Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 2, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200353
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2018200353.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobcu: K. F.,

nar.X.X.XXXX,bytomS.XXX,XXXXXR.,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndrejJaroš,
spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej číslo 55326-3/2018-BA zo dňa 3.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo 55326-3/2018-BA zo dňa
3. októbra 2018 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, číslo: 700-0610607918-
GC04/18 zo dňa 5. apríla 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta, svojim rozhodnutím č.700-0610607918-GC04/18 zo dňa 5.
apríla 2018 predpísala žalobcovi za obdobie júl 2007 až február 2008 penále v celkovej sume
355,22 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné

poistenieapríspevkovnastarobnédôchodkovésporenie,poistnéhonainvalidnépoistenie,poistnéhodo
rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného a príspevkov do dňa predchádzajúceho dňu postúpenia, resp. odpísania pohľadávky.

2.
Svoje rozhodnutie odôvodnila Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta tým, že žalobca ako samostatne
zárobkovo činná osoba bol povinný odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedol včas za uvedené

obdobie a preto bolo žalobcovi predpísané penále v súlade s ustanovením § 240 zákona č. 461/2003
Z. z.

3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 7.5.2018 odvolanie, v ktorom namietal, že Sociálna
poisťovňa si uplatnila úhradu penále, ktorého časť vznikla za obdobie predchádzajúce vyhláseniu
konkurzu na majetok dlžníka - žalobcu, t. j. do 5.9.2009 a časť penále je Sociálnou poisťovňou

vypočítané za obdobie počas trvania konkurzu, t. j. od 5.9.2009 do 11.10.2010. Žalobca je toho názoru,
že predpísané penále je potrebné v danom prípade považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktorú si
Sociálna poisťovňa prihlásila prihláškou do vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka. Analogicky je
treba aplikovať uvedené súdne rozhodnutie aj na tú časť príslušenstva, ktorá vznikla po vyhláseníkonkurzuatedapenálevpríslušnejčastijetrebapovažovaťzaodpustené.Takýpostupjepodporovaný§
100 ods. 1 zákona o konkurze, ktorý z uspokojenia z konkurzu vylučuje tú časť príslušenstva prihlásenej
pohľadávky, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Podľa názoru žalobcu si Sociálna poisťovňa mala

uplatniť svoje právo na uspokojenie predpísaného penále vzniknutého do vyhlásenia konkurzu riadnym
a včasným podaním prihlášky pohľadávky, tak ako si uplatnila právo na uspokojenie istiny, v ktorej bolo
penále vypočítané. Nakoľko právo na uspokojenie penále nebolo riadne a včas uplatnené prihláškou v
zmysle § 28 ZKR túto časť pohľadávky nie je možné v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa neprihliada.

4.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím č. 55326-3/2018-BA zo dňa 3. októbra 2018,
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta
s odôvodnením, že podľa rozsudku NS SR sp.zn.7Sžso/36/2012 zo dňa 20. septembra 2013 penále
vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky
ako zákonom stanovený úrok z omeškania. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné

včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej
poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále za obdobie júl 2007 až február
2008 v sume 355,22 Eur vznikla až po zrušení konkurzu, námietka účastníka konania, že Sociálna
poisťovňa si mala uplatniť svoje právo na uspokojenie predpísaného penále vzniknutého do vyhlásenia

konkurzu riadnym a včasným podaním prihlášky je právne irelevantná, pretože penále za uvedené
obdobie sa stalo pohľadávkou Sociálnej poisťovne až 5. apríla 2018.

II. Žaloba a žalobné dôvody

5.
Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.12.2018
žalobu, v ktorej namietal, že z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že Sociálna poisťovňa si uplatňuje
penále, ktoré vzniklo za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka. Poukázal na

ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 100 ods. 2 ZKR, podľa ktorého z uspokojenia
v konkurze sú vylúčené aj
a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s
týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov,

c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli
uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu,
d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní.

Z ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) teda vyplýva, že z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné a

zmluvné sankcie, ktoré by sa mali uspokojovať z majetku úpadcu, ak na ne vznikol nárok, boli uložené
alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Termín sankcie treba interpretovať čo najextenzívnejšie. Patria
sem pokuty, penále, úroky a pod. bez ohľadu na to, či vznikli na zmluvnom základe, alebo vzniká
na ne právo priamo zo zákona, alebo sú uložené rozhodnutím štátneho orgánu. S ohľadom na
vyššie uvedené treba konštatovať, že predpísané penále vo výške 355,22 Eur je sankciou v zmysle

§ 100 ods. 2 písm. c) ZKR, ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa
5.4.2018, t. j. po vyhlásení konkurzu a nárok na jej úhradu vznikol Sociálnej poisťovni taktiež až
po vyhlásení konkurzu, pričom nie je rozhodujúce, že k porušeniu povinnosti došlo pred vyhlásením
konkurzu, a teda žalobca má za to, že predmetné penále je v zmysle ZKR vylúčené z uspokojenia v
konkurze. Ďalej žalobca namietal aj tú skutočnosť, že pohľadávka Sociálnej poisťovne bola postúpená

zmluvou o postúpení pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s., dňa 11.10.2010, čoho následkom
spolu s postupovanou pohľadávkou prechádza na nadobúdateľa i príslušenstvo pohľadávky, a to tak
predpísané, či nepredpísané, teda pôvodný veriteľ postupuje na nového veriteľa pohľadávku spolu s
príslušenstvom. V dôsledku uvedeného postúpenia žalovaná už nebola nositeľom práva vyplývajúceho
z pohľadávky, teda nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika6.
V predmetnej veci sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 4. februára 2019, keď uviedla, že žalobca ako

samostatne zárobkovo činná osoba neodviedla poistné a príspevky v súlade so zákonom o sociálnom
poistení a preto Sociálna poisťovňa bola v zmysle § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná
predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného
a príspevkov do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, v T. R.. Sociálna
poisťovňa zotrvala na právnom názore, že penále za obdobie júl 2007 až február 2008 vzniklo až

5.4.2018, t. j. keď bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta,
pričom ako pohľadávku je Sociálna poisťovňa oprávnená toto penále vymáhať až po nadobudnutí
právoplatnostirozhodnutia,ktorýmbolopenálepredpísané.PodľanázoruSociálnejpoisťovne,nemožno
uplatňovať režim ustanovenia § 100 ods. 2 zákona o konkurze ako to uvádza žalobca, pretože
pohľadávka na penále za júl 2007 až február 2008 vznikla až po vyhlásení konkurzu, resp. po jeho
zrušení a preto Sociálna poisťovňa má za to, že sa na ňu vzťahuje bežný režim, t. j. žiadne zákonné

ustanovenie nebránilo Sociálnej poisťovni predpísať žalobcovi penále za sporné obdobie.

7.
K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 18.3.2019, keď opätovne poukázal
na rovnaké skutočnosti ako v žalobe a navyše uviedol, že právo žalovanej na predpísanie penále je

premlčané v zmysle ust. § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

8.
K námietke premlčania sa vyjadrila žalovaná listom zo dňa 4. apríla 2019, keď poukázala, že žalobca
vzniesol námietku premlčania, avšak vo vzťahu k tejto námietke je Sociálna poisťovňa toho názoru, že

na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčanie práva t. j. premlčanie nároku Sociálnej
poisťovne na plnenie sa môže povinný subjekt domáhať len vznesením námietky premlčania. Až
dôsledkom úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany povinného subjektu premlčaný nárok
Sociálnej poisťovne zaniká. Námietku premlčania je možné vzniesť len do právoplatného ukončenia
konania, čo žalobca neurobil. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je podľa právneho

názoru Sociálnej poisťovne právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého
rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na uznesenie NS SR sp. zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa
9.6.2011, z ktorého vyplýva, že ak v správnom konaní nebola žalobcom vznesená námietka premlčania
a potom sa súd prvého stupňa s námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní nemohol zaoberať,
ani na ňu prihliadnuť.

9.
Dňa 3.6.2019 sa opätovne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď uviedol,
že v súlade s § 524 zákona č. 40/1964 Zb. s postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa
aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, a teda je v rozpore so zákonom, aby po

postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ aj naďalej nakladal s určitou časťou pohľadávky, tak ako žalovaná
nakladala s časťou pohľadávky, ktorá vznikla do času postúpenia. Pohľadávka žalobcu bola na nového
veriteľa Slovenskú konsolidačnú, a. s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, postúpená celá, nielen jej
časť, tak ako bolo uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 4.2.2019. Na základe uvedeného je zrejmé,
že postúpenie pohľadávky žalovaná potvrdzuje, teda ide o nespornú skutočnosť. V dôsledku postúpenia

pohľadávky na tretiu osobu žalovaná už nebola nositeľom práva vyplývajúceho z pohľadávky, a teda
nebola oprávnenou osobou na predpísanie penále a ako nevlastník pohľadávky nemá žiadny nárok na
uplatňovanie si práva z nej vyplývajúceho.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

10.
Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za

príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške
0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v T. R., zaplatená v hotovosti, alebo do dňa začatia kontroly, ak
tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm.

d) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak
jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1
písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie
zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúcehopomesiaci,vktorombolpríjempodľa§3ods.1písm.a)aods.2a3zúčtovanýnavýplatu
po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho

základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa §
139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.

Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

(1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

11.
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 2.3.2020, pričom

zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom súd rozhodol
v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila elektronicky dňa 2.3.2020.

12.
Právny zástupcu žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe, pričom nárok
žalovanej považoval za premlčaný. Poukázal na to, že v obdobnej veci tunajší súd už rozhodoval v
konaní vedenom pod sp.zn. 44Sa/25/2018 a zdôraznil, že skutkové ako aj právne okolnosti boli v
predmetnej veci rovnaké, preto za tohto stavu nepovažoval za potrebné sa bližšie vyjadrovať k veci.

13.
Preskúmaním spisového materiálu správny súd zistil, že žalobca v podanej žalobe nenamietal
premlčanie pohľadávky a toto premlčanie pohľadávky namietal až následne vo vyjadrení k vyjadreniu

žalovanej, pričom podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno
meniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

14.
V súlade s týmto ustanovením Krajský súd v Trnave bol povinný sa touto námietkou zaoberať.

15.
Sociálna poisťovňa, ústredie, teda žalovaná, túto námietku neakceptovala a to z dôvodu poukázania
na rozhodnutie NS SR - uznesenie sp. zn. 7Sžso/9/2010 zo dňa 9.6.2011, z ktorého vyplýva, že ak
v správnom konaní nebola žalobcom vznesená námietka premlčania, potom sa súd prvého stupňa s

námietkou premlčania vznesenou v súdnom konaní nemôže zaoberať, ani nemôže na ňu prihliadnuť.

16.
Krajský súd v tejto súvislosti však dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo
dňa 25. januára 2018, z ktorého vyplýva právna veta: „zákon číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom
zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovenia
ktoré pojednávajú o premlčaní vyslovene stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len
na námietky účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis z verejného práva neobsahuje, jevýrazom premlčanie fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.
Preto je lehota stanovená na predpísané penále v ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia“.

17.
Z uvedeného stanoviska NS SR jednoznačne teda vyplýva, že správny orgán v danom konaní mal
prihliadať na námietku, že nárok je premlčaný ako námietku prekluzívnu, a teda mal na túto námietku
prihliadať z úradnej povinnosti. Súd v tejto súvislosti teda upriamuje pozornosť na to, že keďže zákonná

úprava noriem verejného práva, zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút spočívania premlčacej
lehoty, nie je možné konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas
správneho konania, ktoré sa viaže k právu Sociálnej poisťovne predpísať penále. Táto skutočnosť ako
i skutočnosť, že právna úprava noriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že správny
orgán prihliada k premlčaniu len na námietku účastníka konania, potvrdzuje záver, že výraz premlčanie
fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Z uvedených

hľadísk súd v danom prípade pri posudzovaní plynutia zákonnej lehoty ust. § 147 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení vo vzťahu k predpísaniu penále, keď v predmetnej veci ide o preskúmavanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu o postihu žalobcu za nesplnenie povinnosti platiť
poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení, a preto pri aplikácii článku 6 ods. 1, prvá časť
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predpísané penále je sankciou za nesplnenie

si zákonnej povinnosti.

18.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota uvedená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je
lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej, resp. prvostupňového správneho orgánu prihliadať

na premlčanie, resp. na preklúziu práva z úradnej povinnosti. V prípade že správne orgány na túto
skutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania nezákonného rozhodnutia, resp. vec nesprávne právne
posúdili, a preto Krajský súd v Trnave obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil ako nezákonné a vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Tieto skutočnosti a právny záver bol konštatovaný už v rozhodnutí
tunajšieho súdu vydaného pod sp.zn. 44Sa/25/2018, keď sa týkalo o skutkovo a právne obdobnú vec,

pričom rozdiel bol iba v tom, že žalobcovi bolo predpísané penále za iné obdobie (január 2004 až júl
2005 a august 2005 až jún 2006).

19.
Pokiaľ ide o ostatné námietky ktoré boli vznesené zo strany žalobcu, krajský súd poznamenáva

vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade došlo k preklúzii práva, nebolo potrebné, aby sa krajský
súd ďalšími námietkami zaoberal, pretože vyhodnotenie týchto námietok je vo vzťahu k preklúzii práva
irelevantné.

20.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

21.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal

právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.