Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1115217598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Vackovej, právnej veci žalobcu: I. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., G. X. XXXX/XX, zast. Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom so sídlom Nitra, Štúrova 11, proti
žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Bratislava,
Štefánikova 17, o zaplatenie 31.219,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 17C/455/2015-103 zo dňa 14. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanej nepriznal

náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 788 ods. 1, § 797 ods. 1,2,3,
§ 799 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 104, § 112 OZ a vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku
premlčania prioritne sa zaoberal tým, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva dňa 25.7.2008, predmetom
ktorejbolohavarijnépoistenievozidla,ktorésavzťahovalaajnakrádežvozidla.Dňa30.11.2008došloku
škodovej udalosti - odcudzeniu poisteného motorového vozidla žalobcu. Žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 17.10.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 31.219,85 eura s príslušenstvom, čo

odôvodniltým,žedňa25.7.2008uzatvorilsožalovanoupoistnúzmluvu,predmetomktorejbolohavarijné
poistenie osobného motorového vozidla zn. H. X 5, J.: NR XXX J., ktoré sa vzťahuje aj na krádež
motorového vozidla. Dňa 30.11.2008 došlo k odcudzeniu predmetného vozidla, trestné stíhanie bolo
prerušené z dôvodu, že sa doposiaľ nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti
určitej osobe. Žalovaná odmietla zaplatiť poistné plnenie z dôvodu, že jej neboli odovzdané pravé kľúče
a ovládače od vozidla. Všeobecná hodnota motorového vozidla bola znaleckým posudkom stanovená
na 32.863 eur, po odpočítaní spoluúčasti žalobcu vo výške 5 % podľa poistnej zmluvy žiada zaplatiť

poistné plnenie vo výške 95 % zo sumy 32.863 eur, čo je suma 31.219,85 eura. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania žalovanou, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je uplatňovaný nárok žalobcu
premlčaný. Po hmotnoprávnej stránke súd vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu titulom nároku na
poistné plnenie, ktoré si žalobca uplatňuje z poistnej zmluvy a ktoré nie je možné vo vzťahu k žalovanej
kvalifikovať ako škodu, pretože charakter tohto plnenia je daný vzájomným vzťahom medzi žalobcom
a žalovanou z poistnej zmluvy. Tento názor oprel o uznesenie NS SR sp.zn. 3 Obdo 34/2011 zo dňa
28.2.2012. Poistná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť sa stala dňa 30.11 2008,

kedy došlo k odcudzeniu motorového vozidla a trojročná premlčacia doba s poukazom na ustanovenie
§ 104 OZ začala plynúť rok po poistnej udalosti, teda dňom 30.11. 2009 a podľa § 101 OZ uplynula
dňom 30.11.2012. Žaloba bola súdu doručená dňa 17.10.2014, čo je po uplynutí premlčacej doby, teda
vznesenú námietku premlčania žalovanou súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd po zistení, že nárok žalobcuje premlčaný, neskúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Nestotožnil sa s názorom
žalobcu, že podľa § 112 OZ premlčacia doba od 30.11.2008 , kedy začalo trestné stíhanie v ktorom si
žalobca uplatnil náhradu škody v plnej výške, neplynie . Súd prvej inštancie poukázal na to, že v

trestnom konaní si žalobca uplatnil nárok z titulu náhrady škody a v tomto konaní si uplatňuje nárok z
titulu poistného plnenia, čo nie sú totožné nároky a preto uplatnením škody v trestnom konaní nemohlo
dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej doby podľa § 112 OZ pri poistnom plnení. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, lebo si ich neuplatnila a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.

2.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel jeho žalobe tak, že žalovaná je povinná
žalobcovi zaplatiť sumu 31.219,85 eura spolu s úrokom z omeškania 9,00% ročne zo sumy 31.219,85
eura od 10.06.2009 až do zaplatenia, a aby mu priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Nesúhlasil
so zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania. Vzhľadom na to, že si v rámci trestného konania ako
poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, premlčacia doba odo dňa uplatnenia

práva - t.j. odo dňa 30.11.2008 neplynula a k premlčaniu práva dôjsť nemohlo a teda námietka
premlčania žalovanej je nedôvodná. Poukázal na uznesenie NS ČR 2219/2005 zo dňa 20.07.2006, v
ktorom súd dospel k záveru, že ust. § 112 OZ sa vzťahuje aj na plynutie premlčacej doby na vymáhanie
práva na poistné a penále . Žalobca si je vedomý, že v tomto rozhodnutí na ktoré poukázal ide o
všeobecné zdravotné poistenie, teda iný druh poistenia ako v tomto konaní, kde ide o poistenie majetku,

konkrétne osobného motorového vozidla. Podstatný je však ten záver súdu , že ustanovenie § 112 OZ
sa vzťahuje aj na plynutie premlčacej doby v rámci poistných vzťahov. Havarijné poistenie, uzavreté
poistnou zmluvou medzi žalobcom a žalovanou je dobrovoľné , majetkové a škodové poistenie majetku,
slúžiace k náhrade škôd v prípade poistnej udalosti na osobnom motorovom vozidle, prípadne aj k
náhrade ďalších poistnou zmluvou krytých rizík. Žalobcovi ako poškodenému malo teda byť na základe

poistnej udalosti žalovanou poskytnuté poistné plnenie za účelom nahradenia škody z havarijného
poistenia, ktoré je poistením majetku poškodeného pre prípad vzniku škody spôsobenej náhodnou
udalosťou predpokladanou v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom ako poisteným a žalovanou
ako poistiteľom - poisťovňou. Z právnej teórie síce nevyplýva, že v prípade nároku na náhradu škody a
nároku na poistné plnenie ide o totožné plnenia, avšak nie z dôvodu, že by išlo o rozličné nároky, ale z

dôvodu, že poistné plnenie je širším nárokom, ktorý v sebe subsumuje nároky na náhradu škody ako aj
ďalšie nároky na plnenia vyplývajúce z poistnej zmluvy. Nakoľko v tomto konaní došlo v rámci poistného
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou len k uplatneniu nároku na náhradu škody (vo forme poistného
plnenia) bez uplatnenia ďalších nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy, nemohlo dôjsť k premlčaniu
žalobcom už aj predtým v adhéznom konaní uplatneného nároku. Na základe vyššie uvedeného je

nepochybné, že súd pri posudzovaní právnej otázky, či v prípade nároku na náhradu škody a nároku
na poistné plnenie ide o rozdielne alebo totožné nároky, túto otázku nesprávne právne posúdil, resp.
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil , pretože žalobca si uplatnil svoj nárok na poistné
plnenie po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť rok po poistnej udalosti , ktorá sa stala
30.11.2008. Súd prvej inštancie vyhodnotil po hmotnoprávnej stránke nárok žalobcu ako uplatňovaný
titulomnárokunapoistnéplnenie,ktorésižalobcauplatňujezpoistnejzmluvy.Súdprvejinštanciedospel
k jednoznačnému záveru, že sa nejedná o totožné nároky žalobcu v trestnom konaní, kde si uplatnil

nároknanáhraduškody,pričomvpredmetnejvecisajednáopoistnéplnenie. Poukázalanarozhodnutie
NS ČR z 23.02.2011 sp. zn. 25Cdo 3771/2008 v ktorom sa uvádza, že „ začiatok premlčacej doby
na uplatnenie nároku na poistné plnenie je určený v ust. § 104 OZ objektívne, a to pre všetky druhy
poistenia. Jej celková dĺžka sú štyri roky a plynie od poistnej udalosti, ktorá je vymedzená poistnými
podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, a to bez ohľadu na to, kedy bola poistná udalosť poisťovni

oznámená a kedy sa poistné plnenie stalo splatným, teda kedy došlo k vzniku nároku (actio nata).
Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúca skutočnosť okamih vzniku poistnej
udalosti, a to bez ohľadu na to, či a prípadne kedy sa prejavili ďalšie vplyvy tej istej poistnej udalosti“.
Právna úprava havarijného poistenia je obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov. V prípade havarijného poistenia nejde o náhradu škody zo zodpovednosti

za škodu, ale o nárok na poistné plnenie z poistnej zmluvy. V prípade havarijného poistenia vzniká
poistenému/poškodenému v jednej osobe nárok na poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou a
poistnými podmienkami. Právo na poistné plnenie nemožno zamieňať s právom na náhradu škody voväzbe na ust. § 106 OZ. Havarijné poistenie spadá pod právnu úpravu poistenia majetku obsiahnutú
v ust. § 788 a nasl. OZ.

4.K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nárok na náhradu škody je
subsumovaný v nároku na poistné plnenie čo vyplýva aj z ust. § 813 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého právo na náhradu škody spôsobnej poistnou udalosťou prechádza na poistiteľa, a to do výšky
plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že ide o rozdielne nároky s
poukazom na uznesenie NS ČR 2219/2005 zo dňa 20.07.2006 . Žalobca je toho názoru, že ide o

rovnaký druh nároku v oboch právnych veciach, pretože v oboch právnych veciach je posudzovaný
nárok na poistné plnenie. Odlišnosť je v tom, že v jednom prípade nárok na poistné plnenie vyplýva z
titulu poistného zo všeobecného zdravotného poistenia a druhom z titulu havarijného poistenia avšak v
oboch prípadoch ide o rovnaký nárok, t. j. poistné plnenie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák. č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( §385 ods.1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu , tak ja procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale
tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací

súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom
odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah ale aj dôvody preskúmavanej
činnosti odvolacieho súdu.
7. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ´dalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny predpis alebo
síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo zo správnych skutkových
záverov vyvodil neprávne právne závery.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval

právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý
záver o premlčaní práv žalobcu zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil, preto sa odvolací
súd stotožnil s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.
10. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k námietkam žalobcu odvolací súd

uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu v tomto konaní ako nárok
na poistné plnenie vyplývajúci z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, predmetom
ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla, vzťahujúce sa aj na odcudzenie poisteného
motorového vozidla. Poistná udalosť na ktorú sa toto poistenie vzťahovalo bolo odcudzenie poisteného
vozidla dňa 30.11.2008. Pretože žalovaná odmietla zaplatiť poistné plnenie, žalobca podal na súde prvej

inštancie dňa 17.10.2014 žalobu o zaplatenie sumy 31.219,85 eura ( hodnota odcudzeného vozidla) ,
pričom svoj nárok oprel o poistnú zmluvu. Predmetom konania je teda poistné plnenie , ktoré žalobca
uplatňuje z titulu poistnej zmluvy uzavretej so žalovanou a preto plnenie, ktoré si žalobca ako poistený
uplatňuje od žalovanej ako poistiteľa nie je možné kvalifikovať ako škodu, ale ide o nárok vyplývajúci z
poistného plnenia. Odvolacie námietky žalobcu v tomto smere( uplatňovanie nároku na náhradu škody

a s tým súvisiace neplynutie premlčacej doby podľa § 112 OZ) sú preto nedôvodné. Súd prvej inštancie
po posúdení uplatneného nároku z titulu poistného plnenia a vznesení námietky premlčania žalovanou,
správne aplikoval § 104 OZ a § 101 OZ a dospel správnemu záveru, že právo je premlčané a nemôže
byť žalobcovi priznané ( § 100 ods. 1 OZ).
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a

v odvolacom konaní úspešnej žalovanej , ktorej vznikol nárok na náhradu trov ich nepriznal, lebo jej
žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).