Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/262/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211674
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7616211674.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské
nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35910739, právne zast. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, so sídlom v
Žiline, Hruštiny 602, proti žalovaným: 1) L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. G., O. XXX/XX, 2) L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. G., O. XXX/XX, a 3) Š. M.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. G., I. XXX/XX, právne

zast. JUDr. Pavlom Barabasom, advokátom, so sídlom v Hrabušiciach, Partizánska 129, o zaplatenie
1.457,46 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.
júla 2019 sp. zn. 13C/253/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26. júla 2019 č. k.
13C/253/2016-166.

Žalovaný v 3. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa
26. júla 2019 č. k. 13C/253/2016-166 rozhodol, že žalovaný v 3. rade má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

2. Rozhodol tak o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade potom, ako nadobudol
právoplatnosť rozsudok vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.457,46 € s príslušenstvom, žalobu voči
žalovanému v 3. rade zamietol a rozhodol o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.
rade. (Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22. februára 2018 č. k. 13C/253/2016-124

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. apríla 2019 sp. zn. 6Co/165/2018).

3. Aplikujúc ust. 255 a § 257 CSP súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu
strán sporu vo veci. Žalovaný v 3. rade bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu preto priznal
náhradu trov konania vo výške 100%. Na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane v zmysle
§257 CSP súd nevzhliadol dôvody. Poukázal na to, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu

umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Z hľadiska náhrady trov konania
predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a
náhodu. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v
konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na
náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľapre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na
postoj účastníkov v konaní a pod. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

4. Vychádzal z úvahy, že v posudzovanej veci ide o sporové konanie, v ktorom žalobca má povinnosť
niesť dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní svojho nároku proti žalovanému. Dôkazná núdza
žalobcu nemôže byť na škodu žalovaného, ktorý v súvislosti s bránením svojho práva vynaložil náklady
na právne zastúpenie. Práve pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním
žalovaného v 3. rade zo strany žalobcu, žalovanému vznikli trovy konania, keďže v súvislosti s bránením

svojho práva musel pristúpiť k zvoleniu si právneho zástupcu.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 3. rade by
vzhľadom na okolnosti prípadu bolo neprimeraným zásahom do jeho práva na náhradu trov konania,
ktorý by predstavoval vyššiu mieru tvrdosti než uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania

žalovaného v 3. rade. Navyše súd zdôraznil, že k dôkaznej núdzi žalobcu nedošlo v dôsledku správania
sa žalovaného v 3. rade, túto situáciu si zapríčinil žalobca sám, keďže si bol vedomý, že odberateľom boli
žalovaní v 1. a 2. rade, pretože listom zo dňa 11.05.2010 adresovaným žalovanému v 2. rade mu bolo
oznámené odstúpenie od Zmluvy o dodávke plynu z dôvodu, že bol v omeškaní s platením. V liste bol
okrem odstúpenia upovedomený o tom, že vzhľadom na nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných

podmienok je odber zemného plynu považovaný za neoprávnený odber a z dôvodu odstúpenia od
zmluvy je povinný umožniť dodávateľovi plynu sprístupniť meradlo z dôvodu demontáže. Listom zo
dňa 15.11.2010 žalobca adresoval žalovanému v 2. rade Výzvu na skončenie neoprávneného odberu
zemného plynu z dôvodu ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu s tým, že pokiaľ neoprávnený
odber neskončí, pristúpi k odpojeniu odberného miesta od distribučnej siete. Žalovaný v 2. rade bol tiež

informovaný, kde sa môže kontaktovať v prípade záujmu o demontáž meradla resp. v prípade záujmu
o ukončenie neoprávneného odberu uzavretím novej zmluvy. Žalobca pri určovaní okruhu žalovaných
vychádzal zo skutočnosti, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, pričom súdu nebolo známe
kritérium, na základe ktorého žalobca žaloval len niektorých podielových spoluvlastníkov a iných nie,
keď žalobca z predchádzajúcej zmluvnej dokumentácie mal preukázané, kto je skutočným odberateľom

plynu.

6. Lustráciou vo verejne dostupných registrov mal súd preukázané, že finančné a majetkové pomery
žalobcu nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použite ust. §257 CSP.
Na záver súd poznamenal, že žalobca opakovane podáva žaloby s obdobným žalobným návrhom aj

voči iným subjektom, preto žalobca ako iniciátor sporu, ktorý bol naviac právne zastúpený, musel si
byť vedomý rizika neúspechu v spore a s tým spojenú povinnosť náhrady trov konania úspešnej strane
sporu.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. d), f) a h) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
o veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi neprizná.

8. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa usmernení odvolacieho súdu a neúplne
skúmal a nesprávne vyhodnotil okolnosti hodné osobitného zreteľa v tomto prípade. Súd prvej inštancie
sa opätovne nezaoberal otázkou týkajúcou sa spoluvlastníckeho práva žalovaného v 3. rade, ktorú
žalobca vidí ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Žalobca žalovaného v 3. rade žaloval ako

spoluvlastníka nehnuteľnosti najmä z dôvodu existencie jeho podpisu na montážnom liste meradla,
teda ako osobu, ktorá bola priamo účastná demontáže meradla. Dôvodil, že Zákon o energetika (zák.
č. 251/2012 Z.z.) v prípade neoprávneného odberu nekonkretizuje, či sa neoprávneného odberu má
dopustiť odberateľ alebo vlastník nehnuteľnosti a podľa žalobcu v prípade, ak by sa výklad obmedzil ibana odberateľa, bolo by žalobcovi znemožnené uplatniť si nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie
podľa žalobcu zľahčuje postavenie žalovaného v 3. rade ako jedného z vlastníkov nehnuteľnosti.
Citoval ust. § 82 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona o energetike v zmysle ktorého neoprávneným odberom

plynu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Poukázal pritom
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 41Cob/122/2013 v zmysle ktorého prevádzkovateľ
distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období danú
nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti,

by viedlo k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Žalobca
teda trvá na tom, že žalovaný v 3.rade zapríčinil trovy konania sám, keďže ako vlastník nehnuteľnosti
umožnil užívanie predmetnej nehnuteľnosti osobám, o ktorých mal vedomosť, že nekonajú zodpovedne.
Žalobca neuznáva tvrdenie súdu o tom, že mal vedomosť, že odberateľmi boli žalovaný v 1. a žalovaný
v 2. rade.

9. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Zdôraznil, že výrok súdu o trovách konania je zákonným dôsledkom toho, že žaloba bola
voči nemu zamietnutá, pričom žalobca rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči nemu okamžite akceptoval,
keďže sa neodvolal. Namietol tvrdenie žalobcu, že si trovy zavinil sám, keďže umožnil, aby nehnuteľnosť

užívali aj osoby, ktoré nekonajú zodpovedne. V tejto súvislosti zdôraznil, že tieto osoby sú podielovými
spoluvlastníkmi a žalobca nemal právne prostriedky, ktorými by ich zaviazal, aby konali zodpovedne.
Žalobca svojím podaním žaloby sám určil okruh strán sporu a teda je spravodlivým a zákonným
dôsledkom, že strana, ktorá v súdnom spore neuspeje, musí strane, ktorá v spore uspela nahradiť trovy
konania. Zároveň poukázal na dosiahnuté tržby a zisky žalobcu v roku 2018.

10. V odvolacej duplike a odvolacej replike strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

13.Správne,ajkeďstručnéazákonuzodpovedajúcesúajdôvodyrozsudkuvnapadnutejčasti,sktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP).

14. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, teda

vychádzajúc z výsledku konania o žalobe, v ktorom bol plne úspešný žalovaný v 3. rade, preto mu
vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

15. Tento postup súdu bol správny, lebo okolnosti prejednávanej veci, ako na ne poukazuje žalobca, nie
sú dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a ani iné dôvody hodné osobitného

zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP neboli preukázané.

16. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú

buď v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

17. Po zrušení skoršieho rozhodnutia o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade sa súd
prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu zaoberal posúdením či ne/boli splnené podmienky
pre aplikáciu ust. § 257 CSP a dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody hodné osobitného zreteľa

v danom prípade nie sú dané.

18. Za tým účelom súd vzal do úvahy okolnosti daného prípadu, t.j. okolnosti, ktoré predchádzali
podaniu žaloby a postoj sporových strán v priebehu konania. Prihliadol aj na to, že žalovaný v 3. radesa musel brániť v tomto konaní, pričom sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu o dispozičnom práve
spoluvlastníka podľa § 123 OZ a jeho objektívnej zodpovednosti, ako spoluvlastníka nehnuteľnosti, za
neoprávnený odber plynu. Po posúdení uvedeného komplexu okolností dospel k záveru, že sa nejedná

o výnimočný prípad odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 3. rade, ktorý bol
v konaní plne úspešný.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že v prejednávanom spore nejde o prípad, kedy prisúdenie
náhrady trov úspešnému žalovanému v 3. rade proti neúspešnému žalobcovi by bolo neprimerane tvrdé

voči žalobcovi a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ust. § 257 CSP.

20. Výrok súdu o trovách konania je zákonným dôsledkom toho, že žaloba bola voči žalovanému v
3. rade zamietnutá, pričom žalobca rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči nemu okamžite akceptoval,
keďže sa neodvolal. Žalobca svojím podaním žaloby sám určil okruh strán sporu a teda je spravodlivým
a zákonným dôsledkom, že strana, ktorá v súdnom spore neuspela, musí strane, ktorá v spore uspela

nahradiť trovy konania.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v uznesení súdu prvej
inštancie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods.1
CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP spolu
s § 262 ods. 1 CSP, žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému v 3.rade, preto odvolací súd
rozhodol, že žalovaný v 3.rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).