Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110226307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4110226307.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. B.. D.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., O. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom
Vráble, Levická 579, 2. G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., O. XX, proti žalovaným: 1. VENDA STAV,
s. r. o., so sídlom Nitra, Dolné Hony 31, IČO: 36 561 681, 2. A.. C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Q.

XX, (osoba podnikajúca pod obchodným menom A.. C. H., so sídlom L., Q. XX, IČO: 10 727 230), 3.
JIM 7 s. r. o., so sídlom Tvarožná č. 1001, IČO: 43 990 690, za účasti intervenienta: DKSTAV s. r. o.,
so sídlom Tvarožná č. 1001, IČO: 31 716 563, všetci zastúpení JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom,
so sídlom Nitra, Mostná 29, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti rozsudku
OkresnéhosúduNitrazodňa14.februára2019č.k.17C/246/2010-578vspojenísopravnýmuznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 2. októbra 2019 č. k. 17C/246/2010-596 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o priznaní náhrady trov konania
žalovanýmv1.,2.a3.rade,akoajintervenientovivočižalobcomv1.a2.rade(výrokII.) potvrdzuje.

Žalovaným v 1., 2. a 3. rade, ako aj intervenientovi sa voči žalobcovi v 2. rade priznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým výrokom rozsudku (výrok II.) súd prvej inštancie žalovaným v 1., v 2., v 3. rade, ako
aj intervenientovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia v
1. a v 2. rade. V napadnutej časti odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 262 ods. 2, § 255 ods.
1 CSP. Poznamenal, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im priznal
náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 2. rade, výslovne
uvádzajúc, že toto smeruje len proti výroku o náhrade trov konania (výrok II.), pričom navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v tejto napadnutej časti zmenil tak, že žalovaným v 1. až 3. rade a intervenientovi
nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Svoj odvolací návrh odôvodnil potrebou aplikácie § 257 CSP,
ktorého dikciu citoval. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa jeho názoru spočívajú v okolnostiach na
jeho strane, konkrétne v tom, že nemá príjem, pretože je študentom G. a žije v spoločnej domácnosti s

rodičmi. Stranou konania sa stal v jeho priebehu, po tom, čo pohľadávku nadobudol v dedičskom konaní
sp. zn. 18D/64/2012 po nebohom doc. B.. G. L., zomr. v U. dňa 30. 07. 2012. K odvolaniu priložil ako
prílohu potvrdenie o H.

3. Kodvolaniužalobcuv2.radesavyjadrilžalobcav1.radeprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,
ktorý sa stotožnil s obsahom podaného odvolania, ako aj dôvodmi v ňom uvedenými.4. Kodvolaniužalobcuv2.radesavyjadriližalovanív1.,2.a3.rade,akoajintervenientprostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Keďže žalobca v 2. rade neoznačil konkrétne výroky rozsudku, ktoré svojím
odvolaním napáda, žalovaní a intervenient vychádzali z predpokladu, že sa odvolaním napádajú výroky

č. II. a č. III. rozsudku. Skutočnosti uvádzané žalobcom v 2. rade nepovažovali za dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Tvrdenie o spoločnej
domácnosti žalobcu 2. rade s rodičmi je podľa ich názoru nepreukázané, keďže žalobca v 1. rade, ktorý
je otcom žalobcu v 2. rade má trvalý pobyt evidovaný na adrese O. XX, U., teda nie na rovnakej adrese
ako žalobca v 2. rade, ktorého trvalý pobyt je evidovaný na adrese O. XX. O tom, že táto skutočnosť

nie je len „preklepom“, svedčí aj list vlastníctva č. XXX pre k. ú. Q., v zmysle ktorého je žalobca v
1. rade 1/2 spoluvlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX s priľahlými pozemkami (adresa O. XX,
U.) a list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q., v zmysle ktorého je žalobca v 2. rade 1/2 spoluvlastníkom
rodinného domu so súp. č. XXX, ako i ďalšej stavby a priľahlých pozemkov (adresa O. XX, U.), a to
už od roku 2003. Žalobca v 2. rade je ďalej 1/2 vlastníkom nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich
sa v k. ú. L., zapísaných v LV č. XXXX. Žalobca v 2. rade si v inom konaní vedenom na Okresnom

súde Nitra pod č. k. 10C/35/2019 uplatňuje pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
tretím osobám v súvislosti s užívaním nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre k. ú. L. podľa
informácií žalovaných vo výške cca 22.000 eur. Zároveň v uvedenom konaní sám žalovaný v 2. rade
predložil znalecký posudok, ktorým boli ohodnotené len tieto pozemky v k. ú. L. v jeho 1 spoluvlastníctve
na sumu 150.000 eur. Vyššie uvádzané nehnuteľnosti nie sú jediným majetkom žalobcu v 2. rade.

V zmysle uznesenia vydaného v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
18D/64/2012 (je súčasťou súdneho spisu) žalobca v 2. rade v roku 2012 zdedil majetok - pohľadávky,
cenné papiere ako i nehnuteľnosti, pričom okrem pohľadávky riešenej v konaní 2C/108/2005 pred
Okresným súdom Kežmarok malo ísť o ďalšiu pohľadávku v sume 3.219,28 eura voči intervenientovi.
Tiež žalobca v 2. rade nadobudol v zmysle tohto dedičského rozhodnutia nehnuteľnosti v kat. úz. H.

zapísané v LV č. XXXX, ktoré momentálne už nie sú vedené ako jeho vlastníctvo/spoluvlastníctvo,
teda predpokladáme, že tieto nehnuteľnosti boli odplatne scudzené. Podotkli, že na žiadnej z vyššie
uvedených nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade neviazne záložné právo v
prospech banky. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca v 2. rade sa stal stranou sporu v priebehu konania
po tom, čo pohľadávku nadobudol v dedičskom konaní sp. zn. 18D/64/2012, Dnot 116/2012 po neb.

doc. B.. G. L., je potrebné uviesť, že žalobca v 2. rade bol stranou sporu počas ďalších takmer ôsmich
rokov, počas ktorých si svoje práva riadne uplatňoval napriek tomu, že mal ako žalobca možnosť žalobou
disponovať. Vo svetle uvádzaných skutočností dospeli k názoru, že žalobca v 2. rade ako zahraničný
študent medicíny má vo svojom veku také majetkové pomery, možnosti a schopnosti, ktoré vylučujú
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a nepriznanie trov konania žalovaným, ktorí boli v konaní v celom

rozsahu úspešní, a intervenientovi. Odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie (v napadnutých častiach) odvolací súd podľa § 387 CSP potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu v 2. rade (§ 379 a § 380 ods. 1

CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu v 2. rade (Doc. B.. G.
L.) a žalobca v 1. rade sa voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade domáhali vyslovenia neúčinnosti právneho
úkonu. Žalobca v 2. rade počas konania zomrel dňa XX. XX. XXXX, pričom na jeho miesto vstúpil
do konania ako jeho právny nástupca žalobca v 2. rade (na základe výsledkov dedičského konania
vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18D/64/2012). Počas konania vstúpil do tohto sporu na

stranežalovanéhov1.radeajvedľajšíúčastník(tohočasuintervenient).Vmeritevecirozhodolsúdprvej
inštancie rozsudkom zo dňa 14. februára 2019 č. k. 17C/246/2010-578, v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 2. októbra 2019 č. k. 17C/246/2010-596, tak, že žalobu žalobcov v 1. a
2. rade zamietol a priznal žalovaným v 1., 2. a 3. rade, ako aj intervenientovi náhradu trov konania voči
žalobcom v 1. a 2. rade, pričom precizoval, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania
(výrok II.) odvolaním napadol žalobca v 2. rade, domáhajúc ním sa jeho zmeny z dôvodu existencie
okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré podľa jeho názoru spočívajú v skutočnosti, že je študentom,
nepoberá žiaden príjem a býva v spoločnej domácnosti s rodičmi.7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 Civilného
sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy
skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo o veci samej.
Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania
úspešnej strane nie je možné. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

14. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety
OSP, v zmysle ktorého platilo, že "ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať". Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;

to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže

spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).

15. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie

§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho

prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v
koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.16. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané dôvody na
použitie ustanovenia § 257 CSP, aplikácie ktorého sa dožadoval žalobca 2. rade z dôvodu absencie

stáleho príjmu a štúdia na vysokej škole, t. j. zo sociálnych dôvodov. Civilný sporový poriadok pre
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. Dôvody hodné osobitného
zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Pri

posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných
ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola
výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). V uvedenom prípade síce žalobca v 2. rade konanie
na základe žaloby neinicioval, ale do konania vstúpil ako právny nástupca zomrelého žalobcu v 2. rade

(doc. Ing. G. L.) a ďalej pokračoval v uplatňovaní práva na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o
ktorom sa domnieval, že mu patrí. Súd prvej inštancie však rozsudkom zo dňa 14. februára 2019 č. k.
17C/246/2010-578 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 2. októbra 2019 č. k.
17C/246/2010-596 rozhodol tak, že žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol, z ktorého dôvodu boli obaja
žalobcovia v spore neúspešnými. Súd prvej inštancie tak správne priznal nárok na náhradu trov konania

žalovaným v 1., 2. a 3. rade, ako aj intervenientovi, ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu. V tomto
kontexte odvolací súd konštatuje, že všetci žalovaní, ako aj intervenient boli v konaní zastúpení právnym
zástupcom, z ktorého dôvodu im nepochybne vznikli trovy konania ako účelne vynaložené výdavky.

17. Žalovaný v 2. rade sa odvolacím návrhom dožaduje aplikácie ustanovenia § 257 CSP z dôvodov

predovšetkým sociálnych (čiastočne aj majetkových), pretože nepoberá žiaden príjem, študuje na
vysokej škole (v prezenčnej forme štúdia v 14. semestri) a býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, tým
aj zmeny výroku o náhrade trov konania. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 18D/64/2012 však vyplynulo, že žalovaný nadobudol po svojom právnom predchodcovi (Doc. B..
L. ako poručiteľovi) majetok a to aktíva (zostatok finančnej hotovosti na osobnom účte, 10 ks cenných

papierov v hodnote 33 eur, 2 x súdmi už judikovanú pohľadávku poručiteľa vo výške 3.219,28 eura a
3.560,45 eura (obe voči spoločnosti DKSTAV s. r. o.) s povinnosťou výplaty zákonného podielu V. L. vo
výške 3.417.45 eura. Zároveň ako dedič nadobudol aj nehnuteľnosť v k. ú. H., evidovanú na LV č. XXXX
ako parc. registra „C“ - a to parc. č. XXXX vinice o výmere XXXX m2 , parc . č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2 , viničný dom súp č. XX na parc. č. XXXX pod B1 v celistvosti s povinnosťou

výplaty V. L. jej zákonného podielu v sume 500 eur. Zároveň do podielového spoluvlastníctva (v podiele
1/2) s V. L. mu pripadli nehnuteľnosti v kat. území L., evidované na LV XXXX, ako parc. registra „C“ a
to parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 , parc č. XXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 pod B1, a na LV XXXX ako parc reg. „C“ - parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX
m2 pod R v X/XX-inách. Vychádzajúc z obsahu spisu, pripojeného dedičského spisu Okresného súdu

Nitra sp. zn. 18D/64/2012, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v 1., 2. a 3. rade a intervenienta,
je z obsahu týchto listinných dôkazov zrejmé, že žalobca v 2. rade je aj napriek svojmu pomerne
mladémuvekurelatívnemajetný,hocinepoberážiadenpríjem.AjzvýpisovLV,ktorévrámciodvolacieho
konania doložil do spisu právny zástupca v 1., 2. a 3. rade a intervenienta (LV XXXX, XXXX, XXXX) je
zrejmé, že hoci žalobca v 2. rade už nie je majiteľom zdedenej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX

(ktorú pravdepodobne scudzil predajom) stále disponuje dostatočným majetkom, z ktorého by mohol
uhradiť trovy konania všetkým žalovaným a intervenientovi spoločne so žalobcom v 1. rade. Navyše,
žalobca v 2. rade, hoci je študentom prezenčnej formy štúdia v 14 semestri nie je v ťaživej sociálnej
situácii,pretoženadobudolviacerénehnuteľnostititulomdedenia,spoluspohľadávkamivočispoločnosti
DKSTAV s.r.o. (v tomto konaní intervenient), ktoré predstavujú ďalšie finančné prostriedky odôvodňujúce

jeho priaznivý majetkový status. Samú skutočnosť, že žalobca v 2. rade je toho času študentom vysokej
školy v zahraničí, nemožno izolovane posudzovať bez zohľadnenia ďalších komplexných skutočností,
predovšetkým majetkových pomerov žalobcu v 2. rade. Súd je povinný skúmať majetkové a sociálne
pomery komplexne, pričom strana konania musí zároveň predložiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (žalobca v 2. rade predložil len potvrdenie o jeho štúdiu na zahraničnej vysokej škole), pričom

tvrdenie o jeho spoločnej domácnosti s rodičmi zostalo nepreukázané. V naznačenom kontexte odvolací
súd ešte poznamenáva, že žalobca v 2. rade v budúcnosti pravdepodobne ukončí svoju prípravu na
svoje budúce povolanie na vysokej škole, v dôsledku čoho sa zamestná a bude poberať stály príjem (čo
však v tomto čase nepovažoval odvolací súd za prioritne relevantnú skutočnosť pre jeho rozhodnutie).Vzhľadom na uvedené, v posudzovanom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, preto
odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (výrok II o náhrade trov konania) potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade, ako aj intervenientovi odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 2. rade, pretože žalovaní v 1., 2.
a 3. rade a intervenient boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a trovy odvolacieho konania

im preukázateľne vznikli (vyplývajú zo spisu).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).