Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/165/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211674
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616211674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom
v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpený Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom v
Žiline, Hruštiny 602, proti žalovaným: 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., O. XXX/XX, 2/ L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v G., O. XXX/XX, a 3/ Š. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., I. XXX/XX, žalovaný v 3.
rade zastúpený: JUDr. Pavol Barabas, advokát, so sídlom v Hrabušiciach, Partizánska 129, o zaplatenie
1.457,46 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 22.
februára 2018, sp. zn. 13C/253/2016

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku II. tak, že žalovaní v 1.a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.457,46 € od 16.7.2017 do zaplatenia.

V prevyšujúcej zamietavej časti potvrdzuje výrok II. rozsudku.

Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Z r u š u j e výrok V. o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 22.
februára 2018 č. k. 13C/253/2016-124 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.457,46€,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Voči žalovaným v 1. a 2. rade súd žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy
1.457,46€ od 03.08.2016 do zaplatenia zamieta.

III. Voči žalovanému v 3. rade žalobu zamieta v celom rozsahu.
IV. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 86 %. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci samej.
V. Žalovaný v 3. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. až 3. rade, aby mu spoločne
a nerozdielne zaplatili sumu 1.457,46 € s úrokom z omeškania 5 % ročne od 3.8.2016 do zaplatenia s
odôvodnením, že na odbernom mieste Levoča, Nová 50 nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu a
žalovaní v 1. až 3. rade odoberali od 27.5.2010 plyn neoprávnene. Žalovaní v 1. až 3. rade spôsobiliškodu úmyselne, lebo odoberali plyn bez uzatvorenej zmluvy a žalobca dňa 10.4.2015 vyúčtoval
žalovaným škodu vo výške 1.457,46 €, so splatnosťou dňa 24.4.2015. Skutočnou škodou je množstvo
neoprávnene odobratého plynu zaznamenané na číselníku plynomera, t. j. 3.937 m3.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 82 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike spolu s § 415,
§ 420 ods. 1a3, § 438 ods. 1,2, § 441, § 442 ods. 1a3, § 443 spolu s § 100 ods. 1,2, § 106 ods. 1,2 a
§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním, zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu
dospel súd k záveru, že tento je dôvodný len vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Námietky
žalovaného 3/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie považoval súd za relevantné. Žalobca si
uplatnil svoj nárok titulom náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu. V konaní nebolo
sporné odberné miesto ani to, že k odberu plynu došlo bez uzavretej zmluvy. Žalovaný 1/ a žalovaný
2/ nárok žalobcu ani čo do dôvodu, ani čo do výšky nijako nenamietali a v konaní nebolo sporné, že

v rodinnom dome títo žalovaní bývajú a užívajú ho, pričom napriek absencii zmluvy plyn odoberali.
Preto mal súd za to, že v konaní bolo bez pochybností preukázané, že neoprávnenými odberateľmi
boli žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ktorí tak spôsobili žalobcovi škodu, za ktorú v zmysle § 438 ods. 1 OZ
zodpovedajú spoločne a nerozdielne, preto ich súd žalobcom vyčíslenú škodu zaviazal zaplatiť solidárne
a v tejto časti žalobe vyhovel.

5.Vovzťahukžalovanému1/ažalovanému2/zamietolsúdnávrhžalobcuvčastiúrokovzomeškaniazo
žalovanej sumy. Bol toho názoru, že až právoplatnosťou rozsudku vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie
peňažnej sumy titulom náhrady škody, preto samotným podaním žaloby na súd sa žalovaní 1/ a 2/
nemohli dostať do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku.

6. Vo vzťahu k žalovanému 3/ súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko u neho nemal preukázanú
jednu zo zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to príčinnú súvislosť medzi
vznikomškodyajehokonaním.Súdsanestotožnilsnázoromžalobcu,žežalovaný3/jepovinnýnahradiť
škodu titulom svojho spoluvlastníctva k domu, nakoľko zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike vo svojich

ustanoveniach § 82 týkajúcich sa neoprávneného odberu plynu jednoznačne hovorí o tom, že je to
odberateľ, ktorý je povinný nahradiť skutočne vzniknutú škodu. Konanie žalovaného 3/ spočívajúce v
odbere plynu nemal súd preukázané. Listinnými dôkazy o trvalom pobyte a užívaní družstevného bytu,
taktiež svedeckými výpoveďami mal súd preukázané, že žalovaný 3/ v rodinnom dome, kde došlo k
neoprávnenému odberu, dlhodobo nežije a neužíva ho, a teda nemohol plyn odoberať a spôsobiť tak

žalobcovi škodu.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP podľa úspešnosti v
spore. Na vyčíslenie procesného úspechu vypočítal výšku úrokov z omeškania požadovaných žalobcom
ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. 5 % ročne zo sumy 1.457,46 € od 3.8.2016 do 22.2.2018, ktorá

predstavovala sumu 113,60 €. Za plný úspech by tak považoval plnenie spolu v sume 1.571,06 €
(1.457,46 + 113,60), avšak pretože súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol, súd mal za to, že
zamietnutá časť predstavuje 7% a úspech žalobcu predstavuje 93%. Na základe uvedeného dospel k
záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86% (93 - 7 = 86).

8. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade súd prvej inštancie zohľadnil, že tento bol plne úspešný, nakoľko
voči nemu súd žalobu zamietol, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania.

9. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku II., ktorým súd
žalobu zamietol v časti zaplatenia úrokov z omeškania a voči výrokom IV. a V. o trovách konania z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vyjadril nesúhlas so

záverom súdu prvej inštancie o začiatku omeškania s plnením tohto peňažného záväzku, kde súd
nevysvetlilsvojeúvahyanepoukázalaninažiadneustanovenieprávnehopredpisu,zktoréhovychádzal.
Takýto názor súd nevyslovil ani v priebehu konania, preto sa žalobca nemohol brániť a rozhodnutie je v
tomto prekvapivé. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NS SR 6 Cdo 16/2010 a rozsudokNS SR 7 MCdo 15/2015. Súd prvej inštancie neaplikoval pri rozhodovaní o úroku z omeškania § 563
OZ, preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že škodu vyúčtoval žalovaným vyúčtovaním zo dňa 9.4.2015, ktoré bolo splatné 24.4.2015, a

preto sa podľa jeho názoru dňom 25.4.2015 žalovaní v 1. a 2. rade dostali do omeškania, avšak v žalobe
si uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 3.8.2016. Uvedené má následne vplyv na súvisiaci výrok
o trovách konania voči žalovaným v 1. a 2. rade.

10. Za nesprávny považoval žalobca aj výrok o trovách konania medzi ním a žalovaným v 3. rade, kde

podľa jeho názoru sú dané výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mal súd v zmysle §
257 CSP rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná náhradu trov konania. Súd prvej inštancie sa
nezaoberal tvrdeniami žalobcu o dispozičnom práve spoluvlastníka podľa § 123 OZ a jeho objektívnej
zodpovednosti ako vlastníka (spoluvlastníka) nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu, preto výrok
o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade je nepreskúmateľný. Podľa názoru žalobcu
žalovaný v 3. rade si zavinil trovy konania sám, keď ako spoluvlastník nehnuteľností je zodpovedný za

to, že do jeho nehnuteľnosti bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom a umožnil užívanie domu iným
spoluvlastníkom, nestaral sa o dom, aj keď ako spoluvlastník je povinný sa starať o svoje vlastnícke
právo. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré
užívali danú nehnuteľnosť a vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú ich vnútornou záležitosťou. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého rozhodnutia tak, že žalovaným v 1. a 2. rade

uloží povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy tak, ako bol
uplatnený v žalobe, prizná žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne a zmení výrok V. napadnutého rozhodnutia tak, že žalovanému v 3. rade nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi neprizná. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovaným v 1. a 2. rade.

11. Žalovaní v 1. a 2. rade ostali v odvolacom konaní nečinní.

12. Žalovaný v 3. rade sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že s jeho osobou súvisí iba
výrok V., ktorý považuje za logický a zákonný dôsledok toho, že žalovaný v 3. rade bol v plnom rozsahu

úspešný voči žalobcovi. Žalobcom označené dôvody hodné osobitného zreteľa považuje za absurdné
a zdôraznil, že žalobca podaním žaloby sám určil okruh strán sporu, preto je spravodlivé a zákonné,
že strana, ktorá v súdnom spore neuspela, musí strane, ktorá v spore uspela nahradiť trovy konania.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom výroku V. potvrdil a priznal žalovanému v 3. rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal

rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku v napadnutom
zamietavom výroku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. zmenil

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP). Po posúdení výroku V. z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že boli dané dôvody na jeho zrušenie.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. apríla 2019 o 10.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 9.4.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t. j. t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniama rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (t.j. konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide

predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1
písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom
vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok I., ktorým súd vyhovel
žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.187,35 € s príslušenstvom ani výrok III., ktorým súd zamietol žalobu
voči žalovanému v 3. rade.

23. Žalobca odvolaním napadol výrok II., ktorým súd voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol žalobu v
časti zaplatenia úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 1.457,46€ od 03.08.2016 do zaplatenia a výroky
o trovách konania, preto odvolací súd zameral prieskum na posúdenie vecnej správnosti týchto výrokov.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k výrok II., ktorým súd voči žalovaným v 1. a 2. rade

zamietol žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP.

25. Žalobca dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k požadovanému príslušenstvu,
keď súd prvej inštancie nesprávne právne uzavrel, že až právoplatnosťou rozsudku vzniká žalobcovi

nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom náhrady škody, pričom tento záver ani neodôvodnil.

26. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 OZ), na ktorý
sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), včítaneustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho
času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody
nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu,

prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba
za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však
nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému ( R
27/1977).

27. Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu
poškodenému uhradiť, teda spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona a z
hľadiska určenia času splnenia je potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 OZ.

28. Vzhľadom na uvedené aj v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 563 OZ, v zmysle ktorého
ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník

povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Toto ustanovenie sa týka tých
prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia má
podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka,
veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je
povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí

na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca škodu vyúčtoval vyúčtovaním zo dňa 10.4.2015, v ktorom
vypočítal škodu na sumu 1.457,46 € a určil splatnosť na deň 24.4.2015. Žalobca však v konaní
nepreukázal doručenie tohto vyúčtovania žalovaným v 1. a 2. rade. Za takéto doručenie preto možno

považovať až doručenie žaloby s prílohami žalovaným v 1. a 2. rade zo strany súdu. Žalovanému v 1.
rade bola žaloba doručená dňa 11.5.2017 (č.l. 62) a žalovanému v 2. rade bola žaloba doručená dňa
14.7.2017 (oznámením na úradnej tabuli a webovom sídle súdu a uplynutím lehoty 15 dní od zverejnenia
v zmysle ust. § 116 CSP).

30. S poukazom na uvedené sa žalovaní v 1. a 2. rade nemohli dostať do omeškania (ako solidárni
dlžníci) skôr ako dňa 16.7.2017, nakoľko po doručení výzvy na plnenie (vyúčtovania spolu so žalobou)
dňa 14.7.2017 mali povinnosť plniť nasledujúci deň, t.j. 15.7.2017.

31. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Odvolací súd v súlade s cit. ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka výšku úrokov určil podľa

ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je táto o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, čo v danom prípade predstavuje 5,% z dlžnej sumy ročne (5 % + 0,00%).

33. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. v zmysle ust. § 388

CSP zmenil tak, že uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.457,46 € od 16.7.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania (5 % ročne zo sumy 1.457,46 € od 3.8.2016 do 15.7.2017) potvrdil zamietavý výrok
II. rozsudku ako vecne správny.

34. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

35. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní) medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný (neúspešný bol iba v
nepatrnej časti príslušenstva), preto mu odvolací súd priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov
konania v plnom rozsahu.36. Po posúdení výroku V. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel odvolací súd k záveru,
že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia.

37. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP vychádzajúc zo záveru,
že žalovaný v 3. rade bol plne úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

38. Aj za tejto situácie však bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalobcu, či nie sú splnené

podmienky v zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 3. rade aj keď
bol plne úspešný.

39. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

41. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli

strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

42. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu,
ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku

na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

43. V danom prípade sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal posúdením či vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným ne/boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Dôvody rozhodnutia v tejto časti,

t.j. výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade preto nemôžu zistiť nielen strany
sporu, ale ani odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti v rámci odvolacieho konania. Rozsudok je
tak vo výroku o trovách konania nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

44. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/

CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku V. v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

46. Úlohou súdu po vrátení veci bude skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle

citovaného ustanovenia § 257 CSP pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalovanému v
3. rade a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade.47. Za tým účelom súd vezme do úvahy nie len okolnosti konkrétneho prípadu (t.j. okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, postoj sporových
strán v priebehu konania) ale aj ďalšie relevantné okolnosti, t.j. prihliadne na to, že žalovaný v 3.

rade sa musel brániť v tomto konaní a posúdi aj to, či prípadným nepriznaním náhrady trov konania
nedôjde k neprimeranému zásahu do jeho majetkovej sféry. Vysporiada sa teda so všetkými námietkami
žalobcu o dispozičnom práve spoluvlastníka podľa § 123 OZ a jeho objektívnej zodpovednosti ako
vlastníka (spoluvlastníka) nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu (jeho tvrdením, že žalovaný v 3.
rade si zavinil trovy konania sám, keď ako spoluvlastník nehnuteľností je zodpovedný za to, že do jeho

nehnuteľnosti bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom a umožnil užívanie domu iným spoluvlastníkom,
nestaral sa o dom, aj keď ako spoluvlastník je povinný sa starať o svoje vlastnícke právo). Rovnako sa
dôsledne vysporiada aj s tvrdeniami žalovaného v 3. rade.

48. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v
zmysle ust. § 257 CSP tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad pre

nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 3. rade, pričom pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj
výšku trov konania, ktoré žalovanému patria z toho hľadiska, či ich (ne)priznaním nebude neprimerane
zasiahnuté do majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.

49. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade (§ 396 ods. 3 CSP).

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).