Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010312
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2517010312.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného U. F., pre prečin týrania
zvierat podľa § 378 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany zo dňa 15.01.2018, č. k. 16T/113/2017-165, na verejnom zasadnutí dňa 12.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 15.01.2018, č. k. 16T/113/2017-165 rozhodol, že obžalovaný
U. F. je vinný, že
od presne nezistenej doby do 14.02.2017, na dvore rodinného domu na adrese Q., P. XX, týral
zvlášť krutým a surovým spôsobom svojho psa menom LEO, rasy doberman, číslo mikročipu

941000015806419, farby čiernej s hnedým pálením, výška asi 65 cm, odhadovaný vek asi 10 rokov tak,
že ho dlhodobo držal v malom uzavretom priestore bez dostatočného výbehu, čím mu spôsobil zranenia
akodekubityaskráteniašliachsvalovnazadnýchkončatinách,vdôsledkunútenéhodlhodobéholežania
na tvrdom podklade, počas tohto obdobia mu neposkytol potrebnú veterinárnu starostlivosť, ošetrenia
a dostatočné množstvo vhodného krmiva, pričom navyše strelil do tela psa najmenej 30 krát olovenými
diabolkami zo vzduchovej zbrane, čo u zvieraťa okrem fyzických zranení v podobe poškodenia riadnych

funkcií svalov, šliach a nervového systému spôsobilo aj dlhodobú chorobnú zmenu správania, čím zviera
veľmi dlhý čas pociťovalo neprimeranú bolesť a zbytočné utrpenie a týmto porušil ustanovenie § 22
odsek 2 písmeno a/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno d/ a písmeno f/ zákona NR SR číslo 339/2007
Z. z. o veterinárnej starostlivosti,
teda týral zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so
zbraňou a po dlhší čas, čím spáchal prečin týrania zvierat podľa § 378 odsek 1 písmeno b), odsek 2

písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona.
Za to ho odsúdil podľa § 378 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), §
38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 49
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa §
50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Podľa § 50 odsek 2 Trestného
zákona a § 51 odsek 3 Trestného zákona mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze chovu psov počas

skúšobnej doby.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor a to proti výroku o
treste, v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa práva podať odvolanie vzdal.
Prokurátor svoje odvolanie písomne odôvodnil podaním zo dňa 31.1.2018, v ktorom uviedol, že
intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 15.11.2018 navrhoval uloženie podľa ustanovenia
§ 378 odsek 2 „Trestného zákona s poukazom na § 38 odsek 2,3,8. Trestného zákona. § 36 písmeno D

Trestného zákona. Podmienečný trest odňatia slobody v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
S výmerou uloženého podmienečného trestu a ani dĺžkou skúšobnej doby sa nestotožňujem a tentopovažujem vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a podľa môjho názoru nenaplnenia úprimnej ľútosti
nad trestným činom za mierny, pričom odôvodňujem svoj právny názor nasledujúcimi skutočnosťami:
1) Nenaplnenie súdom priznane poľahčujúcej okolnosti, že obvinený svoj čin úprimne oľutoval, pričom

k priznaniu sa ku skutku došlo až pod tlakom dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, pričom počas
trestného konania (a to aj konania pred súdom) sa obvinený snažil preniesť mieru zavinenia na iné osoby
a vyjadril iba ľútosť nad utýraním zvieraťa a nie nad svojim konaním.
2) V danom prípade išlo o ťažké a dlhotrvajúce týranie, keď bolo znalecky preukázané, že obžalovaný
psa dlhodobo držal v malom uzavretom priestore bez dostatočného výbehu, čím mu spôsobil zranenia

ako dekubity a skrátenia šliach svalov na zadných končatinách, v dôsledku núteného dlhodobého
ležania na tvrdom podklade, počas tohto obdobia mu neposkytol ošetrenia a dostatočné množstvo
vhodnéhokrmiva,pričomnavyšestrelildotelapsanajmenej30krátolovenýmidiabolkamizovzduchovej
zbrane, čo u zvieraťa okrem fyzických zranení v podobe poškodenia riadnych funkcií svalov, šliach
a nervového systému spôsobilo aj dlhodobú chorobnú zmenu správania, čím zviera veľmi dlhý čas
pociťovalo neprimeranú bolesť a zbytočné utrpenie.

3) V danom prípade išlo o zviera, ktoré ľuďom po dlhé stáročia poskytuje služby v podobe ochrany,
asistencie pri postihnutí a podieľa sa na záchrane ľudských životov.
4) Uloženie trestu na spodnej hranici nezohľadňuje princíp generálnej prevencie, ktorá je v danom
trestnom konaní kľúčová s potrebou predchádzať obdobným konaniam, ktoré vybočujú zo zdravého
úsudku a hraničia s neľudskosťou a krutosťou.

Prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a obžalovanému uložil trest vo výmere tak,
ako bolo na hlavnom pojednávaní navrhnuté prokurátorom. Výrok o vine a o náhrade škody navrhol
nechať nepozmenený.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolaniepodalprokurátorakooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a zistil nasledovné.
Napadnutý výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval

súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek
3, odsek 4 a § 38 odsek 2 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce
okolnosti, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a že sa k spáchaniu činu priznal a
tento úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností, preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii

trestnej sadzby od 1 do 5 rokov znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal obžalovanému
trest odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov (tzv. modifikovaná trestná sadzba). Pri
určovaní druhu trestu okresný súd dospel k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody,nakoľkoalternatívnespôsobytrestania(trestompovinnejpráce)byzjavneneviedlikdosiahnutiuúčelu trestu, tu predovšetkým vzhľadom na okolnosti prípadu a spôsobený následok, ale aj s poukazom
na potrebu generálnej prevencie, ktorú zdôrazňoval prokurátor. Navyše na uloženie peňažného trestu
neboli splnené ani zákonné podmienky, keď obžalovaný je starobný dôchodca a podľa vlastných slov

nemá finančné úspory. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov je blízko dolnej
hranice trestnej sadzby a výkon tohto trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2
(dva) roky, teda v dolnej polovici zákonného rozpätia. Prihliadol pritom na fakt, že obžalovanému ukladá
podmienečný trest odňatia slobody a nie niektorý z alternatívnych trestov, tiež na to, že sa obžalovaný
priznal k činu, tento úprimne oľutoval, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, že v mieste bydliska

požíva dobrú povesť a je osobou vyššieho veku.
Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal i návrhom prokurátora k trestu, pričom
uviedol, že ak prokurátor žiadal trest odňatia slobody vo výmere minimálne 30 mesiacov s
podmienečným odkladom so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na 3 roky, takýto trest považoval
súd v tomto prípade za neprimerane prísny, aj v porovnaní s trestaním iných páchateľov obdobnej
trestnej činnosti. Netreba totiž opomínať fakt, že závažnejší spôsob konania obžalovaného našiel svoj

odraz už v samotnej právnej kvalifikácii skutku, kde v prípade základnej skutkovej podstaty sa trest
pohybuje len vo výmere do dvoch rokov. Navrhovaný trest by nezohľadňoval ani vyššie spomínané
poľahčujúce okolnosti. Z pohľadu súdu v prípade obžalovaného išlo o ojedinelý exces, teda o vybočenie
z medzí inak celkovo slušného spôsobu života, ktorý si ani sám obžalovaný nevedel vysvetliť. Navyše
obžalovaný sám uviedol, že okrem holubov, ktoré sú jeho koníčkom, už žiadne iné zvieratá chovať

nechce a nebude, teda nie je predpoklad, že by sa rovnakého konania dopustil aj v budúcnosti.
Uložený trest je dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa
názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak
dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Skutkové zistenia a závery, ku ktorým dospel okresný súd pri rozhodovaní o výške trestu a spôsobe jeho

výkonu považuje odvolací súd vo všetkých jeho častiach za správne.
Možno zhrnúť, že odvolanie prokurátora odráža jeho názor na výšku trestu, ktorý je potrebné
obžalovanémuuložiť,pričomtentonázorsalíšiodnázoruokresnéhosúdu.Odvolacísúdvtejtosúvislosti
zdôrazňuje, že rešpektuje tak právo prokurátora na jeho názor na výšku trestu, ako i zásadu voľného
hodnotenia dôkazov uvedenú v ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Podstatou tejto zásady je, že orgány činné v trestnom konaní a súd nemajú zákonom stanovené aké
množstvodôkazovaakýchdôkazovjepotrebnévykonaťnapreukázaniepotrebnýchskutočnostíazákon
neuvádza ani druhy dôkazných prostriedkov, ktoré sa majú použiť. Ani jeden z dôkazov nemá dopredu
určenú dôkaznú silu a hodnotu a zároveň Trestný poriadok nestanovuje ani potrebný počet dôkazov k
preukázaniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však

neumožňuje ani ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a rozhodovaní. Súd nemá na výber, ktoré z vykonaných
dôkazov vyhodnotí a ktoré nie alebo, ktoré z vykonaných dôkazov bude brať pri rozhodovaní do úvahy a
ktoré opomenie. Všetky dôkazy musia byť podrobené hodnoteniu a to každý jeden samostatne a všetky
vo vzájomnej súvislosti. Vnútorné presvedčenie má byť prísne logické, opierajúce sa o právny poriadok,
o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov i vzájomných súvislostí prípadu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd žiadnym spôsobom nepochybil v tom, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané a na ktoré prihliadal pri rozhodovaní o výške trestu. Jeho závery sú
pritom logické a odvolací súd má za to, že plne sledujú účel trestu uvedený v ustanoveniach Trestného
zákona, na ktoré prihliadal okresný súd. Jeho úvaha je pritom úplne legitímna.
Na viaceré odvolacie námietky reagoval prvostupňový súd už v odôvodnení svojho rozsudku. K ďalším

odvolací súd uvádza, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, bolo
podmienené vyjadrením obžalovaného na hlavnom pojednávaní a jeho celkovým postojom v celom
súdnom konaní, vrátané odvolacieho konania. Skutočnosť, že pes je zviera, ktoré podľa prokurátora
po dlhé stáročia poskytuje služby v podobe ochrany, asistencie pri postihnutí a podieľa sa na záchrane
ľudských životov, je okolnosť, ktorá nemá priamy vplyv na výšku trestu. Trestný zákon v príslušných

ustanoveniach § 378 Trestného zákona chráni spoločenský záujme na ochrane všetkých zvierat pred
konaním človeka, ktoré explicitne vymenúva. Pes, akokoľvek je potrebné vyjadriť sympatie s pohľadom
prokurátora na toto zviera, nie je zvieraťom, ktoré by bolo osobitným spôsobom chránené a vo vzťahu
ku ktorému by bolo možné uplatňovať iné kritéria pri ukladaní trestu.
V ostatnom poukazuje odvolací súd na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú

považuje obsahovo za vyčerpávajúcu a vecne správnu, bez potreby jeho opakovania.
Keďžeinéodvolaciedôvodyprokurátorneuplatnilaodvolacísúdnenašielinéchyby,ktorejbybolpovinný
preskúmať z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku,
odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.