Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 14, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010344
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819010344.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej v trestnej veci proti obžalovanému Q. C.
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/100/2019 zo dňa 15. 7. 2020, na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 14. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Q. C..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 3T/100/2019 zo dňa 15. 7. 2020 uznal obžalovaného vinným
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005 v znení
zákona č. 38/2019 Z. z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods.
2 písm. e/ citovaného Trestného zákona, ktoré mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 26.05.2019 v čase okolo 15:00 hod. v Rožňave, na verejnom priestranstve pred rodinným domom
na Hornocintorínskej ulici č. 38, po predchádzajúcom verbálnom konflikte, po ktorom ho poškodený O.
Z. chcel udrieť, ale obžalovaný sa uhol a on fyzicky napadol poškodeného tak, že ho jedenkrát udrel
päsťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, následne sa postavil a obžalovaný ho opäť
jedenkrát udrel päsťou do tváre, poškodený znovu spadol na zem a zostal ležať v bezvedomí, pričom

obžalovaný poškodeného na zemi najmenej dvakrát kopol do hlavy a dal mu najmenej dve facky, potom
mu stiahol nohavice po kolená a ťahal ho po zemi, pričom poškodený O. Z. následkom toho konania
obžalovaného utrpel otras mozgu, pomliaždenie mozgu v oblasti čelovej obojstranne, rozštiepenie lebky
voblastizáhlavia,periokulárnyhematómobojstranneapovrchovéranyvoblastitváre,hrudníkaastehna
vľavo s predpokladanou dobou liečenia šesť týždňov

a obžalovaný sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 3T/140/2017 zo dňa 19.12.2017, právoplatným dňa 07.02.2018, odsúdený za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov.

Súd mu za to uložil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2,4 Trestného zákona s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení §
37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov nepodmienečne. Podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., C.
P. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatiaslobody v Košiciach, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Alexandrom Milkom a poškodenú
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, zastúpenú
JUDr. Michaelou Babejovou, s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných
dôvodoch podaného odvolania namieta závery okresného súdu vo výroku o vine a treste. Poukazuje
na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú
ujmu na zdraví, bol to práve poškodený, ktorý zaútočil ako prvý, obžalovaný konal v strachu a afekte,

teda konal v nutnej obrane.
V ďalej časti poukazuje na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a podľa jeho názoru nie
je možné zo znaleckého posudku urobiť záver, že poškodený utrpel ujmu na zdraví, ktorá by mohla byť
klasifikovaná ako ťažká ujma na zdraví.
Vzhľadom k tomu je toho názoru, že súd neskúmal všetky skutočnosti týkajúce sa poškodenia zdravia
a rozsahom trvalých následkov tak, aby mohol spravodlivo vyrieknuť, že poškodený utrpel ťažkú ujmu

na zdraví a následne nemohol uložiť obžalovanému spravodlivý trest.
Obžalovaný namieta aj záver znaleckého posudku z odboru psychiatrie a podľa názoru obžalovaného
skutková podstata trestného činu nebola naplnená v žiadnom z jej znakov a preto navrhuje, aby krajský
súdzrušilnapadnutýrozsudokapozrušenítohtorozsudkusámrozhodolaobžalovanéhospodobžaloby
okresného prokurátora oslobodil.

Kpodanémuodvolaniuobžalovanéhosavyjadrilokresnýprokurátor,ktorýuviedol,žesúdpovykonanom
dokazovaní zmenil právnu kvalifikáciu na rozdiel od záverov podanej obžaloby a uznal spôsobenie
ťažkej ujmy poškodenému len ako nedbanlivostný následok konania obžalovaného nie ako jeho
úmysel. Okresný prokurátor sa vyjadril aj k subjektívnej stránke konania obžalovaného, jeho konania

v nutnej obrane a k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého
posudku z odvetvia neurochirurgie, podľa ktorého poškodený utrpel otras mozgu, pomliaždenie mozgu
v oblasti čelovej obojstranne, rozštiepenie lebky v oblasti záhlavia a periokulárny hematóm obojstranne.
Poranenie lebky a mozgu ako najdôležitejšieho orgánu nervovej sústavy je nepochybne potrebné
považovať za poškodenie dôležitého orgánu podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák., ktoré samo osebe

napĺňa zákonné znaky ťažkej ujmy na zdraví.

K záverom znaleckého posudku bol znalec podrobne vypočutý aj na hlavnom pojednávaní. Okresný
prokurátor ďalej poukázal aj na správne závery znalkyne z odboru psychiatrie s tým, že znalkyňa
neposudzovala mieru zavinenia obžalovaného, ale poskytla odpovede na otázky zadané súdom prvého

stupňa, vrátane otázok, ktoré skoncipovala obhajkyňa obžalovaného. Posudzovanie miery zavinenia
obžalovanéhoprináležívýlučnesúdu,ktorýprivytvorenítohtozáveruvychádzalzovšetkýchvykonaných
dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania uvedených aj v odôvodnení napadnutého rozsudku a tieto
hodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so základnými zásadami
trestného konania.

Vzhľadom na tieto dôvody navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby krajský
súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pripojil k odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry
a navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a veľmi podrobne vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k rozhodnutiu, ktoré je

predmetom tohto konania.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine a keďže sa s týmito závermi
okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

V tejto súvislosti krajský súd zároveň poukazuje na judikatúru ÚS SR, v zmysle ktorej rozhodnutie
okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru
krajský súd tak len v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver
okresného súdu o vine obžalovaného.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správne zisteným skutkovým stavom, pretože aj podľa
názoru krajského súdu bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný fyzicky napadol
poškodeného tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do tváre a keď poškodený spadol na zem, obžalovaný
po tom, čo sa poškodený postavil, ho opäť udrel päsťou do tváre a keď poškodený ležal v bezvedomí,
obžalovaný ho na zemi najmenej dvakrát kopol do hlavy a dal mu najmenej dve facky.

Okresný súd pri takto zistenom skutkovom stave zákonne vychádzal z usvedčujúcich výpovedí
poškodeného a svedkov, ktorí tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedali o
konaní obžalovaného vo vzťahu k útoku na poškodeného O. Z..

Krajský súd usvedčujúce výpovede považoval za pravdivé a neakceptoval osobnú obhajobu
obžalovaného, že sa bál o svoj život a konal v amoku.

Znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva bolo jednoznačne preukázané, že poškodený
utrpel ťažké poranenia s dobou liečenia viac ako 42 dní. Vznik najzávažnejších poranení súvisí s

kombinovaným mechanizmom a to úderom na tvár a pádom. Úder na tvár vedený takou silou a
takým mechanizmom, ako to v danom prípade bolo, spôsobil nekontrolovaný a nekoordinovaný pád
poškodeného na zem a následné poranenie mozgu. Vznik praskliny lebky súvisel s úderom päsťou
na tvár. Kontakt obžalovaného s poškodeným bol vedený čistými údermi päsťou, teda mäkkým tupým
predmetom. Pomliaždenie mozgového tkaniva vždy zanecháva nejaké trvalé následky, čo však ukáže

až ukončenie liečby. Najťažším poranením, ktoré poškodený utrpel bolo pomliaždenie mozgu, ktorý je
životne dôležitým orgánom.

Krajský súd sa taktiež stotožňuje so záverom okresného súdu o zmene právnej kvalifikácie, pokiaľ ide
o spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, keď na rozdiel od obžaloby vyhodnotil spôsobenie ťažkej ujmy na

zdraví ako nedbanlivostný následok, čím došlo k zmene právnej kvalifikácie z § 155 ods. 1 Tr. zák. na
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. Teda súd dôsledne prihliadal na zásadu
trestného konania „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Pri rozhodovaní o treste okresný súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu podľa § 31 a

§ 34 Tr. zák.

Okresný súd správne prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
pričom obžalovanému vzhľadom na zistený pomer priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.
zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby určenej pri prečine podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. a obžalovanému uložil

trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby s tým, že správne poukázal na
ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého súd ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu
nepoužije, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, ale v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj výrok
o náhrade škody podľa § 288 ods. 1 Tr por. je v súlade so zákonom, pretože okresný súd vychádzal
z vykonaného dokazovania a v tomto smere krajský súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné
odôvodnenie výroku v napadnutom rozsudku.To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.