Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010024
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2518010024.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného Z. Z., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.12.2018 č. k. 8T/5/2018-253, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 14.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Z. Z., nar. X.X.XXXX, z a m

i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 12. 12. 2018, číslo konania 8T/5/2018 - 253rozhodol tak, že
podľa § 52 odsek 1 Trestného zákona súd vyslovuje, že odsúdený Z. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale
bytom K. XXX, t. č. ÚVV a ÚVTOS Nitra, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a preto trest odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/5/2018 zo dňa 19.02.2018,

právoplatným dňa 19.02.2018 v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky vykoná. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil sám, ako
aj prostredníctvom svojho obhajcu. Prokurátor sa v sťažnosti vzdal.

Obhajca odsúdeného v sťažnosti poukázal na ustanovenie § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona,
podľa ktorého môže súd výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie
v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu nariadenia výkonu trestu
a súčasne môže primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o 2 roky, pričom nesmie prekročiť
hornú hranicu skúšobnej doby. Aj keď je pravda, že odsúdený zadal súdu príčinu na vyslovenie jeho
neosvedčenia a nariadenie výkonu trestu, chce touto cestou požiadať odvolací súd, aby s poukazom

na citované ustanovenie Trestného zákona ponechal jeho podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžil
mu skúšobnú dobu. V budúcnosti chce viesť riadny život, zamestnať sa a vyhýbať sa drogám. Navrhuje,
aby tunajší súd rozhodol tak, že zruší napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a zároveň rozhodne
o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺžení skúšobnej doby na 5 rokov.
Sám odsúdený v odôvodnení podanej sťažnosti uviedol, že trestný čin nespáchal dobrovoľne,
nariadenie, ktorým mu bolo zakázané užívať drogy porušil nevedomej a neúmyselne. Uložený

podmienečný trest si vážil a bol vďačný za druhú šancu. Spolupracoval s políciou a vyšetrovateľom.
Bohužiaľ sa mu to vymklo kontrole a pravdepodobne díleri drog, o ktorých získal informácie pre
vyšetrovateľov, sa dozvedeli, o jeho úmysloch. Uviedol, že hneď po prepustení z výkonu väzby
sa zamestnal v Bratislave, kde pracoval ako automechanik. Potom dostal lepšie platenú ponuku v
Piešťanoch ako vodič a mechanik. Prisľúbil vyšetrovateľovi, že získa viac informácií o drogových
díleroch. Drogy neužíval a cíti voči ním absolútny odpor. Drogy sa museli dostať do jeho tela vdýchnutím

počas toho ako ich užívali druhí v aute, od ktorých čerpal informácie, alebo mu ich niektorí z nich strčil do
jedla alebo pitia. Priznáva sa, že v deň, kedy bol zadržaný políciou, mu bolo divno, mal veľké bolesti nahrudi. Nevinu odsúdeného dokazujú tiež výsledky znaleckého dokazovania, podľa ktorých sa na steroch
z jeho rúk nevyskytli žiadne omamné ani psychotropné látky. Žiada, aby tunajší súd rozhodol v jeho
prospech o navýšení alebo ponechaní jeho podmienečného trestu, respektíve o inom alternatívnom

treste.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o tom, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej
dobe,ktorámubolastanovenározsudkomOkresnéhosúduPiešťany,citovanýmvovýrokunapadnutého

uznesenia, ktorým bol uznaný za vineného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)
roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní
3 (tri) roky. Zároveň mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a

psychotropných látok a súčasne povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu.
Prvostupňový súd odôvodnil svoj výrok o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe tým, že
zo správy probačnej a mediačnej úradníčky a záverov doloženého znaleckého posudku ČES:PPZ-

KEU-BA-EXP-2018/9405 vyplynulo, že odsúdený porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
omamných a psychotropných látok. Podľa záverov posudku vo vzorkách moču a krvi odsúdeného,
ktoré v rámci prehliadky tela dňa 26.07.2018 poskytol bola skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť
prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu, ako aj prítomnosť morfínu zo skupiny opiátov vo vysokých
koncentráciách,ktorésvedčiaotom,žeodsúdennývčase,keďmalvrámciprobačnéhodohľaduuložený

zákaz požívania omamných a psychotropných látok, požil takéto látky vo vysokej koncentrácii, a to v
období prvého pol roka trojročnej skúšobnej doby. Prvostupňový súd dospel k záveru už v priebehu
plynutia skúšobnej doby, že podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou s probačným
dohľadom u odsúdeného neplní svoj účel a evidentne nepostačuje na jeho nápravu, nakoľko odsúdený
porušil uložené obmedzenie a je proti nemu vedené aj ďalšie trestné konanie pre prečin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť v skúšobnej dobe. Predmetné konanie
nebolo v čase vydania napadnutého uznesenia právoplatne skončené, avšak závery znaleckého
posudku vypracovaného v tomto konaní jednoznačne preukazujú porušenie uloženého obmedzenia zo
strany odsúdeného, keďže bolo preukázané užitie omamných a psychotropných látok odsúdeným.

Vo vzťahu k možnosti predložiť odsúdenému výnimočne skúšobnú dobu a ponechať jeho podmienečné
odsúdenievplatnosti,prvostupňovýsúduviedol,žepredĺženieskúšobnejdobybyvzhľadomnauvedené
skutočnosti nesplnilo svoj účel, aj keď odsúdený uviedol, že po predĺžení skúšobnej doby bude viesť
riadny život, zamestná sa a bude sa vyhýbať drogám, keďže tieto skutočnosti uvádzal odsúdený už
pred rozhodnutím súdu o uložení podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.

Súd odsúdenému ukladal podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a uloženými
obmedzenia a povinnosťami práve z dôvodu, že ako prvotrestanému chcel dať šancu, aby svojím
spôsobom života po prepustení z väzby preukázal, že sa bude v budúcnosti drogám vyhýbať tak, ako
to sám deklaroval na hlavnom pojednávaní v danej veci.
Sťažnostný súd považuje uvedené zistenia a závery prvostupňového súdu za správne, pretože

vychádzajú z dostatočne preukázaných skutkových okolností, na ktoré súd správnym spôsobom
aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.
Obrana obžalovaného je rozporuplná, keď v sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom obhajcu spáchanie
skutku, ktorý zakladá rozhodnutie o neosvedčení sa, ľutuje a sľubuje, že do budúcnosti bude viesť
riadny život, no v sťažnosti, ktorú odôvodňuje samotný odsúdený, tento uvádza, že omamné alebo

psychotropné látky, ktoré boli zistené znaleckým dokazovaním, sa nedostali do jeho tela úmyselne a
pravdepodobne mu ich niekto podstrčil.
Tunajší súd v sťažnostnom konaní zisťoval stav trestného konania vedeného na Okresnom súde
Topoľčany pod spisovou značkou 2T/78/2018, ktoré je proti odsúdenému vedené práve pre páchanieskutku, ktorý zároveň zakladá dôvod jeho neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Sťažnostný súd zistil, že v tomto trestnom konaní bol odsúdený uznaný za vinného zo
spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v období od
presne nezisteného dňa mesiaca marec 2018 do 26. 7. 2018. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia a zároveň mu bol uložený trest prepadnutia vecí vymenovaných vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Uvedený rozsudok Okresného súdu Topoľčany nadobudol vo výroku o vine právoplatnosť dňa

28. 11. 2018 a vo výroku o treste dňa 14. 12. 2018.
Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom a doplneného v sťažnostnom konaní,
jednoznačne vyplynulo, že odsúdený sa v skúšobnej dobe stanovenej v rozsudku Okresného súdu
Piešťany, citovaného vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, dopustil spáchania úmyselného
trestného činu a to rovnakého charakteru (drogového), pre aký bol podmienečne odsúdený. Z týchto
skutočností potom jednoznačne vyplýva potreba rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1

Trestného zákona, ktoré urobil prvostupňový súd napadnutým uznesením. Pokiaľ ide o zaradenie
obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody, toto bolo vykonané v súlade so zistenými
skutočnosťami, pri správnej aplikácii ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Možnosťou mimoriadneho postupu v zmysle ustanovenia § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona,
teda ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti, sa zaoberal v napadnutom uznesení už

prvostupňový súd. Dospel pritom správnemu záveru, ktorý si osvojuje aj sťažnostný súd, že predĺženie
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia by v tomto konkrétnom prípade nespĺňalo zákonom
sledovaný účel a to z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový súd v tejto časti odôvodnenia svojho
uznesenia. Aj podľa názoru sťažnostného súdu, odsúdený svojím konaním - spáchaním úmyselného
trestného činu - preukázal, že nemá reálny záujem na vedení riadneho života. Podmienečný odklad

výkon uloženého trestu odňatia slobody v tomto prípade nesplnil svoj výchovný účinok.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel sťažnostný súd k záveru že sťažnosť odsúdeného je
nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.