Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/130/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118200060
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. nad S. XXX, XXX XX S. L., a 2/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad S. XXX, XXX XX S. L.,
zastúpená Centrom Správnej pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom,
IČO: 51 876 141, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1,
811 09 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, 2/ 1. Konsolidačná, spol. s r.o.,
so sídlom Radlinského 2, 949 01 Nitra, IČO: 43 987 397, a 3/ auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30,

949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so
sídlom Štefánikova trieda 79, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti zmluvy a iné, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7Csp/2/2018-396 zo dňa 22.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/, 3/ priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol o trovách konania tak, že
žalovaným 1/, 2/, 3/ priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a napokon

zrušil aj neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 7Csp/2/2018-69 zo dňa
22.01.2018. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 1, 2, 3 písm. c), ods. 4
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 1, 5, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 2, § 33 ods.
2, 4, 5 zákona č. 527/2002 Z. z., § 137 a § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa v

predmetnom spore po zmene žaloby domáhali určenia, že zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ č.
U XXXXXX-XX zo dňa 11.08.2011 uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ je neplatná, ďalej
určenia, že právny úkon realizácia výkonu záložného práva záložného veriteľa žalovaný 3/ zo Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZXXXXXX-XX/Zal/1 je neplatný, určenia, že právne úkony
žalovaného 3/ pri realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. L. nad
S., sú neplatné, určenia, že pohľadávka záložného veriteľa žalovaného 3/ je premlčaná, že záložné
právo záložného veriteľa žalovaného 3/ je premlčané, a napokon sa domáhali aj priznania finančného

zadosťučinenia vo výške 5.000 eur.

2. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na ustanovenie § 137 písm. d) CSP žalobu v časti o určenie
neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ č. U XXXXXX-XX zo dňa 16.08.2011 považovalza žalobu na určenie právnej skutočnosti. Uviedol, že podmienkou prípustnosti takejto žaloby je, že
možnosť podania takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Právna norma obsiahnutá v § 11
ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 01.01.2018 takéto určenie umožňuje -

spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru - avšak iba vo vzťahu
k spotrebiteľských úverom, čo predmetný úver nie je, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľským úverom nie je
úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je teda v danom prípade aplikovateľné.
Súd preto zamietol žalobu v časti o určenie, že zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ je neplatná.

3. Aj žaloba v časti o určenie, že právny úkon realizácie výkonu záložného práva žalovaného 3/ ako
záložnéhoveriteľajeneplatný,včastiourčenie,žeprávneúkony žalovaného3/prirealizáciidobrovoľnej
dražby sú neplatné, v časti o určenie, že pohľadávka je premlčaná a o určenie, že záložné právo

je premlčané, je žalobou o určenie právnej skutočnosti, a podmienkou prípustnosti takejto žaloby je
rovnako v zmysle § 137 písm. d) CSP, že určenie vyplýva z osobitného predpisu. Keďže zo žiadneho
osobitného predpisu nevyplýva možnosť tejto žaloby, súd ju aj v týchto častiach zamietol.

4.Navyševovzťahukžalovaným1/a2/súdpovažovalžalobuzanedôvodnúprenedostatokichpasívnej

vecnej legitimácie v tomto spore, pretože žalovaný 1/ predmetnú pohľadávku postúpil na žalovaného
3/ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.10.2016 a žalovaný 2/ nie je v hmotnoprávnom vzťahu
k žalobcom, ale len osobou, ktorá organizuje a vykonáva dražbu. Pokiaľ ide o právo na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia voči žalovaným 2/ a 3/ spolu v sume 5.000 eur, súd žalobu aj
v tejto časti považoval za nedôvodnú a zamietol ju nezistiac žiaden zákonný dôvod pre jeho priznanie.

5. Výrok o trovách konania s ohľadom na úspech žalovaných v spore súd odôvodnil podľa § 255 ods.
1 CSP a výrok o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením č. k. 7Csp/2/2018-69 zo dňa
22.01.2018 odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 335 ods. 1 CSP

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok zrušiť v plnom
rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili s odkazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP a odvolací súd, aby podrobil úverovú zmluvu súdnej
kontrole z úradnej moci a úradnej povinnosti. Podľa nich ide totiž o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetná úverová zmluva obsahuje množstvo

neprijateľných podmienok v rozpore s Občianskym zákonníkom, čo v zmysle § 53d Občianskeho
zákonníka spôsobuje jej neplatnosť. Osobitným predpisom, na základe ktorého je možné sa domáhať
neplatnosti zmluvy, je podľa nich zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, platný od 25.02.2016. O
tejto skutočnosti bol súd oboznámený podaním zo dňa 20.02.2019, pred vydaním rozsudku.

7.Žalovaný1/vovyjadreníkodvolaniunavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Uviedol,
že žalobcovia vidia vadu rozsudku v tom, že súd sa nestotožnil s ich pohľadom na prejednávanú vec.
Rozhodnutie súdu však spĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, je zreteľné, jasné, zrozumiteľné
a prehľadne štruktúrované. V odvolaní žalobcovia veľmi stroho zopakovali svoj pohľad a za každú cenu
sa snažia nájsť nedostatky v odôvodnení rozhodnutia súdu, ktoré by mali za následok jeho revíziu, či

zrušenie v odvolacom konaní. Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie nemožno z dôvodu znenia
jeho prechodného ustanovenia aplikovať.

8. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Podľa nich nebolo preukázané, že by úverová zmluva mala spadať pod aplikáciu ustanovenia

§ 53d Občianskeho zákonníka. Poukázanie na ustanovenie § 15 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na
bývanie je zavádzajúce, zákon o úvere na bývanie sa totiž na danú úverovú zmluvu nevzťahuje, pretože
tá bola uzatvorená pred 21.03.2016, a teda podľa tohto právneho predpisu sa nemožno domáhať ani
jej neplatnosti. Domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie možno len v prípade, ak by
úver poskytol subjekt bez príslušného oprávnenia; žalovaný 1/ však toto oprávnenie má a aj v minulosti

ním disponoval.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci beznariadeniaodvolaciehopojednávaniasverejnýmvyhlásenímrozhodnutia(§385ods.1acontrario,§378
ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa
stotožnil s výrokmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa v predmetnom konaní po zmene žaloby domáhali
určenia, že zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ č. U XXXXXX-XX zo dňa 11.08.2011 uzavretá
medzi žalobcami a žalovaným 1/ je neplatná, určenia, že právny úkon realizácie výkonu záložného
práva žalovaného 3/ ako záložného veriteľa zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
ZXXXXXX-XX/Zal/1jeneplatný,určenia,žeprávneúkonyžalovaného3/prirealizáciidobrovoľnejdražby
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. L. nad S., sú neplatné, ako i určenia, že pohľadávka

žalovaného3/akozáložnéhoveriteľajepremlčanáažezáložnéprávožalovaného3/jepremlčané,atiež
sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia od žalovaných 1/ a 4/ nerozdielne vo výške 5.000 eur.
Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 7Csp/2/2018-396 zo dňa 22.02.2019, ktorým
žalobu v celom rozsahu zamietol pre absenciu osobitného predpisu, ktorý by umožňoval žalobcom
domáhať sa určenia uvedených právnych skutočností.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia
§ 137 CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade žalôb o určenie právnej
skutočnosti sa v minulosti pripúšťali žaloby vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení
právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. V súčasnosti je daná jej prípustnosť len v prípade, ak
vyplýva z osobitného predpisu. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny

právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje
vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že táto možnosť vyplýva z právneho predpisu. Určenie
existencie právnej skutočnosti vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav,
pretože pri určení právnej skutočnosti rozsudok prezentuje to, čo bolo v minulosti. Zákonodarca zaviedol

podmienku prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti z dôvodu, že jeho záujmom bolo vylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov, alebo
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.

12. Súd prvej inštancie v konaní správne riešil ako prvú otázku, či je žaloba vo všetkých požadovaných

výrokoch správnym prostriedkom ochrany práv žalobcov a či je z procesného hľadiska vo všetkých
výrokoch prípustná. Za jednu z podmienok konania možno označiť aj prípustnosť podanej žaloby
(žalobného návrhu) v zmysle § 137 CSP, kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb.
Význam tohto ustanovenia zákona pritom nie je len popisný, ale predovšetkým normatívny - vymedzuje
podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. O akú žalobu v tej - ktorej veci ide, je možné určiť

podľa žalobného petitu, ale aj podľa právneho zdôvodnenia uplatneného nároku. Zákon tak stanovuje
najprv základné členenie žalôb, prípustných v súdnom (civilnom) sporovom konaní a následne pre
niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení či tu právo je alebo
nie je, musí byť daný naliehavý právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká možnosť
daná iným právnym predpisom). Žalobcovia vo veci samej žiadali určiť neplatnosť zmluvy o poskytnutí

úveru„HypoPôžičky“č.UXXXXXX-XXzodňa16.08.2011,neplatnosťprávnehoúkonurealizácievýkonu
záložného práva, neplatnosť právnych úkonov pri realizácii dobrovoľnej dražby, ďalej žiadali určiť, že
pohľadávka je premlčaná a aj, že záložné právo je premlčané. Všetky navrhované výroky sú určovacími
výrokmi, keďže sa žalobcovia domáhajú určenia právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). Zmluvy a iné
právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle Občianskeho

zákonníka.

13. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že v prípade zmluvy
o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ č. U XXXXXX-XX zo dňa 16.08.2011 síce ide o spotrebiteľskúzmluvu, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho
zákonníka), avšak vzhľadom na zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnostiam nejde o
spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch), preto možnosť podať žalobu

o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžičky“ nemožno založiť na ustanovení § 11
ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, t.j. táto možnosť spotrebiteľa podať žalobu na určenie
neplatnosti zmluvy sa viaže výlučne vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ako bolo vyššie

uvedené, v danom prípade zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1/ nie je spotrebiteľským
úverom, preto nie je možné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktoré umožňuje domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Ani zo žiadneho iného osobitného predpisu nevyplýva
možnosť žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ a taktiež zo
žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia ostatných právnych skutočností

vyjadrených v ďalších výrokoch podanej žaloby. Žaloba žalobcov v celom rozsahu tak nie je prípustná,
keďže bola podaná už počas platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom žalobcovia
súdu nepreukázali, že im z osobitného predpisu vyplýva právo na podanie tejto žaloby a takýto osobitný
predpis nie je známy ani odvolaciemu súdu, preto odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie
správne žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. K odvolacej námietke žalobcov, ktorou poukazovali na zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie,
ktorý podľa nich je osobitným predpisom umožňujúcim domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere,
odvolací súd dodáva, že v zmysle § 28 ods. 2 prechodných ustanovení zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch
na bývanie, ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21.

marcom 2016, ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak. Po preskúmaní výnimiek uvedených v odsekoch
3 až 5, ktoré na predmetný spor nemožno aplikovať, odvolací súd považoval túto námietku žalobcov
za nedôvodnú.

15. Žalobcovia v podanom odvolaní tvrdili, že súd má z úradnej povinnosti preskúmať neprijateľné

podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na správny argument súdu
prvej inštancie uvedený v závere bodu 19. napadnutého rozsudku k predmetnej námietke žalobcov.
Zákon ustanovuje súdom z úradnej povinnosti preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, avšak toto preskúmanie je vždy viazané na konkrétny nárok, ktorého sa
žalobcovia domáhajú, môže sa jednať o nárok na plnenie, náhradu škody alebo nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s takto uplatnenými nárokmi by súd preskúmaval ex offo
neprijateľné podmienky nachádzajúce sa v jednotlivých ustanoveniach spotrebiteľskej zmluvy o úvere.
V predmetnom spore sa však žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere v dôsledku
existencie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ich žaloba v tejto časti je s poukazom na §
137 písm. d) CSP neprípustná;v spore tak nefiguroval ďalší nárok žalobcov, v súvislosti s ktorým by

súd ex offo neprijateľné zmluvné podmienky skúmal. V dôsledku tejto skutočnosti by súd preskúmanie
neprijateľných zmluvných podmienok vykonal nad rámec predmetu sporu, ktorý sú spôsobilý určiť
výlučne len žalobcovia podanou žalobu a formovaním žalobného petitu. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ nepreskúmal, pretože by šlo o konanie súdu nad rámec predmetu sporu, čo by bolo v

rozpore s procesným predpisom.

16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolanie žalobcov za dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

17. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených
v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP rozhodol, že žalovaní 1/, 2/, 3/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).