Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620010242
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2620010242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci obž. Z. Y., pre zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák., dňa 15.6.2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Z. Y., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom Š. Č.. XXX, t.č. v ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

vobdobíodmesiacaoktóber2017aždo17.01.2020vŠ.,vnájomnombyteč.XXbytovéhodomuč.XXX,
prevažne pod vplyvom alkoholu, takmer každý deň svoju družku I. M., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne
upodozrieval z nevery, pričom ju v priebehu dňa v práci opakovane telefonicky kontroloval, ak hovor
neprijala vyčítal jej to, po príchode z práce bol voči nej agresívny, kontroloval jej nohavičky, kričal na ňu

a vulgárne jej nadával, vyčítal jej, že ho podvádza a že v práci súloží s inými mužmi. Ak niekam spolu
išli, bála sa niekoho pozdraviť alebo sa niekomu prihovoriť, pretože jej to následne doma zo žiarlivosti
vyčítal, hovoril jej, že je psychicky labilná, že má ísť do Pezinka, ponižoval ju vulgárnymi nadávkami a
narážkami na jej výzor, a keď s ním odmietla mať pohlavný styk nadával jej, že už styk mala a že má
ísť súložiť do práce. Taktiež obvinený od mesiaca október 2019 začal poškodenú z dôvodu žiarlivosti po
návrate z práce každý deň kontrolovať, či nemala pohlavný styk a to tak, že jej vsunul ruku do nohavičiek
a prstami sa jej dotýkal vagíny, čo poškodená zo strachu z ďalších konfliktov trpela. Asi od januára
2019 za ňou chodil do kúpeľne, kde ju kontroloval až dovtedy, kým sa neokúpala a asi od polovice roku

2019 jej pri kúpaní kontroloval nohy, na ktorých mala modriny, ktoré jej predtým urobil tým, že ju štípal
alebo udrel po zadku a následne jej vyčítal, že modriny má zo súlože s inými mužmi. Keď sa poškodená
v mesiaci október 2019 po jednom konflikte s obvineným rozhodla, že z bytu č. XX v obci Š. odíde,
pretože situáciu už psychicky nezvládala, obv. Z. Y. jej v zámku vchodových dverí bytu zalomil kľúč,
aby si nemohla odomknúť, a keď sa jej podarilo zo zámky kľúč vytlačiť a za pomoci susedy odomknúť
dvere a odísť k jej matke, posielal jej správy a volal na jej mobilný telefón, pričom sa jej vyhrážal, že
keď sa k nemu nevráti, spácha samovraždu, na čo sa poškodená z obavy, že si obvinený kvôli nej niečo

spraví k nemu vrátila. V presne nezistený deň v mesiaci november 2019 sa jej stojac pri vani v ktorej
sa kúpala pýtal, či má vyskúšať hodiť fén, ktorý sa nachádzal v koši pri uterákoch do vane, čo to s ňou
spraví, z čoho poškodená dostala strach o život. V januári 2020 obv. Z. Y. povedala, že chce vzťah s
ním ukončiť, pričom dňa 14.01.2020 v čase okolo 17.15 h sa ju pod vplyvom alkoholu, ktorý nadmerne
požíval snažil napadnúť, štuchal ju do brucha, a keď mu v tom zabránila jeho matka, vylial poškodenej
na hlavu malinovku, pričom jej stále vulgárne nadával. Následne dňa 17.01.2020 v čase okolo 03.45 h
keď sa poškodená v byte č. XX X.hystala do práce, prišiel za ňou do kúpeľne a pýtal sa jej, či chce naozaj

od neho odísť, a keď to potvrdila, bránil jej vyjsť z kúpeľne von tak, že ju rukami chytil za obe jej zápästia,
telom ju pritlačil na stenu, že nikam nepôjde, a keď sa poškodenej podarilo ho odsotiť a vybehnúť zkúpeľne a jemu sa nepodarilo zobrať kľúč od bytu, ktorý jej chcel zalomiť vo dverách, zobral jej topánky
a nechcel jej ich dať. Následne ich po poškodenej I. M. hodil a pri jej odchode z bytu sa jej vyhrážal, že
od neho neodíde, že si bez neho nevie predstaviť život a že aj keď si niekoho nájde, zabije ju aj jeho,

pričom poškodenú tiež kopol do nohy a povedal jej, že ešte neskončili. I. M. sa v ten deň zo strachu
z obvineného do bytu nevrátila, pričom podľa záverov znaleckého posudku spracovaného znalkyňou z
odboru psychológie poškodená správanie obvineného vnímala ako utrpenie a ťažké príkorie,

t e d a

- blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným
správanímktoréohrozovalojejpsychickézdravieauvedenýčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania
- po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala na Okresný súd Senica dňa 20.5.2020 obžalobu pod
sp. zn. C. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2020, ktorou kládla obžalovanému Z. Y. za vinu spáchanie
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, ako
je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Z. Y., po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods. 5,
ods.8Tr.por.,urobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)Tr.por.,teda,žejevinnýzospáchaniaskutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Senica sp. zn. C. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2020.

Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného samosudca postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g),
h) Tr. por. položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“. Keďže
prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods.
7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe
Okresnej prokuratúry Senica XX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.5.2020. Následne súd podľa § 257 ods. 8 Tr.

por.vyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovanýpriznalspáchanieskutkunevykonáavykoná
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a postupom
podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s listinnými dôkazmi - s odpisom registra trestov na obžalovaného,s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, a postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. sa oboznámil s
vypracovaným znaleckým posudkom I.. W. vo vzťahu k obžalovanému Y..

Z takto vykonaného dokazovania vo vzťahu k výroku o treste poukazuje súd na nasledovné:

Obžalovaný Z. Y. doposiaľ nebol súdne trestaný (č.l. 458).

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vo vzťahu k obžalovanému má súd za preukázané,

že bol doposiaľ 1-krát priestupkovo potrestaný, pričom išlo o spáchanie priestupku na úseku cestnej
premávky, začo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 300,- eur a uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov (č.l. 381).

Z vypracovaného znaleckého posudku I.. W., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria vyplynulo, že u obžalovaného bol diagnostikovaný syndróm závislosti od alkoholu s

kompletným somatopsychickým a sociálnym korelátom, pričom touto závislosťou trpel a aj trpí. Ďalej
bola obžalovanému diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti s prejavom emočne nestabilných a
impulzívnych čŕt. Znalkyňa uviedla, že u obžalovaného sa predpokladá, že má vedomosť a skúsenosti
a účinku alkoholu na jeho správanie a stavy opitosti pri trestnej činnosti si privodil vlastným pričinením
a nedbalostne. Nebola u neho zistená žiadna vážna duševná porucha alebo choroba, ktorá by mala

vplyv na jeho trestnú činnosť. Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo, že rozpoznávacie schopnosti
u obžalovaného boli v čase spáchania trestného činu zachované a ovládacie schopnosti boli mierne
znížené, avšak nie vymiznuté. V čase spáchania skutku bol pravdepodobne v ťahovom pití alkoholu, mal
už skúsenosti so svojím konaním pod vplyvom alkoholu a mal už možnosť sa zo svojej závislosti liečiť.
Obžalovaný v čase spáchania skutku nebol v stave psychózy a mohol uplatniť svoje predchádzajúce

skúsenosti s požívaním alkoholu na jeho psychiku, správanie a konanie. Znalkyňa tiež uviedla, že
v prípade, ak bude obžalovaný naďalej požívať alkoholické nápoje a nepodrobí sa špecializovanej
liečbe a nebude abstinovať od alkoholu, je jeho prognóza nepriaznivá a možno u neho predpokladať
protispoločenské konanie. Znalkyňa napokon navrhla u obžalovaného ochrannú protialkoholickú liečbu
ústavnou formou.

Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný si svoje konanie
uvedomuje, k spáchaniu sa priznal a nie len formálne ho oľutoval. Zároveň sa na hlavnom pojednávaní
ospravedlnil prítomnej poškodenej, pričom uviedol že ho jeho chovanie mrzí, no neuvedomoval si ho.
Obžalovaný vyjadril ľútosť nad tým čo spravil, ako sa správal k poškodenej a že kvôli svojej závislosti od

alkoholu prišiel o rodinu. Obžalovaný uviedol, že je ochotný podrobiť sa znalkyňou navrhovanej liečbe
od alkoholu, že sa chce dať do poriadku, zmeniť sa, chodiť do práce a starať sa o svoje deti a viesť
normálny život.

K výroku o treste.

Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest
má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu aby viedol riadny

život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v
zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

S poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol súd u obžalovaného na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., nakoľko obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, nikdy nebol
trestne stíhaný (dopustil sa iba jedného priestupku na úseku cestnej premávky), obžalovaný sa k trestnej
činnosti priznal hneď v prípravnom konaní a rovnako aj na hlavnom pojednávaní, pričom svoje konanie

aj úprimne oľutoval.Pokiaľ ide o posúdenie osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosť jeho nápravy, nepochybný
význam majú údaje vyplývajúce z registra trestov a z evidencie priestupkov, pričom súd prihliadol i na
to, že obžalovaný bol riadne zamestnaný a viedol riadny život a nikdy nebol trestne stíhaný.

S poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností súd postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú
sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. na 7 rokov - 12 rokov a 4 mesiace.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §

34 ods. 1, 3 a 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd preto pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy.

V danom prípade však súd takto určenú výšku trestnej sadzby považoval za neprimerane prísnu (berúc
do úvahy okolnosti prípadu - t.j. podľa názoru súdu úprimné oľutovanie spáchania skutku obžalovaným;

vedenie riadneho života; prezentovaný postoj obžalovaného ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, keď
v prípravnom konaní a rovnako aj na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedenéhovobžalobe,postojobžalovanéhokusvojejzávislostiajehoúprimnevyjadrenúsnahuliečiťsa
z nej) a na zabezpečenie ochrany spoločnosti podľa názoru súdu postačuje aj trest kratšieho trvania, a
preto pristúpil v zmysle § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák a § 39 ods. 4 Tr. zák. k mimoriadnemu zníženiu trestu,

pričom po aplikácii tohto inštitútu súd ustálil trestnú sadzbu v rozpätí 4 roky a 8 mesiacov až 12 rokov a 4
mesiace. V danom prípade má súd zato, že je na mieste použiť závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
zverejneného pod č. 44 a publikovaného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č. 5/2017, podľa ktorého: „analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania
podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa

odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky
použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a
treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny

podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Súd pri ukladaní výšky trestu uvažoval aj nad mimoriadnym znížením trestu v zmysle § 39 ods.

1 Trestného zákona tak, ako to navrhoval obhajca obžalovaného, ktorý argumentoval aj tým, že
obžalovaný si je v súčasnosti plne vedomý následkov svojho konania, svoju trestnú činnosť úprimne
ľutuje a začal si ju uvedomovať už po jeho zadržaní resp. hospitalizovaní v PN Pezinok. Vo veľkej miere
sa na správaní obžalovaného podpísal alkohol, ktorý možno považovať za najhlavnejšiu príčinu jeho
protiprávneho konania. Obhajca uviedol, že obžalovaný je odhodlaný v spolupráci s odborníkmi riešiť

svoju závislosť od alkoholu a jeho zodpovedným prístupom je u neho možné dosiahnuť požadovanú
nápravu. Obhajca vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zák.),
vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy navrhol po aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák. uložiť
obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou a probačným dohľadom,
pri uložení ochrannej protialkoholickej liečby ústavnou formou a s uložením primeraných povinností a

obmedzení v zmysle zákona.

Výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona sa rozumejú
také okolnosti, ktoré spoluurčujú stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Tieto poľahčujúce

okolnosti musia byť také intenzívne a také závažné, že by výnimočne znižovali stupeň nebezpečnosti
činu pre spoločnosť. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami,
ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorouboli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu.

Druhým dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona sú pomery
páchateľa. Tými sa rozumejú také okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu
ale charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu. Ide napríklad o rodinné či majetkové pomery
páchateľa (starostlivosť o väčší počet rodinných príslušníkov, zdravotný stav páchateľa, prípadne jeho
rodiny, tehotenstvo a pod.).

V posudzovanom prípade súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu alebo také pomery obžalovaného,
ktoré by odôvodňovali mimoriadne znižovanie trestu aj podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa názoru súdu je stupeň nebezpečnosti spáchaného trestného činu, vzhľadom na spôsob jeho
páchania, dobu jeho páchania, skutočnosť, že poškodená podľa záverov vypracovaného znaleckého
posudku z odboru psychológia vnímala správanie obžalovaného ako utrpenie a ťažké príkorie a celkové

okolnosti tohto prípadu, neumožňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Rovnako je tak tomu aj
pri hodnotení pomerov obžalovaného. Ani samotné priznanie sa k spáchanému trestnému činu, jeho
oľutovanie a bezúhonnosť obžalovaného, nepovažuje súd za také okolnosti, resp. pomery páchateľa,
ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu kratšieho trvania v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s pomermi obžalovaného, resp. jeho osobou súd na tomto mieste poukazuje aj na závery
vypracovaného znaleckého posudku I.. W.Č., v ktorom znalkyňa uviedla, že obžalovaný má vedomosť
a skúsenosti o účinku alkoholu na jeho správanie a konanie a ak si privodil stav opitosti pri trestnej
činnosti, ktorú páchal, tak to bolo vlastným pričinením a nedbanlivosťou. Obžalovaný mal v čase
páchania trestného činu zachované rozpoznávacie schopnosti a ovládacie schopnosti boli znížené

iba mierne. Obžalovaný netrpel duševnou chorobou, nebol v stave psychózy a mohol uplatniť svoje
predchádzajúce skúsenosti s požívaním alkoholu na svoju psychiku. Podľa vyjadrenia znalkyne mal
obžalovaný opakované skúsenosti so svojím konaním pod vplyvom alkoholu a mal už možnosť liečiť
sa zo svojej závislosti. Aj vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti súd nevzhliadol u obžalovaného také
pomery, ktoré by umožňovali zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

Súd je toho názoru, že berúc do úvahy argumentáciu obhajoby čo sa týka ukladania trestu, tak v
podstate vždy by bolo postačujúce pri obdobnej trestnej činnosti, páchanej pod vplyvom alkoholu, resp.
pri závislosti páchateľa od alkoholu, ukladať podmienečné tresty odňatia slobody s tým, že u páchateľa
by postačovalo uloženie ochranného liečenia, prípadne uloženie ďalších povinností alebo obmedzení

v zmysle zákona.

Optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby uložený trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne
prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest, musí odsúdený
túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na zásadu individuálnej

prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho,
aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj. Práve takýto postoj
totiž sľubuje možnosť jeho nápravy. V danej veci obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, pričom podľa
názoru súdu svoje konanie nielen formálne oľutoval. S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a
jeho individualizáciu nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom

odňatiaslobodyvtrestnejsadzbe7až15rokov,alevzhľadomnavyššieuvedenéodôvodnenieapoužitie
záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod č. 44 a publikovaného v zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017, je primerané na dosiahnutie účelu trestu a zároveň
spravodlivé, uloženie trestu vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov.

Súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko sa obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu nenachádzal.

Súd napokon v zmysle záverov znaleckého posudku uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c),
písm. d) Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je

výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.