Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Andrea Haitová
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/283/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230664
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110230664.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: PROTETIKA,
a.s., Bojnická 10, 823 65 Bratislava, IČO: 31 322 859 proti žalovanému: Miloš Španír Mgr. - ŠPIGI-
PRODUCTION, miesto podnikania Jelenia 3133/3, 811 05 Bratislava, IČO: 35 268 964, zastúpený na
základe plnej moci: H.. J. Š.R., r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. XX, XXX XX R., o návrhu žalobcu na
zaplatenie sumy 2.014,67 EUR s náhradou trov a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 28 Cb/262/2010-96 zo dňa 20.05.2015, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/262/2010-96 zo dňa
20.05.2015 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom č.k. 28Cb/262/2010-96 zo dňa 20.05.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného,
Okresný súd Bratislava I vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú
sumu 2.014,67 EUR a náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške 133,83 EUR, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca sa návrhom zo dňa 28.06.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže
žalovaného k zaplateniu sumy 3.864,49 EUR. Návrh dôvodil tým, že medzi ním a žalovaným bol
obchodný záväzkový vzťah, žalobca dodával žalovanému tovar, zdravotnícke pomôcky a žalovaný
za tento tovar uhrádzal kúpnu cenu. Na základe takto dojednanej spolupráce, žalobca žalovanému
dodal tovar, ktorý vyfakturoval na celkovú sumu 3.864,49 EUR. Žalovaný dlžnú sumu, pochádzajúcu z
fakturovanej kúpnej ceny za tovar neuhradil. Žalobca svoj nárok preukazoval ftk. faktúr: č. 10000294 na
sumu1.395,42EURsplatnádňa22.02.2010,č.10000448nasumu545,06EURsplatnádňa12.03.2010,
č. 10000653 na sumu 558,40 EUR splatná dňa 09.04.2010, č. 10100296 na sumu 501,18 EUR splatná
dňa 02.03.2010, č. 10100346 na sumu 246,91 EUR splatná dňa 12.03.2010, č. 10100372 na sumu 17,09
EURsplatnádňa17.03.2010,č.10100381nasumu195,18EURsplatnádňa17.03.2010,č.10600325na
sumu 168,37 EUR splatná dňa 16.03.2010, č. 10600597 na sumu 115,95 EUR splatná dňa 26.03.2010,
č. 10600744 na sumu 315,37 EUR splatná dňa 02.03.2010. Žalobca v návrhu uviedol, že celkovo dodal
žalovanému tovar v sume 3.864,49 EUR, nakoľko k faktúre č. 10000294 na sumu 1.395,42 EUR, bol
vystavený zápočet č. 100173 a zostatok k úhrade tak bol len v sume 1.200,98 EUR. Žalobca žiadal
aby súd vydal vo veci platobný rozkaz a zaviaže žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy a k náhrade trov
konania v sume 231,50 EUR ako zaplatený súdny poplatok. K návrhu priložil žalobca vyššie uvedené
faktúry, objednávky žalovaného a zápočet č. 100173 k fa č. 10000294.3. Súd žalobcovi vyhovel a vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podal žalovaný odpor
a platobný rozkaz bol zrušený. Odpor voči platobnému rozkazu dôvodil tým, že vedie spor voči Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá žalovanému zadržiava sumu 50.000,- EUR, titulom odmietnutia
poistného plnenia. K veci uviedol, že bol nútený prevádzku zatvoriť potom, čo ho vykradli a vyzval
žalobcu na prevzatie zvyšného tovaru po zatvorení prevádzky. Za žalobcu prišla pani K., ktorá prevzala
tovar, ale jeho cenu žalovaný nešpecifikoval s tým, že o jeho hodnote predloží listinné dôkazy.
4. Žalobca k odporcu zaujal písomné stanovisko, v ktorom potvrdil stretnutie za účelom prevzatia tovaru
žalobcom po zatvorení prevádzky, na čom sa sporové strany dohodli ústne. Do prevádzky žalovaného
sa dostavila pracovníčka žalobcu, prevzala tovar, ktorý bol vytriedený a ten ktorý sa dal akceptovať na
vrátenie, prevzal žalobca späť a vystavil dobropisy. Zároveň žalobca v tomto podaní čiastočne vzal svoj
návrh späť a to z dôvodu, že boli vystavené v prospech žalovaného dva dobropisy a to č. 10002910 na
sumu 520,98 EUR a č. 10603437 na sumu 698,81 EUR, spolu dobropisovaná suma je vo výške 1.214,79
EUR, o ktorú znížil žalovanú istinu na sumu 2.649,70 EUR. Súd prvej inštancie v zmysle návrhu žalobcu,
v časti vzatej späť žalobcom, konanie zastavil.
5. Súd prvej inštancie vo veci viedol pojednávanie dňa 07.03.2014, počas ktorého boli vypočuté sporové
strany. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že so žalobcom obchodoval od roku 2001. V roku 2009
mu vykradli predajňu a z tohto dôvodu ju musel zatvoriť. Vedie spor voči poisťovni Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., ktorá mu nechce vyplatiť poistné plnenie. Dňa 05.11.2010 prišla do jeho predajne pani
K., ktorá prevzala tovar v hodnote cca 4.000,- EUR a boli vystavené doklady - 8 dodacích listov. Tieto
listiny žalovaný súdu nepredložil. Podľa žalovaného predstavuje dlžná suma na tovare maximálne sumu
1.000,- EUR a nárok žalobcu je preto nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Žalovaný súdu tiež uviedol že
žalobcovi vykonal úhradu na účet v sume 116,01 EUR na variabilný symbol č. 100107 a č. 1000597.
Žalovaný žiadal súd o predvolanie svedkov p. K., ktorá ako zamestnanec žalobcu bola prevziať tovar
u žalovaného, p. R. a p. X., obe zamestnankyne žalobcu a vedia sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom
bol tovar vrátený a ako bola posudzovaná jeho kvalita a následné vystavenie dobropisov podľa hodnoty
tovaru, ktorý žalobca prevzal naspäť.
6. Žalobca žalovanú sumu opäť ponížil podaním zo dňa 17.03.2014, kedy súdu uviedol, že opomenul
zohľadniť sumu, ktorú uhradil žalovaný vkladom na účet a to dňa 07.07.2010 sumu 501,18 EUR a
dňa 13.08.2010 sumu 116,01 EUR, ako aj opomenul do dobropisov zahrnúť sumu 17,90 EUR. Takto
aktuálne žalovaný nárok 2.649,70 EUR opäť čiastočne vzal späť a žalovanou ostala suma 2.014,67
EUR. K tomuto podaniu priložil žalobca doklad Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa
05.10.2011, z ktorého vyplývajú zápočty v sume 693,81 EUR na fa č. 10603437, suma 520,98 EUR na
fa č. 10002910 a suma 17,90 EUR na fa 10603321. Žalobca dokladoval dobropisy a tiež predložil výpisy
z účtov k platbám žalovaného, o ktoré ponížil žalovanú sumu.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.05.2015, na ktoré boli sporové strany riadne predvolané
písomne. Žalovaný mal vykázané doručenie predvolania včas, s poučením o následkoch nedostavenia
sa, z tohto termínu sa ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť. Svoju neprítomnosť dôvodil úrazom,
pre ktorý absolvuje rehabilitácie. Svoje ospravedlnenie doplnil lekárskym potvrdením vydaným J.. X.
z traumatologického odd. Univerzitnej nemocnie v U.. Súd ospravedlnenie neakceptoval (čo mu aj
oznámil vopred) a pojednával v jeho neprítomnosti, vzhľadom k tomu, že toto ospravedlnenie nespĺňalo
požiadavky na odročenie pojednávania pre zdravotný stav v súlade s § 119 ods. 3 O.s.p.
8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie jednak listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca
a to ftk. faktúr, objednávok, ftk. Oznámenia o zápočte, ftk. výpisu z účtu žalobcu, ako aj výsluchom
svedkov pani K., pani X. a pani R.. Svedkyňa K., ktorá ako zamestnanec žalobcu prišla po ústnej dohode
prevziať tovar k žalovanému, uviedla k veci, že len prišla a prevzala od žalovaného tovar, ale jeho cenu
a kvalitu posúdila kontrola a nevie v akej hodnote bol prevzatý tovar. Svedkyňa X. k veci uviedla že
pracuje u žalobcu ako manager kvality. Uviedla že si nepamätá či posudzovala tovar, ktorého cena
je predmetom sporu, ale zrejme áno. Takto prevzatý tovar bol kvalitatívne posúdený a následne jeho
zoznamodovzdanýfinančnémuodd.navystaveniedobropisu.SvedkyňaR.Á.vdanomčaseprežalobcu
pracovala na obchodnom odd. a k veci uviedla, že tovar bol v katastrofálnom stave, niečo sa uznalo a
tovar ktorý bol znehodnotený, uznaný nebol.9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, čo nebolo ani sporné, že medzi účastníkmi prebiehala dlhšiu
dobu obchodná spolupráca. Žalobca dodával žalovanému tovar, za ktorý sa žalovaný zaviazal hradiť
kúpnu cenu. Z faktúr, ktoré žalobca predložil súdu, i keď bez dodacích listov, keďže dodanie tovar
žalovaný nespochybnil, súd mal za to, že žalobca dodal tovar v celkovej hodnote 4.058,93 EUR. Po
odpočítaní dobropisu vo výške 194,44 EUR k fa 10000294, bola kúpna cena dodaného tovaru vo výške
3.864,49EUR.Následnežalobcažalovanúsumuskorigovalnazákladedobropisunasumu693,81EUR,
dobropisu na sumu 520,90 EUR a dobropisu 17,90 EUR, ďalej ešte žalobca uznal žalovaným namietanú
platbu na účet v sume 116,1 EUR a tak výsledná suma, ktorá ostala predmetom konania, je kúpna cena
vo výške 2.014,67 EUR. Žalovaný počas konania dodanie tovaru nerozporoval a medzi stranami nebolo
sporné ani to, že došlo k ukončeniu prevádzky žalovaného a strany sa dohodli, na prevzatí, respektíve
vrátení tovaru späť predávajúcemu. Predmetom sporu bolo, v akej výške kúpnej ceny tovaru, bol vrátený
tovar žalobcovi a teda v akej sume je oprávnený nárok žalobcu. Žalovaný rozporoval sumu s poukazom
na to, že takto vrátil žalobcovi tovar najmenej v hodnote 4.000,- EUR, o tejto skutočnosti sa zaviazal
predložiť listinný dôkaz, čo však nevykonal.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s použitím všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka,
vzhľadom na povahu oboch subjektov ako podnikateľov a teda išlo o obchodný typ zmluvy. Vec tiež
posudzoval podľa príslušnej úpravy kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku. Súd mal za preukázané,
že žalobca žalovanému tovar dodal, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Súd mal za
preukázané že žalobca svoj záväzok dodal tovar riadne a včas splnil. Súd mal za preukázané, že potom
ako bol žalovaný nútený prevádzku zatvoriť z dôvodu krádeže a neplnenia poistného, kedy sa ocitol vo
finančnej tiesni, zmluvné strany sa dohodli, že si žalobca príde prevziať späť tovar. Z výpovede svedkyne
K. vyplynul záver, že táto prišla do prevádzky žalovaného a prevzala tovar, ktorého cenu následne
ohodnotilo odd. kvality a učtáreň vystavila dobropisy vo výške, v ktorej bolo možné tovar akceptovať ako
vrátenie, ale nebol to všetok tovar, pre jeho poškodenie. Námietka žalovaného, že dlhuje maximálne
sumu 1.000,- EUR a že tovar ktorý bol vrátený je v hodnote 4.000,- EUR, neboli ničím preukázané a teda
súd na tieto nemohol prihliadať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na svoju obranu využil len vyjadrenia,
nepodložené žiadnymi dôkazmi a naopak žalobca svoj nárok v sume 2.014,67 EUR riadne preukázal,
súd prvej inštancie nárok žalobcu priznal v tejto výške. Súd rozhodol o trovách podľa § 142 ods. 1
a tieto priznal v plnej výške žalobcovi ako strane úspešnej v spore v plnej miere. Výška trov konania
pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku 133,83 EUR, s tým, že žalobca pôvodne uhradil súdny
poplatok vo vyššej sume, vypočítanej z pôvodne žalovanej sumy. Následne žalovanú sumu korigoval
nadol a teda aj súdny poplatok mu bol vrátený o vyčíslený rozdiel s tým, že podľa § 11 ods. 4 Zák.
71/1992 Zb. vrátená suma bola krátená o 6,63 EUR a po druhom znížení žalovanej sumy o 6,70 EUR.
Suma ktorá bola žalobcovi v rámci vrátenia súdneho poplatku krátená (13,33 EUR), bola pripočítaná k
náhrade súdneho poplatku, teda spolu náhrada trov konania predstavuje 133,83 EUR.
11. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré dôvodil tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie mal tiež na základe svedeckých
výpovedí, dôjsť k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Zároveň namietal, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd neakceptovaním ospravedlnenia, mal znemožniť
žalovanému možnosť klásť otázky svedkom na súde. Žalovaný spochybňoval záver vyplývajúci z
vyjadrenia svedkyne p. K., ktorá uviedla že nevie v akej hodnote bol tovar vrátený, čo potvrdzuje, že
žalovanásumajeneoprávnená,pretožesúdnemalakozistiť,akábolacenaprevzatéhotovaru.Žalovaný
tiež poukázal na to, že predmetom obchodovania bol zdravotnícky materiál (topánky), ktorý nepodlieha
skaze a teda tvrdenie svedkyne o jeho znehodnotení, je nesprávne. Žalovaný v lehote na podanie
odvolania, svoje odvolanie doplnil. V doplnenom odvolaní sa žalovaný vyjadril k odňatiu možnosti
byť účastný na pojednávaní, keď súd nesprávne vyhodnotil jeho ospravedlnenie a nespravodlivo
ho neakceptoval. Žalovaný namietol, že súd nesprávne a v rozpore s ustanovením O.s.p., ktoré
nešpecifikoval,neprikladalvážnosťzdravotnémustavusporovejstrany,keďneodročilsúdpojednávanie.
Žalovaný namietal že súd nesprávne posúdil (účelovo zúžene a puristicky) lekársku správu, ktorú ako
dôvod na odročenie neakceptoval, čím porušil ústavné právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie.
Ďalejžalovanýpoukázalnato,žehodnotatovaru,ktorýbolvrátenýazktoréhovyplývavýškasumy,ktorá
je predmetom sporu, nebola starostlivo zistená. Žalovaný žiadal rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť,
alebo zrušiť a vrátiť na súd prvej inštancie a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.12. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril rekapituláciou pohľadávok, ktoré má voči žalovanému
z titulu neuhradených faktúr na cenu tovaru, ktorý bol preukázateľne dodaný žalovanému. Odvolanie
aj tvrdenia žalovaného považoval žalobca za účelové a ničím nepreukázané, teda žiadal napadnutý
rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť.
13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu aj
žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 16.03.2017, teda už za
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval
tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc
dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska
iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci,
v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol
zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým
zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a
preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na
neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom odvolateľa dodáva:
16. Odvolací súd konštatuje, že v konaní na súde prvej inštancie si žalobca uplatňoval nárok na
zaplatenie kúpnej ceny za tovar, ktorý ako tvrdil, dodal žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že žalobca
síce nepreukázal dodacím listom dodanie tovaru, avšak jeho dodanie nebolo sporné, keď žalovaný
splnenietejtopovinnostinerozporoval.Povinnosťoužalobcubolopreukázaťsplneniepovinnostidodania
tovaru a na druhej strane účinnou obranou žalovaného malo byť spochybnenie tvrdenia žalobcu.
Žalovaný sa bránil tým, že nebola preukázaná cena tovaru, ktorý bol vrátený predávajúcemu po
ukončeníprevádzky.Odvolacísúdkonštatuje,žemedzizmluvnýmistranaminedošlokukončeniukúpnej
zmluvy, keďže ani jedna zo zmluvných strán sa nevyjadrila o jej skončení. Preto mal žalobca možnosť,
neakceptovať finančnú tieseň žalovaného a nepristúpiť na ústupok, vrátenia tovaru. Jednalo sa o dobrú
vôľu žalobcu ako predávajúceho v rámci trvajúceho záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy, že prevzal
časťtovaruspäť,zaktorýkúpnucenuneúčtovalatútodobropisoval.Žalobcariadnepreukázalfaktúrami,
aká bola cena predávaného tovaru, ako aj preukázal čiastočnú korekciu pôvodnej žalovanej sumy
a akceptoval aj námietku žalovaného, týkajúcu sa čiastočnej úhrady kúpnej ceny na účet. Pokiaľ sa
žalovaný domnieval, že tovar, ktorý vrátil naspäť žalobcovi bol vo väčšej hodnote, ako tvrdí žalobca, mal
za povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať. Odvolací súd konštatuje, že v sporovom konaní, sporové
strany majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Pod dôkaznou povinnosťou sa rozumie
preukazovanie svojich tvrdení. Žalovaný na preukázanie toho že tovar bol vrátený vo väčšom rozsahu,
žiaden dôkaz súdu nepredložil, hoci spomínal listinné doklady. Procesné dôkazné bremeno zaťažuje v
konaní toho účastníka, ktorému je na prospech preukázanie určitej skutočnosti. Bolo potom povinnosťou
žalovaného, ak tvrdil že tovar bol vrátený v inej hodnote, preukázať v akej. Keďže žalovaný žiaden
dôkaz na preukázanie hodnoty vráteného tovaru nepredložil, súd rozhodol na základe skutočností, ktoré
vyplynuli z dôkazov produkovaných žalobcom, ktoré boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie.17. Pokiaľ ide o námietku a odvolací dôvod žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
a klásť otázky na svedkov, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje, ako sa ani nestotožňuje s
tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil ospravedlnenie prílišne puristicky a účelovo zužujúcim
výkladom. Súd konštatuje, že za právnej úpravy O.s.p., účinnej v čase konania prvej inštancie, odročenie
rieši § 119 O.s.p. nasledovne: „§ 119 (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. (2)
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť,
alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania
obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník
o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na
ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. (3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania.“
18. V súlade s vyššie citovanou úpravou odročenia pojednávania zo zdravotných dôvodov,§ 119 ods.
3 O.s.p. explicitne a presne vyjadruje zákonnú požiadavku na obsah lekárskeho potvrdenia. Nie každé
zdravotné poškodenie, či už akútne alebo chronické, náhle alebo trvajúce dlhší čas, je dôvodom na
zrušenie termínu pojednávania, keďže nie každý zdravotný stav je prekážkou v účasti na pojednávaní,
ktoré je možné odročiť len z dôležitých dôvodov. Ustanovenie § 119 ods. 3 teda nie je možné vykladať
ani extenzívne - rozširovať dôvody odročenia a náležitosti lekárskeho potvrdenia, ako ani reštriktívne
- zužujúco, teda klásť na potvrdenie a zdravotný stav účastníka vyššie nároky. Toto ustanovenie je
možné vykladať výlučne exaktným spôsobom, teda požadovať v lekárskom potvrdení vyjadrenie lekára,
že zdravotný stav je natoľko vážny, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia
života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Odvolací súd správne
lekárske potvrdenie predložené žalovaným neakceptoval, lebo jednak toto vyjadrenie neobsahuje a teda
je v rozpore s § 119 ods. 3 O.s.p. a tiež keďže išlo o úraz ruky, tento úraz síce bolestivý a nepríjemný byť
môže,avšaksámosebeniejedôvodomnaneprítomnosťnapojednávaní.Žalovanémutaknebolonijako
porušené právo na spravodlivý súdny proces. Žalovaný tiež namietal, že súd nevykonal navrhované
dôkazy, ktoré však nekonkretizuje a teda toto tvrdenie je bez právneho účinku.
19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.
20.Odvolacísúdrozhodolopotvrdenírozsudkusúduprvejinštancieč.28Cb/262/20410-96jednohlasne,
to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako
strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.