Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202504
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7113202504.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, IČO:00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, adresa pre
doručovanie: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Agentúra Košice, Mäsiarska
11, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mgr. Y., o zaplatenie 578,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10. mája 2018, č. k. 38C/205/2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 578,28 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 26.3.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí
do troch dní od doručenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady (II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 578,28 Eur spolu s úrokom z omeškania od 26.3.2013 do zaplatenia titulom pomernej regresnej
náhrady poistného plnenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným mal uzavretú Poistnú zmluvu
(č. 69518638309) o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla s EČV: KE 295FV v zmysle
zákona č. 381/2001 Z. z., na základe ktorej poskytol oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
z poistnej udalosti č. 9518638309 zo dňa 10.1.2009 plnenie vo výške 2.891,38 Eur, pričom v čase
poistnej udalosti žalovaný nemal zaplatené splatné poistné, v dôsledku čoho žalobkyňa za neho vyplatila
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a následne si uplatnila voči žalovanému nárok na

náhradu poistného plnenia vo výške 578,28 EUR. Žalovaný túto sumu ani napriek výzve (8.11.2012)
neuhradil, preto si žalobkyňa uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie
vydal platobný rozkaz z 27. februára 2013, č. k. 39Ro/14/2013-13, proti ktorému žalovaný podal odpor
s odôvodnením, že nárok žalobcu je nedôvodný, hoci na svoje tvrdenia neoznačil žiadne dôkazy. Súd
prvejinštanciepovykonanomdokazovanírozsudkomz20.júna2014,č.k.38C/205/2013-49,vspojenís
opravným uznesením z 11. decembra 2014, č. k. 38C/205/2013-56, zaviazal žalovaného k úhrade sumy
578,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 26.3.2013 do zaplatenia

a k náhrade trov konania. Úd prvej inštancie mal preukázané, že žalobcovi v dôsledku porušenia
ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení žalovaným tým, že v čase vzniku
škody bol v omeškaní s platením poistného, vznikol nárok voči žalovanému, ako svojmu poistencovi
na zaplatenie pomernej časti vyplateného poistného plnenia v prospech poškodeného. Predmetnýrozsudok bol na základe odvolania žalovaného uznesením odvolacieho súdu z 30. novembra 2017, č. k.
11Co/201/2016-85 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Skutkový záver
súdu prvej inštancie o vzniku nároku žalobcu voči žalovanému ako svojmu poistencovi na zaplatenie

pomernej časti vyplateného poistného plnenia v prospech poškodeného z dôvodu, že žalovaný v čase
vzniku škody bol v omeškaní s platením poistného, nebol podľa názoru odvolacieho súdu náležite
zdôvodnený, pretože výsledky vykonaného dokazovania ohľadom tejto otázky neboli vyhodnotené, iba v
opise skutkového stavu súd prvej inštancie uviedol, že podľa výpisu z inkasného účtu k Poistnej zmluve
č. 6545412010 žalovaný v čase dopravnej nehody 10.1.2009 bol v omeškaní so zaplatením poistného

v sume 334,06 Eur za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009. Odvolací súd konštatoval, že z uvedených
údajov nie je možné zistiť, kedy žalovaný poistné za uvedené obdobie skutočne zaplatil, ak omeškanie
žalovaného s platením poistného má byť relevantnou skutočnosťou pre vyhovenie žalobe.

3. Následne súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a na pojednávaní konanom 10. mája 2018, na ktoré
boli strany sporu riadne a včas predvolané (žalobca bol prítomný, žalovaný sa z neúčasti ospravedlnil

dňa 2.5.2018, avšak nepožiadal o odročenie pojednávania) v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
Zo zhodných tvrdení strán sporu bolo nesporné, že medzi sebou mali uzavretú Poistnú zmluvu č.
6545412010 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla patriaceho žalovanému, EČV: KE
295FV, za dohodnuté ročné poistné vo výške 334,06 Eur, splatné ročne k 1.1. daného roka. Nespornou

je skutočnosť, že 10. januára 2009 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný ako vodič motorového
vozidla (KE 295FV) spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bol zranený Peter Fečko, ktorý bol následne
ošetrený v zdravotníckom zariadení. Za nepochybné považoval súd prvej inštancie tiež, že žalobkyňa
za ošetrenie poškodeného Petra Fečka zaplatila Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. z poistnej
udalosti č. 9518638309 (z 10.1.2009) plnenie v zmysle 797 ods.3 OZ titulom refundácie nákladov

vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 2.891,38 Eur. Z výpisu z inkasného účtu
k Poistnej zmluve č. 6545412010 mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že žalovaný mal
podľa predpisu platieb poistného uhradiť poistné na obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 najneskôr do
1.1.2009, pričom žalovaný toto poistné uhradil až dňa 30.1.2009. Dňa 10.1.2009, kedy došlo k dopravnej
nehode, teda nemal uhradené poistné na obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009. Žalobkyňa listami zo

dňa 20.6.2012, 19.7.2012 a 8.11.2012 vyzvala žalovaného k zaplateniu pomernej časti sumy, ktorú
vyplatila poškodenému vo výške 20% z celkového poskytnutého plnenia (2.891,38 Eur), t.j. v sume
578,28 Eur do 15 dní od doručenia výzvy, čo žalovaný dobrovoľne neurobil. Žalovaný sa v spore bránil
tvrdením, že právny titul na plnenie neexistuje a že nevidí dôvod na zaplatenie tejto sumy kvôli poisteniu
žalobcovi. Svoje tvrdenia však žalovaný ničím právne, ani skutkovo relevantným tvrdením nepodložil

a žiadnym dôkazom nepodporil. Preto súd prvej inštancie jeho tvrdenia považuje za nepreukázané.
Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 788 ods. 1, § 796 ods. 1, §
822, § 823, § 813 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako aj ust. §
4 ods. 1, § 4 ods. 2, písm. b), § 12 ods.1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.04.2007 do 31.01.2009, t.j. v čase vzniku PU, ďalej v texte
len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) a dospel opätovne k záveru, že nárok žalobcu je preukázaný
kumulatívnym splnením predpokladov uvedených v ustanovení § 12 ods.1 písm. f) zákona o povinnom
zmluvnom poistení, nakoľko žalobca, ako poisťovateľ dňa 19.6.2012 (Exkaso-prehľad, čl. 36 spisu)
vyplatil za žalovaného plnenie vo výške 2.891,38 Eur (vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť, čl. 35 spisu) v prospech VZP (titulom regresu za zdravotné ošetrenie poškodeného Petra
Fečka) z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jeho motorového vozidla, a dňa 10.1.2009, t.j. v čase
vzniku poistnej udalosti (uznesenie 23Tov/2/2012-482, čl. 30 spisu) bol žalovaný v omeškaní s platením
poistného za obdobie od 1.1.2009 do 30.1.2009, ktoré bolo splatné dňa 1.1.2009 (výpis z inkasného
účtu žalovaného, čl. 29 spisu). Tieto okolnosti prípadu založili nárok žalobkyne proti žalovanému v

zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalobkyňa si pre prípady náhrady poistného
plnenia vypracovala vlastnú metodiku postupu, v zmysle ktorej od poisteného žalovaného žiada len
20 % podiel z poskytnutého plnenia za žalovaného. Zdôraznil, že predmetný nárok nie je nárokom
na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti
tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu

založeného poistnou zmluvou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 Cdo 326/2009).
Preto súd prvej inštancie uznal nárok žalobcu v celom rozsahu za dôvodný, žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 578,28 Eur titulom regresnej náhrady poistného plnenia, ktorú za neho
žalobkyňa vyplatila poškodenému z dôvodu ním spôsobenej škody spôsobenej prevádzkou motorovéhovozidla. Zároveň žalobkyni priznal úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka vo
výške vyplývajúcej z § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z. (z 26. novembra
2008), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, od času ako ho požadoval žalobca, t.j. odo
dňa nasledujúceho po účinnom doručení žaloby žalovanému prostredníctvom súdu (dňa 25.3.2013), t.j.
od 26.3.2013. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z
plného úspechu žalobkyne v spore.

4. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie. Formálne uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. a), b), d) až h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýka, že po vrátení veci z krajského súdu rozhodol vo
veci bez doplnenia dokazovania a nových zistených skutočností. Postačilo mu vyjadrenie žalobcu, ktoré
bolo totožné zo žalobou. Už pri prvom rozhodnutí súd nepovažoval za potrebné vypočuť žalovaného
k predmetnej žalobe a po vrátení veci súd opätovne ani nemal za potrebné predvolať žalovaného k

vyjadreniu sa k žalobe a postačilo mu formálne upovedomiť o pojednávaní iba právneho zástupcu
žalovaného, pričom na tomto pojednávaní sa tento nezúčastnil a zúčastnil sa prvý krát žalobca.
Odvolanie odôvodňuje aj tým, že súdom nebolo žalovanému umožnené sa vyjadriť ku skutku - predmetu
žaloby, pretože vec bola najprv nesprávne rozhodnutá bez prítomnosti žalovaného na pojednávaní a
po vrátení veci sa už žalovaný nemohol k danej veci vyjadriť a preto súd nedostatočne zistil skutkový

stav a nesprávne vyhodnotil právny stav veci. Uvádzam, že k žalobe sa od začiatku konania nevyjadril,
nie z vlastne viny, preto súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému ako strane aby
uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.
A následne z toho vyplynulo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov (niektoré
dôkazy vykonané neboli) k nesprávnym skutkovým zisteniam, z čoho aj vychádza nesprávne právne

posúdenie veci. Poukázal aj na ďalšie súdne konania so žalobcom ohľadne jednej a tej istej poistnej
udalosti a rôznych nárokov, ktoré majú priamy súvis s prejednávanou vecou a sú v rôznych štádiách
konania na Okresnom súde Košice I, resp. krajskom súde, pod sp. zn. 24C/399/2013 a 13C/116/2013.
Tieto súd vôbec nebral do úvahy, a ani nemohol, keď mu to nikto nemohol oznámiť. Na základe
nespokojnosti v danej veci ma už nebude zastupovať JUDr. Rudolf Manik, nakoľko ani on od žalovaného

nedostal súhlas na konanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného, a ani jeho neprítomnosti, a vedel,
že všetkými potrebnými skutočnosťami v danej veci disponuje žalovaný, a nie on. A v neposlednom
rade žalovanému nebolo umožnené žiadať súd o splátky z rodinných finančných dôvodov. Súd dospel
k rozhodnutiu len na základe návrhov žalobcu bez predloženia dôkazov žalovaného, čo považuje za
porušenie procesných práv žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalobkyňa v súvislosti s odvolaním žalovaného namietala (č. l. 150 spisu), že právnemu zástupcovi
žalovaného bol napadnutý rozsudok doručený dňa 02.06.2018, pričom žalovaný podal odvolanie voči
rozsudku dňa 19.06.2018 v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré následne
v zákonom stanovenej 10 dňovej lehote doplnil písomným podaním dňa 26.06.2018. V zmysle ust. §

121 ods. 5 CSP a na základe uvedených skutkových okolností má žalobca za preukázané, že lehota
na podanie odvolania voči rozsudku nebola zachovaná a teda žalovaný podal odvolanie voči rozsudku
po lehote.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné
(§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na
Krajskom súde v Košiciach po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na

úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

7. Úvodom k námietke žalobkyne, že žalovaný podal odvolanie proti rozsudku po zákonom stanovenej
lehote odvolací súd uvádza, že z podania žalobcu na č. l. 132 spisu nepochybne vyplýva, že odvolanie
bolo na súde prvej inštancie podané elektronicky 18. júna 2018, teda v posledný deň zákonnej lehoty

na podanie odvolanie, preto bolo odvolanie žalobcu podané včas.

8. V odvolaní žalovaným formálne citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a
e) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, a tak podľa posúdeniaodvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne, a preto ani procesne
účinne uplatnené.

9. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že tento je
potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá,
že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv, a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,
a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k Civilnému
sporovému poriadku). O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie

súdu preto musí byť hodnotené v kontexte konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia
nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva,
tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody (viď
komentár autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. k Civilnému
sporovému poriadku).

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

11. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

14. Odvolací súd sa stotožňuje aj so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že
by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že

by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP .15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Predmetná právna úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP bola základom potvrdzujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu aj s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,

aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať
cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ktoré v tejto konkrétnej
veci reaguje aj na podstatnú časť odvolacích námietok. Len pre zvýraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd dodáva:

17. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 154 CSP, prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí.
Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a
odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie

podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte

sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

18. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. V citovanom ust. § 366 CSP je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata

ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú
na uplatnení takého prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorá nebola uplatnená už
pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na
nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo

ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

20. Posudzovaná vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe
vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy

neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už
z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

22. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011,
sp. zn. 3 Cdo 204/2009.

23. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe

nepoprel a žiaden dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil. V súvislosti s tým odvolací súd
jednýmdychomdodáva,žestranasporusvojetvrdeniaaprípadnénávrhynavykonaniedôkazurealizuje
predovšetkým v písomných podaniach. Výsluch strany sporu slúži na objasnenie, resp. preukázanie
tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za podmienky, že ich nie je možné preukázať
inak - napr. výsluchom svedka alebo listinou. Zmena oproti úprave § 131 zákona č. 99/1963 Zb.,

Občiansky súdny poriadok (platný a účinný do 30. júna 2016) spočíva najmä v tom, že súd môže nariadiť
výsluch strany len na návrh. Pri rozhodovaní o nariadení výsluchu musí vziať do úvahy, či preukazované
skutočnosti možno dokázať aj inak. V prípade, že súd rozhodne vykonať výsluch strany, stranu na
pojednávanie predvolá. Súd nepredvoláva stranu sporu na pojednávanie vždy - ak má strana zvoleného
zástupcu na celé konanie, predvoláva sa na pojednávania len zástupca (§ 178 CSP).

24. V nadväznosti na vyššie uvedené podľa posúdenia odvolacieho súdu odvolacia námietka
žalovaného, že súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť žalovaného k predmetnej žalobe
ani po vrátení veci odvolacím súdom a že mu nebolo umožnené sa vyjadriť ku skutku, nemôže obstáť.

25. Žalovaný ani v odvolacom konaní na svoje tvrdenia žiadne dôkazy nepredložil, ale odvolací súd
akcentuje, že by na ne so zreteľom na všetky okolnosti i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366
CSP (novoty v odvolacom konaní). Námietky uvedené v odvolaní nie sú z uvedených dôvodov spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, a to v jeho výroku vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania,
majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore.

27. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, avšak náhradu trov odvolacieho konania
si neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania ani nevyplýva, preto odvolací súd
rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie

je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).