Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11Csp/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116216277
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Bošková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1116216277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej

veci žalobcu: G.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, W. S. X. Č.. XX, XXX XX W. W., proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti revolvingového úveru č. 8200000141, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.07.2016, sa žalobca domáhal určenia

neplatnosti revolvingového úveru, ktorý uzatvoril dňa 29.06.2007. Revolvingový úver bol schválený dňa
03.07.2007, pričom na základe revolvingového úveru poskytol veriteľ PROFIREAL Slovakia spol. s r. o.
úver vo výške 50 000,- Sk, t. j. 1 659,69 eur so splatnosťou v 36 mesačných splátkach vrátane úrokov
vo výške 3 020,- Sk alebo 100,25 eur s RPMN za úver 74,17 %. Úver bol preplatený nad rámec a
písomne žalobca informoval o danej skutočnosti aj spoločnosť žalovaného doporučeným listom zo dňa
08.03.2013. Revolvingový úver je v rozpore, v zmluve boli použité nekalé podmienky svojim obsahom
alebo účelom, ktoré odporovali zákonu, zákon obchádzali a priečili sa dobrým mravom.

1.1.Vrámciochranyspotrebiteľapoukázalžalobcanačl. 38ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie,ako
aj na § 52 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. a ďalej uviedol, že uplatnená RPMN vo výške 74,17 % vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí úveru
je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká. Ročná
úroková sadzba revolvingu odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a
preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. V zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 03.07.2007

nie je uvedený povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010, t. j. doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k), t. j. výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok a
termín prvej splátky bez toho, aby ju členil tak, ako mu to určuje zákon. Podľa § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe preukázaných
platieb bola celkovo zaplatená suma 3 369,21 eur. Rozdiel medzi vyplatenou čiastkou a platbami činí 1
709,52 eur. Revolvingový úver na základe platnosti zákona č. 129/2010 je preplatený.

1.2. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domáhal, aby okresný súd vydal rozsudok,
ktorým určí, že revolvingový úver zo dňa 03.07.2007 podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložilpovinnosť vrátiť preplatenú čiastku na revolvingovom úvere z titulu bezdôvodného obohatenia podľa §
451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku preplatenej čiastky v sume 1 709,52 eur spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05 %, odo dňa platnosti rozsudku až do zaplatenia, a to do

15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.11.2016, uviedol, že
namieta nedostatok a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zároveň
voči nároku na zaplatenie sumy 1 709,59 eur žalovaný uplatnil námietku premlčania. Bez ohľadu na to,

že tento uplatnený nárok je nielen nedôvodný, považoval za potrebné poukázať aj na to, že sa uplatňuje
po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej Občianskym zákonníkom. Žaloba bola na súd doručená dňa
29.07.2016. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia, by toto malo vznikať
postupne, a to od okamihu kedy sumy uhradené žalobcom prevýšili sumu istiny úveru. Ak posledná
platba bola uhradená dňa 26.02.2013, potom žaloba na súd bola podaná po uplynutí premlčacej
doby stanovenej Občianskym zákonníkom. Žalovaný z toho titulu popiera uplatňovanie nároku z titulu

uplynutia premlčacej doby, a preto namieta jeho premlčanie.

2.1. Žalovaný taktiež uviedol, že prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy
bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 01.04.2015.
Prednostné použitie Občianskeho zákonníka je teda v zmysle § 52 ods. 2 posledná veta prípustné len

pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré
vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu
a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Preto pokiaľ pre dotknuté ustanovenie chýba takáto úprava o
svojej pôsobnosti, žalovaný má za to, že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré
vznikli najskôr 01.04.2015. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného

zákonníka. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je
v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate, ani v
prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok ako sa
tvrdí v podanej žalobe. Súčasne žalobca nepredložil dôkaz na preukázanie toho, že by výška odplaty
prevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu. Maximálna hodnota odplaty k dátumu, ktorý je dátumovo

najbližší k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a pre rovnaký typ spotrebiteľského úveru, bola
vo výške 112,52 eur. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver ako bol poskytnutý na
základe zmluvy o revolvingovom úvere bola prvýkrát regulovaná dňa 01.07.2008 vo výške 112,52 %.

2.2. Pokiaľ ide o údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v súvislosti

so zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 03.07.2007, je zrejmé, že na predmetný zmluvný vzťah
je potrebné aplikovať ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy. Je nutné podotknúť, že tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov, tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo
popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina,

úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne.
Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, a to je 3 020,- Sk, termín
splatnosti splátky, ku ktorému dňu sa platí, a to 24. deň v mesiaci, ako aj počet splátok, t. j. 36
splátok, teda revolvingová zmluva má náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch v účinnom znení. V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) tohto zákona zmluva musí obsahovať

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa
názoru žalovaného žalobca aj v danom prípade nesprávne posudzuje obsahové náležitosti zmluvy
z pohľadu zákona, ktorý v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu nebol platným a účinným. Údaj o
dobe trvania zmluvy v kontexte uvádzaných skutočností stráca reálny význam, nakoľko nezohľadňuje

ustanovenia relevantného právneho predpisu, ktorý takúto povinnosť pre veriteľa nezakotvoval. Zároveň
žalovaný poukázal aj na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 s tým, že sa domáhal, aby súd
žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia.

3. V replike žalobcu, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.01.2017, žaloba uviedol totožné

skutočnosti ako v podanej žalobe s tým, že navyše uviedol, že je neprípustné, aby podľa § 451 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje bezdôvodné obohatenie, sa niekto obohacoval na
úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod. Preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na
úkorinéhobezdôvodneobohatil,muselobohatenievydať,pričompredmetbezdôvodnéhoobohateniasamusí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Zároveň žalobca poukázal na § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka, keď právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Na

základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal na žalobnom petite, uvedenom v podanej
žalobe.

4. V duplike žalovaného, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.06.2017, žalovaný uviedol, že
žalobca uvádza, že údaj o RPMN je v zmluve uvedený rozdielne. K tejto námietke žalobcu žalovaný

uviedol, že rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva
výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota
je v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN má totiž význam údaj ako suma úveru, celkové
náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri
podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je. Ten sa stane známym až pri
schválení úveru. K námietke žalobcu, že v zmluve absentuje rozdeľovanie splátok na istinu, úroky a

iné poplatky, žalovaný uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy
o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov, tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a
praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch
splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Žalovaný opätovne uviedol, že zmluva uzatvorená

medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termíny jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zároveň
žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje aj náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzatvorenia revolvingového úveru.

5. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 16.04.2018, ktorého sa zúčastnili sporové strany,

pričom žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a poukazoval na ustanovenie
Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania
a poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov, ktorí vo svojich
rozhodnutiach poukázali na neférové konanie žalovaného s tým, že priznávali desaťročnú premlčaciu
lehotu, nakoľko žalovaný sa podľa názorov iných súdov úmyselne obohacoval na úkor spotrebiteľa.

Zároveň poukázal žalobca na rozhodnutie inšpektorátu, ktorý uložil pokutu žalovanému, nakoľko tento
pri výkone svojej činnosti vykonával nekalé praktiky. V rámci svojho prednesu žalobca poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/79/2016. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa
pridržiava vyjadrení založených v spise a trvá na námietke premlčania, pričom k úmyslu uviedol, že tento
treba preukázať, a teda treba každú vec týkajúcej sa úmyselného premlčania posúdiť jednotlivo, nie v

súvislosti so všeobecnou rozhodovacou praxou súdov.

6. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil, že podľa prehľadu platieb revolvingového úveru
č. XXXXXXXXXX bola posledná platba zaplatená dňa 26.02.2013, pričom celkom žalobca zaplatil 3
369,21 eur.

6.1. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, resp. zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2007 je podľa bodu 2 zrejmé, že žalobca je v postavení dlžníka, pričom
spoločnosť žalovaného je v postavení veriteľa. Podľa bodu 5 údajov o požadovanom revolvingovom
úvere je zrejmé, že dlžník žiadal spoločnosť žalovaného o poskytnutie úveru za nasledujúcich

podmienok:poskytnutáčiastkaúveruvovýške74000,-Sk,početsplátok36,splatnosť24.dňavmesiaci,
mesačná splátka vrátane úroku 4 469,- Sk, zmluvná odmena 86 884,- Sk, nominálna hodnota úveru
vrátane úrokov 160 884,- Sk, predpokladaná RPMN za úver 79,47 %, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 62 208,- Sk a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,44 %. Podľa bodu
6 údajov o schválenom revolvingovom úvere je zrejmé, že poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 50

000,- Sk, počet splátok 36, splatnosť 24. deň v mesiaci, mesačná splátka vrátane úroku stanovená
na výšku 3 020,- Sk, zmluvná odmena 58 720,- Sk, nominálna hodnota úveru 108 720,- Sk, RPMN za
úver 74,17 % a zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 42 038,- Sk. Predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 66,45 %.

6.2. Listom zo dňa 08.03.2013 požiadala žalobkyňa o zaslanie potvrdenia o zaplatení celého
revolvingového úveru.7. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

7.1.Podľa§107ods.2Občianskehozákonníka,najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

7.2 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, t. j. 03.07.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

7.3. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 03.07.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostíobsahujenajmäsumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,
treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

7.4. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 03.07.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu

zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená dňa 03.07.2007 podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v podanej žalobe sa domáhal, aby súd posudzoval zmluvu o
revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., avšak v čase uzatvorenia záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným tento zákon nebol v platnosti a v danej veci je potrebné vychádzať teda
zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preskúmal uzatvorenú zmluvu, pričom zo

zmluvy zistil, že táto obsahuje údaje o veriteľovi, obsahuje údaje o dlžníkovi a zároveň má písomnú
formu, pričom obsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, ako aj úrokov podľa § 4 ods. 2 písm. a).
Zmluva o revolvingovom úvere taktiež spĺňa aj náležitosti podľa písm. g) § 4 vyššie uvedeného zákona,
to znamená, že v tejto zmluve je uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov.

8.1. Žalobca na pojednávaní poukazoval na rozhodovaciu prax okresných a krajských súdov, ktoré
rozhodovaliotom,abyžalovanývydalbezdôvodnéobohatenie,nakoľkopodľanázorusúdovsažalovaný
úmyselne obohacoval na úkor spotrebiteľov tým, že v zmluvách ustanovoval neprijateľné zmluvné
podmienky, najmä neprijateľné úroky, ktorými úročil poskytnutý úver.

8.2. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania
za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli so
samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

tvorí jeden celok, ako je tomu v súdenej veci, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení
bezdôvodnéhoobohacovaniasa.Vsúdenejvecinároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniatvoríjeden
celok z revolvingovej zmluvy, a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení bezdôvodného
obohacovania sa, k čomu v súdenej veci došlo dňom 26.02.2013, kedy žalobca podľa prehľadu platieb
revolvingového úveru, ktoré doložil ako prílohu k podanej žalobe, zažurnalizovanej na č. l. 3, z ktorej je

zrejmé,žedňa26.02.2013bolazaplatenáposlednásplátka,pričomžalobcacelkovozaplatilžalovanému
sumu 3 369,21 eur. Žaloba bola podaná na súd 29.07.2016. Vychádzajúc z § 107 Občianskeho
zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa podľa názoru súdu prvej inštancie premlčalo
tak v subjektívnej dvojročnej, ako aj v objektívnej trojročnej lehote, nakoľko podľa názoru súdu prvej
inštancie už dňa 26.02.2013 žalobca vedel, že žalovaný sa môže na úkor žalobu bezdôvodne obohatiť.

8.3. K názoru žalobcu, že v danej veci plynie 10-ročná premlčacia lehota, vzhľadom na úmysel
žalovaného sa obohatiť na úkor žalobcu, súd prvej inštancie uvádza, že v desaťročnej dobe sa právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne.Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí
existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí, aby povinný získal bezdôvodné
obohatenia neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Podmienky na 10-ročnú premlčaciu

dobu nie sú splnené a v danom prípade platí trojročná objektívna premlčacia doba, nakoľko žalovaný
získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je
zodpovednosťou objektívnou. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný
mal úmysel bezdôvodne obohacovať vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania a že by tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. K

preukázaniu úmyslu na strane žalovaného nepostačujú len žalobcove tvrdenia, že žalovaný v čase
uzatvorenia zmluvy uvádzal výšku RPMN ako neprimerane vysokú, pretože žalobca mal v čase
uzatvorenia revolvingového úveru možnosť oboznámiť sa s právnymi predpismi, a teda mal možnosť
nedovolené úroky či poplatky nezaplatiť. Súd prvej inštancie ešte raz poukazuje na to, že bezdôvodné
obohatenie je objektívneho charakteru, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 26.04.2013
č. k. IV. ÚS 554/2012-35. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je protiprávny úkon

obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

8.4. Rozhodnutia iných všeobecných súdov, na ktoré poukazoval v tomto konaní žalobca, nie sú pre
tento súd záväzné, a navyše sa súd prvej inštancie s týmito názormi, uvedenými v rozhodnutiach,
nestotožňuje, nakoľko poskytujú neprimeranú ochranu spotrebiteľovi. Vzhľadom na to, že žalobca

poukazovalnarozhodovaciupraxinýchsúdov,súdprvejinštanciepoukazujenato,ževkontexteprávnej
argumentácie vyvstal ďalší teoreticko-právny rozpor, a to v otázke rozhodovania súdov Slovenskej
republiky v obdobných veciach, ako aj nutnosť zabezpečenia predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a
istoty v právnych vzťahoch obdobného obsahu a charakteru. Nepochybne v rámci fungovania súdneho
systému by bolo žiadúce, aby súdy v obdobných veciach rozhodovali totožne, avšak aj tu je nutné

zdôrazniť, že prijať tento princíp ako nevyvrátiteľné pravidlo by znamenalo zásah do nezávislosti sudcu
pri rozhodovaní v tej ktorej konkrétnej veci a poprelo by to ústavný princíp vyjadrený v čl. 144 ods. 1
Ústavy SR. Nezávislosť rozhodovania sudcu znamená, že rozhoduje nezávisle od vôle druhých. Práve z
tohto dôvodu je nutné zdôrazniť, že hoci žalobca v konaní poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré
vo svojom obsahu riešili obdobné alebo dokonca totožné právne otázky, v tomto konaní súd nimi nie

je obmedzený, a už vôbec nie viazaný. Súd prvej inštancie je viazaný len právnym názorom inštančne
vyššieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní voči rozsudku v tej ktorej veci.

8.5. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uvádza, že pre účely ochrany spotrebiteľov sa vytvoril
systém únijných a vnútroštátnych noriem, ktorých účelom je zabezpečenie teoretickej aj praktickej

rovnováhy v spotrebiteľských vzťahoch. Je ale nutné si uvedomiť, že účelom ochrany spotrebiteľa
za žiadnych okolností nie je poskytovanie neprimeranej ochrany, ktorá by negovala samotné princípy
existencie záväzkovo-právneho vzťahu ako vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti obom
zmluvným stranám. Zároveň nemožno právnu úpravu ochrany spotrebiteľa vykladať tak, že by
spotrebiteľ stratil akúkoľvek zodpovednosť za svoje konanie. Aj spotrebiteľ ako osoba plne disponujúca

právnou spôsobilosťou musí v prípade uzavretia spotrebiteľskej zmluvy rešpektovať zásadu pacta sunt
servanda a musí niesť plnú zodpovednosť nielen za svoje neuvážené ekonomické konanie, ale aj
zavinenú neznalosť a neochotu zistiť si podmienky zmluvy a následky, ktoré pre neho z nej plynú. Z tejto
úvahy súd taktiež vychádzal aj pri posudzovaní nároku uplatneného touto žalobou. V konaní žalobcu
preto súd prvej inštancie naznačuje to, že žalobca si v rozhodnom období nezvážil svoje ekonomické

možnosti a aj z tohto dôvodu musí niesť následky svojho postupu. Podľa názoru súdu by poskytovanie
absolútnej a bezbrehej ochrany spotrebiteľovi znamenalo popretie zásady zmluvnej voľnosti vyjadrenej
v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, a preto v každom konkrétnom spotrebiteľskom spore treba aplikovať princíp
proporcionality a hľadať vyváženosť a spravodlivosť, pričom v tejto súvislosti súd odkazuje aj na odlišné
stanovisko sudcu Ústavného súdu SR U.. P. Ľ. v rozhodnutí č. k. I. ÚS 547/2012, s ktorým sa súd prvej

inštancie plne stotožňuje.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.