Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616010223
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8616010223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.10.2017, v trestnej
veci proti obžalovanému K. U., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/104/2016 zo dňa
07.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného K. U., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., C. XXX/X

podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Svidník zo
dňa 29.09.2016 sp. zn. Pv 239/16 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 25.06.2016 v čase okolo 09.10 hod. pred drevárňou bez popisného čísla nachádzajúcej sa pri
bytovom dome na ul. C. č. XXX/X v U., fyzicky zaútočil na svojho brata - poškodeného W. U., nar.
XX.XX.XXXX tak, že pribehol k nemu odzadu a sekerou o dĺžke rukoväte 60 cm a šírkou čepele 9 cm,
ktorú držal oboma rukami, sa zahnal na oblasť hlavy poškodeného, pričom poškodený sa vedenému
útoku vyhol po náhodnom otočení sa smerom k obvinenému a následne z obavy o svoj život z miesta
činu ušiel, kde pri úteku sa mu obvinený držiac sekeru v ruke ešte vyhrážal slovami „poď sem, zabijem
ťa“, pričom z charakteru a spôsobu vedenia útoku obvineným a podľa záverov znaleckého posudku č.

328/2016 znalca T.. T. Kováča je zrejmé, že ak by obvinený svoj útok dokonal, tak by poškodenému
spôsobil ťažké poranenie mäkkých pokrývok lebečných so vznikom tržnozmliaždenej rany, zlomeninu
lebečnej klenby s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním s dobou liečenia spojenou s
práceneschopnosťou v trvaní nad 42 dní, pričom zraneniu poškodeného nedošlo,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník uznal obžalovaného K. U. za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona

v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 25.06.2016 v čase okolo 09.10 hod. pred drevárňou bez popisného čísla nachádzajúcej sa pri
bytovom dome na ul. C. č. XXX/X v U., fyzicky zaútočil na svojho brata - poškodeného W. U., nar.XX.XX.XXXX tak, že pribehol k nemu odzadu a sekerou o dĺžke rukoväte 60 cm a šírkou čepele 9 cm,
ktorú držal oboma rukami, sa zahnal na oblasť hlavy poškodeného, pričom poškodený sa vedenému
útoku vyhol po náhodnom otočení sa smerom k obvinenému a následne z obavy o svoj život z miesta

činu ušiel, kde pri úteku sa mu obvinený držiac sekeru v ruke ešte vyhrážal slovami „poď sem, zabijem
ťa“, pričom z charakteru a spôsobu vedenia útoku obvineným a podľa záverov znaleckého posudku č.
328/2016 znalca MUDr. T. W. je zrejmé, že ak by obvinený svoj útok dokonal, tak by poškodenému
spôsobil ťažké poranenie mäkkých pokrývok lebečných so vznikom tržnozmliaždenej rany, zlomeninu
lebečnej klenby s pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním s dobou liečenia spojenou s

práceneschopnosťou v trvaní nad 42 dní, pričom zraneniu poškodeného nedošlo.

Uložil mu za to podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. n/,
§ 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 a 1 roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to sekery s
drevenou násadou.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že namieta zákonnosť dôkazov vykonaných v prípravnom
konaní okresným súdom. Poukázal na tú skutočnosť, že ihneď po incidente so sekerou došla na miesto
činu hliadka polície, ktorá spacifikovala obžalovaného a zabezpečila predmetnú sekeru. Na základe
záznamu zasahujúcich policajtov sa po ich príchode podozrivý K. U. nachádzal za bytovou jednotkou

pri drevených kôlňach, pričom v ruke držal sekeru, s ktorou sa oháňal okolo seba. Tento skutkový
stav zistila policajná hliadka v čase zásahu dňa 25.06.2016 od 09.31 hod. Ak vyšetrovateľ disponoval
takýmito poznatkami je otázne, prečo hneď nevzniesol podozrivej a zadržanej osobe obvinenie, ale
výsluch poškodeného brata W. U. dňa 25.06.2016 od 14.00 hod. realizoval ako nekontradiktórny úkon,
ktorého sa ani obžalovaný ani jeho obhajca nemali možnosť zúčastniť.

Odkladanie, resp. posúvanie vznesenia obvinenia na neskorší čas, hoci už sú pre takýto postup splnené
podmienky, je porušením ustanovenia § 206 ods. 1 Tr. poriadku a podstatnou chybnou prípravného
konania, eventuálne aj podstatnou chybou celého konania, ktoré predchádzalo rozsudku (§ 321 ods. 1
písm. a/ Tr. poriadku). Tieto námietky sú o to naliehavejšie, že práve výsluch poškodeného W. U. zo dňa
25.06.2016 vykonaný v čase od 14.00 hod. do 14.20 hod. považuje súd za ťažiskový dôkaz pre uznanie

viny obžalovaného. Okrem námietky, že tento výsluch o 14.00 hod. mal byť realizovaný až po vznesení
obvinenia, namietajú taktiež jeho zákonnosť aj spôsob jeho vykonávania.

Poškodený W. U. v neskoršom štádiu (po vznesení obvinenia) už voči bratovi obžalovanému K. U.
nevypovedal a opakovane zdôrazňoval, že pred výsluchom dňa 25.06.2016 nebol poučený o svojom

práve odmietnuť vypovedať proti bratovi.

Obhajoba namieta dobu výsluchu tohto svedka, kedy mal byť vyslúchnutý 25.06.2016 v čase od 14.00
hod. do 14.20 hod., teda nie je možné, aby bolo prečítané poučenie tomuto svedkovi a následne aby bol
vyslúchnutý a bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka v takomto čase. Vysvetlenie vyšetrovateľa,

že pravdepodobne došlo k pisárskej chybe v určení času je, podľa názoru obhajoby, nedostatočné a
nehodnoverné.

Podľa názoru obhajoby je tento dôkaz nezákonným a súd na takýto dôkaz pri uznaní viny prihliadať
nemal.

Takisto sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku opiera aj o prečítanú výpoveď svedkyne W. U.
z prípravného konania. Svedkyňa W. U. vypovedala v prípravnom konaní dňa 25.06.2016 ešte pred
vznesením obvinenia synovi K. U.. V závere zápisnice je uvedené: ,,Po prečítaní tejto zápisnice uvádza,
že súhlasí s jej obsahom a nežiada žiadne zmeny ani doplnenia. Výsluch skončený po hlasitom

diktovaní, prečítaní a podpise o 15.20 hod.“ Neskôr obhajca obžalovaného postupujúc podľa § 7 ods.
1 Advokátskeho poriadku zistil, že svedkyňa W. U. nevie čítať, vie sa iba podpísať. Zároveň uviedla,
že policajt ju nepoučil, že vypovedať proti synovi nemusí. Tento záznam s fotokópiou originálu bol súdu
predložený dňa 06.02.2017.Na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2017 svedkyňa W. U. využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Prísahu pred výsluchom zložila len opakovaním textu po predsedovi senátu, pretože uviedla, že nevie

čítať ani písať. Jej výpoveď však na žiadnom z hlavných pojednávaní nebola prečítaná, teda tento
dôkaz, na ktorý sa súd v odôvodnení odvoláva, nebol na hlavnom pojednávaní riadne vykonaný. Podľa
názoru obhajoby, takýto dôkaz prečítaním ani nebolo možné vykonať, pretože neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho prečítanie stanovené v § 263 ods. 4 Tr. poriadku.

Obhajoba ďalej uvádza, že bol veľmi nedôsledne zisťovaný vplyv závažnej neurologickej diagnózy
(fokálna epilepsia) na trestnú zodpovednosť obžalovaného. Znalkyňa sa touto okolnosťou vôbec
nezaoberala, odpovedala na otázky obhajcu. Rovnako bol nedôsledne zisťovaný a popisovaný vplyv
použitého toluénu na konanie obžalovaného. Okresný súd vôbec neprihliadal na námietky obhajoby
týkajúce sa nezákonných výsluchov W. U. a W. U..

Na záver obhajca uviedol, že neexistujú však zákonné dôkazy pre ustálenie skutku tak, ako je uvedený
v skutkovej vete výroku napadnutého rozsudku, a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí v záverečnom návrhu upresnil návrh tým, že navrhuje, aby bola vec zrušená

a vrátená súdu prvého stupňa, prípadne aby bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu výtržníctva,
prípadne aby bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý v
prípravnom konaní ku skutku uviedol, že využíva svoje právo a vypovedať nebude. Pri výsluchu dňa

27.06.2017 pred sudcom prípravného konania zase tvrdil, že je pravdou, že na brata zobral sekeru, ale
zabiť ho nechcel a bol sfetovaný. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a odmietol vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2017 už tvrdil, že sekeru držal v ruke a to nad hlavou poškodeného
a nie na jeho krku. Pokiaľ by ju držal na krku poškodeného, tak by mu odrezal hlavu.

Z výpovede poškodeného W. U. zistil okresný súd, že na hlavnom pojednávaní tento svedok vypovedať
odmietol, preto bola prečítaná na návrh prokurátora jeho výpoveď z prípravného konania, s čím
nesúhlasil obhajca obžalovaného, nakoľko tento dôkaz nebol získaný zákonne. Z tejto výpovede
poškodeného súd zistil, že v kritický deň okolo 09.10 hod. pred drevárňou, ktorá sa nachádzala pri

bytovom dome na ul. C. č. XXX/X v U., obžalovaný zaútočil na poškodeného tak, že pribehol k nemu
odzadu a sekerou, ktorú držal oboma rukami, sa zahnal na oblasť hlavy poškodeného. Poškodený včas
útok zbadal a útoku sa vyhol otočením sa smerom k obvinenému. Z miesta činu ušiel, ale obžalovaný
sa držiac sekeru v ruke ešte vyhrážal slovami „poď sem, zabijem ťa“. Ako nakoniec uviedol poškodený,
obžalovaný fetuje toluén, je agresívny. To sa stalo aj v tento deň.

Svedkyňa W. U., matka obžalovaného, taktiež na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla
vypovedať. Z prečítanej výpovede tejto svedkyne z prípravného konania vyplýva, že táto v kritický
deň vyšla z bytu a pred drevárňou obžalovaný mal pri ústach priložený sáčok a fetoval. Preto na
obžalovaného kričala, aby nefetoval. K tejto drevárni došiel poškodený W. U., ktorý vyberal z drevárne

vozík. Vtedy z drevárne vybehol obžalovaný, ktorý mal v ruke sekeru a bol napriahnutý a chcel udrieť
sekerou poškodeného. Preto svedkyňa kričala na poškodeného, aby utekal. Obžalovaný ale dohnal
poškodenéhoachcelhosekerouudrieťdohlavy,alepoškodenýsapootočilaušieldobytovky.Svedkyňa
hneď zavolala na políciu. Ako nakoniec uviedla svedkyňa, obžalovaný keď fetuje, je agresívny čo sa
stalo už viackrát a toto sa môže hocikedy zopakovať.

Okresný súd ďalej vychádzal z výpovedí znalca MUDr. T. W. a znaleckého posudku, pričom znalec
uviedol, že u poškodeného W. U. mohli nastať úrazové zmeny a to tržnozmliaždená rana hlavy so
zlomeninou lebečnej klenby, pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním. Tieto zranenia mohli byťspôsobené ostrou alebo tupou stranou kovovej časti sekery. Tieto poranenia je možné z medicínskeho
hľadiska hodnotiť ako poranenia ťažké, ktoré si vyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s
chirurgickým ošetrením pomliaždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním. Doba liečenia v prípade,

ak by nedošlo k úmrtiu poškodeného, by mohla byť nad 42 dní. Mohli nastať aj trvalé následky a to
poúrazová epilepsia alebo mohlo dôjsť k porušeniu vybraných nervových funkcií, ako je napr. porucha
čuchu, spávania, pohybu a pod.

Znalkyňa MUDr. W. K. vypracovala písomný znalecký posudok, na ktorom zotrvala a na hlavnom

pojednávaní uviedla, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel, a ani netrpí žiadnou
duševnou poruchou alebo chorobou v zmysle psychózy. Obžalovaný fetuje prchavé látky (toluénu) s
rozvinutou závislosťou. Ide u neho o ľahkú mentálnu retardáciu, čo je podmienené jednak vrodenými
predispozíciami, ale hlavne sociokultúrnym vplyvom, nedostatočnou výchovnou stimuláciou v málo
podnetnom prostredí. Napriek nižšiemu intelektu a zistenej závislosti od toluénu tento mohol v čase
spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania. Schopnosť

ovládať svoje konanie bola nepodstatne zmenšená, vzhľadom na sklon k impulzivite, nezdržanlivosti u
simplexnej osobnosti a pod vplyvom užitého toluénu. Znalkyňa u obžalovaného zistila syndróm závislosti
na organických rozpúšťadlách a je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania. Tiež je
schopnýuchovaťsiprežitéokolnostiareprodukovaťich.Obžalovanýniejeduševnechorý,jehopobytna
slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný. Ochranné psychiatrické liečenie

nie je potrebné. Ochranné protitoxikomanické liečenie by bolo potrebné, avšak vzhľadom na negatívny
postoj obvineného k liečbe, toto by nesplnilo svoj účel.

Taktiež okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku a výpovedí znalkyne MVDr. I. U., ktorá
vypovedala, že v predloženej vzorke krvi obžalovaného K. U. sa nachádzali stopy po požití chemickej

látky toluén. Metódou plynovej chromatografie s FID detektorom bola stanovená koncentrácia toluénu
0,0035g/kg(promile).Popožitítoluénustavosobysaprejavujezníženímmotorickýchschopnostíosoby,
oslabením zmyslového vnímania, halucináciami, agresivitou alebo naopak apatiou. Uvedené stavy sú
rôznej intenzity aj v závislosti od toho, či osoba, ktorá tento toluén zneužíva, je chronickým užívateľom,
alebo to robí prvýkrát. Keďže obžalovaný je chronickým užívateľom, preto môže tolerovať aj vyššie

dávky.

V súvislosti s námietkami obhajoby bol na hlavnom pojednávaní vyslúchnutý vyšetrovateľ kpt. Ing.
T. Y. ktorý vypovedall, že vykonával celé prípravné konanie týkajúce sa tejto trestnej veci. Výsluch
poškodeného, matky obžalovaného prebiehal štandardným spôsobom. Svedok ich poučil o právach,

taktiež ich poučil o práve odmietnuť výpoveď, obaja toto právo nevyužili. Preto spísal zápisnicu o
výpovedi týchto svedkov, túto im osobne obom prečítal, a ani jeden z nich nemali pripomienky a námietky
k tejto zápisnici. Svedok zápisnicu napísal sám, ale keď im túto čítal, zavolal svojho kolegu, ktorý bol
prítomný pri prečítaní tejto zápisnice. Svedkovia boli vyslúchnutí samostatne a oddelene.

Taktiež svedok npráp. Y. X. uviedol, že bol prítomný pri výsluchu svedkov, ktorých vypočúval T. Y. a
to v prípravnom konaní. Výsluch sa vykonával po zákonných poučeniach. V niektorých prípadoch bol
prítomný pri celom výsluchu svedka, v niektorých prípadoch bol zavolaný iba v prípade prečítania a
podpísaní zápisnice o výsluchu. Ako to bolo v tomto prípade, na to svedok už nepamätal. Nevedel
povedať, či bol pri celom výsluchu, alebo iba pri prečítaní zápisnice o výsluchu, ale zápisnicu podpísal

a zápisnicu podpísal aj kolega, ktorý svedkov vypočúval, a aj vypočúvaná osoba. Pokiaľ by boli výhrady
zo strany vypočúvanej osoby, do zápisnice by sa to zaznamenalo.

Okresný súd ďalej vychádzal aj z CD zvukového záznamu a oznámenia poškodeného W. U. a W. U.,
ktoré sú zhodné s ich výpoveďami z prípravného konania.

Po vykonaní týchto dôkazov potom dospel okresný súd k záveru, že skutok stal a tento spáchal
obžalovaný K. U..

Zo správ o povesti súd zistil, že obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený priemerne. Nie je

zamestnaný. V minulosti bol viackrát súdne trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Svidník zo dňa 8.1.2009, sp. zn. 2T 3/2009 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods.
3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne a bol podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody dňa 20.05.2010 s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov.Súd posudzoval ďalej pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, čo je vzhľadom na ustanovenie
§ 38 Tr. zákona významné z hľadiska určenia hranice trestnej sadzby, v rámci ktorej má súd trest

ukladať, keďže ustanovenia § 38 Tr. zák. stanovujú úpravy základnej výmery trestnej sadzby, vzhľadom
na zistenie pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Súd prihliadol na vyššie uvedené ustanovenia a dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného nie
je možné pôsobiť iným druhom trestu ako trestom odňatia slobody a to pri dolnej hranici trestnej

sadzby. Tento druh trestu a jeho výmera bola uložená s prihliadnutím na motív jeho konania, stupeň
nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, s prihliadnutím na doterajší jeho život a s prihliadnutím
na možnosť nápravy a na jeho pomery. Súd prihliadol aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Ako
na poľahčujúci okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona súd prihliadol najmä na to, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti. Z priťažujúcich okolností súd prihliadol na tú skutočnosť, že bol už v
minulosti odsúdený.

Okresný súd preto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere 5 a 1 roka a na výkon uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. d/
Tr. zákona.

Taktiež uložil v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému aj trest prepadnutia
veci a to sekery s drevenou násadou.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania obžalovaného, ako aj spisového

materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného ustálil na základe dôkazov,
ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd výpoveď svedkyne W. U. na hlavnom pojednávaní,
kde táto odmietla vypovedať, ani neprečítal. V súvislosti s námietkami obhajoby na zákonnosť výsluchu

tejto svedkyne krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom svedka mjr. Ing.
G. W., ktorý uviedol, že bol pri výsluchu svedkyne W. U. dňa 25.06.2016, nakoľko bol nadriadeným
vyšetrovateľom, ktorý vykonával úkony v tejto trestnej veci. Spomína si na to, že podnetom na
vyšetrovanie v tejto veci bolo práve oznámenie svedkyne W. U. o tom, že sa stal skutok. Bol prítomný
pri výsluchu tejto svedkyne. Na konkrétne a podrobné okolnosti si nepamätá, ale štandardom je to,

že svedkovi sa prečítajú jeho práva a povinnosti z predtlače zápisnice o výsluchu a potom sa svedok
vyjadruje k tomu, či tomu poučeniu porozumel. Aj v tomto prípade to tak bolo urobené, svedkyňa bola
poučená a vyjadrila sa, že tomuto poučeniu rozumie. Nasledoval výsluch svedkyne vyšetrovateľom a
tento bol nakoniec prečítaný svedkyni, pričom táto k výsluchu nič nenamietala a podpísala zápisnicu
o výsluchu. O tom, že svedkyňa nevie čítať, vedomosť nemal, lebo o tom nepovedala. Taktiež nemal

vedomosť o tom, aby nevedela písať. Uviedol, že bol prítomný pri celom výsluchu svedkyne a či
svedkyňa zápisnicu čítala, to si už nepamätá.

Krajský súd chcel doplniť dokazovanie aj prečítaním tohto výsluchu svedkyne na verejnom zasadnutí,
avšak v dôsledku nedostatku súhlasu obžalovaného, tento dôkaz vykonať nemohol.

Čo sa týka zákonnosti výsluchu poškodeného W. U. a svedkyne W. U., matky obžalovaného a
poškodeného, dňa 25.06.2016, tu poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že tieto výsluchy boli
urobené po tom, čo bolo začaté trestné stíhanie, ako to aj vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia
a výsluchu týchto svedkov je zrejmé, že výsluchy boli vykonané po začatí trestného stíhania, avšak

pred vznesením obvinenia podozrivej osobe. Je teda zrejmé, že týmto postupom vyšetrovateľa bola
zamedzená kontradiktórnosť v konaní, kedy týchto výsluchov sa nemohol zúčastniť ani podozrivý a ani
obhajca obvineného.

Pri ďalších výsluchoch, ktoré boli vykonané u W. U. dňa 12.08.2016 a na hlavných pojednávaniach je

zrejmé, že tento odmietol vypovedať. Taktiež svedkyňa W. U. pri výsluchu 12.08.2016 a na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.Ako to vyplýva z listinných dôkazov zabezpečených v spisovom materiáli, neboli zistené žiadne iné
osoby, ktoré by boli prítomné na mieste spáchania žalovaného skutku.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pred vznesením obvinenia, výsluchy svedkov slúžia na to, aby sa
zistila osoba páchania trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom nie každý výsluch
svedka je právne relevantný na účely ďalšieho trestného konania.

Na druhej strane, ak ide o výsluch svedka, ktorý sa po vznesení obvinenia dostal do postavenia blízkej

osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle § 127 ods. 4 resp. ods. 5 Trestného zákona, v dôsledku čoho
nadobúda práva uvedené v § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, je výsluch takéhoto svedka vykonaný pred
vznesením obvinenia a ďalšie trestné konanie právne neúčinný (§ 263 ods. 4 Tr. poriadku).

Obžaloba môže byť opretá aj o výpoveď svedka aj na dôkazy vykonané v prípravnom konaní pred
vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred jeho oznámením, ak tieto výpovede nie sú

rozhodujúcim alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obvineného.

Vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že tak svedok W. U. ako aj
svedkyňa W. U. sú v blízkom príbuzenskom pomere k obžalovanému, a teda môžu využiť svoje práva v
zmysle ustanovenia § 110 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku. W. U. je bratom obžalovaného a W. U. je matkou

obžalovaného.

Krajský súd preto dospel k záveru, že výsluchy svedkov W. U. a W. U. vykonané v prípravnom konaní
pred vznesením obvinenia dňa 25.06.2016 sú právne neúčinné, a teda v tejto veci neexistuje žiadny
dôkaz, ktorý by usviedčal obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Je síce pravdou, že obžalovaný pri výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie okresného súdu pri
rozhodovaní o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby uviedol, že mal v ruke sekeru, ale vypovedal,
že brata nechcel zabiť.

Za takejto dôkaznej situácie neostávalo krajskému súdu nič iné iba napadnutý rozsudok zrušiť a
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. poriadku
oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.