Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Andrea Gindlová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19P/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200492
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200492.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. J. B., B.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, soc. vecí a rodiny,
Banská Štiavnica, pracovisko Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matky: I. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X. X.
XXX, Š. C. U., v konaní právne zast.: JUDr. Katarína Kollárová, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen,
a otca: Š. B., B..XX.XX.XXXX, O. X. X. X. XXX, Š. C. U., adresa pre doručovanie: P. S. XX, C. XXX XX,
O., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej J., takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. J. B., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec mal. J. B., B.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na jej výživu výživným vo výške
100,- € mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Súd styk otca s mal. J. n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd
zveril mal. J. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu výživným vo
výške 100,- € mesačne. Styk maloletej dcéry s otcom nežiadala upraviť so zdôvodnením, že v stretávaní
otca s mal. dcérou nebráni. V návrhu matka mal. dieťaťa poukázala na to, že s otcom mal. J. žije v
spoločnej domácnosti 15 rokov, pričom posledné 3 roky bývajú v spoločnom byte v X. X.. Poslednú dobu
však medzi ňou a otcom mal. dieťaťa začalo dochádzať k vzájomným nezhodám, začali sa vzájomne
odcudzovať. Daný stav prerástol postupom času do straty vzájomnej dôvery a každý z nich začali žiť

samostatným životom. Keďže mal. J. sa nachádza od jej narodenia v jej osobnej starostlivosti, pričom jej
každodennú starostlivosť zabezpečuje výlučne ona, keďže otec sa nachádza už dlhšiu dobu v zahraničí,
ako aj s poukazom na silný citový vzťah medzi matkou a dcérou, matka žiadala, aby bola dcéra zverená
do jej osobnej starostlivosti. V ďalšom matka v návrhu poukázala na to, že otec mal. dieťaťa od augusta
2019prispievanavýživumal.dcérysumouvovýške100,-€mesačne,zktoréhodôvodužiadala,abysúd
uložil otcovi povinnosť danú sumu výživného naďalej uhrádzať k rukám matky. K nákladom súvisiacim so
starostlivosťou o maloletú dcéru matka uviedla náklady na stravu, školu, bývanie, oblečenie, hygienické

potreby, lieky a náklady vynaložené v súvislosti s duševným rozvojom maloletej. Predmetné výdavky
matka vyčíslila na sumu 150,- € mesačne. Ku svojej majetkovej situácii matka uviedla, že je SZČO,
pracuje ako kaderníčka a jej pravidelný mesačný príjem predstavuje cca 400,- € brutto.2. Otec mal. dieťaťa sa k návrhu matky nevyjadril. Vo svojich mailových podaniach najskôr poukázal
na to, že s návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti ako aj s určením výšky
vyž. povinnosti súhlasí. Neskôr telefonicky poukázal na to, že žiada o úpravu styku s mal. dcérou, resp.

aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Svoj návrh bližšie nešpecifikoval, a to ani
na základe výziev súdu adresovaných otcovi. Vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že matka mu
neumožňuje stretávať sa s mal. dcérou, avšak svoje vyjadrenia bližšie neodôvodnil. Na nariadený termín
pojednávania sa otec opakovane nedostavil, pričom súd nariadené termíny pojednávania odročoval
vzhľadom na vzniknutú celosvetovú pandemickú situáciu spôsobenú vírusom COVID - 19. Súd následne

nariadiltermínpojednávanianadeňXX.XX.XXXXstým,žeupozornilotcamal.dieťaťa,abysizabezpečil
svoje pracovné povinnosti tak, aby sa dostavil na termín pojednávania, resp. si zvolil zástupcu. Otec mal.
dieťaťa sa na termín pojednávania nedostavil, s tým že zástupcu si opakovane nezvolil, hoci mal časový
priestor od podania návrhu, t.j. od XX.XX.XXXX tak urobiť. Otec mal dieťaťa súd opakovane žiadal o
odročenie termínu pojednávania so zdôvodnením, že sa nachádza na území iného členského štátu
Európskej únie (O.) a na územie Slovenskej republiky sa dostaví najskôr v decembri 2020. Vzhľadom

k tomu, že sa jedná o konanie, ktorého predmetom je úprava práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu,
v ktorom má súd s poukazom na čl. 12 CMP postupovať tak, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá čo
najrýchlejšie, ako aj s poukazom na postoj otca ku konaniu, ktorý žiadal opakovane o odročenie termínu
pojednávania bez toho, aby sa k návrhu matky relevantným spôsobom vyjadril a uviedol prípadne svoje
výhrady k nemu, súd neakceptoval jeho žiadosť na opakované odročenie termínu pojednávania (a to

až do doby december 2020), do termínu kedy sa otec pravdepodobne dostaví na územie Slovenskej
republiky a súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, oboznámením rodného listu mal.
dieťaťa, pokladničnými blokmi, potvrdením ŠKD, výpisom z účtu matky mal. dieťaťa, výpisom výdavkov

otca mal. dieťaťa, daňovým priznaním matky mal. dieťaťa za rok 2018, 2019, výplatnými páskami otca
mal. dieťaťa, mailovými podaniami a úradnými záznamami spísanými z telefonických hovorov s otcom
mal. dieťaťa, správou Úradu práce, SVaR Banská Štiavnica k rodinným pomerom v rodine, a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Mal. J. B., B.. XX.XX.XXXX pochádza z mimomanželského zväzku jej rodičov. Matka spolu s mal. J.
žijú už dlhšiu dobu na území Slovenskej republiky, kde maloletá navštevovala predškolské zariadenie a
v súčasnej dobe navštevuje základnú školu. Od septembra 2020 maloletá nastupuje do 3. ročníka ZŠ v
X. X. v mieste jej bydliska. Otec mal. dieťaťa žije a pracuje dlhšiu dobu v zahraničí - O. G. a na území
Slovenskej republiky sa zdržiava len v období niekoľkých týždňov v roku - počas decembra a januára.

Matka mal. dieťaťa pracuje ako SZČO - kaderníčka a mesačne podľa jej vyjadrenia zarobí cca 660 -
670 € v čistom. Otec mal. dieťaťa pracuje na území O. ako kombajnista, pričom za obdobie 2/2019 -
11/2019 zarobil priemerne v čistom 1.160,- € a za obdobie február 2020 - jún 2020 zarobil v priemere
v čistom 863,- €.

5. Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny X. Š. zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil,
že rodina obýva 3-izbový byt, ktorý je zariadený štandardne a účelne a spĺňa potreby jednotlivých členov
domácnosti. Detská izba je vybavená štandardným moderným nábytkom. Byt je v osobnom vlastníctve
rodičov. Mesačné výdavky na domácnosť predstavujú elektrinu vo výške 50,- € mesačne, plyn vo výške
30,- € mesačne, telefóny 15,- € mesačne, satelit a TV 15,- € mesačne. Mal. J. pri výsluchu uviedla, že

väčšinu času trávi so svojou matkou, preto by chcela zostať pri nej. Maloletá uviedla, že s otcom je v
minimálnom kontakte, nakoľko otec pracuje v zahraničí. Súhlasila s tým, že bude s otcom udržiavať
telefonický kontakt pokiaľ bude mimo územia Slovenskej republiky, a pokiaľ bude na území Slovenskej
republiky nemá problém sa s ním stretávať. V závere svojej správy kolízny opatrovník navrhol, aby
súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu

výživným, ktoré odzrkadľuje potreby maloletej, ako i s ohľadom na možnosti a schopnosti otca mal.
dieťaťa a pokiaľ ide o úpravu styku, navrhli, aby súd striktne neupravoval styk otca s maloletou v
pravidelných intervaloch s poukazom na to, že otec mal. dieťaťa pracuje v zahraničí. Navrhli, aby súd
upravil prípadne telefonický kontakt otca s maloletou.

6.Matkamal.dieťaťavkonanípredsúdomuviedla,žeotecmal.dieťaťapracujeuždlhúdobuvzahraničí.
Po narodení mal. J. žili spoločne po určitú dobu (asi 4 - 4 a pol roka) v zahraničí, avšak ona sa spolu
s mal. J. neskôr vrátila na územie Slovenskej republiky, kde mal. J. začala navštevovať predškolské
zariadenie a v súčasnej dobe navštevuje základnú školu. Spolu s otcom mal. dieťaťa vlastnia 3-izbovýbyt,ktorýjevichpodielovomspoluvlastníctve.Otecmal.dieťaťapracujevzahraničíodfebruárakaždého
roku do decembra toho ktorého roku. Na území Slovenskej republiky sa zdržuje prakticky niekoľko
týždňov počas decembra a januára. Aj v roku 2020 nebol otec na území Slovenskej republiky od

februára. Otec dobrovoľne prispieva na maloletú J. sumou výživného 100,- € každý mesiac. Pokiaľ je
doma, mal. J. kúpi všetko čo chce - sladkosti, hračky a pod.. Na narodeniny jej prispel sumou 50,- € nad
rámec zaslaného výživného. Matka v konaní deklarovala, že nemá záujem otcovi mal. dieťaťa brániť v
kontakte s dcérou. Naopak, dcére stále pripomína, aby otca kontaktovala telefonicky, resp. cez sociálne
siete. Taktiež, pokiaľ bude otec na území Slovenskej republiky, bude s nimi bývať v spoločnom byte,

preto nemieni otcovi brániť v kontakte s dcérou a bude s ňou v podstate nepretržite.

7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh matky mal. dieťaťa na úpravu práv a
povinností rodičov k mal. J. je plne opodstatnený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka
mal. dieťaťa s mal. J. žijú trvalo na území Slovenskej republiky, kde mal. J. navštevovala predškolské

zariadenie a v súčasnej dobe navštevuje základnú školu, pričom od septembra 2020 nastupuje do 3.
ročníka ZŠ. Z uvedeného je nepochybné, že mal. J. sa už dlhšiu dobu nachádza fakticky vo výlučnej
starostlivosti matky mal. dieťaťa, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ aj otec
mal. dieťaťa telefonicky kontaktoval súd a uvádzal, že má záujem o striedavú osobnú starostlivosť
obidvoch rodičov, súd uvádza, že uvedená forma osobnej starostlivosti oboch rodičov v situácii, v ktorej

sa rodičia v súčasnosti nachádzajú, t.j. každý z nich žije v inom štáte, hoci Európskej únie, avšak
v mestách, ktoré sú od seba vzdialené stovky kilometrov, nie je realizovateľná. Mal. J. je dieťaťom
školského veku, potrebuje navštevovať pravidelnú školskú dochádzku, nie je teda predstaviteľné, aby
sa za danej situácie, keď obaja rodičia žijú na území iných členských štátov Európskej únie realizovala
striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Taktiež aj z vyjadrenia samotnej J. vyplynulo, že preferuje

starostlivosť matky, v ktorej faktickej starostlivosti sa už dlhú dobu aj nachádza a na danom stave nechce
nič meniť. S otcom sa mal. J. chce stretávať počas obdobia, keď bude na území Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval názor mal. J., prihliadol na jej citové väzby k matke, s ktorou
prakticky od malička väčšiu časť roka žije ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia a návrhu
matky na zverenie mal. J. do jej osobnej starostlivosti vyhovel.

11. Pokiaľ ide o určenie výšky vyž. povinnosti, súd vyhovel návrhu matky mal. dieťaťa a určil vyž.
povinnosť sumou 100,- € mesačne, ktorá suma zodpovedá opodstatneným potrebám mal. J., ako aj
príjmovým pomerom oboch rodičov. Nakoniec, otec s danou výškou vyž. povinnosti aj súhlasil a danúvýšku výživného aj fakticky doposiaľ na účet matky hradí, z ktorého dôvodu mu ani nevzniklo žiadne
zameškané výživné od podania návrhu matkou. Súd má za to, že takto určené výživné zohľadňuje
potreby mal. dieťaťa jej veku, keďže matka aj v konaní pred súdom deklarovala, že má s maloletou

výdavky bežného charakteru na ošatenie, stravu, hygienické potreby a pod.. Zdravotný stav maloletej
je dobrý, prekonáva len bežné ochorenia a maloletá nenavštevuje žiadne platené krúžky. Príjem otca
sa pohybuje priemerne v čistom od 880 - 1.160 €, avšak z daného príjmu otec uhrádza výdavky
jednak spojené s bývaním na území O., ako aj úvery spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti na území
Slovenskej republiky. Súd zohľadnil pri určení vyživovacej povinnosti aj tú skutočnosť, že otec mal. J. sa

podieľa na jej výžive aj príležitostne menšími finančnými sumami pri príležitosti jej sviatkov, či v čase, keď
s ňou trávi spoločné chvíle v domácom prostredí. Z uvedeného dôvodu súd danú výšku vyž. povinnosti
považoval za primeranú a návrhu matky aj v tejto časti vyhovel.

12. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou J., súd daný styk neupravil, a to z viacerých dôvodov. Aj
keď otec deklaroval, že má záujem stretávať sa s mal. dieťaťom, na výzvy súdu nereagoval a neuviedol

akým spôsobom žiada realizovať dané stretávanie, keďže v súčasnej dobe až do decembra 2020
sa nachádza na území iného členského štátu Európskej únie - O.. Za súčasnej celosvetovej situácie
spôsobenej koronavírusom COVID - 19 nie je ani žiadúce, aby mal. J. cestovala prípadne za účelom
stretnutia sa s otcom na územie O. G., kde je známe, že uvedená situácia nie je stále bezpečná a zdravie
mal. dieťaťa by tak mohlo byť vážne ohrozené. Naopak, pokiaľ by sa otec mal. dieťaťa dostavil na územie

Slovenskej republiky, bude sa zdržiavať v byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve oboch rodičov, a
teda nemá žiaden reálny problém stretávať sa s mal. J., ktorá s ním bude žiť v spoločnej domácnosti.
Matka v konaní pred súdom, ako aj vo svojich podaniach niekoľkokrát uviedla, že nemá záujem brániť
otcovi v kontakte s maloletou J., a to ani v osobnom ani v telefonickom, či kontakte prostredníctvom
sociálnych sietí. Z uvedeného dôvodu súd nevzhliadol žiadnu naliehavú potrebu, pre ktorú by bolo nutné

daný styk otca s mal. J. za súčasnej situácie autoritatívne upravovať. Je len na otcovi, akým spôsobom
sa bude snažiť kontaktovať s mal. J. a bude s ňou udržiavať pravidelný kontakt, a to či už telefonický,
osobný, resp. cez sociálne siete. Z uvedeného dôvodu súdu rozhodol tak, že v súčasnej dobe styk otca
s mal. J. neupravuje.

13. Súd záverom poukazuje na to, že pokiaľ by mal otec mal. dieťaťa akýkoľvek problém s realizáciou
stretávania sa s dcérou, má možnosť na súd podať nový návrh, v ktorom presne uvedie akým spôsobom,
kde, v akom časovom období sa chce s mal. dieťaťom stretávať, a o tomto návrhu následne súd po
posúdení všetkých informácií opakovane rozhodne.

14. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom
schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody

alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.