., ktorá po jej matkinej strane
pochádza z rodu Révay. Celý majetok vedený v pozemnoknižných vložkách na meno poručiteľky B.
J., B.. F. ako obyvateľky Československej republiky bol až do jej smrti dňa 30. 11. 1944 nedotknutý.
Jej závetnou dedičkou, teda nastupujúcou vlastníčkou sa stala jej nevesta A. H. J. F., B.. A., Nórska

štátna občianka, matka žalobcov, nakoľko podľa platného práva na území Slovenska v čase úmrtia
pôvodnej vlastníčky smrťou poručiteľa dedič ihneď (aj bez zápisu do pozemkovej knihy) vstúpil do
jeho práv a povinností, pokiaľ to poručiteľ vyslovene nevylúčil. Uznesením Predsedníctva Slovenskej
národnej rady zo dňa 9. 10. 1945 pod číslom 11343/1945 bol však poľnohospodársky majetok B. J., B..
F. skonfiškovaný podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia číslo 104/1945 Zb. SNR zo dňa 23.
8. 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj

zradcov a nepriateľov slovenského národa. Upovedomením o konfiškácii zo dňa 12. 1. 1946, vydaným
Povereníctvom pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu pod číslom 21425/1945 - I/B mala byť B. J.,
B.. F. upovedomená, že jej majetok v katastrálnom území Mošovce a Turčianska Blatnica sa konfiškuje
v zmysle vyššie uvedeného nariadenia s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej
reformy. Je nevyvrátiteľnou skutočnosťou, že v čase nadobudnutia účinnosti Nariadenia č. 104/1945 Zb.

SNR, ktoré platilo od 1. 3. 1945 a rovnako v čase vydania rozhodnutia Predsedníctva SNR z 9. 10. 1945,
ako aj v čase vydania upovedomenia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu dňa 12.
1. 1946 I. B. J., B.. F. bola mŕtva. Rozhodnutia Predsedníctva SNR zo dňa 9. 10. 1945 a upovedomenie
Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 12. 1. 1946 neboli B. J., B.. F., ani
jej právnym nástupcom nikdy doručené. Z dôvodu konfiškácie majetku I. B.V. J., B.. F. nemohlo a ani

nikdy nebolo dedičstvo po nej prejednané a matke žalobcov A. H. J. F., B.. A. nikdy nebolo zapísané
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam po poručiteľke B. J., B.. F., nachádzajúcim sa v katastrálnom území
Mošovce a Turčianska Blatnica. O tejto skutočnosti svedčí okrem výpisov z pozemkovoknižných vložiek
taktiež Správa pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Turčianskom Svätom Martine zo dňa 4. 10.
1950, z ktorej vyplýva, že A. H. J. F., B.. A. nie je v pozemkovej knihe vedená ako vlastníčka a ani v

zbierke listín u pozostalostného oddelenia tohošho súdu a Okresného súdu v Turčianskych Tepliciach
nebolo prejednávané pozostalostné pokračovanie, teda ani pozostalosť po Anne H. F., B.. A. nemohla
byť odovzdaná. V ďalšom poukázali žalobcovia na to, že rozhodnutie Predsedníctva SNR zo dňa 9.
10. 1945, ako aj upovedomenie Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 12.
1. 1946 o konfiškácii majetku boli vydané po smrti poručiteľky B. J., B.. F., to znamená, že nemôže byť

vo vzťahu k nej účinné, pretože už nebola spôsobilým subjektom konfiškácie. Konfiškácia v jej prípade
smerovala voči neexistujúcemu vlastníkovi a preto je rozhodnutie Predsedníctva SNR zo dňa 9. 10.
1945 aktom nulitným, ničotným, nie teda správnym aktom, ale tzv. paktom a neuplatňuje sa u neho
prezumpcia správnosti. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení tým, že bez
autoritatívneho rozhodnutia súdu nemôže byť prejednané dedičstvo po ich matke A. H. J. F., B.. A. a

starej matke B. J., B.. F. a následne zapísané do katastra nehnuteľností ich vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobcovia v 1. rade poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 154/2010,
podľa ktorého konanie o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie
sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať

vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a
vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o
dedičstve (Osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu
vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho
iného (napríklad vydržaním;) konanie, v ktorom sa zisťuje, či už tá vec bola v čase smrti poručiteľa v

jeho vlastníctve sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné. Žalobcovia žiadajú súd,
aby vyhovel ich rozšírenému určovaciemu petitu zahŕňajúcemu aj určenie, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi tak, že v 1-ici predmetných nehnuteľností ako zákonní dedičia doposiaľ neprejednaného
dedičstva po svojej matke, ktorí dedičstvo neodmietli. Na základe takéhoto rozhodnutia bude možné
po ukončení dedičského konania po ich matke a starej matke vykonať zápis ich vlastníctva do katastra

nehnuteľností bez potreby ďalšieho súdneho konania. Druhá časť petitu, t.j. určenie, že dedičia sú
v súčasnosti ešte pred prejednaním dedičstva podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zodpovedá
hmotnému právu § 460 Občianskeho zákonníka, ako aj dlhodobo ustálenému názoru právnej teórie
a judikatúry na túto otázku. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na ďalšie rozhodnutia. Čo sa týkaich petitu, tak žiadali, aby súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom rozhodol v súvislosti so všetkými
nehnuteľnosťami, ktoré boli vyššie uvedené, že patria do dedičstva po B. K., B.. F., zomrelej 30. 11. 1944
v Budapešti, pričom žalobcovia sú každý v 1-ici podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností.

2. Podaním doručeným súdu dňa 3. 9. 2012 zaslal do konania vyjadrenie žalovaný ( č. l. 126 súdneho
spisu), v ktorom uviedol, že žalovaný poukazuje na to, že žalobcovia podali návrh na začatie konania
podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a má zato, že žalobcovia v danej veci nepreukázali
naliehavý právny záujem na žiadanom určení, nakoľko vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu

na žiadanom určení žalobcovia iba uvádzajú, že bez autoritatívneho rozhodnutia súdu nemôže byť
prejednané dedičstvo po ich matke H. J. F., B.. A. A. C. N. B. J., B.. F. a následne zapísané do
katastra nehnuteľností ich vlastníctvo. Predmetné tvrdenie žalobcov neobstojí, nakoľko žalobcovia
opomínajú vo svojej žalobe rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Turčianskom Svätom Martine č.
223/222/48 zo dňa 5. 4. 1948, ktorým bolo na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR rozhodnuté o
konfiškácii majetku matky žalobcov H. J. F., B.. A.. V tejto súvislosti žalovaný podotýka, že predbežnou

otázkou takéhoto typu žaloby o určenie vlastníckeho práva je i skúmanie skutočností, s ktorými sa
spája vznik vlastníckeho práva po smrti poručiteľa, pričom preukázanie takejto skutočnosti znamená
zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu spočíva v skutočnosti, že ak by aj strana žalujúca hypoteticky dosiahla určujúci výrok o
vlastníctve pôvodného poručiteľa ku dňu smrti ku konkrétnym nehnuteľnostiam, potom by sa strana

žalujúca neubránila nasledujúcej vlastníckej žaloby s tým istým okruhom účastníkov, predmetom ktorej
by bolo preukazovanie vzniku vlastníckeho práva po smrti poručiteľa, t.j. výrok súdneho rozhodnutia pri
neskúmaní vyššie opísanej predbežnej otázky by bol výrokom akademickým. Z tohto dôvodu žalovaný
nezaujíma stanovisko k ďalším tvrdeniam žalobcov uvedeným v žalobe a žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

3. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach účinného v čase podania žaloby, Kapitoly II - Právomoc, Oddiel 6 - výlučná
právomoc, článok 22 - výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko: 1. V konaniach, v
ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti, alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu,

v ktorom sa tento majetok nachádza.
Nakoľko predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa
nachádzajú na území SR a účastníkmi konania čo sa týka žalobcu v rade 1/, ide o občana so štátnou
príslušnosťou Rakúskou a žalobca v rade 2/ so štátnou príslušnosťou Portugalskou, obidva štátny
aj Rakúsko aj Portugalsko sú členmi Európskej únie, z tohto dôvodu je potrebné v rámci právomoci

vychádzať z predmetného Nariadenia a podľa názoru súdu je daná právomoc slovenských súdov v
predmetnej veci konať.

4. Podľa zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom § 5 vecné práva k
nehnuteľnostiamikhnuteľnýmveciamsaspravujú,pokiaľvtomtozákonealebovosobitnýchpredpisoch

nie je ustanovené inak, právo miesta, kde je vec.

5. Vzhľadom na uvedené citované ustanovenia súd pri posudzovaní predmetnej žaloby o určení
vlastníckeho práva postupoval podľa práva, ktoré je platné na území Slovenskej republiky, nakoľko
na území SR sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva, alebo určenia vlastníckeho práva sa

domáha žalobca v tomto konaní.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu, ďalej oboznámením sa s pripojenými spismi z Okresného súdu Bratislava sp. zn. 9C/18/2002,
ďalej z Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/100/2003, ktorého súčasťou bol aj spis Okresného súdu

Lučenec sp. zn. 5C/7/2001.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/98/2012-501 zo dňa 14.12.2015 a žalobu v celom rozsahu
zamietol, a to z dôvodu, že abstinoval naliehavý právny záujem na určení vlastníctva žalobcov 1/ a
2/ k sporným nehnuteľným veciam. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie. O odvolaní

rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č. k. 10Co/158/2016-577 zo dňa 29.11.2016 rozsudok
Okresného súdu Martin zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na to, resp. vyhodnotil odvolanie
žalobcov za dôvodné a dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej
určovacej žalobe. Je preukázané, že v súdenej veci vo svojej podstate ide o spor o vlastníctvo, ovlastnícke právo žalobcov, resp. o spor o tom, či boli/neboli právni predchodcovia žalobcov ku dňu
svojej smrti vlastníkmi žalovaných nehnuteľností tvoriacich predmet sporu. Žalobcovia sú aktívne vecne
legitimovaní v spore. Žalovaný je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Svedčí mu zápis vlastníctva

v katastri nehnuteľností k predmetu sporu. Judikačná prax všeobecných súdov už ustálila, že ak je
žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľností, má žalobca naliehavý právny
záujem na určenie svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Vecné posúdenie otázky vlastníctva meritórnym
rozhodnutím o vlastníctve, vyriešenie, či je určovacia žaloba s konkrétnym určovacím petitom ( petitmi )

dôvodná alebo dôvodná nie je, - je opodstatnené i v dôsledku toho, že v doteraz prebiehajúcich iných
právoplatne skončených konaniach síce sa riešili súvisiace, avšak iba predbežné čiastkové otázky.
Aj táto okolnosť potvrdzuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanie určovacej
žaloby z pohľadu § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) v znení účinnom do
30.6.2016 a od 1.7.2016 z pohľadu § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“),
pretože konkrétne v súdenej veci meritórnym posúdením otázky vlastníctva definitívne bude vyriešený

existujúci spor v riešenom právnom vzťahu, resp. sa odstráni spornosť. To znamená, že okresný súd
je povinný zaoberať sa uplatnenou žalobou po stránke vecnej a je povinný uzavrieť spor o vlastníctve
vecne. Vzhľadom na výsledky doteraz prebiehajúcich iných konaní je treba, aby súd prvej inštancie
ustálil, ktoré vecné otázky sú záväzne vyriešené, ktoré z hľadiska meritórneho ukončenia sporu treba
posúdiť. Krajský súd však už tomto štádiu konania upriamuje pozornosť na to, že obidva žalované petity

vedľa seba nemôžu obstáť.

8. Okresný súd viazaný právnym názorom krajského súdu, že je daný naliehavý právny záujem na
predmetnej určovacej žalobe, pokračoval v konaní skúmaním žaloby po vecnej stránke. Vo veci vytýčil
termín pojednávania na deň 14.6.2017 ( č. l. 589 ). Na predmetnom pojednávaní predložili žalobcovia

zmenu žalobného petitu, a žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania,
patria do dedičstva po B. K. J., B.. F., P. XX. XX. XXXX v Budapešti, alternatívne žalobcovia sú každý v
jednej polovici podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Poukázali na to, že v rámci rozhodnutia
krajského súdu bolo konštatované, že žalobcovia majú na podanej žalobe naliehavý právny záujem a
súd má skúmať už len skutkový stav. Ku skutkovému stavu sa pridržiavali všetkých písomných vyjadrení,

prednesov realizovaných na pojednávaní a majú za to, že žaloba je dôvodná. Čo sa týka žalovaného,
k predloženému návrhu na zmenu žaloby uviedol, že mu nebolo zachované právo 5- dňovej lehoty na
prípravu. Zároveň sa vyjadroval k samotnej identifikácii parciel, ktorú do konania doložili žalobcovia.
Keďžebolnávrhnazmenužalobudoručenýažnapojednávaní,súdpojednávanieodročilzatýmúčelom,
aby sa mohol žalovaný riadne vyjadriť k navrhovanej zmene žaloby.

9. Podaním doručeným súdu 3.7.2017 ( č. l. 613) žalovaný uviedol, že žalobcovia spolu so žalobou
nepodložili identifikáciu parciel, ktoré označili vo svojom žalobnom návrhu za predmet sporu ( pozn.
žalobcovia predložili iba grafické podklady bez tzv. popisnej časti identifikácie ). Žalobcovia predložili
identifikáciu až na pojednávaní konanom dňa 25.9.2014 s tým, že už na tomto pojednávaní boli

upozornení, že list Správy katastra Turčianske Teplice zn. K1 850/2012 ( pozn. list neúplný a
nepodpísaný ), vrátane jeho príloh ( pozn. identifikácia parciel ) nie sú perfektné. Žalobcovia na
pojednávaní konanom dňa 14.6.2017 doručili návrh na zmenu žaloby zo dňa 13.6.2017 s tým, že sa
odvolali opätovne na identifikáciu parciel vyhotovenú dňom 19.11.2012 a doručenú na pojednávaní
konanomdňa25.9.2014.Identifikáciaparcielzodňa19.11.2012nemôžebyťpodkladomakoprežalobný

návrh žaloby doručenej súdu dňom 16.5.2012, tak ani pre návrh zmeny žaloby zo dňa 13.6.2017. Z
dôvodu, že žalobcovia vo svojej žalobe, ako aj vo svojom návrhu na zmenu žaloby uvádzajú výmery
parciel, ktoré však v identifikácii zo dňa 19.11.2012 nie sú zahrnuté, resp. presnejšie povedané nie sú
uvedené vôbec, nakoľko ich číselná kvantifikácia je u parciel zahrnutých do predmetu sporu spájaná
so slovným opisom, a to: „ časť p.“. V identifikácii zo dňa 19.11.2012 nie sú vyčíslené C KN parciel

zasahujúcichdopôvodnýchPKparciel;ažalobcoviavosvojejžalobe,akoajvosvojomnávrhunazmenu
žaloby uvádzajú nesprávne aj prienik jednotlivých parciel, čo žalovaný osvedčuje dôkazom pars pro toto
- dôkazom časti za celok, ako napr. : žalobcovia vo svojej žalobe, ako aj v návrhu na zmenu žaloby
uvádzajú C KN parcelu č. XXXX, že je zložená aj z PK parcely č. XXX/XX, ale opačne z identifikácie zo
dňa 19.11.2012 toto nevyplýva, nakoľko pri PK parcele č. XXXX/XX nie je uvedená, resp. chýba parcela

C KN č. XXXX. Ďalej pri PK parcele č. XXXX/XX nie je v identifikácii zo dňa 19.11.2012 uvedená parcela
C KN č. XXXX ale v žalobe, ako aj v návrhu na zmenu žaloby žalobcovia uvádzajú PK parcelu č. 1360/24
ako súčasť C KN parcely č. XXXX. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje vydať uznesenie, ktorým súd
návrh na zmenu žaloby zo dňa 13.6.2017 nepripustí. Zároveň žalovaný poukázal na čl. 44 ods. 5 ÚstavySR, podľa ktorého poľnohospodárska pôda a lesná pôda, ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú
osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti poukázal žalovaný na to, že žalobcovia neuniesli ako
bremeno tvrdenia, tak ani bremeno dôkazu, čo je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom

rozsahu.

10. K uvedenému sa vyjadrovali aj žalobcovia, a to podaním doručeným súdu 6.7.2017 ( č. l.
617), kde súdu predložili mapu spätnej identifikácie parcely registra C KN č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, mapu spätnej identifikácie parcely registra C KN č. 1251, 1252,

mapu spätnej identifikácie parcely registra C KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX.
Poukázali na to, že tieto dôkazy predstavujú grafické znázornenie spätnej identifikácie jednotlivých
parciel registra C KN, pričom na mapách sú graficky znázornené parcely C KN a prekrytie bývalých
parciel s parcelami registra C KN. Na týchto mapách je teda jednoznačne znázornená súčasná poloha
pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, ako aj ich prekrytie s parcelami C KN. Konkrétne napr.
parcela č. XXXX/XX je obsiahnutá na mape registra C KN spätnej identifikácie parcely registra C KN č.

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, kde je presne vymedzená, špecifikovaná a obsiahnutá,
pričom ostatné parcely sú na predložených mapách obsiahnuté rovnako. K tvrdeniam žalovaného, že
mu nie je zjavné na podklade akého skutkového tvrdenia žalobcovia predkladajú vo svojich tabuľkových
prehľadoch tzv. výmeru dielov, nakoľko táto výmera ako vyplýva z identifikácie parciel ako celkového
materiálu, neuvádza pri prekrývaní žiadnu výmeru, uvádza iba slovným popisom časť, žalobcovia

opätovne poukázali na predložené mapy spätnej identifikácie, ktoré boli vytvárané v mierke 1:5000, tzn.
z týchto údajov je možné špecifikovať a určiť celkovú výmeru jednotlivých parciel prostredníctvom máp.
Konkrétne, keď sú známe jednotlivé dĺžky strán určitého geometrického objektu, je možné vypočítať
ich celkový obsah a následne obsah vynásobiť podľa mierky mapy. Týmto postupom geodet dospel
k relevantným výmerom pozemkov. Žalobcovia si taktiež dovoľujú upozorniť súd na skutočnosť, že

žalovaný spochybnil znalecký posudok vypracovaný špecialistom v predmetnom odbore bez toho, aby
predložil vlastný znalecký posudok, tzn. námietky žalovaného vo vzťahu k spätnej identifikácii nie
je možné relevantne zohľadniť, pretože žalovaný nie je osobou spôsobilou na relevantné posúdenie
vypracovanej spätnej identifikácie, resp. poznatkom, ku ktorým dospel geodet. Zároveň poukázali na to,
že originály máp boli predložené pred pojednávaním. Ako prílohy predložil spätné identifikácie parciel

( č. l. 621 až č. l. 641 ).

11. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.10.2017 ( č. l. 679) predložili žalobcovia do konania
spätnú identifikáciu jednotlivých parciel aj s označením vyhotoviteľa a príslušnou pečiatkou s tým,
že spätná identifikácia je absolútne totožná s listinami, ktoré boli zasielané súdu. Sú tam uvedené

jednotlivé parcely, mapy a ich prekrytie, vždy za každými parcelami je znázornená aj pomerne dosť
veľká mapa, kde je jednoznačne vymedzené prekrytie bývalých parciel. Trvali na tom, že predložili
súdu listiny obsahujúce spätnú identifikáciu jednotlivých parciel a tieto dôkazy predstavujú grafické
znázornenie spätnej identifikácie jednotlivých parciel, pričom na mapách sú graficky znázornené parcely
a ich prekrytie s bývalými parcelami. Na týchto mapách je jednoznačne znázornená súčasná poloha

pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Ide o spätnú identifikáciu, ktorú vypracovával geodet, t.j.,
že nie je dôvod spochybňovania predmetnej spätnej identifikácie, ktorá bola vypracovaná odborníkom
- znalcom v tejto oblasti. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd na predmetnom pojednávaní pripustil
zmenu žaloby v podaní žalobcu zo dňa 13.6.2017 a to v súlade s ust§139 a nasl. CSP, nakoľko boli
prítomné strany sporu. Súd po procesnej stránke mal za to, že identifikácia parciel zo dňa 19.11.2012

( č. l. 279 spisu), doplnená spätnou identifikácia parciel ( č. l. 621 až 641), tak ako boli predložené zo
strany žalobcov, môžu byť podkladom nielen pre žalobu, ale aj pre návrh na zmenu žaloby a výsledky
doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd mal za to, že ide o
kvalitatívnu zmenu žaloby, t. j. žalobcovia sa domáhajú zmenou žaloby zloženého žalobného petitu.
Skutočnosť, že došlo k vyhláseniu uznesenia o pripustení zmeny žaloby bola protokolárne zachytená

v zápisnici o pojednávaní.

12. Predmetom žaloby vrátane jej zmeny je určenie, že určité nehnuteľnosti uvedené v podanej žalobe
patria do dedičstva po B. K. J., B.. F., P. XX. XX. XXXX v Budapešti, alternatívne že žalobcovia by mali
byť každý v 1-ici podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Ide o tzv. určovaciu žalobu v čase

podania žaloby podľa § 80 písm. c) OSP, a od 1.7.2016 z pohľadu § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu. Pri obdivoch petitoch žiadali priznať trovy konania žalobcovia.Predpokladom úspešnosti každej určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého
právneho záujmu.

13. Žalobcovia svoju vecnú legitimáciu odvodzujú od toho, že sú právnymi nástupcami po nebohej B. J.
F., P.. XX.XX.XXXX A. Y.. H. J. F., B.. A., P.. X.X.XXXX, s tým, že sú zákonnými dedičmi po H. J. F., B..
A., ktorá podľa závetu poručiteľky B. J. F. sa stala jej dedičkou vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom
tohto konania. Uvedené žalobcovia preukazovali úmrtným listom a závetom B.P. J. F. preloženými do
slovenského jazyka ( č. l. 21 až 30 spisu), ako aj úmrtným listom H. J. F., B.. A. ( č. l. 31 až 39 spisu),

rodnými listami žalobcov ( č. l. 46 až 53 spisu). Na listoch vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto konania, je ako vlastník zapísaná Slovenská republika, a ako správca LESY Slovenskej republiky,
š. p. Podľa § 73 CSP v spojení s § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch účinných v čase
podania žaloby je daná aj pasívna legitimácia žalovaného, t. j. SR zastúpená štátnym podnikom LESY
Slovenskej republiky, š. p. . Vzhľadom na uvedené je súd tohto názoru, že je daná aktívna, aj pasívna
legitimácia strán sporu v tomto konaní. Vychádzajúc z právneho názoru, ktorý vyslovil Krajský súd v

Žiline vo svojom uznesení, má súd za to, že je daný naliehavý právny záujem žalobcov na podanej
určovacej žalobe. Zároveň súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil krajský súd vo svojom uznesení ( č.
l. 583, 584), kde konštatoval, že obidva žalované petity vedľa seba nemôžu obstáť.

14. Čo sa týka žalobou uplatneného zloženého petitu, súd ho posúdil ako petit eventuálny, a nie

alternatívny. Alternatívny petit žaloby je možné uplatniť len pri žalobe na plnenie podľa ust. § 137
písm. a) CSP, tzn. vtedy, keď sa žalobca domáha zaplatenia určitej peňažnej sumy alebo splnenia
nepeňažnej povinnosti. Alternatívnym petitom teda žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na dve
alebo viaceré alternatívne plnenia. V zmysle hmotného práva je možné ho uplatniť len tam, kde existuje
určitý záväzok, ktorý možno splniť viacerými spôsobmi a kde právo voľby plnenia má dlžník, resp.

žalovaný.Priurčovacíchžalobáchpodľaust.§137písm.c)CSPakoujeipredmetnážaloba,alternatívny
petit žalobcov neprichádza do úvahy, keďže žalobou žalobcovia žiadajú určiť, či tu určité právo je alebo
nie je, t.j. nedomáhajú sa plnenia od žalovaného. Žalobcovia sa domáhali primárne určenia, že určité
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich starej mame, a ak to nebude možné určiť, tak že sú žalobcovia
každý v jednej polovici podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností.

15. Súd si vyžiadal v tom čase zo Správy katastra Martin kompletný výpis z pozemkovej knihy z
pozemnoknižnej vložky ( ďalej len „PKV") č. 1 pre k. ú. Mošovce a výpis z PKV č. 2 pre k. ú. Turčianska
Blatnica so všetkými časťami A, B, C. Uvedené bolo súdu doručené, o čom svedčí PKV č. 2 pre k. ú.
Turčianska Blatnica ( č. l. 153 až 161), ak aj PKV č. 1 pre k. ú. Mošovce ( č. l. 169 až 184). Žalobcovia do

konania doložili výpis z PKV č. 584 pre k. ú. Turčianska Blatnica, PKV č. XXX I. k. ú. Turčianska Blatnica.

16. Ak je potrebné pre účely právnych úkonov zistiť predchádzajúci právny stav a vlastnícke právo k
nehnuteľnosti vyhotovuje sa spätná identifikácia parciel. K spätnej identifikácii parciel, ktorú žalobcovia
predložili, súd poukazuje na odôvodnenie v ods. 10, 11 tohto rozsudku, a považuje identifikáciu parciel

registra „C“ s pozemnoknižným stavom za dostatočne preukázanú.

17. Žalobcovia tvrdili, že sú zákonnými dedičmi v priamej línii po Y. B.P. J., B.. F., ktorá po jej
matkinej strane pochádza z rodu „RÉVAY“. Od roku 1540, kedy X. B. obdržal od kráľa hrad Blatnicu
bol tento rod spojený ako vlastník s rozsiahlymi pozemkovými a domovými nehnuteľnosťami, ktoré

okrem poľnohospodárskej pôdy a hlavne lesného majetku zahŕňali domy, hospodárske budovy, záhrady,
parky, skleníky, knižnicu, starožitnosti, maľby, obrazy a jedinečné zariadenia kaštieľa v Mošovciach
a hradu v k. ú. Sklabinský Podzámok. Celý majetok vedený v pozemnoknižných vložkách na meno
poručiteľky B. J., B.. F., ako obyvateľky Československej republiky bol podľa žalobcov až do jej smrti
dňa 30.11.1944 nedotknutý. Dedičkou, teda nastupujúcou vlastníčkou sa stala jej nevesta A. H. J. F.,

B.. A., nórska štátna občianka, matka žalobcov, nakoľko podľa platného práva na území Slovenska v
čase úmrtia pôvodnej vlastníčky smrťou poručiteľa dedič ihneď ( aj bez zápisu do pozemkovej knihy )
vstúpil do jeho práv a povinností, pokiaľ to poručiteľ vyslovene nevylúčil. Uznesením Predsedníctva
Slovenskej národnej rady zo dňa 9.10.1945 pod číslom 11343/1945 bol poľnohospodársky majetok
B. J., B.. F. skonfiškovaný podľa ust. § 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR zo dňa

23.8.1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako
aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Upovedomením o konfiškácii zo dňa 12.1.1946 vydaným
povereníctvom pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu pod číslom 21424/1945-I/B mala byť B. J.,
B.. F. upovedomená, že jej majetok v k. ú. Mošovce a Turčianska Blatnica sa konfiškuje v zmysle vyššieuvedeného nariadenia s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy s tým, že
zabavený majetok sa nachádza na k. ú. obce Mošovce a Turčianska Blatnica pod č.33,1011,2,584,
585 pkn. vl. ( č. l. 112). Žalobcovia mali za to, že preukázali listinným dôkazom - úmrtným listom, že

v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR, ktoré platilo od 1.3.1945 a v čase
vydania rozhodnutia Predsedníctva SNR dňa 6.10.1945 a vydania upovedomenia povereníctva pre
poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu dňa 12.1.1946 poručiteľka B. J., B.. F. bola mŕtva. Žalobcovia
argumentovali tým, že rozhodnutia Predsedníctva SNR zo dňa 9.10.1945 a upovedomenie povereníctva
pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 12.1.1946 neboli B. J., B.. F., ani jej právnym

nástupcom nikdy doručené. Z dôvodu konfiškácie majetku B. J., B.. F. nemohlo, ani nikdy nebolo
dedičstvo po nej prejednané a matke žalobcov H. J. F., B.. A. nikdy nebolo zapísané vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam po poručiteľke B. J., B.. F. nachádzajúcom v k. ú. Mošovce a Turčianska Blatnica.
Tieto skutočnosti tvrdené zo strany žalobcov boli preukazované výpisom z pozemnoknižných vložiek,
ako aj z oznámenia správy pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu v Turčianskom sv. Martine zo dňa
4.10.1950 ( č.l.113), z ktorého vyplýva, že H. J. F., B.. A. nie je v pozemkovej knihe vedená ako

vlastníčka a ani v zbierke listín u pozostalého oddelenia toho súdu a Okresného súdu v Turčianskych
Tepliciach nebolo prejednávané pozostalostné pokračovanie, teda ani pozostalosť H. J. F.B., B.. A.
nemohla byť odovzdaná.

18. Súd v rámci konania musel prejudiciálne riešiť viaceré otázky týkajúce sa rozhodnutia vo veci

samej. Prvou spornou otázkou bolo, či vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčalo v
čase úmrtia pani B.V. J., B.. F. v jej prospech. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na pozemnoknižnú
vložku č. 1, k.ú. Mošovce, kde pod B2 je uvedená poznámka záboru a pod B4 vykonanie súpisu podľa
nariadeniavládyč.146/1939(č.l.173).TietozápisysúzároveňuskutočnenénaPKVč.2,k.ú.Turčianska
Blatnica pod bodmi B2 a B4, ako záborovými poznámkami a pod B7 ako vykonaným súpisom v zmysle

nariadenia vlády č. 146/1939 ( č. l. 156). Vládne nariadenie č.146/1939 je o súpise poľnohospodárskych
nehnuteľností vo vlastníctve cudzozemských štátnych občanov, ktoré pod pojmom poľnohospodárske
nehnuteľnosti rozumelo aj lesné nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného tieto skutočnosti vyvracajú
tvrdenia žalobcov, že by štát nedisponoval s týmto majetkom aj pred úmrtím pani B. J., B.. F..

19. Žalovaný v podaniach zo dňa 9.5.2014, 12.9.2017 ( č. l. 254, č. l. 660 a nasl. spisu) poukázal aj na
zákon č. 215/1919 Sb.z. a n. o zabraní veľkého majetku pozemkového ( ďalej len „ Záborový zákon“ ),
ktorým bol podľa žalovaného zavedený pojem zábor, ktorý ako nový terminus technicus systému
pozemkového práva znamená úkon prevzatia pôdy štátom; ekvivalentom tohto pojmu je vyvlastnenie.
Poukázal na to, že obsahový rámec pojmu zábor je daný citovaným zákonom, najmä:

- ust. § 1 podľa ktorého: „ Aby byla provedená úprava pozemkového vlastníctví, zabíra se státem velký
majetek pozemkový ( § 2), ležíci v území Československé republiky, a to čítajíc velký majetek vázaný,
a zřizuje se úrad pozemkový.“;
- ust. § 5 podľa ktorého“ „ Záběrem uvedeným v § 1 nabíva Československá republika práva, zabraný
majetek přejímati a přidělovati.“;

- ust. § 16, podľa ktorého: „ Zabraný majetek jest vyšetřiti a uvésti v patrnost knihovní poznámkou, že
majetek jest zabrán. I pokud táto poznámka není v knihách, nemůže se nikto dovolávati, že beze své
viny nevěděl o záboru pozemkového majetku vysloveném v§ 1.
Podľa žalovaného teda vyplýva z uvedeného, že právny predchodca Slovenskej republiky, t.j.
Československárepublikanadobudolavlastníckeprávokpredmetusporuexlegeatouždňomúčinnosti

Záborového zákona. Predmetné vlastnícke právo štátu, ktoré vzniklo konštitutívne priamo zo zákona,
sa iba deklarovalo poznámkou v pozemkovej knihe. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 16 záborového
zákona. To znamená, že na jeho účinnosť sa nevyžadovala intabulácia v zmysle Pozemkovoknižného
poriadku z 15.12.1855 platného pre územie SR do 1.1.1951. Zároveň v tomto smere poukázal aj na
ďalšie ustanovenie záborového zákona, z ktorých vyplýva charakter záboru ako úkonu prevzatia pôdy

štátom, ako vyvlastnenie, a to na
- ust. § 14 Záborového zákona, podľa ktorého: „ Je-li místni potřeba půdy naléhavá, a nestači-li pozemky
zabrané,anebožáda-litohoobecnéblaho,můžepozemkovýúřadvyvlastnitipůduipodmezestanovené
§ 2“.
- ust. § 9 zákona č. 329/1920 Sb.z. a n. o převzetí a náhrade za zabraný majetek pozemkový ( ďalej

ako „ Náhradový zákon“), podľa ktorého :“ Poznámka zamysleného převzetí púsobí jako poznámka
zamyšleného odepsáni nemovitosti, pokud nezahrňuje všech nemovitostí ve vložce zapsaných a spolu
jako poznámka vyvlastnení“. ( č.l. 661).Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že popri poznámke podľa § 16 Záborového zákona sa
vykonávala aj poznámka zamýšľaného prevzatia, pričom s poznámkou zamýšľaného prevzatia sú
spájané tieto právne účinky:

- ak je predmetom poznámky zamýšľaného prevzatia celé tzv. knihové teleso, potom má táto poznámka
vždy právne činky vyvlastnenia v prospech štátu ( § 26 Náhradového zákona),
- ak je predmetom poznámky zamýšľaného prevzatia časť tzv. kruhového telesa, potom má táto
poznámka účinky odpísania nehnuteľnosti do inej vložky, s ktorou sa spája súčasne vklad vlastníckeho
práva pre štát ( § 27 Náhradového zákona),

- plynutie 30 dňovej prekluzívnej lehoty podľa § 31 Náhradového zákona, podľa ktorého nie je možné
domáhať sa uznania práva vlastníckeho k nehnuteľnostiam prevzatých, ani voči štátu, ani voči osobám,
ktorým sa nehnuteľnosti týchto dostalo prídelom, pričom je nerozhodné, či vklad vlastníckeho práva bol
prevedený ihneď po uplynutí tejto lehoty. Zároveň v tomto smere poukázal žalovaný na názory právnej
vedy obsiahnuté v knižných publikaciach, ktoré do konania doložil s jeho vyjadrením zo dňa 9.5.2014
( č. l. 254 ). Podľa žalovaného vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na

právneho predchodcu žalovaného - Československú republiku na základe záboru týchto pozemkov, ku
ktorému došlo účinnosťou Záborového zákona, t.j. pre úmrtím Rozálie Hubay, rod. Cebrian - právnej
predchodkyni žalobcov. Z tohto dôvodu nemohli byť sporné nehnuteľnosti zahrnuté do jej dedičstva,
preto sa nemohli stať vlastníctvom žalobcov titulom viacnásobného dedenia.

20. Žalobcovia v podaní zo dňa 6. 1.2013 ( č. l. 209) a aj v záverečnej reči ( č. l. 711) boli toho názoru, že
samotným vydaním Záborového zákona nedochádzalo k okamžitému vstupu štátu do majetkových práv
a povinností vlastníka nehnuteľností ( č. l. 714 spisu). Poukázali už na vyššie citované ustanovenie § 5
Záborového zákona a v prípade predmetného majetku však k jeho prídelu nedošlo. Je pravdou, že ust.
§ 5 Záborového zákona exciplitne uvádza práva, ktoré štát nadobúda v dôsledku záboru, medzi ktorými

nie je vlastnícke právo k zabranému majetku. Nebolo rovnako preukázané, že by predmetný majetok
bol predmetom prídelu.
Žalobcovia poukázali aj na
- ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 Záborového zákona: „ Zcizení, pronájem zabraného majetku, jeho zavazení
a dělení vyžaduje úředního souhlasu ( § 15 ) a nemá bez něho proti státu právnych následků. Ods. 1 -

Zcizení, dělení, zavezení a nájem zabraného majetku vyžaduje zvolení pozemkového úřadu a je bez
něho neplatné. Ods. 2 - pozemkový úřad uděluje zvolení, může uložiti podmínky a učiniti výhrady. Aj z
týchto ustanovení záborového zákona vyplýva, že štát nebol vlastníkom zabraného majetku a práve z
tohto dôvodu podmieňoval dispozíciu s ním úradným súhlasom;
- ust. §13 Záborového zákona podľa ktorého: „ Před skutečným převzetím musí být dána výpověď

osobám, které hospodaří té doby na půdě, o jejiž převzetí jde. Podrobnější ustanovení budou vydaná
zvláštním zákonem“. V predmetnom prípade nebolo preukázané, že by právnej predchodkyni žalobcov
bola výpoveď daná;
- ust. § 26 náhradového zákona: „ Kde bylo podle tohoto zákona poznamenáno zamyšlené převzetí
zabraného majetku státem, provedou na návrh pozemkového úřadu soudy vklad práva vlastníckeho pro

stát Československé republiky s odvolaní na § 1 Záborového zákona a na toto zákonné ustanovení;
- ust. § 28 Náhradového zákona: „ rozhodol-li pozemkový úřad již dřívě o přídelu, změne, nebo
scizení převzatých nemovitostí do vlastníctví jiných, není potřeba provésti dřívě příslušní vklad práva
vlastníckeho pro stát, a soudy převedou na návrh pozemkového úřadu právo vlastnícke přímo na
nabývatele pozemkovým úřadem, jim označené“.

21. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcov uvedenú v odôvodnení v ods. 20 tohto
rozsudku, ktorá bola podporená aj judikatúrou, na ktorú poukázali žalobcovia, konkrétne na
- rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/12/2010 ( č. l. 227), podľa ktorého: „ .....V uvedenej
zložke je vyznačená poznámka o zabratí majetku podľa zákona č. 215/1919 Sb. o zabratí veľkého

majetkupozemkového(tzv.záborovýzákon).Uvedenápoznámkavšaknemalaprávneúčinkyprechodu
vlastníctva na štát, ako to nesprávne tvrdili žalobcovia. Pokiaľ došlo k záboru majetku, štát nenadobudol
jeho vlastníctvo, ale iba právo prevziať a prideliť ho do užívania, pričom podrobnejší Postup preberania
tohto majetku štátom upravoval zákon č. 329/1920 Zb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok
pozemkový ( tzv. náhradový zákon). Účinky prechodu vlastníctva na štát nemala sama o sebe ani

poznámka zamýšľaného prevzatia....“;
- rozsudok Nejvyššího správního soudu Rc 3438/35 ( č. l. 219 spisu), podľa ktorého: „ Samotným
zabráním nemovitostí podle zákona č. 215/1919 Sb. nenastáva již jejich právní prevod ( nabití titulu
podle § 424 o. z. o. ) ve prospěch státu;- nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 294/2012 ( č. l. 213), podľa ktorého: „ Náhradový zákon používa
vo svojom texte okrem iného pojmy“ zamýšľané prevzatie v súvislosti s poznámkou v pozemkovej
knihe“ ( napr. § 3, § 9 a podobne ), rovnako tak používa pojem: „ Skutočné prevzatie“, napr. § 12, §15,

§24. Celá časť 2 tohto zákona má názov: „ O prevzatí „, ktorá sa týka vkladu vlastníckeho práva, v tejto
súvislosti je relevantná napr. formulácia v § 27: „ Ak nie je predmetom prevzatia celé knihové teleso...“).
Z uvedeného je zrejmé, že v tejto časti sa za prevzatie považuje knihovné ( právne ) prevzatie, ktoré
efektívne znamená vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Nejednoznačnosť určenia momentu
prechodu vlastníckeho práva na štát podporuje aj skutočnosť, že v Českej republike táto otázka bola

vyriešená až legislatívnym zásahom, teda novelizáciou zákona č. 229/1991 Zb. ; v Slovenskej republike,
aletakátoúpravaabsentuje.VtýchtosúvislostiachÚstavnýsúdpoukazujenasvojudoterajšiujudikatúru,
týkajúcu sa interpretácie právnych predpisov. Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladnej ( porušujúce
základné práva sťažovateľa ) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých
boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu;

Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia doložili do konania aj uznesenie Ľudového súdu v
Turčianskych Tepliciach z 25.8.1959 ( č. l. 332), a na základe tohto rozhodnutia bolo vložené vlastnícke
právo Československému štátu k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, ale nebolo vložené
v dôsledku Záborového zákona, Náhradového zákona, či poznámky zamýšľaného prevodu. Aj na
PKV č. 2 k. ú. Turčianska Blatnica je pod B5 uvedené, že Štátny pozemkový úrad požiadal o výmaz

poznamenaného záboru.
Je pravdou, že predmetné záborové poznámky, ako aj súpis v zmysle nariadenia vlády č. 146/1939
preukazujú, že bol majetok po poručiteľke Róze Hubay, rod. Cebrian dotknutý štátnym zásahom,
nakoľko v týchto obdobiach, ktoré vyplývajú z týchto zápisov z príslušných PKV, nebolo možné zo strany
poručiteľky disponovať s týmto majetkom. Nebolo však preukázané, že by došlo k odňatiu vlastníckeho

práva právnej predchodkyni žalobcov, to znamená, Ž. B. J., B.. F. bola vlastníčkou predmetných
nehnuteľností ku dňu jej úmrtia.

22. Súd sa v ďalšom oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré doložili žalobcovia, títo predložili súdu
listinný dôkaz ( č. l. 112 súdneho spisu), z ktorého súd zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy v Bratislave dňa 12. 1. 1946 pod číslom 21425/1945-I/B vydalo upovedomenie o
tom, že Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa 9.10.1945 pod č. 11343 rozhodlo o konfiškácii
poľnohospodárskeho majetku J. B., B.. F. v katastrálnom území Mošovce a Turčianska Blatnica, pod
č. XX, XXXX, X, XXX, XXX pkn. vl. podľa odseku 1/b § 1 nariadenia SNR zo dňa 23. 8. 1945 č.
104/1945 Sb. n. SNR s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy. Zároveň

boli predložené žalobcami aj listiny - návrhy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave adresované Okresnému súdu v Turčianskom Svätom Martine, ktorými povereníctvo žiadalo
v pozemkovej knihe kat. územia Mošovce vo vložke 1 a 2, kat. úz. Turčianska Blatnica vo vložke 2,
vl. 585, 584, na nehnuteľnosti zapísané pre B. J., B.. F., ktoré boli konfiškované vyššie uvedeným
rozhodnutím Predsedníctva SNR, vykonať vyznačenie konfiškácie v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb.

n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy ( č. l. 336, 338). Zároveň
boli doložené listiny, z ktorých je zrejmé, že Ľudový súd v Turčianskych Tepliciach uznesením zo dňa
25.8.1959 povolil v pozemkovej knihe kat. úz. Mošovce vo vl. č. 1, 2 zápis vlastníckeho práva pre
Československý štát, vložil výmaz poznámky konfiškácie podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v
znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR ( č. l. 332 až 334).

Žalobcovia, žalovaný do konania doložili ďalší listinný dôkaz ( č. l. 12, 327 ), z ktorého súd zistil, že
Konfiškačná komisia v Turčianskom Svätom Martine dňa 6. 4. 1948 č. 223/222/48 rozhodla, že H. J. F.,
B.. A., Y.. XX.X.XXXX ako neznámu obyvateľku treba považovať za Maďarku podľa § 1 ods. 1 písm. b)
nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení článku I nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR a nariadenia č.
89/1947 Sb. n. SNR. Následkom toho poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945

Sb. n. SNR patriaci vlastníckym právom H. J. F., B.. A. je skonfiškovaný ku dňu 1. 3. 1945 a to bez
ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok
nachádza.

23. Ďalšou spornou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v rámci tohto konania bolo, či došlo na základe

rozhodnutia Predsedníctva SNR zo dňa 9.10.1945 č. 11343 z roku 1945 vydanému voči pani B. J., B..
F. ( ďalej ako „rozhodnutie č. 1“) ku konfiškácii predmetných nehnuteľností, t.j. k prevodu vlastníckeho
právaknimnaštát,príp.čidošlonazákladerozhodnutiaKonfiškačnejkomisievTurčianskomsv.Martinezo dňa 5.4.1948 č. 223/222/48 vydanému voči pani H. J. F., B.. A. ( ďalej ako „rozhodnutie č. 2“ ) ku
konfiškácii predmetných nehnuteľností.

24. Čo sa týka rozhodnutia č. 1, to znamená rozhodnutia Predsedníctva SNR zo dňa 9.10.1945 č.
11343/1945 vydaného voči pani B. J., B.. F., k tomuto žalobcovia uvádzali ( č. l. 711 a nasl.), že
rozhodnutie č. 1, ako aj upovedomenie povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa
12.1.1946 o konfiškácii majetku boli vydané po smrti poručiteľky B. J., B.. F.. Z tohto dôvodu nemôže
byť konfiškačné konanie vo vzťahu k poručiteľke B. J., B.. F. účinné, pretože už nebola spôsobilým

subjektom konfiškácie. Konfiškácia v jej prípade smerovala voči neexistujúcemu vlastníkovi, keďže
tento v dôsledku smrti ako subjekt práv a povinností neexistoval. Podľa názoru žalobcov rozhodnutie
č. 1 je aktom nulitným, ničotným. Nie je teda správnym aktom, ale tzv. paaktom a neuplatňuje sa u
neho prezumpcia správnosti. K uvedenému žalobcovia poukázali na viaceré rozhodnutia - rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo 21/2000, rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžo 37/2008, týkajúce sa práve týkajúci
sa vydania konfiškačného rozhodnutia. Zároveň žalobcovia uviedli, že bolo úlohou štátnych orgánov

vydať právoplatné rozhodnutie voči správnemu adresátovi a až v dôsledku takéhoto právoplatného
rozhodnutia mohli voči adresátovi nastať ex lege právne následky. Žalobcovia trvajú na názore, že
takéto rozhodnutie voči Rozálii Hubay, rod. Cebrian vydané nebolo a následné rozhodnutie o konfiškácii
voči ich matke treba považovať v dôsledku nimi už preukázaných skutočností za nulitný, správny akt.
Žalobcovia považujú aj vyššie uvedené druhé konfiškačné rozhodnutie, teda rozhodnutie č. 2 vydané

voči matke žalobcov H. J. F., B.. A. na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. za nezákonné,
nesprávne a svojou podstatou za nulitné. Matka žalobcov na konfiškačnom rozhodnutí je nesprávne
uvedená ako Maďarka, avšak žalobcovia v priebehu konania súdu predložili dôkazy, ktoré preukázali,
že matka žalobcov bola nórskej národnosti, a preto sa na ňu nariadenie SNR č. 104/1945 Sb. a ani
predmetné konfiškačné rozhodnutie nemohlo vzťahovať. Predmetné rozhodnutie voči matke žalobcov

považujú za nezákonné, nesprávne a svojou podstatou je nulitné. Zároveň vzhľadom na skutočnosť,
že o konfiškácii predmetného majetku bolo už rozhodnuté skôr voči B.V. J., B.. F. a toto rozhodnutie
nebolo žiadnym spôsobom zrušené - t.j. absentovala právomoc konfiškačnej komisie dané rozhodnutie
voči matke žalobcov vydať, pričom toto rozhodnutie bolo zároveň v hrubom rozpore so zásadou ne bis
in idem, ktorá je základnou zásadou administratívneho trestania. Predmetné rozhodnutie nebolo matke

žalobcov žiadnym spôsobom doručené, ani doručované, to znamená, že účinnosť tohto rozhodnutia
nikdy nevznikla a nebolo ani nikdy platné. Predmetné rozhodnutie predchodca žalovaného ani len
nezverejnil. Vlastnícke právo predchodcu žalovaného bolo taktiež zapísané na základe rozhodnutia č.
1 voči pôvodnej vlastníčke, nie na základe druhého konfiškačného rozhodnutia, ako rozhodnutia č. 2.
Vydané druhé konfiškačné rozhodnutie č. 2 sa na sporové nehnuteľnosti nevzťahuje, t.j. mu ani len

nepodliehajú a vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného bolo zapísané na základe nulitného
právneho aktu.

25. K predmetnému súdnemu spisu boli pripojené tri ďalšie súdne spisy sp. zn. 9C/18/2002, 5C/7/2001,
7C/100/2003, s ktorými boli riadne strany sporu oboznámené, boli do nich nahliadnuť, čo potvrdili na

pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 ( č. l. 499).

26. Súd poukazuje na konanie, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Bratislava I pod spisovou
značkou 9C/18/2002, v ktorom bola riešená otázka platnosti a účinnosti rozhodnutia č. 1 a rozhodnutia
č. 2. Priamo z odôvodnenia rozsudku, ako aj zo spisu vyplýva, že toto konanie bolo začaté 31. 3. 1998

pred Okresným súdom Martin a na základe rozhodnutia NS SR bolo z dôvodu vhodnosti postúpené
na Okresný súd Bratislava I. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I bola pripustená
zmena žalobcov, ktorí sú identickí so žalobcami v tomto súdnom konaní a predmetom bolo aj určenie
neúčinnosti správnych aktov a rozhodnutí, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia v tomto konaní. Ide
konkrétne o rozhodnutie Predsedníctva SNR o konfiškácii majetku B. J., B.. F., vydanej dňa 9. 10.

1945 pod číslom 21425/1945-I/B, ako aj konfiškačné rozhodnutie vydané Konfiškačnou komisiou v
Turčianskom Svätom Martine dňa 5. 4. 1948 číslo 223/222/48 na ťarchu H. J. F., B.. A. ako Maďarke a
to podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Sb. n.SNR, kde žiadali určiť, že sú tieto rozhodnutia
od počiatku právne neúčinnými správnymi aktami. Obidve tieto rozhodnutia sú súčasťou argumentácie
žalobcov v tomto konaní a boli priamo odvíjané v žalobe týchto žalobcov. V konaní sp. zn. 9C/18/2002

sa žalobcovia domáhali aj určenia, že štát vlastnícke právo k pozostalosti po nebohej Rozálii Hubay
Cebrian nikdy platne nenadobudol na základe týchto konfiškačných rozhodnutí. Predmetná žaloba bola
zamietnutá a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. V tomto smere súd poukazuje
na prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, ako aj na druhostupňové rozhodnutieKrajského súdu Bratislava pod sp. zn. 5Co/100/2005, ktoré bolo vydané v tomto konaní, kde na strane
5 posledný odsek ( č. l. 270 spisu 9C/18/2002) je vyslovene konštatované, že: „ platnou judikatúrou
Najvyššieho súdu bola vyriešená otázka jednak zložitosti správnych aktov, jednak otázka, kedy sú

všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne akty. Nulitné sú
také rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny
správny orgán absolútne vybavený právomocou, a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy vydané neboli,
tzv. pakty. Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho
súdnictva. Preskúmať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty

nulitné, t.j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných
platí prezumpcia ich správnosti“.

27. Z ďalšieho pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/100/2003, súd poukazuje aj na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 6. 2006, kde na strane 4 odsek 2 je uvedené
opätovne, že tá skutočnosť, že rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo vydané voči osobe, ktorá v čase

jeho vydania už bola nebohá, alebo voči osobe, ktorá platne dedičstvo nenadobudla, prípadne ani tá
skutočnosť, že rozhodnutie konfiškačnej komisie nebolo riadne procesne osobe, ktorej sa konfiškačné
rozhodnutie týka doručené, nemajú za následok ničotnosť, nulitu konfiškačného rozhodnutia, i keď
ide o nezákonný akt. Okresný súd ako všeobecný súd by teda nebol oprávnený na preskúmanie
navrhovateľmi tvrdených skutočností. Aj v predmetnom konaní sp. zn. 7C/100/2003 boli účastníkmi

konania ako žalobcovia v rade 1/, 2/ účastníci, ktorí sú žalobcami v rade 1/ a 2/ aj v tomto konaní. Čiže
opätovne Krajský súd v Banskej Bystrici skonštatoval, že len tzv. nulitné rozhodnutia, ktoré boli vydané
takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený
právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy neboli vydané, tzv. paakty, len takéto rozhodnutia
je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva. Preskúmať teda môže

správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, t.j. také vady, ktoré sú tak
závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti.

28. Zároveň súd poukazuje aj na ďalší pripojený spis do konania sp. zn. 5C/7/2001, kde účastníkmi boli
opätovne žalobcovia v rade 1/ a 2/ vystupujúci v tomto konaní a predmetom bolo konanie o existencie

dedičského práva, to znamená, že išlo o žalobu o určenie, že dedičské právo k majetku konfiškovaného
v rozpore s právnymi predpismi v čase vydania konfiškačného rozhodnutia na ťarchu B. J. F. A. H. J. F.,
B.. A. Konfiškačnou komisiou v Lučenci, je zachované a existujúce pre žalobcov. Aj táto určovacia žaloba
bola zamietnutá a bolo tu skonštatované, že žalobcovia mali zákonnú možnosť uplatniť si vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v konaní pred správnym orgánom, čo aj využili, avšak v tomto konaní neboli

úspešní. Je pritom potrebné zdôrazniť, že odstrániť, resp. zmierniť následky niektorých majetkových
krívd,kuktorýmdošlovočivlastníkompoľnohospodárskeholesnéhomajetkuvobdobírokov1948-1989
je možné a zákonom upravené a to zákonom č. 229/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov. Je potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ žalobcovia nespĺňajú zákonné podmienky postavenia oprávnenej osoby podľa § 4
ods.1zákonač.229/91Zb.vznenízmienadoplnkov,tentonedostatokniejemožnénapraviťrozsudkom

súdu v občiansko-súdnom konaní. Je zrejmé aj z pripojených spisov, že žalobcovia mali možnosť ak
mali predpoklady pre tvrdenie nejakej nápravy, alebo tvrdenej krivdy uchádzať sa v rámci reštitučného
konania.Prefyzickéosobyboloreštitučnékonanieotvorenéaždvakrát,toznamená,ževdanomprípade
bolo objektívne zo strany žalobcov možné, ak mali predpoklady, ktorými chceli preukázať svoje tvrdenie
pred orgánmi, ktoré boli tomu súladné v zmysle reštitučných predpisov. Konanie, ako bolo zistené z

pripojených spisov, bolo zamietnuté z dôvodu zániku vlastníckeho práva pre preklúziu, ako to vyplýva z
obidvoch pripojených spisov, ktoré boli vedené pred Okresným súdom v Lučenci.

29. Súd na uvedené rozhodnutia poukazuje aj z dôvodu, že je potrebné prejudiciálne posúdiť správnosť
rozhodnutia č. 1, rozhodnutia č. 2 s tým, že už v minulosti sa posúdeniu týchto rozhodnutí venovali súdy v

rámciinýchsúdnychkonaní (viďods.26,27,28)avšetkydošlikzáveru,žeobetietorozhodnutianetrpia
takými vadami, aby mohli byť označené ako nulitné, a preto je nutné na ne prihliadať ako na rozhodnutia
správne. Rozhodnutie č. 1 ako aj rozhodnutie č. 2 boli vydané na základe nariadenia SNR č. 104/1945
Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktorého účinky, t.j. konfiškácia nehnuteľností, nastupuje ex

lege účinnosťou tohto nariadenia 1.3.1945, t.j. bez potreby vydávania ďalších rozhodnutí. Súd je teda
toho názoru, že ak by v čase úmrtia predmetné nehnuteľnosti patrili pani B. J., B.. F. je nepochybné,
že v dôsledku vydania predmetného nariadenia došlo k zákonnému prevodu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam na Československý štát, pričom ich konfiškáciu spomínané rozhodnutie č.1 a rozhodnutie č. 2 len deklarovalo, a preto ich prípadné formálne nedostatky nemôžu mať za následok
zachovanie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov. Účinky predmetného nariadenia teda
nastupovali originálnym spôsobom účinnosťou nariadenia a nie okamihom doručovania tak, ako to

prezentovali žalobcovia, nehovoriac o tom, že dôkazné bremeno tohto tvrdenia sa neoprávnene prenáša
zo strany žalobcov na žalovaného, pretože pri rešpektovaní zásady prezumpcie verejných rozhodnutí
má túto povinnosť strana žalobcov. V konaní bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva
pre právneho predchodcu žalovaného - Československý štát konfiškáciou podľa nariadenia SNR č.
104/1945 Sb. , uvedené bolo podporené listinnými dôkazmi vyššie uvedenými:

- upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 12. 1.
1946 pod číslom 21425/1945-I/B o tom, že Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa 9.10.1945 pod
č. 11343 rozhodlo o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku J. B., B.. F. v katastrálnom území Mošovce
a Turčianska Blatnica, pod č. 33, 1011, 2, 584,
- rozhodnutím č. 2,
- návrhmi Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave adresované Okresnému

súdu v Turčianskom Svätom Martine, ktorými povereníctvo žiadalo v pozemkovej knihe kat. územia
Mošovce vo vložke 1 a 2, kat. úz. Turčianska Blatnica vo vložke 2, vl. 585, 584, na nehnuteľnosti
zapísané pre B. J., B.. F., ktoré boli konfiškované vyššie uvedeným rozhodnutím Predsedníctva SNR,
vykonať vyznačenie konfiškácie v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č.
64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy,

- listinami,zktorýchjezrejmé,žeĽudovýsúdvTurčianskychTepliciachuznesenímzodňa25.8.1959
povolil v pozemkovej knihe kat. úz. Mošovce vo vl. č. 1, 2 zápis vlastníckeho práva pre Československý
štát, vložil výmaz poznámky konfiškácie podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia
č. 64/1946 Sb. n. SNR ( č. l. 332 až 334).

30. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa s
okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve a) osôb nemeckej národnosti, b) osôb maďarskej
národnosti, ktoré 1. novembra nemali československú štátnu príslušnosť atd.. Podľa rozhodnutí č.1

a č. 2 došlo ku konfiškácií majetku z dôvodu, že sa považovali právni predchodcovia žalobcov, t.
j. ich stará mama, mama - B. J. F. A. H. J. F., B.. A. podľa cit. ust § 1 ods. 1 písm b) za osoby
maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra nemali československú štátnu príslušnosť. Z úmrtného listu,
ako aj závetu B. J. F. je preukázané, že bola osobou maďarskej národnosti a nemala československú
štátnu príslušnosť. Čo sa týka matky žalobcov H. J. F., B.. A. u nej nebolo preukázané, že nie je osobou

maďarskej národnosti, v úmrtnom liste predloženom žalobcami je len skonštatované, že sa narodila v
Nórsku a zomrela v Portugalsku a teda tvrdenia žalobcov, že bola nórskej národnosti súdu nepreukázali.
Aj čestné prehlásenia žalobcov ( č. l. 138, 139) súd považuje za rozporné, nakoľko žalobkyňa 1) v nich
uviedla, že od 1.1.1946 sa spolu s matkou a jej bratom nezdržiavala na území Československa, žalobca
2/ uviedol , že to bolo od jeho narodenia, čo je od 18.8.1946, iné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení

žalobcovia súdu nenavrhli.
Konfiškácia podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. nastávala ex lege a súčasne ex tunc, je to dané citov. § 1
ods. 1 tohto nariadenia ( „.....s okamžitou platnosťou a bez náhrady.......sa konfiškuje) a ich účinnosťou
od 1.3.1945. Ak však boli podmienky konfiškácie splnené, nastala konfiškácia ipso iure, bez ohľadu na
existenciu rozhodnutí vyslovujúcich, že ku splneniu týchto podmienok došlo.

Konfiškácia vyvoláva absolútny zánik vlastníctva doterajšieho vlastníka a súčasne nové originálne
nadobudnutie vlastníctva vlastníkom novým, v danom prípade štátom. Z princípov spojených s povahou
konfiškácie plynie, že právne účinky konfiškácie nastávajú okamžikom jeho právnej záväznosti, teda
dňom účinnosti nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. ( § 27).

31. Súd je tohto názoru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno a množstvom priamych a nepriamych
dôkazov preukázal, že sporné nehnuteľnosti boli skonfiškované v zmysle nariadenia SNR č. 104/1945
Sb. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ návrh na určenie vlastníckeho práva podaný žalobcami takmer
70 rokov po uskutočnení verejnoprávnych postupov konfiškácie, pričom žalovaný- resp. jeho právny
predchodca sa od roku 1945 považoval za vlastníka týchto nehnuteľností na základe konfiškácie v

zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb., právna istota osôb, ako aj nevyhnutnej autority štátu vyžadujú, aby
rozhodnutie správneho orgánu, resp. doposiaľ účinný právny predpis, ktorý je súčasťou Slovenského
právneho poriadku, na základe ktorého určitá osoba ( aj štát) nadobudla alebo bola zbavená vlastníctva
veci,bolonespochybniteľnouprávnouskutočnosťou,majúcouúčinkydobudúcnosti.Vopačnomprípadeby bolo možné uplatniť vady konania po neprimerane dlhej dobe a narušiť niekoľko desaťročí trvajúci
právny stav. Ak je určovacím návrhom napádaná ( spochybňovaná ) konfiškácia majetku ( jej proces,
účinky, zákonnosť), dôkazné bremeno zaťažuje toho, ktorý konfiškáciu spochybňuje, aby preukázal, že

ku konfiškácii nedošlo. Plynutie času je tak závažnou skutočnosťou, ktorej treba priznať účinky.

32. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobcom nebol reštitučný nárok priznaný v dôsledku
nesplnenia zákonných, vrátane nepreukázania podmienky statusu oprávnenej osoby podľa ust. § 4 ods.
1 zákona č. 229/1991 Zb. a zániku práva na navrátenie vlastníckeho práva pre preklúziu. V konečnom

dôsledku by teda úspech žalobcov v tomto sporovom konaní viedlo k značnému narušeniu princípu
právnej istoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa nehnuteľností.

33. V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovia nepreukázali
zachovanie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov a v tomto a ani v obdobných súdnych
konaniachnuliturozhodnutiač.1arozhodnutiač.2.Pokiaľžalobcamitvrdenáskutočnosťvkonanínebola

preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, neuniesli žalobcovia bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu
a z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný

mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v celom
rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodovať súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.