Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200221
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200221.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary
Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci
žalobcu:RB,VeľkéKapušany,s.r.o.,sosídlomZelená273/36,VeľkéKapušany,IČO:36602809,právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Žoldoš, AK so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 50
218 506, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská

Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479590/2020 zo dňa 20.
02. 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17. 03. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 17. 03. 2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24. 03. 2020,
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 100479590/2020 zo dňa 20. 02. 2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102188973/2019 zo dňa 18. 09.
2019, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určený rozdiel dane v sume 168 081,35 eur (nepriznaný
nadmerný odpočet v sume 25 460,75 eur a vyrubená daň v sume 142 620,60 eur), na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011.

2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 17. 03. 2020 uviedol, že rozhodnutím a postupom žalovaného
ako i prvostupňového orgánu verejnej správy bol ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch. Napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného považuje žalobca za nezákonný z dôvodov
uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho

súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

3. Žalobca v žalobe uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, ak nebude
odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, tzn. že prípadným výkonom daňového rozhodnutia
by došlo k zásahu do práv žalobcu. Poukázal aj na to, že v danom prípade je hlavným dôvodom na
odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozba daňovej exekúcie, pričom je daná odôvodnená

obava na strane žalobcu, že by v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia mohla byť ohrozená jeho
existencia ako podnikateľského subjektu (uznesenie Krajského súdu v Žiline spis. zn. 20S/97/2009
zo dňa 07. 12. 2010). Ďalej žalobca poukázal na to, že mu hrozí ohrozenie jeho celkovej existencie,
ohrozenie zamestnanosti a schopnosti plniť si záväzky, čo podľa jeho názoru predstavuje relevantný
dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu (uznesenie Krajského súdu v Košiciach
spis. zn. 8S/58/2017 zo dňa 28. 06. 2018). Taktiež poukázal na to, že daňová exekúcia by ohrozila

existenciu a fungovanie žalobcu, nakoľko mesačný obrat spoločnosti je vo výške 176 000 eur (mesačné
náklady) a čo sa týka mesačných nákladov na chod spoločnosti tieto sú cca vo výške 150 000eur. Uviedol, že prípadný výkon rozhodnutia by mu mohol spôsobiť problémy s vyplácaním miezd
zamestnancom, ako aj plnením povinností voči daňovým úradom, zdravotnej a sociálnej poisťovni.
Zdôraznil, že v súčasnosti zamestnáva 23 zamestnancov, pričom mesačné mzdové náklady („cena

práce“), predstavujú sumu 25 000 eur. Pri nesplnení uvedených povinností žalobcovi hrozí zablokovanie
účtov a v prípade nevyplatenia miezd a odvodov môže byť vyvodená aj trestná zodpovednosť. Na
základe vyššie uvedeného žalobca žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 05. 08. 2020.

K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že tento návrh
nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu
dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

5. Podľa ustanovenia § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo

osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ustanovenia § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a ods. 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie

len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil
tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného môže byť ohrozená jeho existencia ako

podnikateľského subjektu, čo môže smerovať až k hospodárskemu zániku žalobcu. Žalobca poukázal
na výšku svojho mesačného obratu, mesačné náklady na chod spoločnosti, počet zamestnancov a
priloženú rekapituláciu obratov účtov podľa jednotlivých mesiacov za rok 2019.

11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol žiadne také konkrétne

skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil,
že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na
podnikanie žalobcu. Žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy avýdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových
nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.)

12. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
ustanovení § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto
následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený
následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu
neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného

a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho
predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

13. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že
mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko, správny súd nezistil zákonný
dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17. 03. 2020.

14. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby
(t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

15. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

zo dňa 17. 03. 2020 zamietol podľa ustanovenia § 188 SSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť nie sú prípustné (§ 152 ods. 1 a contrario, §

439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku).