Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213224649
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1213224649.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom A.
N., D. X, zastúpená splnomocneným zástupcom: S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O., M. XXX/X proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47233516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.490 eur s príslušenstvom a určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 1. februára 2019 č.k. 17Csp/27/2017-264, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o zamietnutí žaloby a výroku
III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 2.490 eur a v časti o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX uzatvorená
dňa 15.7.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov zamietol. V zostávajúcich
častiach konanie zastavil. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu 100 % vo veci samej ako aj v časti o zastavení konania, o ktorom bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným
súdu dňa 30.6.2016 a jej doplnením zo dňa 5.9.2016, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp.
zn. 18C250/2016 domáhala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.490 eur spolu s 5 %
úrokomzomeškaniaročneod19.6.2014dozaplateniaa určenia,žezmluvaorevolvingovomúverečíslo

XXXXXX-XXXXX je neplatná. Opravou a doplnením podania z 5.9.2016 žalobkyňa upravila a doplnila
petit žaloby tak, že sa domáhala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.490 eur, a určenia, že
úver číslo XXXXXX-XXXXX je bezúročný a bez poplatkov, že rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná, o určenie, že zmluvná odmena vo výške 2.578 eur dojednaná v zmluve
o úvere číslo XXXXXX-XXXXX je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 2.000 eur, pričom pri výsluchu dňa 8.11.2017 žalobkyňa cestou splnomocnenej
zástupkyne upresnila petit žalobného návrhu, že sa domáha o vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške 2.490 eur a určenia, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 15.7.2013 je bezúročná a bez poplatkov.3. Žalovaná žalobný návrh odôvodňovala tým, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-
XXXXX uzatvorená dňa 15.7.2013 medzi stranami sporu odporuje ustanoveniam Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva

nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, obsahuje početné neprijateľné
zmluvné podmienky, zmluva je vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Tvrdila, že žalovaný
jej predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú štandardizovanú typovú zmluvu, ktorej obsah
žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, keď pri uzatváraní zmluvy žalovaný použil nekalé
obchodné praktiky, do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky (t.j. nepravdivo uvedenú výšku

poskytnutých finančných prostriedkov, neprimerane vysokú odplatu, neprimerane vysoké sankcie,
neprimerane početné obmedzenia pohľadávky, rozhodcovskú zmluvu, zmenku) pričom žalovaný
vymedzil režim, v zmysle ktorého sa má zmluva spravovať a to § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a tým obchádzať zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa tvrdila, že žalobca v čase uzatvárania
zmluvy nepožadoval zdokladovanie finančných prostriedkov formou faktúr alebo iným obvyklým
spôsobom v obchodnom styku a nepožadoval preukázanie účelu využitia poskytnutých finančných

prostriedkov. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný jej poskytol ako spotrebiteľovi úver v krátenej
výške, pričom úroky a poplatky sa počítali z nominálnej hodnoty úveru a preto zmluvnú podmienku v
čl. 4 bod 4.1 zmluvy o odmene vo výške 2.578 eur považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
rozpore s dobrými mravmi a s ust. § 53 odsek 1 OZ. Tvrdila, že od žalovaného obdržala sumu vo výške
5.000 eur a ku dňu 19.6.2014 žalovanému spolu zaplatila sumu vo výške 7.489,82 eur. Ďalej tvrdila, že

zmluvné pokuty dojednané so žalobcom v čl. 12 a v čl. 13 označené ako sankcie sú v hrubom nepomere
k hodnote významu zabezpečeného záväzku a v prípade omeškania dlžníka si veriteľ nárokoval na
všetky zmluvné pokuty kumulatívne, ktoré dojednanie je v rozpore s ust. § 53 odsek 4 písm. k) OZ a
§ 39 OZ. Žalobkyňa poukázala, že rozhodcovská zmluva uzatvorená so žalovaným dňa 15.7.2013 je
podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r ) OZ a smernice rady 93/13 EHS neprijateľnou podmienkou a v

tejto časti je zmluva neplatná, tvrdila, že v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy jej veriteľ nevysvetlil
dôsledky uzatvorenia takejto zmluvy, uvedená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej
podobe, nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť. Tvrdila, že žalovaný
na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať pre seba výhodnejšie postavenie a
núti spotrebiteľa k takému konaniu s cieľom dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcovským súdom a

obchádzanie ustanovení ma ochranu spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa poukázala na bod 5.2-5.7 zmluvy
o revolvingovom úvere, podľa ktorého zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah a poukázala
na ust. § 17 odsek 3 z.č. 129/2010 Z.z.. Tvrdila, že v zmluve č. XXXXXX-XXXXX nie je uvedený
údaj o RPMN, konečnej splatnosti úveru, splátka nie je rozdelená na úrok a istinu ako to obligatórne
vyžaduje z. č. 129/32010 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaný sa

bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu vo výške 2 490 eur, poukázala, že vyššie uvedená zmluva
o revolvingovom neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 odsek 2 písmeno f), i) l), z) z.č. 129/2010 ( t.j.
termín konečnej splatnosti úveru, úrokovú sadzbu úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny a iných
poplatkov ročnú percentuálnu mieru nákladov). Žalobkyňa uvádzala, že žalovaného písomne vyzývala
na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak žalobca na výzvu nereagoval.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe, navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vo svojom
vyjadrení uviedol, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, keď zo znenia
čl. 1 odsek 1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX vyplýva, že úver bol poskytnutý pre
účely výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka t.j. žalobkyne a teda neexistuje vecný ani právny dôvod

pre použitie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ani ust. § 52 a nasl. OZ. Poukázal,
že žalobkyňa od začiatku vystupovala ako podnikateľský subjekt, v rámci zadaných údajov predložila
potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa preukazovala ako podnikateľský subjekt. Tvrdenie
žalobkyne, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi považoval žalovaný za irelevantné vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v režime obchodného práva. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy

žalovaný poukázal, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia
nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy a poukázal na bod 2 rozhodcovskej zmluvy a bod
7 rozhodcovskej zmluvy v zmysle ktorých vyplýva poučenie o možnosti, v žiadnom prípade nie
povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame
rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Žalovaný sa bránil,

že dlžník mal reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom po obdržaní
peňažných prostriedkov ukončiť. Taktiež sa bránil, že nepravdivým je aj tvrdenie žalobkyne o možnosti
konania pred všeobecným súdom, keď výber rozhodcu sa rieši až po podaní žaloby a výber robí strana
podávajúca žalobu a nie teda jedna zmluvná strana. Ďalej poukázal, že vystavenie blankozmenkyako spôsobu zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy je prípustné a výkladom a contrario k § 5a
odsek 1 písmeno b) z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je možné dospieť k záveru o prípustnosti
zmenky v podnikateľských právnych vzťahoch. Poukázal, že v bode 5 a nasl. si zmluvné strany dohodli

zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere prostredníctvom vystavenej blankozmenky
a v bode 5.3 zmluvy si dohodli vyplňovacie právo. Bránil sa že vystavená blankozmenka má všetky
zákonné náležitosti, blankozmenka bola vyplnená v súlade s vyššie uvedeným vyplňovacím právom,
ktoré si zmluvné strany dohodli.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že uznesením z 26.5.2017 pod sp. zn. 17 Csp/27/2017-169 (na
základe nesprávne založeného podania z 4.11.2016) pripustil zmenu petitu žaloby o určenie podľa
ktorého zmluva o úvere číslo 1471974-235151 je neplatná pre množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok a pre rozpor s dobrými mravmi, úver č. 147194-23151 je bezúročný a bez poplatkov,
rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, zmluvná odmena vo výške
744 dojednaná v zmluve o úvere č. 147194-23151 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná

a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur. V
časti o zaplatenie 1.649,97 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania bo výške 5% zo sumy 2.490
eur od 19.6.2014 do zaplatenia súd konanie zastavil a žalovanému v časti zastavenia konania priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uvedené uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa
vo všetkých výrokoch a navrhla súdu uvedené uznesenie zrušiť vo výroku o zastavení konania ako

a aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že súd uznesením z 26.5.2017 pod
sp. zn. 17Csp/27/2017-169 rozhodol na základe mylne založeného podania žalobkyne patriaceho do
súdneho spisu pod sp. zn. 17C 208/2016. Uznesením z 13.11.2017 pod sp. zn. 17Csp/27/20017-198
následne pripustil zmenu petitu žaloby, podľa ktorého žalovaný je povinný vydať žalobkyni titulom
bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 2.490 eur a určenie, že zmluva o revolvingovom úvere

č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 15.7.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez
poplatkov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.11.2017. Uznesením z 28.6.2018 pod
sp. zn. 9Co406/2017-207 Krajský súd v Nitre uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku
týkajúcom sa zastavenia konania v časti o zaplatenie 1.649,07 eur a vo výroku o náhrade trov konania
v časti zastavenia konania zrušil.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa podpísala žiadosť o
poskytnutie preklenovacieho úveru dňa 12.7.2013, za žalovaného žiadosť podpísal viazaný finančný
agent Zoltánom László. Žiadosť bola vyplnená v bode I. žiadosti v časti meno priezvisko, kontaktná
adresa, rodné číslo, rodinný stav - kde sa nachádzali údaje o žiadateľovi FO (identifikačné údaje osoby

žiadateľa o poskytnutie, ktoré vyplňovali iba podnikatelia - FO), bod IV. žiadosti - kontaktné údaje
žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia - FO aj PO) kde
boli v konkrétnej žiadosti vyplnené údaje kontaktná osoba, mobil, bankové spojenie- číslo účtu, v
bode V. žiadosti identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu (vyplňovali
podnikatelia - FO aj PO) sa nachádzali vyplnené údaje - obchodné meno, IČO, predmet podnikania,

miesto podnikania, kontaktná adresa firmy, v bode VI. žiadosti boli uvedené údaje o požadovanom
úvere vyplnené - poskytnutá čiastka k výplate 5.000 eur, splatnosť úveru 18 mesiacov, výška mesačnej
splátky 421 eur, nominálna hodnota úveru 7.578 eur, požadovaný dátum splatnosti splátky v mesiaci
15 a účel čerpania úveru podnikateľská činnosť, ako prílohy k žiadosti boli uvedené - kópie osobných
dokladov, živnostenský list, daňové priznanie za rok 2011 a 2012. Žalobkyňa nerozporovala, že uvedenú

žiadosť podpísala.

7. Ďalej uviedol, že dňa 15.7.2013 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXX-XXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej v zmysle bodu
1.1 zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 7.578 eur, na účely výkonu jej podnikateľskej

činnosti. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 18 mesačných splátkach vo výške 421 eur splatných podľa
splátkového kalendára, pričom prvá splátka bola splatná dňa 19.8.2013 a posledná splátka bola splatná
dňa 19.1.2015, splátkový kalendár uvedený v prílohe č. 1 bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V čl.
4 zmluvy bola uvedená zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru vo výške
2 578 eur a ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. V zmysle čl. 5 zmluvy záväzky dlžníka z

uvedenej zmluvy boli zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou s dlžníkom a v zmysle
bodu 5.2 dlžník podpisom na zmluve potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi
vlastnú blankozmenku v ktorej texte neboli uvedené údaje a to suma zmenky a údaje splatnosti zmenky,
pričom zmenka bola vystavená na rad veriteľa. V bode 5.3 zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa dlžníkdostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy, veriteľ je oprávnený
vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak, ako bolo dohodnuté v ods. 5.4 tohto článku a domáhať
sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenia svojich pohľadávok. V zmysle čl. 5.4 zmluvy zmluvné

strany sa dohodli na nasledovnom vyplnení údajov na zmenke: veriteľ bol oprávnený blankozmenku
vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskoril s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy, veriteľ ako údaj
sumy zmenky bol oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahŕňajúcu ale neprekračujúcu všetky pohľadávky
veriteľa z tejto zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12 zmluvy,
ktoré mali byť splatné ku dňu splatnosti zmenky, ako dátum splatnosti zmenky, ľubovoľný dátum po

dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa alebo jej časti alebo jej príslušenstva alebo zmluvných
pokút na základe tejto zmluvy. V zmysle bodu 6.1 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli prílohy
- Splátkový kalendár, blankozmenka, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka. V čl. 7.1 zmluvy sa dlžník
zaviazal poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet veriteľa. Splátka
úveru sa pre účely zmluvy považovala za uhradenú dňom pripísania príslušnej čiastky na bankový účet
veriteľa. Čl. 9.1 zmluvy upravoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy

ku dňu poskytnutia úveru a to pohľadávky dlžníka podľa čl. 1.1 zmluvy oproti pohľadávke veriteľa podľa
čl. 4.1. zmluvy. Rozdiel mal byť ku dňu poskytnutiu úveru uhradený veriteľom na bankový účet dlžníka.
Čl. 12 zmluvy upravoval sankcie v prípade omeškania dlžníka a pre prípad omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti bol veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej
pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru. V čl. 14 bod 14.1 a 14.2 sa dlžník zaviazal veriteľovi

po celú dobu trvania zmluvy udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie, schválenia
nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom dlžníka
a rovnako i uzatvorením, plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou zmluvy a nevykonať nič, čím by ohrozil
platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby resp. fyzickej osoby -podnikateľa, či vyvolal
spochybnenie či zánik platnosti oprávnení a povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo

k tomu, aby držal užíval a disponoval svojim majetkom. Zároveň bola uzatvorená rozhodcovská zmluva
v zmysle § 3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď v čl. 2. veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa,
pričom vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti informovaný. V zmysle čl. 7 rozhodcovskej

zmluvy bol dlžník oprávnený odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy bez
uvedenia dôvodu.

8. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov zistil, že žalovaný poskytol úver na účet žalobkyne dňa
17.7.2013 vo výške 5.000 eur a žalobkyňa vykonala 10 úhrad vo výške 421 eur, poslednú dňa 19.6.2014

vo výške 3.279,82 eur, t.j. spolu vykonala úhrady vo výške 7.489,82 eur. Žalobkyňa využila možnosť
predčasného splatenia t.j. dňa 3.6.2014 spoločnosť prijala písomnú žiadosť o predčasné splatenie
a dňa 19.6.2014 bola uhradená čiastka 3.279,82 eur na účet veriteľa, čím došlo k splateniu úveru
a ukončeniu zmluvného vzťahu. Z predloženej mimosúdnej dohody doručovanej žalovanému dňa
6.5.2016 vyplýva, že žalobkyňa pred podaním žaloby vyzývala žalovaného na vrátenie preplatku vo

výške 3.331,82 eur. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Nové Zámky mal preukázanú
podnikateľskú činnosť žalobkyne s miestom podnikania Nové Zámky, Jánošíkova 1107/4 do 26.3.2017
a následne Nové Zámky, Lúčna 4346/1 s predmetom podnikania - kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živností, sprostredkovateľská činnosť v oblasti
obchodu, služieb, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, poskytovanie

služieb osobného charakteru.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497, § 261 ods. 1, Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a/, § 9 ods. 7, 8 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného od 10.6.2013 do 30.4, § 52 ods. 1-4, § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods.

1, 2, § 137 písm. c/ Občianskeho zákonníka, čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13 z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vo svojej žalobe
tvrdila, že podpísala predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah pripravil žalovaný

v neprospech spotrebiteľa, ktorej obsah nemohla ovplyvniť. Tvrdila, že žalovaný nepožadoval
zdokladovanie účelu využitia finančných prostriedkov formou faktúr alebo iným obvyklým spôsobom
nepožadoval preukázanie účelového využitia poskytnutých prostriedkov pod sankciou neplatnosti
zmluvy a tvrdila že bola vo finančnej tiesni a poskytnuté prostriedky použila na výdavky, ktoré v tom časepotrebovala zabezpečiť, s čím bol žalovaný uzrozumený pred aj počas podpisu zmluvy keď uviedla, že
nepožadoval zdokladovať účel použitia prostriedkov z čoho je možné dôvodiť že na účel ich použitia
nekládol žiadny dôraz. Žalovaný tvrdil, že bola uzatvorená zmluva obchodnoprávna.

11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žiadosť o poskytnutie preklenovacieho úveru z 12.7.2013
podpísaná žiadateľom - t.j. žalobkyňou, že bola vyplnená v bode I., kde sa nachádzali údaje o
žiadateľovi FO (identifikačné údaje osoby žiadateľa o poskytnutie, ktoré vyplňovali iba podnikatelia
- FO), v bode IV. žiadosti, kde sa nachádzali kontaktné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru -

podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia - FO aj PO) v bode V. žiadosti identifikačné údaje
žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia - FO aj PO), v bode
VI. žiadosti boli uvedené údaje o požadovanom úvere, kde sa nachádzal aj údaj o účele čerpania úveru
- podnikateľská činnosť a ako prílohy k žiadosti boli uvedené - kópie osobných dokladov, živnostenský
list, daňové priznanie za rok 2011 a 2012. Mal preukázané, že uvedená žiadosť o poskytnutie úveru bola
koncipovaná jednoznačne ako žiadosť určená pre žiadateľa podnikateľský subjekt - fyzické aj právnické

osoby na samostatnom tlačive. Potvrdil to i svedok viazaný finančný agent Zoltán László, ktorý uviedol,
že čo sa týka úveru pre fyzické osoby nepodnikateľov, bolo potrebné, aby žiadatelia predložili občiansky
preukaz, ak boli zamestnaní výplatnú pásku za posledné 3 mesiace, výpis z účtu, pracovnú zmluvu,
pričom úver mohol byť poskytnutý len do výšky tritisíc eur. Pri úvere pre fyzickú osobu - živnostníka,
resp. podnikateľský úver, sa vypĺňal dotazník t.j. žiadosť, ktorý sa následne zasielal na centrálu,

spoločnosť Profi Credit Slovakia s.r.o.- žalovaný, zhodnotil žiadosť o poskytnutie úveru, vypracoval
zmluvu a následne ju elektronicky emailom zasielal finančnému agentovi, ktorý ju dal následne klientovi
podpísať. K uvedenej žiadosti (podnikateľský úver) bol potrebný občiansky preukaz žiadateľa, karta k
firemnémuúčtu-čísloúčtu,daňovépriznaniezaposledné2roky,tedaročnézúčtovaniedaneavprípade
ak išlo o začínajúceho podnikateľa, ktorý nemal podané ešte daňové priznanie, spoločnosť akceptovala

potvrdenie o obratoch za tri mesiace. Pri tlačivách týkajúcich sa poskytnutia úveru pre podnikateľa -
živnostníka išlo o osobitné tlačivo, kde bolo potrebné vyznačiť, či ide o fyzickú osobu SZČO, resp. o
spoločnosť s ručením obmedzeným. Vypovedal, že vždy sa klienta pýtal na účel úveru, v prípade ak
táto kolónka nebola vyplnená, žalovaný t.j. veriteľ vrátil agentovi tlačivo na doplnenie údajov. Bonitu
klienta posudzoval veriteľ t.j. žalovaný na základe predloženej žiadosti a opakovane potvrdzoval, že bol

povinný zisťovať na aký účel klient úver žiadal, avšak nevyšetroval na aký konkrétny účel klient úver
použije. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že úver bol žalobkyni
poskytnutý ako živnostníčke na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti.

12. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že daný právny vzťah

zo zmluvy o úvere nemožno podriadiť pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a ani pod ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu posudzoval v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka,
pričom na základe vstupných údajov identifikujúcich žiadateľa ako podnikateľa v žiadosti o úver a
listín pripojených k žiadosti na schválenie úveru ako aj s poukazom na výšku poskytnutého úveru a

rozdielnosť tlačív potrebných k uzatvoreniu zmluvy o úvere mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou
bolzaloženýobchodnoprávnyvzťahspravujúcisarežimomobchodnéhopráva,keďšpecifickýmznakom
obchodnoprávnych záväzkov je zmluvná voľnosť strán umožňujúca stranám zvoliť si v akom rozsahu
umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy, pričom v zmysle
§ 502 odsek 1 ObZ vyplýva povinnosť dlžníka platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia

peňažných prostriedkov. V zmluve o revolvingovom úvere sa nachádza v čl. 4.1 zmluvný údaj o
zmluvnej odmene vo výške 2.578 eur. Zmluvná odmena v podobe úroku v zmluve nie je uvedená v
percentuálnom vyjadrení ročnou úrokovou sadzbou ale vyjadrením pevnej sumy. V zmysle § 497 ObZ
zmluva o úvere je odplatným právnym úkonom a zmluvné strany si dohodli úrok vo forme odplaty
vyjadrenej pevnou sumou, ktorá odplata vyjadrená pevnou sumou je v zmluve dostatočne jasná a

predstavujeurčitovyjadrenúcenupožičanýchpeňazí,ktorúsúdnepovažujevrozporesdobrýmimravmi,
keď súd poznamenáva, že žalovaný je nebankovou spoločnosťou, pričom z úradnej činnosti súdu
je známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi žiadateľov, ktorí nie sú úspešní
so žiadosťou o úver v bankách. Tvrdenia žalobkyne s odstupom času o tom, že zmluvu uzatvorila
ako spotrebiteľský subjekt aj s poukazom na jej vyjadrenie sa v žalobe, keď uviedla, že „žalovaný

nepožadoval zdokladovanie účelu použitia prostriedkov je možné dôvodiť že, na účel ich požitia nekládol
dôraz“,nepreukazujúskutočnosťotom,žebyžalovanýtakýmtokonanímobchádzalustanoveniazákona
o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenia žalobkyne považoval za účelové a v spore nepreukázané a preto
ďalšie tvrdenia žalobkyne, na ktoré poukazovala v žalobe o neprijateľných zmluvných podmienkachv uvedenej zmluve považoval vzhľadom na preukázaný obchodný záväzkový vzťah za irelevantné a
žalobu v časti o určenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov zamietol.

13. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zamietol aj žalobu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.490 eur, pretože žalobkyňa súdu nepreukázala, že žalovaný
sa bezdôvodne obohatil o žalovanú sumu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na
poslednú úpravu petitu žaloby nepovažoval za relevantné a hospodárne v konaní skúmať tak platnosť
rozhodcovskej doložky, sankcií spojených s úverom a taktiež ustanovení zmluvy o blankozmenke.

14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom
na § 262 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a určovacej
žaloby v plnom rozsahu úspešný. Taktiež priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v zmysle
§ 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 256 ods. 1 CSP v časti zastavenia konania, keď zastavenie konania
v časti úroku z omeškania a určovacieho výroku o platnosti revolvingovej zmluvy zavinila žalobkyňa

zmenou petitu žaloby.

15. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že na zriadenie právnickej osoby je potrebná
písomná zmluva alebo zakladacia listina a živnostník bez ohľadu na to či je plátcom DPH, je fyzickou

osobou, nikdy nie právnickou. V predmetnej žiadosti je identifikovaná aj rodným číslom, v zmluve je už
označená iba ako podnikateľ a v zmluve je uvedené, že žalovaný poskytuje finančné prostriedky na
účel výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá nie je presne definovaná. Zo žiadosti nevyplýva, že žiadala
úver na podnikateľskú činnosť. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru

zmluvy má dodávateľ. Ďalej v odvolaní uvádza výklad pojmov podnikateľská činnosť, podnikanie,
živnostensképodnikanie,záväzkovývzťah,fakultatívneobchodno-záväzkovévzťahy,výkladustanovení
Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka súvisiacich s uvedenými pojmami. Poukázala na
zákon o ochrane spotrebiteľa, keď pod spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky
pre svoju osobnú spotrebu. Tiež na to, že ak v žiadosti boli uvedené náležitosti úveru ako je poskytnutá

výška úveru, nominálna hodnota úveru, mesačná splátka úveru a počet splátok a zmluva obsahuje aj
zmluvnú odmenu, potom sa nedá hovoriť o zmluvnej voľnosti. Podľa jej názoru uzatvorila so žalovaným
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa zák. č. 129/2020 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že z výpovede svedka Zoltána László vyplýva,
že samotné žiadosti o poskytnutie úveru vypisovali finanční agenti a nie klienti, a že vzhľadom na

kolónku v žiadosti, vždy bolo potrebné sa klienta spýtať, na aký účel si úver berie (kvôli štatistike).
Avšak výpoveď svedka v ďalších vyjadreniach nepreukázala jednoznačne, že úver bol poskytnutý na
podnikateľskú činnosť. Bola s ňou podpísaná aj rozhodcovská zmluva, aj Dohoda o zrážkach zo mzdy.
Trvala na tom, že v žiadosti neuviedla, že úver žiada na podnikateľskú činnosť, čo nie je ani presne
špecifikované. Žalovaný jej predložil vopred pripravenú zmluvu, ocitla sa v nerovnom postavení so

žalovaným,uktoréhojelepšiaznalosťpráva,úlohoufinančnéhoagentabolodosiahnuťuzavretiezmluvy
ako s podnikateľkou a nie spotrebiteľkou. Poukázala na § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Uviedla, že na
internetovej stránke má žalovaný uvedené aké doklady sú potrebné pri žiadosti o podnikateľský úver,
v jej prípade však neboli žiadané všetky tam uvedené. Podľa jej názoru dojednaná výška odmeny je

v rozpore s dobrými mravmi, a v tejto časti je zmluva neplatná. Zmluva je jednostranne výhodná pre
žalovaného.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods.
1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich
opakovať.
20. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej

úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, svoje
rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné
otázky predkladané žalobkyňou v jej odvolaní.

21. V konaní bolo bez pochýb preukázané, že žalobkyni žalovaný poskytol úver na výkon podnikania,
vyplýva to zo žiadosti o poskytnutie úveru i z úverovej zmluvy, kde sú uvedené údaje o žalobkyni ako
o živnostníčke (podnikateľke). Je zrejmé, že tieto údaje boli uvedené na základe príslušných dokladov,
ktoré žalobkyňa k žiadosti o poskytnutie úveru predložila. Pokiaľ by žiadala poskytnutie úveru ako bežnej
fyzickej osobe a za účelom osobnej spotreby, potom nemala dôvod predkladať doklady súvisiace s

jej podnikaním (živnostenské oprávnenie, daňové priznania). Žalovný v tomto smere uniesol dôkazné
bremeno listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou Zoltána László.
22. Žalobkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala a konala ako živnostníčka s tým, že úver
potrebuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na tento záver, nazerajúc na úverovú
zmluvu ako na zmluvu nespotrebiteľskú, nebolo potrebné skúmať či jej obsahom nie sú neprijateľné

(nekalé) zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách neplatné.
23.Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným
skutočnostiam, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, §
262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd vyslovil, že sa mu
nárok na náhradu týchto trov priznáva voči žalobkyni v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).