Uznesenie Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200124
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200124.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., so sídlom M. R.
Štefánika 3504/14, Trebišov, IČO: 44 186 266, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Brázdil
& Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., AK so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so ssídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102442088/2019 zo dňa 25. 10. 2019, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16. 12. 2019 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16. 12. 2019, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach
dňa 23. 12. 2019, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102442088/2019 zo dňa 25. 10.
2019, ktorým tento ako príslušný štátny orgán podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a

o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej „daňový
poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie
podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a o doplnení niektorých
zákonov, ktorým potvrdil v celkom rozsahu rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101681221/2019 zo
dňa 09. 07. 2019, ktorým bola žalobcovi podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písmeno f) bod 4 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12.

2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložená pokuta vo výške 5 595,40
eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods.1 písmeno e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - za
uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010, vo výške, ktorá je väčšia ako
nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok tejto žalobe. Tento návrh odôvodnil
tým, že samotné doterajšie trvanie daňového konania vo fáze daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania
už od roku 2010 znamenalo podľa žalobcu neprimerané obmedzenie jeho práv z titulu nevyhnutného
poskytnutia súčinnosti, predkladania dokladov pre správcu dane, ktorý zároveň obmedzil nakladanie

s jeho prostriedkami - peňažnými účtami predbežným opatrením. Tým, že doterajšie daňové konanie
trvalo pridlhú dobu, podľa žalobcu boli neúmerne zasiahnuté aj jeho práva užívať si majetok spoločnosti
asnímďalejvykonávaťpodnikateľskúčinnosť.Vzhľadomnatobymožnonáslednoudaňovouexekúciou
z titulu rozdielu daní a uložených pokút vznikli ďalšie nenapraviteľné škody pre spoločnosť žalobcu.
Žalobca ďalej uviedol, že mu hrozí vážna ujma na jeho právach ako daňovému subjektu vykonávaním
nezákonných, neobjektívnych rozhodnutí v daňovom exekučnom konaní rádovo v tisícoch eur z titulu

nepriznania nároku na odpočet DPH čo do vyrubenia dane. Naopak priznaním odkladného účinku
žalobe žiadne ujmy nevzniknú, len sa oddiali reálna vykonateľnosť rozhodnutia. Voči žalobcovi aktuálneprebieha viacero konaní, konkrétne vo veci dane z pridanej hodnoty spoločne za zdaňovacie obdobie
roku 2008 a to mesiace september, október, november a december, rok 2010 mesiace január, február,
marec, máj, jún, júl, september, október, november a december, taktiež za samostatné obdobia rok

2010 - apríl, rok 2008 - august, rok 2009 - august, rok 2011 - január, rok 2009 - máj, rok 2009 -
november, rok 2009 - október, pričom viaceré z nich sú po zrušení rozsudkom Krajského súdu Košice
v dôsledku podania kasačnej sťažnosti na Najvyššom súde SR znova v štádiu konania na Krajskom
súde v Košiciach.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 08. 2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
žaloby uviedol, že žalobca iba vo všeobecnej a hypotetickej rovine uviedol, že nepriznaním odkladného
účinku by došlo k vzniku nenapraviteľných škôd a že mu hrozí vážna ujma na jeho právach. Podľa
mienky žalovaného žalobca žiadnu hrozbu závažnej ujmy nielenže nepreukázal ale svoj návrh ani riadne
neodôvodnil. Žalovaný preto tento návrh nepovažuje za opodstatnený, keďže z návrhu nevyplýva, že
by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho
poriadku možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Podľa ustanovenia § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie

správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa ustanovenia § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa ustanovenia § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný
podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre
priznanieodkladnéhoúčinkujenávrhžalobcu,vyjadreniežalovanéhoazabezpečenieadministratívneho

spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po
prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý
ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa
žalobcadomáhapriznaniaodkladnéhoúčinkusprávnejžalobevzmysleustanovenia§185písm.a)SSP.
Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí,

prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného)
výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon
však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie
nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu
hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace

následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. III. US 364/2017 -196- zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku.

9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol.
Žalobca návrh odôvodnil dĺžkou trvania daňového konania vo fáze daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania ktoré pre neho znamenalo obmedzenie nakladania s peňažnými prostriedkami ako aj zásah do
právaužívaťmajetokspoločnostiavykonávaťpodnikateľskúčinnosťstým,žebymumožnosťnáslednou

daňovou exekúciou vznikli nenapraviteľné škody a vykonávaním nezákonných a neobjektívnych
daňových rozhodnutí hrozí vážna ujma na právach spoločnosti v rádovo tisícoch eur.

10. Tvrdenia žalobcu o existencii vážnej ujmy na právach v rádovo tisícoch eur je podložené len jeho
hypotetickou úvahou o takomto možnom následku v prípade exekúcie, avšak žalobca túto hrozbu ani
bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani nijako bližšie neosvedčil,

pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie), existencie závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu tak ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v
kontexte ním tvrdenej ujmy spočívajúcej vo finančnej škode ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu
aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba ujmy
dopadla na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Samotné tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej

finančnej škody tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má
súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal
druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie
odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

12. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c/ SSP ).