Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201709
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118201709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne : A. A. rod.Y., nar. X.X.XXXX, bytom
v V., R. X, zastúpenej občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu
ochranu občana a finančného spotrebiteľa, IČO: 51255022, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Pod Hájom
1367/169-44, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, o určenie neplatnosti právneho úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8. februára 2019 sp.zn. 19 Csp

35/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 8. februára 2019 č.k. 19 Csp 35/2018-170,
okrem výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania zamietol.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 8. februára
2019 č.k. 19Csp 35/2018-170 určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000068489 zo dňa 7.5.2007
uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná (výrok I.). Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 6.250,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.6.2018 do zaplatenia v lehote 3
dníodprávoplatnostirozsudku(výrokII.).Žalobuvprevyšujúcejčastiuplatňovanýchúrokovzomeškania
zamietol (výrok III.). Žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu
(výrok IV.).

2.Rozhodoltakožalobedoručenejsúdudňa12.2.2018,ktorousažalobkyňapopripustenízmenyžaloby
domáhala voči žalovanému určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000068489 zo dňa 7.5.2007,

uzavretá medzi stranami sporu je neplatná a zaplatenia sumy 6.220,24 € titulom bezdôvodného
obohatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 8.2.2018 do zaplatenia. Nárok skutkovo
a právne v žalobe odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovaným dňa 7.5.2007 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8000068489, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal jej poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške
50.004,- Sk (1.659,83 EUR), ktorý sa zaviazala splatiť v 36 splátkach pri mesačnej výške splátky úveru
2.778,- Sk (92,21 EUR) a výške RPMN 63,40 %. Niet pochybností o tom, že predmetná zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou, a keďže žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, na tento záväzkovo-právny

vzťah sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter vopred pripravenej typovej formulárovej zmluvy, ktorá bola
žalovaným vopred pripravená, a ktorej obsah žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Na zmluvu sa vzťahujú
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. platného v čase uzavretia zmluvy(7.5.2007). V bode 7. zmluvy je obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka tým spôsobom, že je v nej uvedené, že „podpisom Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára dlžník a veriteľ v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka

Dohodu o zrážkach zo mzdy. Pohľadávka je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy
o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami s príslušenstvom.“ Z uvedeného vyplýva,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy je včlenená do textu zmluvy, teda nie je vyhotovená na osobitnej listine
a neobsahuje tiež žiadnu špecifikáciu pohľadávky. Žalovaný v zastúpení spoločnosťou ANACO, s.r.o.
splnomocnenej na vymáhanie pohľadávok žalovaného na základe plnej moci zaslal zamestnávateľovi

žalobkyne Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe čoho zamestnávateľ žalobkyne začal
vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne od februára 2016 a za obdobie do októbra 2017 jej zrazil zo
mzdy v prospech žalovaného sumu 5.908,16 EUR. V decembri 2017 žalobkyni bola vykonaná zrážka
zo mzdy za 11/2017 vo výške 539,14 EUR. Spolu tak bolo žalovanému cez zrážky zo mzdy zaplatené
6.447,30 EUR. Okrem toho pred začatím vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyňa zaplatila žalovanému
sumu 1.290,98 EUR na základe trvalého príkazu a dňa 29.1.2008 vkladom na účet sumu 2.778,- Sk

(92 EUR). Spolu tak zaplatila žalovanému za poskytnutý úver čiastku 7.830,28 EUR. Mala za to, že
zmluva obsahuje nesprávne vypočítanú RPMN, nakoľko žalovaný nezahrnul do RPMN poplatok za
uzatvorenie zmluvy vo výške 1.500,- Sk, ktorý žalobkyni bol stiahnutý z poskytnutej sumy napriek tomu,
že v zmysle článku 6 zmluvy bol schválený poplatok za uzatvorenie zmluvy o výške 0,- Sk, teda v
skutočnosti žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 48.504,- Sk, teda 1.610,04 EUR. Z uvedeného

vyplýva, že nedošlo k platnej dohode o výške RPMN. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z. z. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak RPMN v zmluve o úvere absentuje, poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto má žalovaný nárok na vrátenie iba tých finančných
prostriedkov, ktoré žalobkyni poskytol, teda istiny. Nakoľko žalobkyňa žalovanému zaplatila viac ako je
istina, vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 6.220,24 EUR, ktoré žiada vydať. Mala tiež za to, že

výška RPMN 71,31 % je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podľa štatistických údajov poskytnutých
Ministerstvom financií za 1. štvrťrok 2018 priemerná RPMN bola na úrovni 18,60 %. Keďže výška RPMN
je v rozpore s dobrými mravmi a súčasne RPMN nebola správne vypočítaná v neprospech spotrebiteľa,
je možné predmetnú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa
podaním zo dňa 20.11.2017 obrátila na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa

domáhala toho, aby do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, pričom vec bola vedená pod sp. zn. 22Csp/220/2017,
v ktorom konaní súd uznesením zo dňa 19.12.2017 nariadil neodkladné opatrenie v súvislosti s
Dohodou o zrážkach zo mzdy obsiahnutou v predmetnej zmluve a súčasne uložil žalobkyni do 30 dní
od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu proti žalovanému o

neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Mala za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako štandardná
formulárová dohoda viažuca sa k revolvingovému úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
poskytnutie úveru bolo podmienené podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola včlenená do
zmluvy. Súčasne dohoda o zrážkach je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

3. Právne vec posúdil podľa § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
spolu s § 34, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2, § 40 ods. 1, § 451, § 563 Obč. zák. a § 11 ods.
4 zákona č. 129/2010 Z.z. Za nesporné považoval, že žalobkyni boli zo strany žalovaného poskytnuté
finančné prostriedky na základe písomnej listiny označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000068489, ktorú najprv čiastočne vyplnila žalobkyňa- o údaje
týkajúce sa jej osobných údajov a o údaje uvedené v bode 5. listiny a ktorú s odstupom niekoľkých dní
vyplnil žalovaný v bode 6. listiny, na základe čoho žalovaný vyplatil žalobkyni čiastku 1.659,83 EUR, z
ktorých žalobkyňa vrátila doposiaľ sumu 7.910,28 EUR, z toho väčšiu časť realizovanými zrážkami zo
mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy začlenenej do predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere

(bod 7. Zmluvy). Sporným tiež nebolo, že v danom prípade žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ a
žalovaný vystupoval ako dodávateľ, pričom žalobkyňa dňa 3.5.2007 podala a podpísala písomný návrh
na uzatvorenie zmluvy na listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere č. 8000068489 s náležitosťami uvedenými pod bodom 5. listiny a žalovaný
predmetnú listinu podpísal dňa 7.5.2007 s náležitosťami uvedenými pod bodom 6. listiny. Konštatoval,

že medzi stranami sporu bol teda založený spotrebiteľský vzťah na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 7.5.2007, ktorá bola upravená osobitným zákonom č. č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a tiež Občianskym zákonníkom, príp. Obchodným zákonníkom ako všeobecnými právnymi
normami. V danom prípade zákon č. 258/2001 Z. z. ako osobitný zákon vo vzťahu k Občianskemuzákonníku stanovuje vo svojom ust. § 4 ods. 1, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Nedodržanie písomne formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
258/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov ako osobitného zákona, zákonodarca spája s

absolútnou neplatnosťou, na ktorú prihliada súd ex offo. Základná právna úprava tzv. technologického
procesu vzniku zmluvy ako právneho úkonu je upravená v ust. § 43a OZ a nasl. a rieši vznik zmluvy na
základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia s tým, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2
OZ). Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu zmluvy nedôjde, ak prijatie návrhu obsahuje výhrady, zmeny

alebo doplnky, teda ide o odpoveď, z ktorej vyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy, nie vymedzenie
obsahu zmluvy inými slovami.

4. Porovnaním písomného návrhu na uzavretie predmetnej zmluvy a písomného prijatia tohto návrhu
dospel súd k záveru, že žalovaný ako veriteľ a súčasne ako druhá zmluvná strana, ktorej bol návrh na
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere určený, prijal návrh s odlišným obsahom, pretože akceptácia

návrhu (údaje v bode 6. Žiadosti) uvádza vo vzťahu k úveru podľa zmluvy z mája 2007 výšku RPMN
za úver (v %): 63,40 v porovnaní s údajom výšky RPMN za úver (v %): 71,31 uvedeným v predmetnom
návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. Žiadosti tejto zmluvy a akceptácia návrhu (údaje v bode 6. Žiadosti)
uvádza poplatok za uzatvorenie zmluvy (v Sk) 0 v porovnaní s údajom poplatku za uzatvorenie zmluvy
(v Sk) 1.500 uvedeným v predmetnom návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. Žiadosti tejto zmluvy. Na

základe uvedeného právne uzavrel, že žalovaný odmietol podaný návrh zo dňa 3.5.2007 na uzatvorenie
zmluvy a jeho prijatie so zmenami je novým návrhom, ktorý žalobkyňa následne písomne neprijala, preto
nedošlo k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami
písomne. V súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k máju 2007 v spojení s
ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi stranami sporu bol dojednaný absolútne neplatný právny

úkon pre nedostatok jeho písomnej formy. Pre takýto prípad, keďže reálne došlo k poskytnutiu úveru a k
jehonáslednémusplácaniusumamiprevyšujúcimiposkytnutéfinančnéprostriedky,vsúladesust.§ 451
Občianskeho zákonníka na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalobkyni
vydať (t. j. išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu).

5. Vzhľadom na zákonom danú možnosť spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení), súd preto určil
neplatnosť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000068489 zo dňa 7.5.2007 uzatvorenej medzi stranami
sporu (I. výrok rozsudku) a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 6.250,45 EUR (1.659,83
EUR - 7.910,28 EUR) ako bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného z neplatnej

predmetnej zmluvy. Súčasne pretože žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu žalobkyni nezaplatil, dostal
sa s jej úhradou do omeškania (za výzvu na plnenie možno považovať zmenu žaloby zo dňa 3.5.2018,
ktorá bola zástupkyni žalovaného doručená dňa 22.6.2018), na základe čoho je popri istine 6.250,45
EUR povinný zaplatiť žalobkyni tiež úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 23.6.2018 do zaplatenia
(II. výrok žaloby). Súd nepriznal žalobkyni uplatnené úroky z omeškania už od požadovaného dátumu

10.2.2018, pretože žalobkyňa nedala žalovanému predžalobnú výzvu, ktorou by ho vyzvala na vydanie
bezdôvodného obohatenia (súčasne v žalobe pôvodne požadovaná suma nepokrýva celú v konečnom
dôsledku požadovanú sumu, na základe čoho súd za výzvu považuje až podanie žalobkyne zo dňa
3.5.2018- viď predchádzajúca veta tohto odseku, pozn. súdu) a preto v prevyšujúcej časti uplatňovaných
úrokov z omeškania žalobu zamietol (III. výrok rozsudku).

6. Na rozdiel od názoru žalovaného, súd považoval zástupcu žalobkyne za subjekt oprávnený
zastupovať žalobkyňu v predmetnom súdnom konaní podľa ust. § 291 ods. 1 CSP. Zo Stanov
občianskeho združenia totiž vyplýva, že predmetné združenie ako právnická osoba bolo založené za
účelom ochrany spotrebiteľa (viď bod 8. odôvodnenia tohto rozsudku).

7. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie oprel o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobkyňa mala v konaní iba nepatrný neúspech, súd jej priznal náhradu
trov konania v celom rozsahu.

8. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom I., II. a IV. z
dôvodov podľa § 365 od. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke,
zároveň napádaný rozsudok je nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, žežalobu zamietne aj v napadnutej časti a prizná mu náhradu trov konania alebo tak, že rozsudok v
napadnutej časti zruší a vec v rozsahu zrušenia vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolateľ namieta záver súdu o tom, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme

z dôvodu, že medzi návrhom na uzavretie zmluvy a prijatím návrhu sú rozdiely v údaji RPMN a v
poplatku za uzavretie zmluvy. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dostatočne otázkou
vzniku zmluvy a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keďže v rozhodnutí absentuje odôvodnenie
ozrejmujúce, ako sa súd vysporiadal s tvrdením žalovaného o tom, že RPMN sa dohodnúť nedá, a teda
odlišne uvedený údaj o RPMN nemôže spôsobiť súdom tvrdené následky (že nedošlo k vzniku úverovej

zmluvy). Poukázal na to, že RPMN nie je obligatórnou náležitosťou uzatvorenia zmluvy, za podstatné
náležitosti je potrebné podľa žalovaného považovať dohodu o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky. Nie je ňou dohoda o RPMN. Zároveň zdôraznil, že hodnota RPMN nie je žiadnym
zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Zároveň vytkol súdu prvej inštancie,
že neuviedol v odôvodnení ani jeden dôvod pre ktorý sa domnieva, že uvedený údaj o RPMN je
dohodnuteľný medzi stranami. Žalovaný má za to, že RPMN sa medzi stranami nedojednáva, (strany sa

na tejto náležitosti nemôžu dohodnúť), ale vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto
údaja. Dôvodil, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to na základe čoho súd dospel k záveru,
že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje,
uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Žalobca na základe uvedeného tvrdí, že súd prvej
inštancienesprávneposúdilotázkuvznikuzmluvnýchvzťahovaRPMNnepredstavujepredmetzáväzku,

je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Žalovaný zároveň namietol aj posúdenie
otázky podania žaloby neoprávnenou osobou, keď predmetom subjektu s názvom zastavme úžeru -
Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa nie je činnosť oprávňujúca
zastupovať žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených stanov, čo je nepostačujúce.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal jej právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Považuje námietky žalovaného za nedôvodné, keďže popiera tvrdenia žalovaného o tom, že žaloba bola
podaná neoprávnenou osobou. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo247/2010,
pričom má za to, že súd dôsledne skúmal splnenie podmienok zastúpenia žalobkyne Občianskym

združením Zastavme úžeru. Žalobkyňa nesúhlasí ani s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa náležitostí
zmluvy a tvrdením, že RPMN nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy. Zdôraznila, že zmyslom a účelom
úpravy spotrebiteľských vzťahov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere v
čase uzatvorenia zmluvy, teda spotrebiteľ musí byť pred uzatvorením zmluvy písomne oboznámený so
zmluvnými podmienkami podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ teda musí byť pred

uzatvorením úverovej zmluvy oboznámený aj s výškou RPMN. Podľa § 4 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy sankcionuje neuvedenie údaja o RPMN
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru z čoho jednoznačne RPMN je obligatórnou
náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Zároveň poukázala na ust. § 44 ods. 2 OZ v zmysle
ktorého prijatie návrhu obsahujúce dodatky výhrady obmedzenia alebo iné zmeny odmietnutím návrhu

a považuje sa za nový návrh. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany strany adresáta návrhu na
uzavretie zmluvy došlo k zmene RPMN dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti zmluvy a takúto
odpoveď je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý
pôvodnýmnavrhovateľom,tedadlžníkom.VdanomprípadetedakplatnémudojednaniuRPMNvzmluve
o spotrebiteľskom úvere nedošlo, teda zmluva trpí nedostatkom písomnej formy a nedostatok písomnej

formy má za následok neplatnosť úverovej zmluvy.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.

§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné vyhovieť.

11 . Predmetom odvolacieho prieskumu sú výroky I. II. a IV. napadnutého rozsudku, nakoľko výrok III.
nebol odvolaním napadnutý, teda nadobudol právoplatnosť.

12. Rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. júna 2020 o 10.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 9.6.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP.
14. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §133
až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

21. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

22. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne
odôvodnené, odvolací súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťouje aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces, v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa
ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne

vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že o neplatnosti zmluvy o úvere a o tom, že
žalobkyňou uplatnený nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný (mimo zamietnutej časti
úrokov z omeškania). V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. b/ CSP ako sa domnieval odvolateľ.

23. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, a preto mu nemožno
vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.

24. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné :

26. Predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o úvere a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného v súvislosti s predmetnou spotrebiteľskou
zmluvou.

27. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o úvere na právnom závere, že v
prejednávanom prípade žalobca so žalovaným neuzavrel písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak,

ako to má na mysli ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože nebola
dodržaná písomná forma zmluvy.

28. Podstatou odvolacích námietok je o. i. záver súdu o nedodržaní písomnej formy zmluvy, s ktorým
odvolateľ nesúhlasil.

29. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie o nedodržaní
písomnej formy zmluvy, na základe čoho je zmluva neplatná, sú vecne správne.

30. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej

inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.

31. Podľa ust. § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

32. Podľa ust. § 43c ods.1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

33. Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

34. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.36. V konaní nebolo sporné, že obe posudzované zmluvy sú zmluvami o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere, na právne posúdenie ktorých sa vzťahuje predovšetkým právna úprava podľa zákona č. 258/2001
Zb. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

37. Tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2011 Zb. o spotrebiteľských
úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma
jednostranného právneho úkonu za ktorý je potrebné považovať jednak návrh na uzatvorenie zmluvy
(oferta) jednak jeho akceptáciu predpokladá existenciu prejavu vôle zachyteného v písomnej forme a

podpisu konajúcej osoby na danej písomnosti. Pokiaľ ide o písomnú formu dvojstranného právneho
úkonu, ktorým je nepochybne zmluva dojednaná medzi dvomi zmluvnými stranami zákon požaduje
okrem iného, aby návrh smerujúci k uzatvoreniu zmluvy bol druhou zmluvnou stranou prijatý súhlasne
a to v celom rozsahu bez výhrad. Platí pritom, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje akékoľvek dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

38. S poukazom na vyššie uvedené nemožno akceptovať námietku žalovaného, že odlišné uvedenie
RPMN na návrhu a odlišné uvedenie hodnoty RPMN na prijatí návrhu nemá za následok neprijatie
návrhu a nespôsobuje to, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Tak, ako je to vyššie uvedené, pokiaľ
návrh obsahuje určité náležitosti zmluvy, a to bez ohľadu, či sa jedná o obligatórne alebo nie (vedľajšie
dojednania) za prijatie návrhu možno považovať iba prijatie celého návrhu bez výhrad, zmien alebo

dodatkov a uvedené sa jednoznačne vzťahuje aj na údaj o RPMN, ak je v návrhu uvedený. Preto pokiaľ
v prijatí návrhu je uvedený iný údaj o RPMN, bez ohľadu na to, čo spôsobilo takúto zmenu, jednoznačne
sa jedná o nový návrh, ktorý by následne musel pôvodný navrhovateľ bezo zmien prijať. K tomu však
v danom prípade nedošlo.

39. Na uvedenom nič nemení poukaz žalovaného na tú skutočnosť, že údaj o RPMN nie je dohodnuteľný
medzi stranami, t.j. že RPMN sa medzi stranami nedojednáva (strany sa na tejto náležitosti nemôžu
dohodnúť), ale vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaja. Ak návrh zmluvy
obsahuje informáciu o RPMN (stanovenú v závislosti od v návrhu obsiahnutých vstupných parametrov),
tak prijatie návrhu s inou RPMN (stanovenou na základe parametrov obsiahnutých v tomto prijatí návrhu)

nemožno považovať za prijatie bezo zmien, a teda jedná sa o nový návrh, bez ohľadu čo spôsobilo
zmenu tohto údaja.

40. K námietke žalovaného, že RPMN nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, odvolací súd dodáva, že zmluva o revolvingovom úvere nie je vylúčená z pôsobnosti zákona

258/2001 Zb, s poukazom na ust. § 1 uvedeného zákona, ktorý taxatívne určuje, čo sa nepovažuje
za spotrebiteľský úver. Veriteľ je preto povinný i pri revolvingových spotrebiteľských úveroch splniť
podmienky upravené v tomto zákone a zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle §
4 ods. 2 citovaného zákona, teda aj RPMN stanovené na základe vstupných údajov (platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže na začiatku úverového vzťahu má byť zrejmá

výška úveru, dohodnutý úrok, splátky úveru, z ktorých bolo potrebné vychádzať). V zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí má obsahovať aj ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Preto je relevantné, či zmluva tento údaj obsahuje, alebo nie a či tento údaj je uvedený
správne.

41. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca najprv v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru vyplnil bod 5. s označením údajov o požadovanom revolvingovom úvere, podpísal
sa pod predmetnú žiadosť dňa 03.05.2007 a až následne žalovaný vyplnil bod 6. tejto žiadosti
s doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere a túto žiadosť podpísal dňa 07.05.2007.

Porovnaním bodu 5. žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.
8000068489 a bodu 6. tejto žiadosti vyplýva, že žalovaný ako zmluvná strana, ktorej bol návrh na
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere učený, prijal návrh s odlišným obsahom, pretože bod 6. žiadosti
obsahuje informáciu o RPMN o výške 63,40 oproti bodu 5. (návrhu) vo výške 71,31 a rovnako bod 6.
obsahuje údaj o poplatku za uzatvorenie zmluvy 0 Sk oproti v návrhu uvedenej čiastke zodpovedajúcej

poplatku za uzatvorenie zmluvy v sume 1.500,- Sk.

42. Na základe uvedeného právne treba uzavrieť, že žalovaný odmietol podaný návrh na uzavretie
zmluvy. Prijatie návrhu so zmenami, v podobe žalovaným vyplneného a následne podpísaného bodu6. predmetnej žiadosti, je novým návrhom, ktorý žalobca následne písomne neprijal. Preto v danom
prípade nedošlo písomne k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere medzi stranami
sporu (ako zmluvnými stranami). Z uvedeného dôvodu (hoci nepochybne reálne došlo k poskytnutiu

úveru), vzhľadom na nedodržanie písomnej formy zmluvy, je potrebné považovať zmluvu za neplatnú
podľa § 4 ods.1 z.č.258/2001 Zb.

43. Zo všetkých uvedených dôvodov je nedôvodná odvolacia námietka, že súdu prvej inštancie
nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvného vzťahu. Naopak, je správny právny záver súdu tom, že

žalobca so žalovaným neuzavrel písomné zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

44. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že v dôsledku nedodržania písomnej formy úverovej
zmluvy je predmetná zmluva v zmysle § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Zb. zákonov neplatná, vychádzajúc
z tej podstatnej skutočnosti, že bod 6. úverovej zmluvy vypracoval a podpísal žalovaný, žalobca ho
následne nepodpísal, teda sám neodsúhlasil akceptáciu so zmenami (nový návrh) a teda nebol zavŕšený

proces uzavretia zmluvy v jej zákonom predpísanej písomnej forme, s absenciou ktorej zákon č.
258/2001 Zb. zákonov spája právny následok neplatnosť zmluvy.

45. Správny je preto aj záver súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ žalobca splácal úver (sumu, ktorá
mu bola nesporne poskytnutá, avšak z neplatného právneho úkonu), bol povinný vrátiť iba skutočne

poskytnutú čiastku a žalovanému nevznikol nárok na v zmluve (neplatnej) dojednané úroky a poplatky.
Preto pokiaľ došlo zo strany žalobcu k uhradeniu sumy prevyšujúcej skutočne poskytnutú čiastku, na
strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie.

46. V danom prípade, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, žalobcovi bola poskytnutá suma

1.659,83 eur oproti čomu žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 7.910,28 eur. Na strane žalovaného
tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 6.250,45 eur (7.910,28 eur -1.659,83 eur). Žalovaný je
preto povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi spolu s úrokom z omeškania v zákonom
stanovenej výške tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

47. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka vo vzťahu k zástupcovi žalobkyne ako subjektu oprávneného
zastupovať žalobkyňu, kde odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že občianske združenie ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a
finančného spotrebiteľa je subjektom oprávneným zastupovať žalobkyňu podľa ust. § 291 ods. 1 CSP.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvej inštancie ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 v napadnutých výrokoch potvrdil.

49. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnej žalobkyni, ktorej odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacie konania v plnom rozsahu.

50. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).