Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4314210679.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
advokátskou kanceláriu Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnej: J. M., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, J., o vymoženie sumy 544,27 eura s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č.k. 4Er/571/2014-23 zo dňa 06.júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodne
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtouznesenia.Svojerozhodnutieodôvodnilustanoveniami
§ 39 ods. 4, § 57 ods. 1, písm. m), § 58 ods. 1, § 243f ods. 1,3,4,5,6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 2 písm. a), § 3 ods.
2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 2,4, § 53 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS, ako aj skutočnosťami
zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť.

2.Poukázalnato,žedňa23.10.2014vydalpoverenieč.5402123938,ktorýmpoverilsúdnehoexekútora

vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Súdny exekútor dňa 03.02.2016 postúpil súdu doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 v súlade
s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Súd mal
za preukázané, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinnou ako dlžníkom dňa 12.02.2010 zmluvu o
úvere. Svoj záväzkový vzťah zabezpečili zmenkou vystavenou povinnou ako dlžníkom dňa 12.02.2010.
Dospel k záveru, že povinná ako dlžník mala v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia

zmenky postavenie spotrebiteľa a že oprávnený ako veriteľ týmto konaním porušil ustanovenie § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov účinného
v rozhodnom čase. Súd mal za preukázané, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur z čoho
30 % je 90,- eur. Zmenka teda mohla byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu,
vystavená však bola na sumu 544,27 eura. Vzhľadom na uvedené súd zastal názor, že takáto zmenka je
v priamom rozpore so zákonom a predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39

Občianskeho zákonníka. Súd preštudoval úverovú zmluvu a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktorésúneoddeliteľnousúčasťouúverovejzmluvy.Dospelkzáveru,žezmluvaoúverenemáobligatórne
náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Súd mal za preukázané, že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
umožňuje vystaviť povinnej zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov
voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Súd mal preto na základeuvedeného za totakéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah,
nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
v neprospech spotrebiteľa, a preto ho súd vyhodnotil ako neprijateľné a tým aj neplatné podľa § 53 ods.

1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky spotrebiteľa.
Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre povinnú nevyplývajú.
Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť

ani poukazom na princíp ,,ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech povinnej. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Uviedol, že preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Zároveň poukázal na rozsudku
Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/339/2014 zo dňa 26.02.2015 týkajúci sa danej problematky.

3. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmenka, titulom ktorej
žalobca uplatňuje žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1968 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platného a účinného v

čase vystavenia a vyplnenia zmenky. Ďalej mal súd za preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi
povinnou ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4
ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy čo má
za následok, že súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. V neposlednom rade súd ustálil,
že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o

úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka,
čo má v zmysle citovaného rozsudku Krajského súdu Prešov za následok nielen neplatnosť Dohody o
vyplnení zmenky, ale aj neplatnosť samotnej zmenky. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že dôvod na
zastavenieexekúciepodľaust. §57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkunebolnaplnený,pretožetento
dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinným existuje
spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený mal za to, že záväzkovo-právny vzťah medzi ním a
povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere spotrebiteľský charakter nemá, a to s prihliadnutím na

skutočnosť, že povinná predmetnú zmluvu o úvere uzatvorila za účelom výkonu jej povolania. Poukázal
na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Zastal názor, že ak dodávateľ
konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že
mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Uviedol, že
ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej

obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Skonštatoval, že
povinná v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na účely výkonu povolania. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru bola
súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvej inštancie
ktakejvadekonania,naktorúodvolacísúdvzmysleust. §380ods.2CSPprihliadazúradnejpovinnosti.
Uviedol, že povinná mala možnosť pred uzavretím zmluvy oboznámiť sa s jej obsahom a jednotlivými
zmluvný mi podmienkami, ktoré sú v zmluve o úvere uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Oprávnený
v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti

špecifikované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v stanovenej lehote. Záverom žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V predmetnom konaní je exekučným titulom rozhodcovskýrozsudok sp. zn. SR 02305/12 vydaný na základe zmluvy o úvere č. 404400154 zo dňa 12.02.2010
a oprávnený s povinnou si zabezpečili tento záväzkový vzťah zmenkou vystavenou povinnou ako
dlžníkom.

7.Podľa§243hods.1č.233/2005Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučný
poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných

po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného
poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods.4, § 57 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý
predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely.
V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 EP.
Citované ust. § 39 ods. 4 EP touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú
vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý

je fyzickou osobou.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach,

ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí,

že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak
exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej

ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm.
q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladaťmu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý
dospel k záveru, že oprávnený a povinná si svoj záväzkový vzťah zabezpečili zmenkou vystavenou
povinnouakodlžníkom,ktorázmenkajevrozporesozákonomapodľaust.§39Občianskehozákonníka

jeabsolútneneplatná.Súdprvejinštanciedospelksprávnemuzáveru,žezmluvnédojednanieovyplnení
zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľné a
tým neplatné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle §243f ods. 6 Exekučného

poriadku. Súd bol povinný a zároveň oprávnený doplnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243e
Exekučného poriadku opätovne preskúmať, t. j. či spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti (najmä
vo vzťahu k novému ust. § 39 ods. 4 EP). V tomto prípade je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
na strane oprávneného, ktorý je povinný náležite odôvodniť a aj preukázať, že nie sú dané dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preskúmaním doplneného

návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že vzhľadom na to, že je exekučným titulom rozhodnutie,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, je tu dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.
1 písm. m). Rozhodcovský súd neprihliadal na neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v
spotrebiteľskej zmluve, alebo rozpor spotrebiteľskej zmluvy so zákonom alebo s dobrými mravmi, preto
bol súd povinný exekúciu zastaviť.

12. Pokiaľ súd zastavuje exekúciu z niektorého z dôvodov uvedených v § 57 Exekučného poriadku,
môže tak urobiť na návrh alebo bez návrhu (§ 58 ods. 1). V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na
Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem
inéhoaj„ževzmysleust.§58ods.1EPexekúciumožnozastaviťnanávrhajbeznávrhu,pričomdôvody,

na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 EP. Všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“

13. Reagujúc na námietky oprávneného v odvolaní, že konal v dobrej viere, že záväzkový vzťah medzi
nímapovinnouniejespotrebiteľským,odvolacísúd uvádza,žesúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,
že ide o záväzkový vzťah spotrebiteľský. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinnou ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované
touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu
režimu tohto zákona. Námietku oprávneného o tom, že povinná v zmluve o úvere označila, že jej je
úver poskytnutý na výkon povolania, čo vylučuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch jej postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom

naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „výkonu povolania“, považoval
odvolací súd za formalistický pokus vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere
uzatvárala povinná ako fyzická osoba, pričom nebolo preukázané, že povinná čerpala úver na výkon
povolania. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským

v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

14. Odvolací súd záverom dodáva, že oprávnený, ktorý je povinný náležite odôvodniť a aj preukázať, že
nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno v danej veci neuniesol.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).