Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/241/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109233402
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1109233402.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa V.. V. J.,

súdneho exekútora, so sídlom v M., U.. B. XXXX/XX, proti odporcovi Tatra banka a.s., IČO: 0068930, s
sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, zastúpeného advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., IČO: 35
940 875, so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, o zaplatenie 38.173 Eur (1.150.000,-Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 2.290 Eur titulom zaplateného súdneho
poplatku a v sume 2.189,68 Eur titulom trov právneho zastúpenia odprocu, k rukám právneho zástupcu

odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Humenné domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
38.173 Eur (1.150.000,-Sk) spolu s príslušenstvom titulom poddlžníckej žaloby. Dôvodil, že ako súdny
exekútor vykonával na základe poverenia Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 24.05.2007 exekúciu
na vymoženie sumy 60.000.000.000,-Sk s prísl. vo veci oprávneného EN BEAJA s.r.o., proti povinnému
G. W.. V exekučnom konaní vydal upovedomenie o začatí exekúcie, príkazy na začatie exekúcie v
zmysle § 95 Exekučného poriadku a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z
účtu v banke, resp. na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktoré riadne doručoval

odporcovi. Odporca predmetné rozhodnutia nerešpektoval, neposkytol mu súčinnosť podľa § 34 ods.
5 Exekučného poriadku a neoznámil, či povinný bol klientom banky a mal v nej vedené účty, keď mu
oznámil len, že účty povinného zrušil z dôvodu, že povinný je nežiadúca osoba a mimo zostatku na
účtoch pretransformoval finančné prostriedky na svoje interné účty a medziúčty. Navrhovateľ mal za
to, že nevyplatením vymáhanej pohľadávky, vrátane trov exekúcie, zo strany odporcu sa ako súdny
exekútor dostal do pozície oprávneného vo vzťahu k trovám exekúcie, a preto bol oprávnený domáhať
sa vo vlastnom mene od odporcu zaplatenia žalovanej istiny zodpovedajúcej trovám exekúcie.

Okresný súd Humenné vydal vo veci dňa 23.02.2009 platobný rozkaz, č.k. 21Ro 18/2009-22, voči
ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor s odôvodnením vo veci samej. Odporca
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, keď podanie tzv. podlžníckej žaloby
podľa § 109 Exekučného poriadku je vo výlučnej pôsobnosti oprávneného v exekúcii ako účastníka
exekučného konania. Ustanovenie § 109 Exekučného poriadku, na ktoré sa navrhovateľ odvolával,
nezakladá súdnemu exekútorovi aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ktorej predpokladom je naviac

existencia pohľadávky povinného v exekúcii voči poddlžníkovi. Povinný v exekúcii nemal od samotného
počiatku exekučného konania žiadnu pohľadávku voči odporcovi.NavrhovateľvpísomnompodanídoručenomOkresnémusúduHumennédňa27.03.2009zotrvalnatom,
že ako súdny exekútor sa nedomáha voči odporcovi zaplatenia istiny, ale trov exekučného konania, ktoré
mu patria v súvislosti s vymáhaním pohľadávky oprávneného, a to osobitnou žalobou. S poukazom na

ustanovenie § 37 Exekučného poriadku považoval za irelevantné tvrdenia odporcu, že nie je účastníkom
exekučného konania. Za neoprávnené považoval i hodnotenie jeho postupu a účinnosti vydaného
exekučného príkazu odporcom.

Vzhľadom na námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Humenné bola vec postúpená

Okresnému súdu Bratislava I, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2011,
sp. zn. 6NcC 20/2011, určený ako súd miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci. Konanie
o opravnom prostriedku navrhovateľa proti označenému rozhodnutiu krajského súdu Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20.09.2012, sp. zn. 1Cdo 62/2012, zastavil z dôvodu nedostatku
funkčnej príslušnosti tohto súdu (ani žiadneho iného súdu) na rozhodovanie o ňom.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 13.03.2013, ktoré
viedol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd nepovažoval dôvody uvádzané navrhovateľom v žiadostiach o odročenie pojednávania zo dňa
08.03.2013 (č.l. 165) a zo dňa 12.03.2013 (č.l. 169) za relevantné pre odročenie pojednávania, nakoľko
právny zástupca navrhovateľa JUDr. Holota vypovedal navrhovateľovi plnú moc pre nespoluprácu

zo strany navrhovateľa a túto okolnosť oznámil súdu dňa 19.02.2013. Od uvedeného dátumu mal
navrhovateľ, podľa mienky súdu, dostatok priestoru na zabezpečenie si iného kvalifikovaného zástupcu
na zastupovanie vo veci.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, jeho písomnými

vyjadreniami,oboznámilsaspísomnýmivyjadreniamiaústnymiprednesmiprávnehozástupcuodporcu,
oboznámil sa i s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 5Er 153/2007 a fotokópiou spisu súdneho exekútora JUDr. Jána
Ferka, sp. zn. Ex 95/2007, ako aj ostatným obsahom spisu.

Súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity

účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Skutkový stav je nasledovný:

Zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 5Er 153/07, spisu súdneho exekútora JUDr. Jána
Ferka sp. zn. Ex 95/07, a rozhodnutí založených do spisu navrhovateľom, súd zistil, že navrhovateľ
ako súdny exekútor požiadal dňa 11.05.2007 Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len "exekučný súd") o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného EN BEAJA, s.r.o., proti povinnému G.
W., na podklade exekučného titulu - notárska zápisnica č. N 60/2007 Nz 6637/2007, NCRIs 6657/2007,
zo dňa 20.02.2007 na vymoženie sumy 60.000.000.000,-Sk. Podľa notárskej zápisnice G. W. ako
dlžník a povinný vyhlásil, že dňa 02.10.2006 uzavrel ako veriteľ Zmluvu o pôžičke so spoločnosťou
EN BEAJA s.r.o. ako dlžníkom, na podklade ktorej sa zaviazal poskytnúť predmetnej spoločnosti sumu

60.000.000.000,-Sk v stanovených termínoch, s tým, že v prípade omeškania s poskytnutím každej
dielčej čiastky pôžičky sa zaviazal k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 200.000.000.000,-
Sk. Keďže spoločnosť EN BEAJA s.r.o. neobdržala pôžičku v dohodnutej výške, vznikol jej nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty zo strany veriteľa G. W.. Nesplatením zmluvnej pokuty sa teda G. W.
dostal do pozície dlžníka a osoby povinnej, kým spoločnosť EN BEAJA s.r.o. do pozície veriteľa a

osoby oprávnenej. Dlžník súhlasil, aby z dôvodu nesplnenia svojho záväzku vo výške 200.000.000.000,-
Sk sa notárska zápisnica stala titulom pre exekúciu a súhlasil s jej vykonateľnosťou. Exekučný súd
poveril navrhovateľa vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice č. N 60/2007 Nz 6637/2007,
NCRIs 6657/2007, zo dňa 20.02.2007 poverením zo dňa 24.05.2007, č. 5710*011289. Navrhovateľvydal dňa 25.05.2007 upovedomenie o začatí a spôsobe exekúcie spolu s príkazom na začatie
exekúcie podľa § 95 Exekučného poriadku, ktorý adresoval, okrem iného, i odporcovi. Následne
príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 01.06.2007 prikázal

odporcovi zablokovať schránky, korunové, devízové, vkladové a bežné účty povinného a výzvou zo
dňa 20.06.2007 ho vyzval na poskytnutie súčinnosti. Odporca písomným podaním zo dňa 03.07.2007
oznámil navrhovateľovi, že povinný nemá v banke vedené žiadne účty. Navrhovateľ exekučným
príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 10.07.2007 podľa § 107 Exekučného
poriadku prikázal dlžníkovi povinného, aby po doručení exekučného príkazu vyplatil oprávnenému sumu

60.001.150.500,-Sk pozostávajúcej z pohľadávky vo výške 60.000.000.500,-Sk a predbežných trov
exekúcie vo výške 1.150.000,-Sk, spolu s poučením podľa § 108 ods. 1 a § 109 Exekučného poriadku.
Exekučný príkaz doručoval i odporcovi. Navrhovateľ požiadal listom zo dňa 19.02.2008 exekučný súd
o uloženie poriadkovej pokuty odporcovi za nesplnenie povinnosti vo výzve zo dňa 20.06.2007 na
poskytnutie súčinnosti podľa § 34 Exekučného poriadku a nerešpektovanie exekučného príkazu na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 01.06.2007, a exekučného príkazu na

vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 10.07.2007, keď odporca navrhovateľovi oznámil,
že povinný z exekúcie nie je klientom peňažného ústavu, čo sa však podľa výpisov z účtov povinného
nezakladalo na pravde. Odporca totiž dňa 19.01.2007 zrušil účet povinného č. XXXXXXXXXX z
poznámkou nežiadúci klient a dňa 29.01.2007 pristúpil k zatvoreniu účtu povinného č. XXXXXXXXXX.
Podľa zápisu z rokovania zo dňa 10.07.2007 odporca potvrdil, že v čase doručenia exekučného príkazu

do dňa rokovania nemal povinný otvorené žiadne účty v Tatra banke, a.s. Pokiaľ povinný žiadal o
výpisy zo všetkých jeho účtov, bol upozornený na spoplatnenie jeho žiadosti, pričom táto bola odstúpená
na príslušnú pobočku spolu s odkazom na prevzatie zostatku z jeho zrušeného účtu. Okresný súd
Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 22.04.2008, č.k. 5Er 153/2007-54, zamietol návrh navrhovateľa na
uloženie poriadkovej pokuty, keď dospel k záveru, že súdnym exekútorom vydaný exekučný príkaz

zo dňa 01.06.2007 nebol bankou nerešpektovaný, povinný v tej dobe nemal v banke vedený žiaden
účet a banka nebola povinná oznamovať účty zaniknuté pred podaním žiadosti súdneho exekútora.
Odpoveď banky o tom, že povinný nemá vedené žiadne účty, preto súd považoval za pravdivú. Pokiaľ
išlo o exekučný príkaz zo dňa 10.07.2007 exekučný súd sa stotožnil s tvrdením banky, že v ňom
absentujú údaje podľa § 54 Exekučného poriadku. Navrhovateľ postup odporcu namietal i v sťažnosti

adresovanej Národnej banke Slovenska, ktorá po prešetrení navrhovateľovi dňa 29.04.2008 oznámila,
že postup odporcu vyhodnotila ako korektný, v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 26.06.2008, sp. zn. 2CoE 42/2008, odmietol odvolanie navrhovateľa
(súdneho exekútora) proti uzneseniu exekučného súdu zo dňa 22.04.2008, nakoľko smerovalo proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné. Povinný z exekúcie v písomnom podaní zo dňa

29.12.2008 potvrdil, že jeho účet v banke bol v priebehu rokov 2006-2007 zrušený. Dovolanie súdneho
exekútora proti označenému uzneseniu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1Cdo 54/2009, odmietol s odôvodnením že súdny exekútor nie je účastníkom
konania, a teda osobou oprávnenou podať vo veci dovolanie. Navrhovateľ ako súdny exekútor, po
námietkach odporcu ohľadne nedostatočnej identifikácie právneho dôvodu vyplývajúceho z konkrétneho

zmluvnéhovzťahumedzipovinnýmapoddlžníkomvpríkazenazačatieexekúcieprikázanímpohľadávky
a rokovaniach s pracovníkmi odporcu, opätovne vydal exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke a exekučný príkaz - príkaz na vykonanei exekúcie prikázaním
pohľadávky, ktoré adresoval odporcovi.

Právny zástupca odporcu v rámci ústnych vyjadrení zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa na podanie tzv. poddlžníckej žaloby podľa § 109 Exekučného poriadku, na
ktorý úkon je oprávnený výlučne oprávnený v exekúcii, ktorý je aj účastníkom exekučného konania.
Táto námietka sa pritom vzťahuje i na postup podľa § 103 Exekučného poriadku. Pre prípad, že by
súd nepovažoval námietku odporcu za dôvodnú, právny zástupca odporcu uviedol, že odporca v čase

doručenia príkazu na začatie exekúcie neevidoval žiaden peňažný záväzok voči povinnému z exekúcie
G. W., ktorá okolnosť mala vyplývať z obsahu spisu a z listinných dôkazov v ňom založených. Z
vyjadrenia odporcu zo dňa 24.08.2011 (ktorý sa nachádza i v exekučnom spise) pritom vyplýva, že G.
W. bol majiteľom bankových účtov zriadených Tatra bankou a.s., a to účet č. XXXXXXXXXX, zriadený
dňa 12.07.2006 a zrušený dňa 30.01.2007, účet č. XXXXXXXXXX, zriadený dňa 12.07.2006 a zrušený

dňa 19.01.2007, a účet č. XXXXXXXXXX, zriadený dňa 07.05.2005 a zrušený dňa 10.01.2006. Odporca
neevidoval v minulosti, ani v súčasnosti vo vzťahu k G. W. žiadne záväzky, s výnimkou záväzkov z týchto
účtov.Podľa § 103 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný
poriadok") ak banka nepostupuje tak ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, 97, 98, 99 môže
sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka

postupovala správne a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

Podľa§109ods.1Exekučnéhoporiadkuakdlžníkpovinnéhonevyplatíoprávnenémualeboexekútorovi,
ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa
mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo

vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však
s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej
zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú
má voči oprávnenému.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.

a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Predtým, ako by súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky žalobného návrhu navrhovateľa, musel
sa nevyhnutne vysporiadať s námietkou odporcu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa v konaní, ktorá spočívala v tom, že navrhovateľ v pozícii súdneho exekútora nie je

oprávnený na podanie tzv. poddlžníckej žaloby podľa § 103 a § 109 Exekučného poriadku.

Predpokladom úspešnosti každej žaloby je, okrem iného, aj preukázanie vecnej legitimácie v spore.
Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje,
ktorý účastník je nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie

otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie
konania. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, na strane navrhovateľa alebo pasívnej, na strane
odporcu),znamená,ženiekto,ktoosebetvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnehooprávneniaalebookom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom tohto oprávnenia alebo
povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa

navrhovateľdomnieva,žesubjekt,protiktorémunávrhsmeruje,jeúčastníkomurčitéhohmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

V konaniach, v ktorých sa uplatňuje nárok voči banke postupom podľa § 103 Exekučného poriadku,
resp. voči dlžníkovi povinného podľa § 109 Exekučného poriadku, aktívna vecná legitimácia prislúcha
oprávnenému v exekučnom konaní, ktorý má, ak sa preukáže porušenie povinnosti banky podľa § 95,

§ 96 ods. 3, § 97, 98 a § 99 Exekučného poriadku, resp. ak sa preukáže porušenie povinnosti dlžníka
povinného vyplatiť oprávnenému pohľadávku po doručení exekučného príkazu, resp. po splatnosti
pohľadávky, právo na výplatu sumy, ktorú mu banka, resp. dlžník povinného v dôsledku nesprávneho
postupu v rámci exekúcie nevyplatili.

Súd mal za to, že súdny exekútor, v pozícii ktorej vystupuje navrhovateľ v prejednávanej veci, nemôže
byť považovaný za osobu oprávneného v exekúcii, tak ako má na mysli ustanovenie § 103 a § 109
ods. 1 Exekučného poriadku, a teda za osobu oprávnenú domáhať sa návrhom na začatie konania/
poddlžníckoužalobounasúdeuspokojeniatýchnárokov,ktoréneboli(zatiaľ)uspokojenéichvymožením
v exekučnom konaní, resp. o nich doposiaľ nebolo rozhodnuté (trovy exekúcie). Súdny exekútor sa

v zmysle § 37 Exekučného poriadku nepovažuje za účastníka exekučného konania vystupujúceho
na strane oprávneného. Súdny exekútor by mohol byť považovaný za účastníka konania len vo fáze
konania, v ktorej by exekučný súd rozhodoval o trovách exekúcie, čo však nie je prípad prejednávanej
veci; tunajší súd totiž nie je exekučným súdom, za ktorý treba považovať ten okresný súd, ktorý poveril
navrhovateľa ako súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 45 ods. 1,2 Exekučného poriadku) a

nerozhoduje ani o trovách exekúcie, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté. Ani v takom prípade, t.j.
vo fáze rozhodovania exekučného súdu o trovách exekúcie, by súdny exekútor však nemal postavenie
osoby oprávneného v exekúcii, ale len účastníka konania v tejto časti exekučného konania. Súd v tomto
smere poukazuje i na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej súdny exekútor vo fáze rozhodovania súduo trovách exekúcie je len subjektom, o koho procesných právach a povinnostiach sa rozhoduje, a teda
je považovaný za účastníka konania len v tejto časti konania (k tomu aj rozhodnutie NS SR, sp. zn.
3Cdo 7/2012).

Navrhovateľ ako súdny exekútor vykonávajúci exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného EN
BEAJA, s.r.o. proti povinnému G. W. sa nemôže stavať do pozície účastníka konania, a ani do pozície
oprávneného v exekúcii, a žiadať o zaplatenie trov exekúcie s poukazom na § 103 a § 109 ods.
1 Exekučného poriadku od odporcu. Navrhovateľ môže trovy exekúcie voči povinnému z exekúcie

vymáhať niektorým zo spôsobov podľa Exekučného poriadku (§ 62 Exekučného poriadku). Zároveň
nemožno opomenúť, že v rámci vykonávania exekúcie má navrhovateľ ako súdny exekútor postavenie
orgánu verejnej moci, jeho činnosť a výkon exekučnej činnosti je rovnako výkonom verejnej moci, a preto
sa nemôže žalobou podanou voči odporcovi domáhať zaplatenia žalovanej istiny (ako trov exekúcie).
Také oprávnenie totiž prináleží len oprávnenému v exekúcii, a nie súdnemu exekútorovi, ktorý z úradnej
moci vykonáva exekučnú činnosť na základe poverenia exekučného súdu tak, aby táto bola súladná s

ustanoveniami Exekučného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd námietku odporcu o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v konaní za dôvodnú, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nie je nositeľom toho
práva, vo vzťahu ku ktorému sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 38.173 Eur s príslušenstvom.

Súd preto posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Súd sa v
ďalšom nezaoberal skúmaním vecnej stránky žalobného nároku navrhovateľa, ani námietkami právneho
zástupcu odporcu ohľadne neexistencie záväzku voči povinnému z exekúcie, ktorými by sa súd zaoberal
za predpokladu, že by navrhovateľovi svedčila aktívna vecná legitimácia v spore.

Pre úplnosť súd udáva, že nemohol navrhovateľa ako účastníka konania poučovať o otázke vecnej
legitimácie v spore, nakoľko táto otázka vyplýva z hmotného práva a v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.
súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia len o ich
procesných právach a povinnostiach, za predpokladu, že účastník konania nie je zastúpený advokátom.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej

výške 4.479,68 Eur. Trovy konania pritom spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za odpor proti
platobnému rozkazu v sume 2.290 Eur a v trovách právneho zastúpenia odporcu v sume 2.189,68 Eur.
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z § 10 ods. 1, a teda z hodnoty predmetu sporu a tarifnej hodnoty

38.173 Eur, potom suma za jeden úkon právnej služby predstavuje á 499,57 Eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z:
" 3 úkonov právnej služby á 499,57 Eur, za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 11.3.2009 (§ 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky), za písomné podanie na súd vo veci samej dňa 11.03.2009 (§ 14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky) a za konanie pred súdom dňa 13.03.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 1.498,71 Eur +

20%DPH vo výške 299,74 Eur, spolu 1.798,45 Eur,
" 1 úkon právnej služby á 124,89 Eur za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci dňa 03.10.2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) + 20%DPH vo výške 24,98 Eur, spolu 149,87 Eur,
" 1 úkon právnej služby á 166,52 Eur za ďalšiu poradu s klientom, ktorá nepresiahla jednu hodinu dňa
11.01.2013 (§ 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky) + 20%DPH vo výške 33,30 Eur, spolu 199,82 Eur,

" 2 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2x á 6,95 Eur (rok 2009) bez priznania DPH, t.j. celkom
13,90 Eur,
" 3 x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky -1x á 7,41 Eur (rok 2011), a 2 x á 7,81 Eur (rok 2013),
t.j. spolu 23,03 Eur + 20% DPH vo výške 4,61 Eur, spolu 27,64 Eur.

Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia odporcu súd vychádzal z ich písomného vyčíslenia právnym
zástupcom, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia odporcu spolu na sumu 3.619,15 Eur. Súd
nepriznal vyúčtovanú odmenu za úkony právnej služby : 1/ účasť na pojednávaní súdu dňa 10.12.2012
odročeného bez prejednania veci, nakoľko súd kontaktoval právneho zástupcu odporcu telefonicky,ako aj cestou mailu (č.l. 116, 118-121) podľa údajov na stránke Slovenskej advokátskej komory, za
účelom oznámenia, že dôjde k odročeniu pojednávania, pričom zistil, že tieto údaje neboli aktuálne,
čo potvrdil i právny zástupca odporcu, s tým, že sa zaviazal oznámiť nové kontaktné údaje Slovenskej

advokátskej komore, keďže medzičasom zmenil sídlo i obchodné meno; účasť právneho zástupcu
odporcu na pojednávaní súdu odročeného bez prejednania veci bola spôsobená teda samotným
právnym zástupcom odporcu, 2/ písomné podanie na súd - stanovisko odporcu dňa 11.01.2013, ktorý
úkon súd nepovažoval za účelné uplatňovanie alebo bránenie práv odporcu (§ 142 ods. 1 O.s.p.), pričom
tento úkon bol výsledkom úkonu porada s klientom zo dňa 11.01.2013, 3/ ďalšia porada s klientom dňa

21.02.2013, ktorá nasledovala po predchádzajúcej porade s klientom dňa 11.01.2013 a medzičasom
nedošlo k inému účelne vynaloženému úkonu právnej služby (§ 14 ods. 6 vyhlášky). Súd krátil odmenu
za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní súdu dňa 03.10.2011, nakoľko na tomto pojednávaní
došlo k odročeniu bez prejednania veci, a preto právnemu zástupcovi odporcu patrí odmena podľa
§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky. Súd nepriznal k úkonom právnej služby vykonaným dňa 11.03.2009
požadovanú DPH k režijnému paušálu, nakoľko do nadobudnutia účinnosti novely vyhlášky č. 209/2009

Z.z., t.j. do 1.6.2009 sa o sumu DPH zvyšovala len tarifná odmena určená podľa § 9 -14f) vyhlášky (t.j.
bez režijných paušálov).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bolo uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Právny zástupca odporcu požiadal o úhradu trov konania na účet vedený v G. Z., F..M.., č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.