Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/212/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201968
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818201968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Z. S., R., S. XXX, o zaplatenie 1 178,09 € s prísl.,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 1Csp/93/2018-93 z 18.1.2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky vo výške 28 % p.
a. zo sumy 1 178,09 € od 6.4.2018 do zaplatenia.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku I., čo sa týka zročnosti prisúdenej pohľadávky, a vo výroku III. a v
rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1

178,09 €, a to v pravidelných splátkach vo výške 30 € mesačne splatných do 25. dňa v mesiaci s tým,
že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, omeškanie čo i
len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.Vodôvodnenírozsudku,o.i.,uviedol,čohožalobcasažalobu,doručenoumu11.7.2018,domáhalvoči
žalovanej, čím žalobu odôvodnil (čo uviedol), čo žalovaná, ktorá sa k žalobe vyjadrila na nariadenom
pojednávaní uviedla (čo prejavila), vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie a zistil

nasledovný skutkový stav, konkrétne, čo zistil z medzi stranami sporu 15.11.2016 uzavretej Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné
obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len VOP; poznámka súdu) v platnom znení, z
čl.3.8 druhá veta, čl.3.12, čl.8.1, čl.8.8, čl.8.9 a čl.8.11 VOP (ich znenie citoval), pripojených k zmluve,
účinných v čase podpisu zmluvy (od 1.10.2016 a od 1.12.2017), z obsahu žalobcom predloženého
Sadzobníka poplatkov, označeného ako Úrokové sadzby produktov I. časť Občania, účinného od
1.7.2016 a od 1.1.2018, Úrokových sadzieb produktov, účinných od 1.4.2016 a od 1.1.2018 a z do

spisu pripojených výpisov za obdobie od 29.9.2016 do 5.4.2018. Ďalej uviedol: Na základe uvedených
transakcií zistil, že ku dňu zrušenia účtu, t.j. k 5.4.2018 bol vykonaný bezhotovostný prevod z účtu
žalovanej na ďalší účet žalobcu, so zostatkom dlhu 1 178,09 €. Na základe takto zisteného skutkového
stavu právne uzatváral: Citoval znenie § 708,§ 709 ods.1,§ 710,§ 497 Obch. zák.,§ 1 ods.2,4,5,§ 2 písm.
e),f),§ 10 ods.1,§ 18 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase podpisu zmluvy (ďalej len
zák.č.129/10 Z. z.; poznámka súdu),§ 52,§ 53 ods.1-3,ods.4 písm. a/,k/,ods.5,ods.12 a § 54 ods.1,2 OZ,

účinného v čase podpisu zmluvy, a uviedol: Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba na
zaplatenie 1 178,09 € s prísl. je čiastočne dôvodná. Žalobca v žalobe odvíjal žalovaný nárok od uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia a od porušenia zmluvných povinností žalovanou
mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvuspotrebiteľskú, pretože pri jej uzatváraní konal žalobca z pozície dodávateľa a žalovaná mala postavenie
spotrebiteľa (§ 52 ods.1,3,4 OZ). Predmetná zmluva zároveň vykazuje všetky znaky spotrebiteľského
úverového vzťahu vo forme povoleného prečerpania, ktoré sa má splatiť na požiadanie banky.

Okrem ust. Obch. zák. a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca
sa spotrebiteľských zmlúv podľa OZ, zák. o spotrebiteľských úveroch a zák. o ochrane spotrebiteľa. Z
obsahu uzavretej zmluvy vyplýva, že žalobca zriadil žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 1
000 € s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne a odplatou 19,90 %. V danej zmluve sú obsiahnuté
náležitosti formulované v § 10 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. Z výpisov jej účtu je zrejmé, že k 15.11.2016

mala povolené prečerpanie 1 000 € pri úrokovej sadzbe 19,90 % (č.l.38), že túto službu využila, v
dôsledku čoho jej vznikol na zriadenom bežnom účte dlh 985,29 €, ktorý sa zvyšoval a znižoval podľa
vykonávaných obratov na účte. K 1.1.2018 mala povolené prečerpanie 0 € (č.l.66). Ku dňu uzavretia
účtu, t.j. k 5.4.2018 bol vykonaný bezhotovostný prevod z jej účtu na ďalší účet žalobcu, so zostatkom
dlhu 1 178,09 €. V konaní pred ním bol preukázaný skutkový stav veci, pričom iné skutočnosti nevyšli
najavo. Takto zistený skutkový stav veci v časti istiny považoval za nesporný, keďže ho nerozporovala.

Ďalej bolo preukázané, že svoj záväzok voči žalobcovi v stanovenej lehote neuhradila a neurobila tak ani
kudňujehorozhodovania,pretomuvznikolnároknazaplatenieprečerpanejsumy1178,09€.Žalobcasi
svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 28 % zo žalovanej sumy odvodzuje od
VOP (bodu 3.12) Prima banky, a. s. v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť Úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade

nepovoleného prečerpania. Do zosplatneného úveru už započítal úroky a poplatky, z ktorých zároveň
(neprípustne) požaduje ďalšie úroky. Podľa predloženej špecifikácie nároku je ním požadovaný dlh 1
178,09 € predstavovaný rozdielom medzi debetnými (15 652,55 €) a kreditnými (14 474,46 €) obratmi
na účte žalovanej a pozostáva aj z úrokov a rôznych poplatkov a z tejto celej sumy žalobca požadoval
úrok 28 %. Podľa § 121 ods.3 OZ platiaceho aj pre obchodné záväzkové vzťahy sú úroky z omeškania

a poplatok z omeškania prísl. pohľadávky, na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového
vzťahu. Vznik akcesorického úrokového vzťahu je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom;
zánikom hlavného záväzkového vzťahu zaniká aj vedľajší záväzok a zostáva záväzok platiť dospelé
úroky. Právo požadovať od dlžníka prísl. z prísl., t. j. úroky z úrokov z omeškania alebo iných úrokov
veriteľ nemá, pretože ani O. z. ani Obch. zák. mu túto možnosť nepriznávajú, nestanovujú majetkové

sankcie pre prípad omeškania s platením prísl. O. z. neplatné pre rozpor so zák. Žalobca sa môže
domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru, nie z poplatkov ani z úrokov. Úroky z úveru (z
nesplatenej istiny) mu - podľa neho - nepatria aj vzhľadom na zosplatnenie záväzku - úroky z úveru patria
mu len do zosplatnenia istiny. Citoval z odôvodnenia (najmä z bodu 23.) rozsudku Krajského súdu (ďalej
len KS) Prešov 6Co/190/2014 z 30.6.2015 a poukázal na uznesenie IV.ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012.

Pokiaľ sa žalobca odvoláva na VOP, resp. sadzobník poplatkov, poukázal na to, že vo všeobecnosti
zmluvné ust. vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. spleti VOP, ktoré naviac navodzujú
skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobca nepreukázal
platné individuálne dojednanie úroku 28 % ročne priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu

listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorých by bolo nepochybné, že
sa so žalovanou dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Preto žalobu v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti prísl., zamietol. Ďalej, citujúc znenie § 232 ods.3,4 CSP, uviedol: Je zrejmé,
že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanej) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu
(žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na

zachovanie dôstojných životných podmienok. Ust. umožňuje mu určiť dlhšiu než 3 dňovú lehotu na
plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné
plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na prípadne neistý výsledok exekučného konania v prípade
neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz. Pri svojej úvahe o povolení splátok na splnenie
rozsudkom uloženej povinnosti považoval za potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z

povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných a majetkových pomerov „účastníkov“, ale
zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške priznanej pohľadávky. Považoval za potrebné
zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením splátok nedôjde
k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Je povinný stanoviť podmienky splátok a ich
zročnosti tak, aby došlo k postupnému splácaniu priznaného plnenia v reálnom čase. Povolil žalovanej

splácať dlh až do vyrovnania v mesačných splátkach po 30 € pod hrozbou straty výhody splátok, ktorých
výšku považoval za primeranú s prihliadnutím na jej majetkové a sociálne pomery, na jej snahu dlh
splácaťanaskutočnosť,abybolazabezpečenárovnováhamedzijejsociálnousituáciounajednejstrane
a zabezpečenie práva poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi na strane druhej tým, aby mu bola priznanápohľadávkazaplatenávprimeranejdobe.Výrokonáhradetrovkonaniasaopierao§255ods.1vspojení
s § 262 ods.1,2 CSP (ich znenie citoval) s tým, že nakoľko žalobca mal neúspech len v časti prísl.,
priznalmunároknanáhradutrovkonaniaprotižalovanejvrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonania

v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným
uznesením (§ 262 ods.2 CSP).
3. Proti zamietavej časti rozsudku a zároveň proti priznaniu možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných
mesačných splátkach podala žalobkyňa v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e a uviedla: 1) Súd
zamietol jej nárok na 28 % úrok z nezaplatenej istiny, nakoľko - podľa názoru súdu - jej nepatrí nárok

na zmluvný úrok po zosplatnení a zároveň nepreukázala platné individuálne dojednanie tohto úroku. 2)
Súd priznal žalovanej možnosť splatiť dlžnú sumu vo výške 30 € mesačne. S uvedenými argumentmi
súdu sa nestotožnila a považovala rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodnila odvolanie
tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) C.
s. p.]. 1) K nároku na 28 % úrok uvádzala: V prípade tvrdenia súdu, že nemá nárok na zmluvný úrok
po zosplatnení, uvádzala, že ide o nesprávne právne posúdenie, nakoľko si daný nárok uplatnila z titulu

prekročenia, ktoré upravuje zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch [§ 2 písm. f) a § 18]. Samotný
zák. počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o
účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods.2
zák.č.129/10 Z. z. Naopak, podľa § 18 ods.1 cit. zák. postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa
na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na

web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické: Mala za to,
že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na svojom webovom sídle a v pobočkách je splnená
povinnosť v zmysle § 18 ods.1 zák. o spotrebiteľských úveroch. Zák. nevyžaduje uvedenie úrokovej
sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Ohľadne povahy prekročenia a

formy dohodnutia úroku pri prekročení odkazovala na uznesenie KS v Nitre 5Co/140/2018 z 19.12.2018
a ohľadne nároku na úrok 28 % ročne odkazovala aj na uznesenie KS v Banskej Bystrici 43Co/4/2018-54
z 27.3.2018, z ktorých citovala. Uvedené rozhodnutia pripojila v prílohe. 2) K priznanej možnosti
splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 30 € uvádzala: Citovala z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len SR) 7Cdo/116/2012 z 18.3.2013. Vzhľadom na čas

od podania žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým
preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná
jeho finančným možnostiam. Žalovaná tak neuskutočnila, nakoľko po predčasnom zosplatnení síce
uskutočnila splátku vo výške 30 €, avšak vzhľadom na výšku pohľadávky ide o zanedbateľnú sumu,
čo nepreukazuje jej skutočnú snahu dlh hradiť, ani nepreukazuje jej schopnosť hradiť dlh v určených

splátkach. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, mala za to, že súd nedostatočne zistil
skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Zák. explicitne podmieňuje
alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez
relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Z vykonaného dokazovania
vo veci súd nemohol adekvátnym spôsobom posúdiť komplexné pomery žalovaného. Súd sa vôbec

nezaoberal majetkovými pomermi, ale svoje rozhodnutie obmedzil výlučne na tvrdenie žalovanej,
že žije s vnučkou, ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti a toho času je nezamestnaná.
Poberá príspevok na bývanie vo výške 180 € a príspevok a výživné na vnučku vo výške 160 €. Z
odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, že tieto skutočnosti podložila listinnými dôkazmi. Poukazovala
na uznesenie KS v Banskej Bystrici 15Co/185/2017-136 z 27.9.2017, rozsudok KS v Bratislave

8Co/116/2017-64 z 30.1.2018 (pripojila ho v prílohe), rozsudky KS v Nitre 8Co/135/2017-86 z 25.5.2017,
8Co/157/2017-47 zo 7.9.2017, 8Co/34/2017 z 15.6.2017, 7Co/164/2018-336 z 27.9.2018, uznesenie
6Co/49/2017-70 zo 17.1.2018, rozsudok KS v Prešove 9Co/83/2017-60 z 7.9.2017, uznesenie KS
v Trenčíne 4Co/320/2017-154 z 29.9.2017, rozsudok KS v Trnave 23Co/498/2016-72 z 15.5.2017
a uznesenie KS v Trnave 23co/392/2017-77 z 28.5.2018 (pripojila ho v prílohe), z ktorých citovala.

Rozhodnutia nepripojené v prílohe neprikladala, sú zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti
SR (citácie z označených rozhodnutí, uvedené v odvolaní neboli reprodukované, lebo odvolací súd to
nepovažoval za potrebné, ani účelné, keďže odvolanie bolo žalovanej riadne doručené, takže mala
možnosť sa s nimi oboznámiť). Mala za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej
pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery (3 roky), že sa tým poprel

samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výška
splátky musí byť určená primerane tak, aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do jej práv
a v konečnom dôsledku aj žalovaného neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že bude zaviazaný
zaplatiť jej aj úrok z omeškania. Výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh vneprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti jej postavenia a porušuje
rovnosť účastníkov konania v občianskoprávnych vzťahoch v zakotvenú v § 2 ods.2 O. z. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti mala za to, že jej odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v

zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovala v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe v
plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
jej priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla: Rozsudkom jej bola priznaná možnosť splatiť dlžnú sumu
1 178,09 € v mesačných splátkach po 30 €. S uvedenou mesačnou splátkou súhlasila.
5. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla: Nesúhlasila s mesačnou splátkou vo výške 30 € a v predmetnej
veci podala Odvolanie proti rozsudku. Trvala na všetkých svojich podaniach doručených do dnešného
dňa súdu, a mala zato, že v nich dostatočne odôvodnila a preukázala všetky svoje požiadavky.
6. Rozsudok, ohľadne časti výroku I. a to, pokiaľ ním bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni

1 178,09 €, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto
nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka

výroku II. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, neboli splnené podmienky na potvrdenie
rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto rozsudok v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky vo výške 28 % p. a. zo sumy 1 178,09 € od 6.4.2018
do zaplatenia.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
9. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených

v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi vyslovenými v uznesení KS v Nitre 5Co/140/2018 z
19.12.2018 a uznesení KS v Banskej Bystrici 43Co/4/2018-54 z 27.3.2018, osvojuje si ich a nepovažuje
za potrebné k nim niečo dodávať.
11. Ústavný súd (ďalej len ÚS) SR v uznesení IV.ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, spomínanom v

napadnutom rozsudku, iba skúmal, či existujú skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané
rozhodnutie KS bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré
by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, resp. či postup a rozhodnutie KS, vychádzajú z aplikácie
konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, a či ich možno hodnotiť ako porušovanie základných práv
a slobôd, ale sa výslovne nevyjadril k správnosti alebo nesprávnosti právneho názoru, zaujatého súdmi

pri výklade noriem hmotného práva, z ktorých pri rozhodovaní vychádzali, preto na uvedené uznesenie
nemožno brať zreteľ ani v prejednávanej veci.
12. Čo sa týka časti výroku I., pokiaľ ním bolo povolené zaplatiť sumu 1 178,09 €, a to v pravidelných
splátkach vo výške 30 € mesačne, neboli podmienky na potvrdenie tejto časti rozsudku (§ 387 ods.1
CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto bol rozsudok v uvedenej časti, podľa § 389 ods.1 písm.

b) CSP, zrušený a vec bola vrátená podľa § 391 ods.1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.13. Skutočnosti uvedené v odvolaní sa dajú podradiť aj pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1
písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).

14. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým, o. i., právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zostranysúduaprávonariadneodôvodnenierozhodnutia).Porušeniektoréhokoľvekčiastkovéhopráva
strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu

práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv
na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
15. Z § 220 ods.2 CSP (V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé), vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí
stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -

záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 ods.1 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán sporu na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadrovalskutkovýstavveci(§215ods.1CSP)aktorýjerozhodujúcipreprávneposúdenie.Posúdením
veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad

o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k
predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
16. ÚS SR konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie)
podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších
ústavných zákonov), Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a
č.102/99 Z. z.) je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre stranu sporu, v ktorom
bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená porušenie jej práva na spravodlivý proces,

lebo jej neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojná - efektívne využitie jej procesného práva
na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 ods.1 CSP), t. j. aby mohla odvolanie odôvodniť
z hľadiska § 363 a § 365 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba
nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím

dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bola v odvolacom konaní úspešná.
17. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo sa týka povolenia splátok a ich výšky nezodpovedá
požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe, lebo súd sa nezaoberal so
všetkými relevantnými skutočnosťami, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukazuje, čo má za následok, že
napadnutý rozsudok je, pokiaľ ide o povolenie splátok a ich výšku, nepreskúmateľný.

18. Skutočnosti uvedené v odvolaní dávajú dostatočný podklad pre záver, že súd svojim procesným
postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a preto došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces.19. Ak v konaní došlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé konanie tým že rozhodnutie
súdu je nepreskúmateľné, lebo obsahuje nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie jeho
rozhodnutia a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

20. Okrem toho, ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej
normy a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú
povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu
takýto komplexne chybný postup naprávať.
21. Súd v ďalšom konaní (§ 391 ods.3 CSP) opätovne rozhodne a vysporiada sa s každou jednou

skutočnosťoutvrdenoužalobkyňou,čosatýkaneexistenciedôvodovprepovoleniesplátokaichvýšku,a
rozhodnutie riadne odôvodní (nie iba všeobecným konštatovaním) tak, aby bolo preskúmateľné, pričom
prihliadne aj na právne závery vyslovené v rozhodnutiach, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukazuje.
22. Ak znova povolí žalovanej splátky, rozhodne aj vo vzťahu k jej povinnosti, o ktorej bolo rozhodnuté
týmto rozsudkom.
23. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).

24. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.