Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206680
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416206680.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464 (t. č.
dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra SR s právnym nástupcom BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692), zastúpený Advokátska kancelária JUDr.

VeronikaKubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomBratislava,Martinčekova13,IČO:50361368,protipovinnej:
J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. C. č. XX, o vymoženie 1.935,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. 08. 2017 č. k. 18Er/366/2016-35
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. novembra 2019 č. k.
18Er/366/2016-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j

e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, 94901
Nitra, zo dňa 31. 03. 2015. Opravným uznesením zo dňa 18. 11. 2019 č. k. 18Er/366/2016-56 opravil
záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia oprávneného, a to tak, že ako oprávneného označil

BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods.
1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vydaniu rozhodcovského
rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 28. 05. 2010, na základe
ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver v sume 2.000 eur a dlžník

sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v mesačných splátkach. Súčasťou Zmluvy o úvere (ZoÚ) sú
obchodné podmienky (OP) pre úver, ktoré v článku 11.2 Prechodné a záverečné ustanovenia uvádza:
Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe
ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. V časti všeobecných obchodných podmienok
(VOP) v článku 10.2 Riešenie sporov a rozhodcovská doložka sa uvádza: č. 10.2.2 Banka a Klient

sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. 10.2.3. Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového

obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
má sa za to, že ju prijal. 10.2.5 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzujeprávnych nástupcov oboch zmluvných strán. 10.2.6 Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od
Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou
a Klientom. Zdôraznil, že zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom

vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy,
že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces,
nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v
predmetnejveci,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal

žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej

veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných

podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 28. 05. 2010, súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté
zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť

alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi
konania - oprávnenému, odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom
na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd je oprávnený skúmať a
vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Uviedol, že ak je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd
vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
tzv. exekučný súd, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn.
4Cdo 159/2009. Zároveň poukázal na prekážky rozsúdenej veci a prekročenie zákonných limitov pre

skúmanie exekučného titulu súdom prvého stupňa, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Uviedol,
že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „res iudicata" a uvedeným konaním
dochádzakporušeniučlánku2ods.2ÚstavySR.Ďalejuviedol,ževylúčenímmožnostiriešiťsporypodľa
zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania -
oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že oprávnený bol povinný postupovať

v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona a zároveň postupoval v súlade s ust. § 93 b) Zákona
o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky odmietnuť. Namietal taktiež porušenie
zákazu retroaktivity. Poukázal i na to, že nesprávnou aplikáciou ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, porušením § 215 CSP, absenciou akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí
a pre rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne
posúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,tiežže konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal
oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil.

Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry
Európskeho súdneho dvora, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať
pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej uviedol, že porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní,

keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj
zamietajú, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil
skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom a
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie neprimerane zvýhodnil povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom

na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len „CSP“) a po preskúmaní napadnutého uznesenia a s ním súvisiaceho opravného
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie spolu s opravným uznesením, vydaným v rámci
odvolacieho konania, bezprostredne nadväzujúcim na napadnuté uznesenie, je potrebné podľa § 389

ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v
zmysle § 391 ods. 1 CSP.

4. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 31. 03. 2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IG-C/0612/0125 zo dňa 30. 11.
2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa21.12.2012avykonateľnosťdňa25.12.2012.Súdnyexekútor
požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. Počas odvolacieho konania vydal

opravné uznesenie, ktorým zmenil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia oprávneného,
ktorý bol vymazaný z Obchodného registra SR z dôvodu jeho zlúčenia s právnym nástupcom dňa 09.
08. 2017 (ktorého uviedol namiesto oprávneného).

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli

splnené procesné podmienky.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov.
Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie
procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti
súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania

vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej
subjektivity).Navady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok,prihliadneodvolacísúdvtedy,ajkeďneboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").9. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

10. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

11. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri

alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

12. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom konania (t.j. procesnoprávna subjektivita)
je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom konania, k nedostatku
procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu

konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba
zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo
prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je účastníkom konania, v
priebehu konania zomrie (resp. právnická osoba zanikne s právnym nástupcom), t.j. stratí spôsobilosti
byť účastníkom konania, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.

13. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z
úradnej moci skúma, či právnická osoba označená ako účastník konania má spôsobilosť byť účastníkom
konania. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že z výpisu z obchodného registra je zrejmé,

že oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., zanikla a ku dňu 09.08.2017 bola vymazaná z
obchodného registra Okresného súdu Bratislava I s tým, že právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti
je od 09. 08. 2017 podľa obchodného registra spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že súd prvej
inštancie neskúmal podmienky konania v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vydania napadnutého

uznesenia, t.j. 24.08.2017, už spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. neexistovala, avšak súd s touto
spoločnosťou konal ako s oprávneným. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie zaťažil konanie
vadou odôvodňujúcou procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie chcel síce napraviť túto chybu vydaním opravného uznesenia,
ktorým zmenil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia oprávneného, avšak takýto procesný

postup nie je správny a v žiadnom prípade nemôže konvalidovať vzniknutú procesnú vadu spôsobenú
napadnutým uznesením. Uvedené zároveň bráni meritórnemu prieskumu rozhodnutia odvolacím súdom
a následnému rozhodnutiu o odvolaní.

14. V ďalšom konaní je preto potrebné, aby súd prvej inštancie najprv rozhodol o pokračovaní s právnym

nástupcom oprávneného tak, ako mu to ukladá § 64 CSP a až následne, po právoplatnosti predmetného
rozhodnutia, rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil napadnuté uznesenie v spojení opravným uznesením Okresného

súdu Nové Zámky zo dňa 18. 11. 2019 č. k. 18Er/366/2016-56 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto uznesení v súlade s § 391 ods. 2 CSP.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).