Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119201255
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119201255.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: U. O., A.. XX.XX.XXXX,

W.V. O.A. XX, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom
Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: P. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, XXX XX F., právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Jána Garaja, advokáta so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, v spore
o zaplatenie 38.000 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 38.000 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.01.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu vo výške 38.000 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo veci samej
odôvodnil tým, že na žalovaného podal trestné oznámenie, kde vyšetrovateľom policajného zboru dňa
13.11.2017 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), d)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ v presne nezistenom období v roku 2016 v
Prešove si od U. O. zabezpečil možnosť disponovať s účtom číslo X. a bez vedomia a súhlasu vlastníka
tohto účtu vykonal bezhotovostné prevody dňa 25.11.2016 v sume 220 Eur, 22.12.2016 v sume 230 Eur,

dňa 03.01.2017 v sume 210 Eur v prospech účtu X. a tiež nevrátil po dohode sumu v hodnote 38.000
Eur, ktorú mu žalobca poskytol za účelom, aby neprepadli štátu, čím ho uviedol do omylu a spôsobil
mu škodu. Po dlhodobejšom prehováraní zo strany žalovaného mu žalobca podľahol a dňa 28.04.2016
s ním odišiel do Prima banky. V Prima banke mal žalobca viacero účtov, ku ktorým má dispozičné právo
aj žalovaný. V Prima banke sa žalobca dozvedel, že žalovaný prepísal finančné prostriedky vo výške
58.000 Eur na svoj termínovaný vklad, údajne z dôvodu, aby neprepadli štátu. Finančné prostriedky
žalobcu previedol za prítomnosti riaditeľky Prima banky, ktorej sľúbil, že vklad, ktorý on tam zoberie bol

viazaný na dva roky a že po dvoch rokoch môže žalobca a žalovaný vybrať vklad, ktorý bude mať dobré
úroky. Dňa 06.04.2017 žalobca navštívil banku a zistil, že žalovaný mu vyberal finančné prostriedky z
jeho osobného účtu bez jeho vedomia. Stratil k nemu dôveru, a preto požaduje, aby žalovaný mu vydal
bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa jedná o jeho peňažné prostriedky.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 03.04.2019, v ktorom
žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Nárok žalobcu poprel v celom rozsahu. Uviedol, že je

pravdou, že zo strany žalobcu bolo na žalovaného podané oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že žalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky trestného činu podľa § 221 ods. 1, 3
písm. a), d) Trestného zákona, avšak toto trestné stíhanie bolo dňa 03.04.2018 zastavené, nakoľko po
ukončení vyšetrovania vyšetrovateľ v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania konštatoval,že skutok žalovaného nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Žalovaný nepopiera,
že zo strany žalobcu prijal sumu 58.000 Eur, popiera však skutkový základ, o ktorý opiera svoju žalobu
žalobca a to tvrdiac, že zo strany žalovaného bol uvedený do omylu, že s prevodom predmetnej sumy

na žalovaného nebol uzrozumený a fabulujúc, že v danom prípade išlo o konanie, ktoré bolo v rozpore
s jeho skutočnou vôľou. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré uviedol pred výsluchom pred
vyšetrovateľom, keď uviedol, že v prípade prevodu sumy 58.000 Eur na jeho účet bolo neskôr žalobcovi
vrátených 20.000 Eur. Išlo v tomto prípade o slobodné rozhodnutie a vážne rozhodnutie žalobcu, o
prejav vďaky za úctu, rešpekt a starostlivosť žalovaného ako o žalobcu, tak aj o jeho nebohú manželku

v uplynulých rokoch. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa o žalobcu a jeho nebohú manželku vzorne
staral, dbal a zabezpečil ich základné potreby a čoraz potrebnejšiu zdravotnú starostlivosť, žalobca
sa mu chcel nejakým spôsobom revanšovať a keďže v danom čase disponoval určitými finančnými
prostriedkami, zvolil takúto formu zadosťučinenia. Samotná riaditeľka banky jasne pred vyšetrovateľom
policajného zboru deklarovala, že v roku 2016 sa do pobočky Prima banky dostavil žalobca, ktorý
prejavil slobodnú a vážnu vôľu vybrať svoje finančné prostriedky v hotovosti s cieľom previesť ich na

príbuzného.Dňa28.04.2016saopakovanedoPrimabankydostavilžalobca,ajvprítomnostižalovaného
a svoju vôľu previesť finančné prostriedky v sume 58.000 Eur na žalovaného zopakoval. Žalobca nemal
vúmyslesdanýmifinančnýmiprostriedkamianiďalejdisponovať,čopotvrdilreakciounanávrhriaditeľky
pobočky, aby bol aj on vedený ako disponent na novozaloženom účte. Žalobca napriek opakovaným
výzvam riaditeľky pobočky Prima banky prejavil svoju vôľu, že vie čo robí, je s tým uzrozumený a na

prevodoch trvá. Žalovaný je presvedčený, že konanie žalobcu spočívajúce v odvďačení za žalovaného,
za starostlivosť, pomoc a prívetivý prístup v posledných rokoch bol uskutočnený slobodne, vážne, bez
akéhokoľvek nátlaku, či uvádzaní žalobcu do stavu omylu. V čase prevodu finančných prostriedkov
v sume 58.000 Eur žalobca na žalovaného bol plne právne spôsobilý, plne uzrozumený so svojím
konaním, ako aj s jeho následkami, a preto sa žalovaný so žalobou nestotožňuje, považuje ju za

neopodstatnenú a ako dôsledok manipulatívneho vplyvu aktuálnej opatrovateľky žalobcu, kde práve táto
je osobou, ktorá sa špekulatívnym spôsobom snaží dostať žalobcu ku konaniu, následkom ktorého by
bol práve na jej strane zisk neoprávneného prospechu a bezdôvodného obohatenia sa.
3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, vypočutím svedkov, listinnými dôkazmi, pripojeným
vyšetrovacím spisom Č.Q.:E.-XXX/X-Q.-F.-XXXX a zistil tento skutkový stav:

4. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odboru kriminálnej polície Č.:E.-
XXX/X-Q.-F.-XXXX zo dňa 07.07.2017 bolo trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu podvodu podľa
§221ods.1,ods.3písm.a),d)Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťžalovanýodmietnuté,nakoľko
nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Voči

predmetnému uzneseniu podal žalobca dňa 08.08.2017 sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry
Prešov zo dňa 02.11.2017 číslo XPnXXX/XX/XXXX-X
bolo rozhodnutie vyšetrovateľa podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené a bolo mu
uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že uznesenie
zo dňa 05.02.2016 je nezákonné, preto ho prokurátor zrušil s povinnosťou vyšetrovateľa policajného

zboru vykonať ďalšie úkony podľa samostatného pokynu prokurátora. Po vykonaní týchto, prípadne aj
všetkých ostatných potrebných úkonov, je potrebné vyhodnotiť dôkazný stav a rozhodnúť, či ide o trestný
čin alebo či nie je dôvod na iné rozhodnutie.

5. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odboru kriminálnej polície Č.:E.-

XXX/X-Q.-F.-XXXX zo dňa 13.11.2017 bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ v presne nezistenom
období v roku 2016 v Prešove E. U. O. zabezpečil možnosť disponovať s účtom číslo X. a bez vedomia
a súhlasu vlastníka tohto účtu vykonal bezhotovostné prevody dňa 25.11.2016 v sume 220 Eur, dňa
22.12.2016 v sume 230 Eur a dňa 03.01.2017 v sume 210 Eur v prospech účtu X. a tiež nevrátil po

dohode sumu v hodnote 38.000 Eur, ktorú mu predtým poskytol U. O. za účelom, aby tieto peniaze
neprepadli v prospech štátu, čím ho tak uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 38.660 Eur.

6. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je výpis zo spoločnosti Prima banka z účtu XXXXXXXXXX, z ktorého
vyplýva prevod sumy 58.000 Eur dňa 28.04.2016 na číslo účtu X..

7. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, odboru kriminálnej polície Č.:E.-
XXX/X-Q.-F.-XXXX zo dňa 03.04.2018 bolo trestné stíhanie podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), d)
Trestného zákona zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci.Vyšetrovateľ dospel k záveru, že v tomto prípade nebolo preukázané úmyselné konanie páchateľa
majúce znaky trestného činu alebo iného správneho deliktu. Rovnako nebolo preukázané ani to, že by
sa žalovaný mal dopustiť uvedeného skutku, pretože poškodený U. O. na základe upozornenia riaditeľky

pobočky Prima banky Slovensko G.. P. P. sa rozhodol dobrovoľne previesť finančné prostriedky na
účet vedený v Prima banke na P. Y., ku ktorému mal navyše dispozičné právo. Dispozičné právo mal
rovnako aj P. Y. k bežnému účtu poškodeného, ktoré spočíva v tom, že disponent má k osobnému účtu
oprávneniesamostatnevkladaťavyberaťfinančnéprostriedky,akoajvykonávaťbezhotovostnéprevody
finančných prostriedkov. Týmto uznesením však nie sú dotknuté práva poškodeného na uplatnenie

jeho zákonných nárokov cestou občianskeho súdneho konania. Voči uvedenému rozhodnutiu podal
žalobca dňa 15.05.2018 sťažnosť, pričom rozhodnutím Okresnej prokuratúry Prešov číslo XPvXXX/XX/
XXXX-XX zo dňa 18.06.2018 bola sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vydaného vyšetrovateľom odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zamietnutá, pretože sťažnosť
nebola dôvodná. Prokurátor uviedol, že zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Trestného
zákona spácha páchateľ vtedy, ak na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie

niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu a čin spácha
na chránenej osobe. V tomto prípade celý vzťah oznamovateľ - podozrivý možno charakterizovať ako
občianskoprávny spor, keď poškodený napriek viacerým výzvam riaditeľky pobočky banky sa rozhodol
previesť finančné prostriedky na účet, ktorým bez akýchkoľvek obmedzení disponoval podozrivý a
je predovšetkým na účastníkoch tohto právneho vzťahu, aby dbali na ochranu svojich majetkových

záujmov. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní nie je pôsobiť v postavení vymáhača dlhov zo
súkromnoprávnych vzťahov pre jednu zo strán sporu a tak neprípustným spôsobom nahrádzať činnosť
iných orgánom na riešenie týchto sporov kompetentných, neprípustne zvýhodňovať jednu stranu sporu
na úkor protistrany pod hrozbou trestného postihu.

8. Žalobca súdu uviedol, že po smrti jeho manželky bola pre neho situácia ťažká, nakoľko zostal sám,
nemali deti. Rodina v Prešove mu nepomohla, zostal sám, preto sa obrátil na žalovaného, ktorý v roku
2015 sa náhodou u neho zastavil, či nepotrebuje pomoc. V tom čase bol na dvore a túto pomoc prijal.
Žalovaný pred políciou tvrdil, že 3 roky dozadu sa staral o jeho manželku, nie je to pravda. Manželka
do decembra roku 2015 bola zdravá, podala si žiadosť o kúpeľnú liečbu na rok 2016. Do decembra

2015 jej nič nebolo. Žalovaný klame, podvádza, nie je to pravda. Rozvážal stravu pre firmu, a preto
vôbec nie je pravda, že by s manželkou sa o nich staral 24 hodín denne. Manželku dvakrát zaviedol na
vyšetrenie, inak sa im vôbec nevenoval. Stravu si objednal sám, aj si ju sám zaplatil. V sobotu a v nedeľu
si zabezpečovali stravu sami. Vôbec nie je pravda, aby mu ju zabezpečoval žalovaný. Ani jeden rohlík
mu nekúpil, žalovaný klame. O deviatej ráno už musel byť žalovaný na pracovisku, preto s manželkou

využívali taxík alebo išli autobusom, ak niečo potrebovali. Manželka mala 12 týždňov sadru na ruke,
spadla v kúpeľni, mala zlomeninu. V tom čase žalovaný pracoval na chirurgickom oddelení v Prešove,
no 3 mesiace pre ňu neurobil nič. Následne manželka zomrela, a preto žalovaný mu z vlastnej iniciatívy
sám navrhol, aby išli do banky a tieto peniaze má dať na jeho účet, aby neprepadli v prípade jeho smrti
štátu. Manželka zomrela 30. marca 2016. Bol v citovom rozpoložení, cítil sa sám, preto sa dohodli, že

sumu 58.000 Eur prevedie na jeho účet. Bol majiteľom jedného osobného účtu, ale aj termínovaného
účtu. Dohodli sa však so žalovaným, že peniaze zostanú na spoločnom účte po dobu dvadsiatich štyroch
mesiacov, že s týmito peniazmi, ktoré zo svojho osobného účtu vložil na terminovaný účet sa po dobu
dvadsiatich štyroch mesiacov nebude hýbať. Potom sa dohodli, že sú disponentami tohto účtu, že sa
vyberú úroky a za tieto úroky sa opraví kúpeľňa. Neskôr išiel do mesta a zastavil sa v banke, pričom

zistil, že z jeho osobného účtu žalovaný bez jeho vedomia uskutočnil 3 výbery a zobral mu sumu 220
Eur 3-krát, spolu 660 Eur. Keď sa žalovaného pýtal, prečo bez jeho vedomia z jeho osobného účtu
vyberá peniaze, žalovaný mu na to neodpovedal. Tvrdil, že mu zo svojej výplaty pošle splátku 220 Eur.
Opätovne navštívil banku, no zistil, že peniaze mu žalovaný nevrátil. Následne na žalovaného podal
trestné oznámenie. Žalovaný mu sľúbil, že peniaze vráti. Potom sa začal vyhovárať, že peniaze nemá.

Do banky išiel práve z iniciatívy žalovaného, ktorý mu tvrdil, že zomrie bez detí, bez manželky, tieto
peniaze prepadnú štátu. Nedovolil mu s týmito peniazmi vyberať, dôveroval mu a zistil, že klame. Po
dvoch rokoch nemá peniaze a nemá sa oňho kto starať. Neskôr stretol pani X., ktorá mu v ťažkej situácií
pomohla. Žalovaného vyzval na vrátenie sumy, je to jeho vlastníctvo, ktoré chce späť a nikto nemá právo
do jeho vlastníctva zasahovať. O žiadne darovanie sa nejednalo, žiada vrátiť svoje peniaze späť. Ich

dohoda bola taká, že žalovaný nebude s týmito peniazmi hýbať, že peniaze ostanú na jeho účte, po
dvoch rokoch sa vyberú úroky a žalovaný mu urobí kúpeľňu. Žalovaný bol drzý a vyberal peniaze, klamal
ho, ktoré použil na svoje osobné účely. Žalovanému prestal dôverovať, nakoľko vyberal peniaze z jeho
účtu, veril mu a on ho sklamal. Po dobu jeho života žalovaný s peniazmi nemal hýbať.9. Žalovaný súdu uviedol, že dva týždne predtým ako mu ujo previedol peniaze ho poprosil, či môže
k nemu zájsť, že mu chce prepísať finančnú hotovosť, potešil sa. Ujo doniesol z domu vizitku z banky,

kde mal zatelefonovať tam uvedenej pracovníčke. Dohodli si termín a spolu navštívili pobočku Prima
banky. Žalobca tam mal porozhadzované peniaze, preto sumu 20.000 Eur zjednotili z viacerých účtov,
tieto peniaze dali ujovi s tým, že tieto peniaze potrebuje na rekonštrukciu domu. Sumu 40.000 Eur mu
ujo daroval s tým, že si má zriadiť terminovaný vklad. Tento terminovaný vklad si zriadil, o mesiac išli do
banky znova, kde suma 40.000 Eur zo strany žalobcu mu bola darovaná a to práve z dôvodu, že sa staral

o jeho manželku, pričom 20.000 Eur mal na svojom termínovanom účte. V decembri rozbil auto, dostal
šmyk, z toho dôvodu potreboval auto opraviť, keďže mal disponentské právo k účtu žalobcu, urobil 3-
krát výbery po 220 Eur, kúpil nové elektróny, nakoľko auto bolo potrebné užívať aj pre potreby uja. Pokiaľ
ide o tetu, bola to sestra jeho babky. Na pohrebe jej babky sa so žalobcom stretli a poprosil ho, aby jeho
manželke pomohol. V tom čase bol zamestnaný, kde jeho pracovná doba v O. O. bola od desiatej do
druhej poobede. Žalobcovi bol nonstop k dispozícii, pomáhal aj jeho manželke, robil im nákupy, vozil ich

na vyšetrenia. Snažil sa pre nich urobiť všetko. Išiel im nakúpiť, vozil ich na vyšetrenia. Tete vybavil aj
W.Č.. Snažil sa jej vybaviť najlepšie zariadenie ako vedel, platilo sa tam 500 Eur, ujo dal trvalý príkaz, za
tetou chodil pravidelne. Keď teta zomrela, obstaral pohreb, kar, urnu, tetu dal pochovať. O toto všetko sa
postaral sám. Teta bola v W., bola inteligentná, pričom žiadala žalobcu, aby prepísal dom aj peniaze na
neho. Žalobca jej sľúbil, že tak urobí. Aj po tetinej smrti sa o uja staral a zabezpečoval mu starostlivosť.

Rovnako ujo prepísal nejaké pozemky svojmu synovcovi, no neskôr zmenil plány. Začal ho žiadať, aby
mu vrátil 40.000 Eur. Tých 40.000 Eur mu bolo darovaných. Sumu 20.000 Eur ujovi vrátil a zvyšok bola
jeho starostlivosť. Babka mu chcela prepísať byt, no ten prepísala sestre s tým, že on dostal peniaze
od uja. Sumu 20.000 Eur mu previedol ujo na terminovaný vklad na jeho meno, mal právo disponovať
s týmto účtom. Táto mala slúžiť na rekonštrukciu domu. Druhá suma zo zozbieraných financií vo výške

40.000 Eur bola predmetom darovania, ujo mu ju daroval. Založili termínovaný účet na jeho meno, túto
sumu tam vložil, po dvoch rokoch sa mala vybrať a za úroky mal urobiť ujovi kúpeľňu. Ujo mal ešte
osobný účet, kde mal 10.000 Eur, čiže spolu mal ujo k dispozícii sumu 30.000 Eur. Vždy sa snažil
pomôcť, či žalobcovi alebo jeho manželke, pracoval zhruba za príjem 300, 400 Eur, z toho 200 Eur
dal na benzín a nemal z čoho poskytovať ďalšiu starostlivosť, preto si musel nájsť ďalšie zamestnanie.

Sumu 660 Eur ujovi vrátil.

10. Svedkyňa Y. X. súdu uviedla, že bola svedkom toho, ako žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie
poskytnutých peňazí. Bola svedkom aj stretnutia žalobcu so žalovaným v dome žalobcu a potom v
reštaurácii A. X., kde žalovaný sľúbil žalobcovi, že mu poskytnuté peniaze vráti. Žalobcovi pomáha, stará

sa o neho, nie je však jeho opatrovateľkou, nepoberá žiadny opatrovateľský príspevok. Perie mu prádlo,
poskytuje stravu a starostlivosť, ktorú potrebuje. Žalobca za ňou prišiel koncom apríla domov, požiadal
ju o pomoc, či by mu nepomohla, keďže mu manželka zomrela a rodina sa o neho nestará. V tom
dome urobila poriadok. Žalobca mal cez týždeň zabezpečené obedy, v sobotu a nedeľu ich nemal, preto
ho brala ku nej domov a poskytovala mu stravu. Keď prišla do domu žalobcu, žalobca jej uviedol, že

žalovaný mu zobral peniaze a povyberal mu po 220 Eur. Žalobca spísal závet, potom jej daroval dom.
Od konca apríla roku 2016, keď prišla do domu žalobca bol v hroznom stave, bol v horúčkach, mal
problémy s prieduškami. Povedala mu, že musí ísť k lekárovi. Následne jej povedal, že nie, lebo bol ho
navštíviť žalovaný, ktorý mu povedal, že má len ležať. Ako zdravotník mu žalovaný mal poskytnúť prvú
pomoc, mal auto a mal ho hneď odviesť k lekárovi. Sama išla za lekárom žalobcu, ten mu predpísal

lieky. Do dňa trikrát chodila žalobcovi podávať lieky, bol na infúziách, bol v hroznom stave. Keď sa prišla
starať o žalobcu, žiadne peniaze ju nezaujímali. Vozila žalobcu k lekárovi, upratovala mu a dala ho do
poriadku, nakoľko bol vo veľmi zlom stave.

11. Svedkyňa P. Y. uviedla, že o žalobcu, keď ešte žila jeho manželka sa staral žalovaný. Manželka

žalobcu sa vyjadrila, že ak sa žalovaný o ňu bude starať, dostane nejaké peniaze. Žalovaný im
zabezpečoval riadnu starostlivosť. Žalovaný poskytoval žalobcovi starostlivosť v priebehu roka 2014,
2015, na dátumy si presne nespomína. Vtedy zdravotný stav manželky žalobcu nebol dobrý, bola ležiaca
aj v roku 2017. Žalovaný jej povedal, že J. O. mu chce dať nejaké peniaze, že spolu pôjdu do banky. Bola
prítomná ako žalobca sedel na lavičke a hľadali banku spolu so žalovaným. V tom čase Prima banka

sa ešte v Maxe nenachádzala, preto sa dohodli so žalobcom, že pôjdu na druhý deň. Ujo tam bol, vedel
a čakal žalovaného, kým on nenájde pobočku Prima banky. Manželka žalobcu mala ruku obviazanú,
potrebovala lekársku pomoc, spolu s bratom ju odviezli na chirurgiu do monobloku. Následne sa vrátili,
sedeli v kuchyni, kde bol prítomný žalobca, jeho manželka, ona s bratom, kde sa rozprávali s tetou vtom slova zmysle, že ak žalovaný im bude poskytovať starostlivosť, dostane nejakú sumu. Keď žalovaný
nevedel pre nich zabezpečovať starostlivosť, zabezpečovala ju ona. V máji 2015 potratila, a preto sa
sama potrebovala dať do poriadku, musela riešiť seba a svojich lekárov. Žalobca to vedel, že potratila

a od tohto obdobia už ona prestala žalobcovi starostlivosť poskytovať.

12. Z vyšetrovacieho spisu Č.:E.-XXX/X-Q.-F.-XXXX súd oboznámil výpoveď riaditeľky banky G.. P. P.
zo dňa 27.06.2017, z obsahu ktorej vyplýva, že bola riaditeľkou pobočky Prima banky, kde jej náplňou
práce bola práca s klientmi. Žalobca bol ich dlhodobým klientom, mal u nich vedené osobné, ako aj

termínované vklady. Žil s manželkou a boli bezdetní. V roku 2016 v mesiaci apríl prišiel na pobočku
Prima banky na P. XX žalobca s tým, že chce zo svojho bežného účtu vybrať celú hotovosť, všetky
peniaze a odovzdať ich žalovanému. Prišiel vtedy sám, že všetko chce vybrať. Vravela mu, či naozaj
chce takto urobiť, ide o vysokú sumu 60.000 Eur. Vtedy jej žalobca povedal, že áno, pretože je to jeho
príbuzný a chce mu všetko dať. Odporúčala mu, či je to múdre a či nie je lepšie ísť za notárom. Žalobca
na tom trval. O dva či tri týždne prišli spolu žalobca so žalovaným, kde dňa 28. apríla 2016 otvorili

žalovanému účeta peniaze F. O. v sume 58.000 Eur presunuli na účet žalovaného. Navrhla, aby žalobca
bol v podpisovom vzore a aby mal aspoň nejaké práva. Obidvaja s tým súhlasili. Vtedy presunuli na
účet žalovaného väčšinu z peňazí F. O.. Pán žalobca mal ešte jeden vklad 7.000 Eur, ktorý kvôli úrokom
nechali ešte 1 mesiac. Až keď skončil termínovaný vklad, aj túto sumu presunuli na účet žalovaného,
opäť prišli spolu. Žalobcu viackrát vyzývala, či je si vedomý toho čo robí. Bola medzi nimi dohoda,

viac to nerozoberali. Čo sa týka žalobcu, ktorý presunul peniaze žalovanému, 28.04.2016 dal žalobca
dispozičné právo k svojmu osobnému účtu žalovanému, v januári 2017 mu toto dispozičné právo zrušil.
Disponentúčtumáoprávneniesamostatnevkladaťavyberaťfinančnéprostriedky,respektívevykonávať
bezhotovostné prevody finančných prostriedkov. Niekedy v máji 2017 prišiel žalobca na pobočku a
opýtal sa, či mu boli na jeho účet poukázané peniaze v sume 38.000 Eur, ale žiadne neprišli. Vtedy sa

vyjadril tak, že mladý mu tieto peniaze vzal a že ide to riešiť cestou polície. Žalovaný mu vrátil 20.000
Eur, o čom svedčí aj pohyb na účte oboch klientov. Z výpovede G.. P. P. zo dňa 07.02.2018, ktorú súd
oboznámil z vyšetrovacieho spisu, tá zotrvala na svojej skoršej výpovedi, uviedla, že koncom októbra
2017 prišiel žalobca na pobočku s nejakou pani s požiadavkou, že chce na ňu presunúť 20.000 Eur, bola
im opäť ponúknutá možnosť, aby to riešili bezhotovostne prevodom, ale požadovali o výber hotovosti. V

zmysle všeobecných obchodných podmienok banky je potrebný výber hotovosti nad 5.000 Eur nahlásiť
minimálne 3 pracovné dní vopred, takže nahlásili hotovostný výber až na 06.11.2018. Dňa 02.11.2018
prišiel žalobca na pobočku sám kvôli inej veci a osobne sa ho opýtala, kto bola tá pani. Bola to jeho
opatrovateľka. To už trochu zvýšila hlas a povedala mu, že je nepoučiteľný a aby prestal rozdávať svoje
peniazezaživota.Nechurobíaideknotároviaspíšezávet.Žalobcajejpovedal,žemápravduapožiadal

o storno nahláseného vyberú, čo aj sám podpísal.

13. Z listu Okresnej prokuratúry Prešov XPnXXX/XX/XXXX-X zo dňa 02.11.2017 vyplýva: V prílohe vám
po vykonaní previerky spisu zasielam spis a uznesenie, ktorým som rozhodol o sťažnosti oznamovateľa
proti vášmu uzneseniu o odmietnutí veci. Konštatujem, že vaše uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. d)

Trestného poriadku bolo nesprávne, vydané predčasne s poukazom na dôvody sťažnosti oznamovateľa.
Z uvedeného dôvodu vám opatrením v zmysle § 230 ods. 2 písmena a) Trestného poriadku ukladám:
- začať trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného
zákona, po konkretizovaní skutkovej vety aj vo vzťahu k sume 660 Eur, ktorá bola vybratá z bežného
účtu oznamovateľa

- po začatí trestného stíhania vypočujte k veci oznamovateľa, podozrivého, svedkov uvádzaných
oznamovateľom v podanej sťažnosti, zabezpečte listinné dôkazy k účtu a termínovanému vkladu. V
prípade, ak poškodený a podozrivý budú vypovedať v intenciách výpovede pred začatím trestného
stíhania, vykonajte medzi nimi konfrontáciu, najmä či išlo o darovanie financií a k oprávnenosti
disponovať prostriedkami na účte za života oznamovateľa.

V rámci procesnej samostatnosti vykonajte ďalšie procesné úkony. Až po vykonaní uvedených úkonov
bude možné vo veci stanoviť ďalší postup. Uznesenie o začatí trestného stíhania doručte na tunajšiu
prokuratúru v lehote 10 dní od doručenia tohto pokynu.

14. Súd na pojednávaní oboznámil aj správu Prima banky zo dňa 09.01.2018 vec - žiadosť o podanie

správy odpoveď, z obsahu ktorej vyplýva, že na základe žiadosti doručenej banke dňa 04.01.2018
pod Č. Č.:E.-XXX/X-Q.-F.-XXXX o poskytnutie informácií, banka oznámila, že P. Y., A. XX.XX.XXXX
na základe ich prešetrenia podľa mena a dátumu narodenia vyššie menovaná osoba mala v Prima
banke Slovensko, a.s. zriadené a vedené účty číslo X. XXXXXXXXXXXXXXX osobný účet vedený od28.04.2016 do 27.11.2017 disponentami účtu P. Y. Y. U. O.. Výpis z účtu za obdobie 28.04.2016 až
27.11.2017 sa nachádza v prílohe. Naviazané účty X., termínovaný vklad, účet vedený od 17.05.2016 do
14.02.2017, účet X., termínovaný vklad vedený od 28.04.2016 do 18.01.2017, X., sporiaci účet vedený

od 28.04.2016 do 26.10.2016 a účet X., sporiaci účet vedený od 28.04.2016 do 29.09.2016. Zároveň
s účinnosťou od 01.08.2017 sa Prima banka stala v dôsledku zlúčenia nástupníckou spoločnosťou po
Sberbank Slovensko, a.s.

15. Súd rovnako oboznámil správu Unicredit bank nachádzajúcu sa na čísle listu 109 vyšetrovacieho

spisu zo dňa 08.01.2018, z ktorej vyplýva, že žalovaný je majiteľom účtu XXXXXXXXXX, kde jeho
aktuálny zostatok na účte je 52,46 Eur.

16. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v tomto prípade sa jedná o neplatný právny úkon, nakoľko
došlo medzi žalobcom a žalovaným k darovaniu pre prípad smrti. Ak by súd sa s týmto jej právnym
názorom nestotožnil, mala za to, že v tomto prípade bolo konanie žalovaného v hrubom rozpore s

dobrými mravmi a z tohto dôvodu žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Na príslušenstve, ktoré bolo
uvedené v žalobnom petite žalobcu na pojednávaní dňa 25.11.2019 netrvala.

17. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 25.11.2019 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného,
ktorý dňa 25.11.2019 požiadal súd o odročenie tohto termínu pojednávania, a to z dôvodu potreby

študovania spisu v trestnej veci vedenej na Obvodnom oddelení policajného zboru Sabinov pod číslom
Č.:E.-XXX/SB-F.-XXXX. Asistentkou senátu bol dňa 25.11.2019 spísaný úradný záznam, z obsahu
ktorého vyplýva, že táto žiadosť o odročenie pojednávania a zároveň ospravedlnenie neúčasti právneho
zástupcu žalovaného na pojednávaní, bolo súdu doručená po začatí pojednávania. V čase začatia
súdneho pojednávania táto listina sa nenachádzala v súdnom spise. Právna zástupkyňa žalobcu

žiadala, aby súd vec prejednal nakoľko mala za to, že žiadosť o odročenie pojednávania zo strany
právneho zástupcu žalovaného je v celom rozsahu nedôvodná.

18. Súd uvádza, že konanie a postup právneho zástupcu žalovaného považoval súd za účelový. Právny
zástupca žalovaného vzal termín tohto pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní

dňa 09.09.2019. Žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená až o 9:50 hod., po začatí
pojednávania vo veci samej potom, čo túto skutočnosť zistila asistentka senátu 7C a oznámil ju
samotný žalovaný. Právny zástupca žalovaného mal na predchádzajúcom pojednávaní poskytnutú
lehotu dvadsiatich dní, aby súdu oznámil návrhy na doplnenie dokazovania. Žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania súdu písomne neoznámil. Súd je toho názoru, že žiadosť právneho zástupcu žalovaného o

odročenie tohto pojednávania z dôvodu štúdia spisu v trestnej veci na Obvodnom oddelení policajného
zboru Sabinov pod číslom Č.:E.-XXX/SB-F.-XXX nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania.
Právny zástupca žalovaného si musel byť vedomý, že vec je pred rozhodnutím a súd je toho názoru, že
vždy bolo v jeho možnostiach a schopnostiach presunúť termín štúdia spisu po dohode s predmetným
vyšetrovateľom a daného pojednávania sa zúčastniť. Takúto žiadosť súd vyhodnotil ako obštrukčnú

s cieľom zmariť nariadené pojednávanie, preto jej v celom rozsahu nevyhovel a vec postupom podľa
§ 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Rovnako súd poukazuje na
výpoveď samotného žalovaného, ktorý sa pojednávania osobne zúčastnil, pričom len v deň nariadeného
pojednávania sa dozvedel cez advokátsku kanceláriu právneho zástupcu žalovaného, že ten žiadal
pojednávanie odročiť. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak

právny zástupca strany sporu tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho
neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Právny zástupca žalovaného ani súdu nepreukázal a neoznámil
kedy sa o štúdiu vyšetrovacieho spisu dozvedel, pričom tak, ako to súd uviedol s poukazom na
predchádzajúce pojednávanie konané dňa 09.09.2019, je táto jeho žiadosť v celom rozsahu nedôvodná.

19. Žalovaný na pojednávaní navrhol, aby súd vykonal dokazovanie vypočutím svedkov, a to vypočutím
U. U., jeho adresou nedisponoval. Súd má za to, že vykonanie takéhoto dôkazu je nehospodárne.
Navyše, vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, tieto
neprednášal ani jeho právny zástupca, ani samotný žalovaný na súdom nariadenom pojednávaní.
Na predchádzajúcom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.09.2019 bola tak žalovanému, ako aj jeho

právnemu zástupcovi poskytnutá lehota dvadsiatich dní na oznámenie ďalších návrhov na doplnenie
dokazovania, pričom súd určil v súlade s § 153 CSP v rámci sudcovskej koncentrácie konania lehotu
tridsiatich dní. Právny zástupca žalovaného, ako aj samotný žalovaný súdu neoznačili a neoznámili
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto tento návrh na doplnenie dokazovania vypočutímnavrhnutého svedka súd v celom rozsahu ako nedôvodný a podaný oneskorene po sudcovskej
koncentrácii konania v celom rozsahu zamietol.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak
bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa
za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými
osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno
domáhať.

24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobe žalobcu je v celom rozsahu dôvodné
vyhovieť. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že žalobca zo svojho osobného
účtu previedol svoje finančné prostriedky vo výške 58.000 Eur na účet žalovaného. Touto žalobou
žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie v súlade s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo

svojej výpovedi, a to jednak v konaní pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, odbor kriminálnej
polície Č.:E.-XXX/X-Q.-F.-XXXX, ale aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, žalobca jasne súdu uviedol,
že po dohode so žalovaným peniaze, ktoré mu odovzdal na terminovaný účet vo výške 40.000 Eur
si žalovaný mohol vybrať až po jeho smrti, po dobu jeho života s nimi nemal disponovať. Súd je
toho názoru, že táto darovacia zmluva, ku ktorej došlo medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej

sa malo plniť až po darcovej smrti je absolútne neplatným právnym úkonom v súlade s § 628 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd stále prihliada, súd
zdôvodňujeznenímustanovenia§628ods.3Občianskehozákonníka.Zoskutkovéhohľadiskaježaloba
v celom rozsahu dôvodná, nakoľko ide o prípad bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v získaní
majetkového prospechu plnením z neplatného právneho úkonu. Z vyšetrovacieho spisu, ktorý súd

oboznámil na pojednávaní jednoznačne vyplýva a zo samotnej výpovede tak žalobcu, ako aj žalovaného
vyplýva, že po dobu jeho života žalovaný nemal s peniazmi hýbať. Žalobca uviedol: ,, Ja som mu
tento súhlas dal, aby mohol disponovať s eurami až po mojej smrti a nie, aby počas môjho života tieto
peniaze vybral a míňal.“ Súd tak posúdil prevod týchto finančných prostriedkov z vlastníctva žalobcu
na účet žalovaného dňa 28.04.2016 ako donatio mortis causa, čiže darovanie pred prípad smrti, ktoré

je neplatným právnym úkonom. Ide o právny úkon, ktorý je neplatný a žalovaný, ktorý sa bezdôvodne
obohatil je povinný žalobcovi toto bezdôvodné obohatenie vydať.

28. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že ide
aj o úkon zo strany žalovaného, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011,
dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa Nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo 07.mája 2009 spisová značka I. ÚS 523/2007 je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými
mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi
účastníkmi zmluvy.

30. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané

rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Občiansky zákonník, ani iný
právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré
mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme
včleňujedoobčianskehopráva.Ztohovyplýva,žetietomorálnepravidlámajúobjektívnupovahu,apreto
akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodatné v

tom,činimi uzavretázmluvajevsúladesdobrýmimravmialebonie. Súdpoukazujenaznenie§3ods.1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré síce
zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26. júna 1997 spisová značka 3Cdon/69/96).

31. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách,
kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť,

či zvýhodniť povinnú osobu, prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom
prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív
dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať
subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Súd uvádza, že podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah
bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoví na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil a na
to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobre viere sa ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo
v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

32. Súd je toho názoru, že správanie ako aj konanie žalovaného odporuje dobrým mravom. Žalovaný
poškodil práva žalobcu spôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje za
neprípustný,vovzájomnomkonanívyužildôverčivosťobčanavoveľmivysokomveku,jehozlýpsychický
stav po smrti jeho manželky, ktorá zomrela dňa XX. P. XXXX, pričom k prevodu finančných prostriedkov

žalobcu na účet žalovaného došlo dňa 28. apríla 2016. Súd je toho názoru a je presvedčený z
vykonaného dokazovania a z výpovede žalobcu, ako aj vypočutých svedkov, že žalovaný sa obohatil a
získal nepoctivo majetkový prospech, keď zneužil zlý psychický stav, samotu žalobcu, jeho dôverčivosť,
ktorý celý život žil so svojou manželkou, manželstvo bolo bezdetné a boli odkázaní jeden na druhého.
Stratou manželky došlo u žalobcu, ako osoby vo vysokom veku k pocitom smútku, samoty, bezmocnosti

a tento jeho stav využil žalovaný. Súd je aj toho názoru, že ide o konanie, ktoré je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, pričom súd poukazuje na to, že v morálke každej demokratickej spoločnosti platí
zásada, že nik nesmie v akejkoľvek miere získať nepoctivo majetkový prospech, a to na úkor iného.
Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je povinný finančné prostriedky, ktoré patrili
žalobcovi v celom rozsahu vrátiť. O nemorálnom, nepoctivom správaní sa žalovaného svedčí to, že

bez vedomia žalobcu, bez toho, aby žalobca bol o tom informovaný uskutočnil tri výbery z jeho účtu
po 220 Eur a použil ich vo svoj prospech bez toho, aby to oznámil žalobcovi a poprosil ho, či to môže
urobiť. Prieči sa to slušnosti, poctivosti a spravodlivosti. Žalobca na to prišiel vtedy, keď navštívil osobne
pobočku Prima banky a o výberoch, ktoré uskutočnil žalovaný z jeho osobného účtu sa tam dozvedel.
Z tohto dôvodu takéto konanie žalovaného je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný zneužil

vysoký vek, samotu, úzkosť a najmä dôveru starého človeka.33. Z tohto dôvodu súd je toho názoru, že žalovaný je povinný finančné prostriedky z vyššie uvedených
dôvodov vo výške 38.000 Eur žalobcovi v celom rozsahu vrátiť a súd preto žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel.

34. V tomto spore sa bolo potrebné zaoberať aj vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol
žalovaný. Súd s touto námietkou premlčania v celom rozsahu nesúhlasí. Poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov, kde napríklad podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
25Cdo/3306/2007 zo dňa 30. septembra 2009 vyplýva, že pre začiatok subjektívnej premlčacej doby k

uplatneniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment,
kedy sa oprávnený dozvedel také okolnosti, ktoré sú podstatné a relevantné pre uplatnenie tohto práva
na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých skutkových okolností, z ktorých je možné právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodiť. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením
z neplatného právneho úkonu je potom rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také
okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť, že právny úkon, na základe ktorého bolo plnené je neplatný. K

obdobnému záveru dospel napríklad aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku 30Cdo/2758/2006 zo
dňa 14.08.2007.

35. Z výpovede žalobcu jednak z obsahu vyšetrovacieho spisu Č.:E.-XXX/X-Q.-F.-XXXX, ale jednak
aj z jeho výpovede na súde jednoznačne vyplýva, že dňa 06.04.2017 otvorením jeho osobného účtu

v pobočke Prima banky, a.s. zistil, že žalovaný, ktorý mal dispozičné právo k jeho osobnému účtu
si z jeho osobného účtu vybral celkovú sumu 660 Eur. V tom momente stratil k nemu dôveru a
vyzval ho na vrátenie sumy 38.000 Eur. Túto výzvu žalobca aj súdu predložil. Súd je toho názoru,
že práve od tohto dátumu, t. j. od 6. apríla 2017 žalobca získal vedomosť o nepoctivom správaní sa
žalovaného o tom, že na jeho strane došlo bezdôvodnému obohateniu, a preto súd rátal dvojročnú

subjektívnu premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka práve od tohto dátumu.
Žaloba bola na súd doručená v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby dňa 17.01.2019. Pri práve
na vydanie bezdôvodného obohatenia je Občianskym zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Pri
subjektívnej premlčacej dobe je nevyhnutné skúmať subjektívny moment, kedy dôjde k nadobudnutiu

skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení, nielen predpokladanej alebo domnelej vedomosti.
Reálne vedomosti o vadnosti úkonu ako skutočnosti rozhodujúcej pre vznik bezdôvodného obohatenia
sa podľa názoru súdu žalobca dozvedel vtedy, čo žalovaný nesplnil podmienky, na ktorých sa dohodli, t.j.
podmienky, za ktorých bola darovacia zmluva uzatvorená. Treba zdôrazniť, že žalobca mal XX rokov. Bol
v silnom citovom rozpoložení, smútku po strate jeho milovanej manželky, a preto odporuje akejkoľvek

realite praktického života požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov, podľa ktorej by
mal súd počítať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty spoločne s plynutím objektívnej lehoty.
Súd tak začiatok dvojročnej subjektívnej premlčacej doby počítal žalobcovi od dátumu 6. apríla 2017,
kedy zistil, že žalovaný z jeho osobného účtu uskutočnil neoprávnené výbery v celkovej sume 660 Eur.
Súd tak môže konštatovať, že žaloba žalobcu bola súdu doručená včas, t. j. v dvojročnej subjektívnej

premlčacej dobe, a preto túto námietku vznesenú žalovaným považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal úspech v celom rozsahu,
z tohto dôvodu mu súd vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník postupom podľa § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.