Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720200633
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1720200633.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: N. D., Q..
XX.X.XXXX, U. H.na Y. XXXX/X, U., zastúpený: JUDr. Peter Derevjaník, advokát so sídlom Kamenárska
17/A,Bratislava,protiodporkyni:Z..W.E.,Q..X.X.XXXX,U.U.XXXX/XX,J.,onariadenieneodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Pezinok zo dňa 15. apríla 2020 č.k. 43C 16/2020-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

V časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania m e n í tak, že odporkyňa má nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Odporkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporkyni
povinnosť zdržať sa nakladania a vykonávania akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich najmä
k scudzeniu, predaju, zámene, darovaniu, prenájmu, zaťažovaniu záložným právom, právom

zodpovedajúcim vecnému bremenu alebo akýmkoľvek iným právom či ťarchou v prospech tretej
osoby, zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva, poskytovaniu spoluvlastníckeho podielu ako
zábezpeky, vkladaniu spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti
5/48 na nehnuteľnosti: pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 546 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 686 m2, druh pozemku: záhrada

a stavbe súpisné č. XX stojacej na pozemku parcela registra „C“ č. XX, popis stavby: rodinný dom,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre
okres Pezinok, obec Modra, katastrálne územie J.. Navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci vydania dedičstva po poručiteľovi Z.. E.T. S.
Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, XXX XX U., M. D. XX.XX.XXXX a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľa na naradenie neodkladného opatrenia
tým, že na Okresnom súde Bratislava III prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi Z.. E. S., Q..
XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., vedené pod sp.zn. 30D/257/2019. Poručiteľ bol za života podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXX pre kat. územie J., a to pozemku parc. č. XX, o výmere 546 m2- zastavaná plocha

a nádvorie, pozemku parc. č. XX, o výmere 686 m2- záhrada a stavby rodinného domu so súp. č.
XX, postaveným na parc. č. XX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/12. Na základe Uznesenia odedičstve sp. zn. 30D/257/2019, Dnot 13/2019 zo dňa 21.10.2019 spoluvlastnícky podiel poručiteľa na
nehnuteľnosti zdedili:
1) Ž. D., N.. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. XXX/XX, U.-spoluvlastnícky podiel 5/24;

2) Z.. W. E., N.. S. (Žalovaná), Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/XX, J. -spoluvlastnícky podiel 5/48;
3) M. S., N.. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. XXX/XX, J. -spoluvlastnícky podiel 5/48.
Po právoplatnom skončení dedičského konania po poručiteľovi došlo podľa tvrdenia navrhovateľa k
nálezu holografického závetu, ktorý poručiteľ vlastnou rukou spísal a podpísal dňa 24.7.2002. V tomto
závete poručiteľ mal určiť navrhovateľa za dediča svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti o

veľkosti 5/12. Poručiteľ nemal vlastné potomstvo, navrhovateľ bol jeho krstným synom, čo je uvedené aj
v závete. So zreteľom na skutočnosť, že počas priebehu dedičského konania sa nevedelo o existencii
závetu, tak sa s navrhovateľom nekonalo ako s účastníkom dedičského konania a sporný majetok
špecifikovaný v závete nezdedil on, ale iní príbuzní poručiteľa, konkrétne Ž. D., Z.. W. E. (odporkyňa)
a M. S., pričom závet nasvedčuje tomu, že dedičom sporného majetku sa mal stať navrhovateľ
a nie dedičky vrátane odporkyne. V snahe dopátrať sa bližších informácií o priebehu dedičského

konania navrhovateľ kontaktoval dedičky, ktoré mu doposiaľ neposkytli žiadnu súčinnosť a odmietajú
s ním ohľadom predmetnej záležitosti komunikovať. Vzhľadom na pretrvávajúcu neochotu dedičiek
poskytnúť mu akékoľvek relevantné písomnosti týkajúce sa dedičského konania, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu oslovil Okresný súd Bratislava III so žiadosťou o umožnenie nahliadnutia
do súdneho spisu 30D/257/2019, a to s poukazom na existenciu vážnych dôvodov v zmysle § 97

ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súdny spis je totiž jediný hodnoverný a
úplný zdroj informácií, bez znalosti ktorých nedokáže objektivizovať svoj úsudok o dedičskom práve
k spornému majetku. Listom zo dňa 28.02.2020 Okresný súd Bratislava III oznámil jeho právnemu
zástupcovi, že zákonná sudkyňa udelila súhlas na nahliadnutie do súdneho spisu 30D/257/2019.
Následne bezodkladne dohodol s infocentrom Okresného súdu Bratislava III termín nahliadnutia do

spisu, ktorý ale bol zakrátko zrušený v dôsledku výskytu pandemického ochorenia COVID-19 a prijatia
preventívnych opatrení zo strany orgánov verejnej moci, a teda aj justičných orgánov. Nakoľko nebol
účastníkom dedičského konania po poručiteľovi a do dnešného dňa nemal príležitosť oboznámiť sa
s obsahom súdneho spisu 30D/257/2019, nevie na základe akých právne relevantných skutočností a
dôkazov bol osvedčený prechod vlastníctva k sporného majetku z poručiteľa na dedičky. Navrhovateľ

tiež uviedol, že dňa 16.03.2020 bol jeho otcovi - N. D.X., Q.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXXX/X, U., ktorý
je majoritným spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti podielu 14/24, doručený list zo dňa 26.02.2020,
ktorým ho odporkyňa vyzvala na uplatnenie predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu 5/48 na
nehnuteľnosti v lehote 2 mesiacov. Z obsahu Výzvy vyplýva, že odporkyňa hodlá previesť na tretiu osobu
spoluvlastnícky podiel na spornom majetku, ktorý jej podľa závetu nepatrí.

3. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods.
1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

4. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom zistil, že dedičské konanie vedené na Okresnom

súde Bratislava III po poručiteľovi Z.. E.Á. S. Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., M. D. XX.XX.XXXX, bolo
právoplatne skončené, odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 5/48 na nehnuteľnostiach
pozemku parcela registra „C“ č. XX, o výmere 546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
pozemku parcela registra „C“ č. XX, o výmere 686 m2, druh pozemku: záhrada a stavbe súpisné č. XX
stojacej na pozemku parcela registra „C“ č. XX, popis stavby: rodinný dom, zapísanej na liste vlastníctva

č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre okres Pezinok, obec Modra,
katastrálne územie J.. Konštatoval, že existuje listina, ktorá môže byť testamentom po poručiteľovi Z..
E. S., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., M. D. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej je domnelým dedičom
nehnuteľností navrhovateľ, ktorý požiadal o nahliadnutie do dedičského spisu č.k. 3D 257/2019, čo mu
nateraz z dôvodu šírenia choroby Covid 19 nebolo umožnené, a mal aj preukázané, že odporkyňa

doručila podielovému spoluvlastníkovi N. D. U. H. Y. XXXX/X, U. výzvu na uplatnenie predkupného
práva, odôvodnenú ponukou záujemcu - tretej osoby, ktorý má záujem o kúpu jej spoluvlastníckeho
podielu za kúpnu cenu 18.000 Eur.

5. Vyslovil, že ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu je možné zaistiť ešte pred právoplatným

rozhodnutím súdu formou neodkladného opatrenia, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie
rozhodnutím vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov je osvedčenie, že bez okamžitej,
i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Z uvedeného charakteruneodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana ako aj osvedčenie, že je potrebné neodkladne upraviť pomery, či exekúcia bude ohrozená.

6. Uviedol, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z
citovaných ustanovení zákona a po oboznámení sa s priloženými listinnými dokladmi, predloženými
navrhovateľom, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko

zo strany navrhovateľa boli skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
riadne osvedčené. Možno podľa neho konštatovať, že navrhovateľ skutočnosti, ktoré v návrhu tvrdí,
osvedčil, keď vo svojom návrhu preukázal, že existuje listina, ktorá môže byť závetom po poručiteľovi
Z.. E. S., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., M. D. X.X.XXXX, v zmysle ktorej je domnelým dedičom
nehnuteľností navrhovateľ. Z predložených dôkazov mal za osvedčené, že odporkyňa vykonáva úkony
smerujúce k scudzeniu podielu na nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť mal osvedčenú výzvou na uplatnenie

predkupného práva zo dňa 26.2.2020, doručenou N. D., ktorý je otcom navrhovateľa a zároveň
podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti spolu s odporkyňou, v ktorej výzve na uplatnenie
predkupného práva odporkyňa uvádza, že existuje ponuka záujemcu - tretej osoby, ktorý má záujem o
kúpu jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 18.000 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že postavenie
navrhovateľa a odporkyne vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti je neisté a tiež skutočnosť, že

odporkyňa osvedčeným spôsobom ponúka nehnuteľnosti na predaj tretím osobám, mal súd prvej
inštancie za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery tak, aby právo strany sporu nebolo ohrozené. Z
uvedených dôvodov preto návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a

navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala ho zmeniť a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nej zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel k
sporným nehnuteľnostiam nadobudla na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 30D
257/2019 zo dňa 21.10.2019 a následne využila svoje právo tento svoj spoluvlastnícky podiel predať
a ponúkla ho v zmysle zákona najprv spoluvlastníkom. Od otca navrhovateľa nedostala vyjadrenie,
či si uplatňuje svoje predkupné právo. Následne jej bolo doručené predmetné uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia, ktoré považuje za nesprávne a predčasne vydané, pretože vychádza z
nepravdivých skutkových tvrdení navrhovateľa. V uvedenom dedičskom konaní sp. zn. 30D 257/2019
dedili po poručiteľovi neb. Z.. E. S. dedičia zo závetu a zo zákona, pričom závet bol spísaný formou
Notárskej zápisnice N 924/2017, Nz 35294/2017, NCRza5862/2017 zo dňa 9.10.2017 J.. M. H.,
notárskou kandidátkou notára J.. W. S., so sídlom Záhradnícka 6, Bratislava. Tento závet obsahoval

poslednú vôľu poručiteľa, ktorý v nej slobodne, vážne a bez donútenia rozhodol o svojom majetku a
to tak, že byt v U. zanechal svojej manželke, a v prípade, že by táto nededila, ako dedičky označil F.
T. G. D. T. a závet obsahuje aj vôľu poručiteľa, že aby sa prípadný ďalší majetok, ktorý bude v čase
jeho smrti vlastniť, dedil podľa zákona a aby táto jeho posledná vôľa, ktorú prejavil slobodne, vážne
a bez donútenia, bola každým rešpektovaná. Ako dôkaz preukazujúci jej tvrdenie, odporkyňa doložila

Notársku zápisnicu N 924/2017, Nz 35294/2017 NCRza5862/2017 zo dňa 9.10.2017 a uznesenie o
dedičstve sp.zn. 30D257/2019 Dnot 13/2019 zo dňa 21.10.2019. Spoluvlastnícky podiel 5/48 zdedila
po poručiteľovi ako dedička zo zákona v zmysle jeho poslednej vôle obsiahnutej v závete z roku 2017,
podľa ktorého navrhovateľ nie je domnelým dedičom poručiteľa, tak, ako nesprávne uvádza vo svojom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným závetom z roku 2017 došlo k zrušeniu ním

označeného závetu z roku 2002. Tvrdenia navrhovateľa, že nevedel o dedičskom konaní, ako aj jeho
tvrdene, že mu ako dedičky neposkytli žiadnu súčinnosť, označila odporkyňa za nepravdivé. Uviedla,
že navrhovateľ ju nikdy nekontaktoval ohľadne záležitostí týkajúcich sa dedičského konania, ani v
iných veciach. Jeho tvrdenie, že závet z roku 2002 bol nájdený až o dedičskom konaní mala tiež za
nepravdivé, nakoľko jeho otec už za života poručiteľa pred rodinou tvrdil, že sporné nehnuteľnosti budú

navrhovateľove aj keď ich nikdy nepreukázal a so závetom doloženým navrhovateľom sa oboznámila až
doručení neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že dedičmi zo zákona bola aj navrhovateľova stará
matka Ž.N. D. (matka otca navrhovateľa), preto je pravdepodobné, že navrhovateľ mal mať informácie
o prebiehajúcom dedičskom konaní, do ktorého sa mohol kedykoľvek ako domnelý dedič sám prihlásiťaj so svojim otcom N. D., ktorého sa závet z roku 2002 tiež týkal. Uviedla tiež, že má vedomosť o tom,
že otec navrhovateľa o existencii závetu z roku 2002 rozprával na rozptyle popola poručiteľa v máji
2019. Mala za to, že navrhovateľ si mohol zistiť, kto bol súdom ustanovený na prejednanie dedičstva

po poručiteľovi a prihlásiť sa do dedičského konania ako domnelý dedič a mohol podať aj žalobu o
vydanie dedičstva. Konanie navrhovateľa považovala odporkyňa za účelové, zabrániť jej nakladať so
svojim spoluvlastníckym podielom a doposiaľ ako spoluvlastníčka nemá umožnený prístup k sporným
nehnuteľnostiam, aj keď žiadala o osobné stretnutie otca navrhovateľa, ktorý jej prístup k nehnuteľnosti
rezolútne zamietol napriek tomu, že po dohode s ostatnými dedičmi prevzala na seba zmluvou o odbere

el. energie za poručiteľa a mesačne uhrádza zálohové platby na základe zmluvy uzavretej so ZSE
Energia, a.s.

9. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu
odporkyne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Bol toho
názoru, že súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 324 a nasl. CSP, upravujúcich inštitút

neodkladného opatrenia, v odôvodnení svojho uznesenia náležite ozrejmil, že neodkladné opatrenie
nemožno interpretovať ako konečné rozhodnutie vo veci samej a jeho primárnym účelom je dočasná
úprava pomerov v situácii, keď ako navrhovateľ osvedčil, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerovmedzistranamisporubymohlobyťprávoaleboprávomchránenýzáujemvystavenýohrozeniu.
Z charakteru neodkladného opatrenia teda vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, je len nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je potrebné neodkladne upraviť pomery. V rámci
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil dôkazy osvedčujúce, že dňa 24.7.2002 poručiteľ
Z.. E. S. vlastnoručne spísal a podpísal závet, v ktorom ho určil za dediča svojho spoluvlastníckeho

podieluoveľkosti5/12nanehnuteľnostivkat.úz.J.,evidovanejnaLVč.XXXažespornýspoluvlastnícky
podiel nezdedil, ale iní príbuzní poručiteľa, vrátane odporkyne. Mal za to, že tiež osvedčil, že počas
priebehu dedičského konania po poručiteľovi, vedeného na Okresnom súde Bratislava III (sp. zn. 30D
257/2019) sa nevedelo o existencii závetu č.1 z roku 2002, a preto sa s ním nekonalo ako s účastníkom
dedičského konania a musel žiadať Okresný súd Bratislava III o umožnenie nahliadnutia do dedičského

spisu, ktoré mu bolo dňa 28.2.2020 odsúhlasené. Odporkyňa bola účastníčkou dedičského konania a
ak tvrdí, že nemala počas jeho priebehu vedomosť o existencii závetu č. 1 z roku 2002, to znamená, že
tento závet nebol v dedičskom konaní notárom posudzovaný a absenciu tak kľúčového dôkazu v konaní
o dedičstve považoval za opodstatnenú pochybnosť o správnej identifikácii účastníkov dedičského
konania a okruhu dedičov. Mal za to, že osvedčil aj skutočnosť, že dňa 16.3.2020 bol jeho otcovi N.

D. doručený list z 26.2.2020, ktorým ho odporkyňa vyzvala na uplatnenie predkupného práva k časti
5/48 sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý mal v zmysle závetu č. 1 zdediť.
Odporkyňa tak podnikla právne kroky smerujúce k scudzeniu a speňaženiu majetku, ktorý jej podľa
závetu č. 1 nepatrí a vo výzve na uplatnenie predkupného práva explicitne deklaruje, že časť 5/48
sporného spoluvlastníckeho podielu chce previesť na tretiu osobu a že údajne má záujemcu, ktorý je

ochotný zaň zaplatiť 18 000 Eur. Mal tak za to, že súd prvej inštancie v intenciách charakteru a účelu
inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a
ani odporkyňa v odvolaní nespochybňuje existenciu závetu č. 1, len tvrdí, že s ním nebola oboznámená
a ani nepopiera, že chce sporný majetok scudziť tretej osobe, iba vyjadruje svoj subjektívny názor,
že ide o jeho účelové konanie s cieľom zabrániť jej nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom.

Nie mu je zrejmé, aké údajne nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie odporkyňa namieta,
lebo z obsahu jej odvolania vyplýva, že sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie stotožňuje a
žiadne iné odvolacie dôvody v odvolaní nekonkretizovala. Navrhovateľ bol toho názoru, že skutkové
okolnosti v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzájomnej súvislosti osvedčujú
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, a to prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým bude

naplnená požiadavka preventívnej ochrany jeho majetkových práv. K odporkyňou doloženému dôkazu-
ďalšiemu závetu z 9.10.2017, spísanému vo forme Notárskej zápisnice č. N 924/2017, Nz 35294/2017
ako závetu č. 2, navrhovateľ uviedol, že tento mu nebol v čase vydania napadnutého uznesenia známy,
pretože nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi Z.. E. S., pričom odporkyňa a ostatné
dedičky s ním odmietali komunikovať o priebehu dedičského konania a pred ním zostala existencia

závetu č. 2 zamlčaná. Bol toho názoru, že v kontexte špecifík konania o nariadení neodkladného
opatrenia argumentácia odporkyne, že podľa nej neskorší závet č. 2 zrušil skorší závet č. 1, po právnej
stránke neobstojí a je dokonca irelevantná. Uviedol, že ak je po podaní odvolania osvedčené, že existujú
dva závety, z ktorých jeden (závet č. 1) nebol v dedičskom konaní notárom preskúmaný a vyhodnotený vkonfrontácii s druhým (závet č. 2), tak nie je úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
podľa§324anasl.CSPprejudikovaťprávneotázkytvoriacepredmetkonaniavovecisamej,t.j.čizávety
popri sebe obstoja alebo nie a či má odporkyňa mu vydať sporný majetok alebo nie. Zmyslom konania

o nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž definitívne vyriešiť právny spor skutočných, resp.
zdanlivých dedičov, ale dočasne upraviť pomery strán sporu z vtedy, ak je osvedčené, že bez dočasnej
úpravy pomerov by bolo právo jednej z nich ohrozene. Mal za to, že všetky relevantné skutočnosti
pre nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčil a stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že jeho postavenie a postavenie odporkyne vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti je neisté a

skutočnosť, že odporkyňa osvedčeným spôsobom ponúka nehnuteľnosť na predaj tretím osobám, mal
za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery tak, aby právo strany sporu nebolo ohrozené. Uviedol tiež,
že mal vedomosť o úmrtí Z.. E.Á. S. a o prebiehajúcom dedičskom konaní. Príbuzní, ktorí boli účastníkmi
dedičského konania ho však o priebehu dedičského konania neinformovali a ihneď ako sa dozvedelo
tom, že závet č. 1 nebol v dedičskom konaní predložený ako dôkaz, tak spolu s otcom kontaktovali
príbuzných. Avšak nikto z rodiny nebol ochotný poskytnúť mu informácie, či dokumenty, aby si mohol

utvoriť kvalifikovaný názor o oprávnenosti výsledkov dedičského konania. Nemá tiež vedomosť, z akého
dôvodu sa odporkyňa dohodla s ostatnými dedičkami, že bude uhrádzať zálohové platby za elektrinu.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že postupovala v zmysle zákona,
keď otcovi žalobcu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, ponúkla jej spoluvlastnícky podiel na predaj,

ktorý namiesto toho, aby ju oslovil a chcel sa s ňou dohodnúť, radšej prostredníctvom žalobcu zvolil
súdnu cestu. Výzvou na uplatnenie predkupného práva chcela v prvom rade umožniť podielovému
spoluvlastníkovi, aby si v stanovenej lehote uplatnil svoje zákonné právo a aby si mohol odkúpiť od
nej spoluvlastnícky podiel v súlade so zákonom a až následne v prípade, že by ako spoluvlastník
nemal záujem o kúpu tohto jej spoluvlastníckeho podielu, by mohla pristúpiť k jeho predaju možnému

záujemcovi. Mala za to, že žalobca svojvoľne a bez právneho dôvodu nad rámec potrebný obmedzil
jej vlastnícke právo tým, že požiadal súd o vydanie neodkladného opatrenia. Uviedla, že ako
legitímna vlastníčka nehnuteľnosti je obmedzovaná vo svojich právach tým, že nemá žiaden prístup k
nehnuteľnosti. Aj vzhľadom na túto skutočnosť sa rozhodla svoj spoluvlastnícky podiel predať ostatným
spoluvlastníkom, resp. následne iným záujemcom. Je si tiež vedomá, že spolu s právami jej vyplývajú aj

povinnosti starať sa o svoj majetok a túto povinnosť si nemôže splniť, nakoľko jej nie je umožnený prístup
k jej majetku zo strany otca žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti. Poukázala na to, že v priebehu
dedičského konania nebola nikdy kontaktovaná ani žalobcom, ani jeho otcom, preto tvrdenie žalobcu,
že odmieta komunikovať o dedičskom konaní a jeho priebehu, označila za nepravdivé. Zároveň nie sú
jej známe žiadne právne predpisy, na základe ktorých by jej vyplývala povinnosť informovať kohokoľvek

o prebiehajúcom dedičskom konaní, pričom o smrti poručiteľa navrhovateľ mal vedomosť, rovnako ako
všetky potrebné údaje, na základe ktorých by získal potrebné informácie. O existencii závetu č. 1 sa
dozvedela až v čase doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení. Ak mal navrhovateľ pocit, že je
domnelým dedičom, mal možnosť si zistiť, ktorý notár bol ustanovený na prejednanie dedičstva po
poručiteľovi. Vzhľadom k tomu, že závet č.1 bol spísaný vlastnou rukou a nebol v notárskej úschove,

notár prejednávajúci dedičstvo, ani ona nemohla mať vedomosť o jeho existencii. Preto bolo práve
v záujme žalobcu ako domnelého dediča týmto závetom sa preukázať u notára prejednávajúceho
dedičstvo. Bola tiež toho názoru, že závet č.1 bol prekonaný závetom č.2 spísaným vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 9.10.2017, ktorý zrušil skorší závet, ako uviedla vo svojom odvolaní. Odporkyňa tiež
žiadala nepriznať žiadnej strane náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP, nakoľko je toho názoru,

že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, že sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na základe
uznesenia o dedičstve zo dňa 21.10.2019 č.k. 30D 257/2019-76.Postupovala v zmysle zákona, keď
ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel v rámci predkupného práva, a to, že žalobca zahájil svoje práva, o
ktorých nemala žiadnu vedomosť, jej nemôže byť na ťarchu a znášať trovy konania navrhovateľa. Mala
za to, že nemá žiadny podiel na vzniku tohto sporu a priznanie povinnosti na náhradu trov konania sa

jej javí ako neprimeraná tvrdosť voči nej.

11. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu
žalovanej poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 28.5.2020 a zotrval na svojom názore,
že súd prvej inštancie v intenciách charakteru a účelu inštitútu neodkladného opatrenia vymedzeného

pozitívnou procesno-právnou úpravou(§ 324 a nasl. CSP) dospel k správnym skutkovým zisteniam a
súhlasil s jeho skutkovými zisteniami a právnymi závermi v celom rozsahu. Konštatoval, že zmyslom
konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je definitívne vyriešiť právny spor skutočných, resp.
domnelých dedičov, ale dočasne upraviť pomery strán sporu vtedy, keď je osvedčené, že bez dočasnejúpravy pomerov by bolo právo jednej z nich (žalobcu) ohrozené. Opätovne akcentoval, že ak je
osvedčená existencia dvoch závetov, z ktorých jeden závet z 24.7.2002 nebol v dedičskom konaní
notárom preskúmaný a vyhodnotený v konfrontácii s druhým závetom z 9.10.2017, nie je úlohou súdu

v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP prejudikovať právne otázky
tvoriace predmet konania vo veci samej, t.j. či závety popri sebe obstoja alebo nie a či mu má odporkyňa
vydať sporný majetok alebo nie. Odporkyňa podľa neho vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne nové
relevantné skutkové tvrdenia a nepredkladá žiadne nové dôkazy, v podstate priznáva rozhodujúce
právne skutočnosti, ktoré tvrdil a preukazoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré

súd prvej inštancie považoval za osvedčené. Uviedol, že odporkyňa priznáva, že existujú dva závety, z
ktorých jede závet č.1 z roku 2002 nebol v dedičskom konaní prejednaný a zároveň priznáva, že sporný
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v Modre podľa neho mal zdediť on, chcela a chce previesť
na tretiu osobu. Jeho otec ju upozornil na sporný charakter takéhoto prevodu, ktorý by bol spôsobilý
zasiahnuť do jeho majetkových práv. Nebolo mu zrejmé, aké nesprávne skutkové zistenia odporkyňa
vytýkalasúduprvejinštancieažiadneinéodvolaciedôvodyvodvolaníneuviedla.Navrhovateľnesúhlasil

ani s novou námietkou odporkyne o údajnej existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle §
257 CSP, za ktoré označuje skutočnosť, že ako spoluvlastníčka bola do katastra nehnuteľností zapísaná
na základe uznesenia zo dňa 21.10.2019 č.k. 30D 257/2019-76. Poukázal na to, že odporkyňa tieto
námietky nezniesla v odvolaní, ale až vo vyjadrení, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania
protiuzneseniuanevideldôvodprepoužitievýnimkyvust.§257CSPprerozhodnutieotrováchkonania.

Uviedol tiež, že po skončení dedičského konania a objavení závetu z roku 2002 odporkyňa s ním
odmietala komunikovať v danej záležitosti a poskytnúť mu akúkoľvek súčinnosť a písomnosti týkajúce
sa dedičského konania, vrátane uznesenia o dedičstve zo dňa 21.10.2019 č.k. 30D 257/2019-76 a
namiesto toho v čase panujúcej právnej neistoty v otázke správnosti výsledkov dedičského konania
začala podnikať úkony smerujúce k odplatnému scudzeniu sporného spoluvlastníckeho podielu na

nehnuteľnosti v J., čo aj sama priznáva. Uviedol tiež, že odporkyni nikto nebránil a nebráni vo vstupe na
nehnuteľnosť. Jeho otec, ktorý sa o nehnuteľnosť dlhé roky stará, jej ochotne nehnuteľnosť sprístupní
a odporkyňa má možnosť zaobstarať si kľúče k nehnuteľnosti aj od ostatných členov rodiny, o čom má
vedomosť. Preto zotrval na nároku na náhradu trov konania.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne je dôvodné.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa odseku 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala.

15. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné
opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť

dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že
súd nemá náležite zistený skutkový stav. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou navrhovateľa
osvedčiť opodstatnenosť uplatneného nároku jednak tvrdením a jednak označením vykonať sa majúcich
dôkazov, a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo obavu z
ohrozenia exekúcie.

Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených
práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,
ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri tomto dôvode bezodkladnej úpravy pomerovide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou,
ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť
určitápovinnosťaleboobmedzenie.Potrebanaliehavejanevyhnutnejúpravypomerovspočívavtom,že

nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo
nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci
existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej
situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí
zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

16. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené
pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie
nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu.
Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných

skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej
ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny
vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je

potrebné bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie. Už z označenia „neodkladné opatrenie“ je
zrejmé, že musí ísť o naliehavú, bezprostrednú, neodkladnú potrebu úpravy pomerov jeho nariadením.
Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených

dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné
prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti, primeranosti a neodkladnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len

podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

17. Navrhovateľ na preukázanie svojich skutkových tvrdení ohľadom ním navrhovaného neodkladného
opatrenia pripojil k návrhu LV č. XXX pre kat. územie J., závet zo dňa 24.7.2002, výzvu odporkyne na
uplatnenie predkupného práva zo dňa 26.2.2020, adresovanú jeho otcovi N. D., súhlas OS Bratislava III

na nahliadnutie do spisu 30D 257/2019, ako aj Opatrenie v súvislosti s Covid 19. Na základe skutkového
vymedzenianávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianavrhovateľomanímdoloženýchuvedených
listinných dôkazov súd prvej inštancie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel
a uložil odporkyni povinnosť zdržať sa nakladania a vykonávania akýchkoľvek právnych úkonov
smerujúcich najmä k scudzeniu, predaju, zámene, darovaniu, prenájmu, zaťažovaniu záložným právom,

právom zodpovedajúcim vecnému bremenu alebo akýmkoľvek iným právom či ťarchou v prospech tretej
osoby, zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva, poskytovaniu spoluvlastníckeho podielu ako
zábezpeky, vkladaniu spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby,
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti
5/48 na nehnuteľnosti: pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 546 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 686 m2, druh pozemku: záhrada
a stavbe súpisné č. XX stojacej na pozemku parcela registra „C“ č. XX, popis stavby: rodinný dom,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre
okres Pezinok, obec Modra, katastrálne územie J.. Navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci vydania dedičstva po poručiteľovi Z.. E. S. Q..

XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, XXX XX U., M. D. XX.XX.XXXX a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
Odvolací súd pri preskúmaní odvolateľkou napadnutého tohto uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia nemohol neprihliadnuť na ňou predložený listinný dôkaz-závet zo dňa 9.10.2017, spísaný
vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorého bolo aj prejednané dedičské konanie po poručiteľovi

Z.. E. S.. Týmto bola spochybnená osvedčennosť nároku navrhovateľa na ním navrhované nariadenie
neodkladného opatrenia, a to aj bez toho, aby sa závety č.1 z roku 2002 a č. 2 z roku 2017
vyhodnocovali, a bez prejudikovania záveru vo veci samej, pretože neodkladné opatrenie nemožno
vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcichprijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia
neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a
dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), pričom v čase vydania uznesenia súdom prvej
inštancie dňa 15.4.2020 už závet č. 2 zo dňa 9.10.2017, spísaný vo forme notárskej zápisnice, existoval
a odporkyňa tento mohla doložiť až spolu s odvolaním proti napadnutému uzneseniu a za takejto situácie
nemožno nárok navrhovateľa považovať za osvedčený pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného
opatrenia. Odvolací súd len navyše poukazuje aj na rozporné tvrdenia navrhovateľa, ktorý v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že k nálezu holografického závetu č.1 z roku 2002 došlo
po právoplatnom skončení dedičského konania po poručiteľovi a vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne
uviedol,žesamozrejmemalvedomosťoúmrtíZ..E.S.aoprebiehajúcomdedičskomkonaníaihneďako
sa dozvedel o tom, že závet č.1, nebol v dedičskom konaní predlžený ako dôkaz (takže o jeho existencii
by bol mal mať v čase prebiehajúceho dedičského konania vedomosť, čo je v rozpore s jeho tvrdením
v návrhu, že k jeho nálezu došlo po právoplatnom skončení dedičského konania, a tento v dedičskom

konaní nepredložil), tak spolu s otcom kontaktovali príbuzných. Sám navrhovateľ v jeho vyjadrení
argumentuje tým, že zmyslom konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je definitívne vyriešiť
právny spor skutočných, resp. domnelých dedičov, ale dočasne upraviť pomery strán sporu vtedy, keď
je osvedčené, že bez dočasnej úpravy pomerov by bolo právo jednej z nich (žalobcu) ohrozené. Keďže
však ním uvedený nárok bez pochybností nemožno považovať za osvedčený, naopak spochybnený

odporkyňou doloženými listinnými dôkazmi, nebolo možné ním navrhovanému neodkladnému opatreniu
vyhovieť.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
nesprávne podľa § 388 CSP zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 a §
255 ods. 1 CSP a odporkyni, úspešnej v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
voči navrhovateľovi v plnom rozsahu.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.