Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Cb/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204721
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119204721.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: JUDr. Jozef Beňo, PhD., so

sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, správca konkurznej podstaty úpadcu R.A.S., s.r.o. Sveržov,
so sídlom Priemyselná 1, 085 01 Bardejov, IČO: 31 679 897, právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško,
advokát, so sídlom Baštová 5A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Ing. Slavomír Patarák, J. Grešáka 7,
085 01 Bardejov, IČO: 50 017 985, právne zastúpený: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Na hradbách
5, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 2 176,48 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 176,48 eur. Tvrdil, že na
majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a pri kontrole účtovníctva zistil, že žalovaný neuhradil úpadcovi
pohľadávku vo výške 2 176,48 eur za prenájom zváračky, žalovaný mu dlžnú sumu napriek výzve
nezaplatil. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil predžalobnú výzvu a faktúru
s výdajkou.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že pri predmetnej veci sa jednalo
o výpožičku, teda o bezodplatné poskytnutie zváračky s príslušenstvom, nakoľko konateľ úpadcu mal
dlh voči žalovanému. Výpožičkou zváračky sa úpadca snažil riešiť danú situáciu, spolupracovať a získať
možnosť oddialenia úhrad za tým účelom, aby predišiel konkurzu. Z predložených dôkazov podľa jeho
názorunevyplývažiadnadohodaoodplatnomužívaní,činájomnom,pretoniejezrejmé,akotútožalobca
určil. Žalovaný uvedené berie len ako pokus bývalého konateľa úpadcu poškodiť ho a vyhnúť sa úhrade
dlžoby za služby poskytnuté žalovaným a má za to, že dlh je na strane žalobcu a nie jeho osoby. Svoj dlh

voči úpadcovi však žalovaný nemá ako vymáhať, nie je z čoho, nakoľko nemá vedomosť, že by úpadca
disponoval dostatočným majetkom. S. E. vykonal rôzne pokusy diskreditácie a uplatňovania domnelých
nárokov, čo musí byť známe aj žalobcovi ako správcovi z jeho činnosti. Ako dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení označil výsluch žalobcu, žalovaného a výsluch svedkov.

3. Žalobca sa k skutkovým tvrdeniam žalovaného nevyjadril v zákonnej lehote, žalovaným uvádzané
skutkové tvrdenia nepoprel.

4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 21.1.2020 a prejednal vec za účasti žalobcu,
žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vzhľadom na
predbežné právne posúdenie veci súdom uviedol, že netrvá na návrhoch na doplnenie dokazovaniavýsluchom sporových strán a svedkov. Z predložených listinných dôkazov, v spojitosti s nespornými
skutočnosťami súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

5. Úpadca dlhoval žalovanému cenu za poskytnuté služby a z dôvodu finančných problémov, v snahe
predísť vyhláseniu konkurzu, sa ako požičiavateľ so žalovaným ako vypožičiavateľom ústnou formou
dohodol na bezodplatnom poskytnutí zváračky Horner s príslušenstvom do užívania, ktorú žalovaný
prevzal dňa 12.11.2016. Dňa 31.12.2016 však úpadca vystavil žalovanému faktúru č. P. na sumu 4
289,69 eur za prenájom zváračky Horner, pričom jednostranne vykonal zápočet faktúry v sume 2 113,21

eur.

6. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5R/1/2018 zo dňa 27.4.2018 bolo reštrukturalizačné
konanie voči dlžníkovi R.A.S., s.r.o. Sveržov zastavené a bol zároveň vyhlásený konkurz na dlžníka, za
správcu bol ustanovený žalobca. Výzvou zo dňa 20.9.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy
vo výške 2 176,48 eur za prenájom zváračky.

7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

8. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa § 659 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o výpožičke vznikne
vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

11.Podľa§265zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník,výkonpráva,ktorýjevrozporesozásadami

poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

12. Zmluva o výpožičke je reálna zmluva, okrem konsenzu zmluvných strán dochádza k reálnemu
úkonu - odovzdaniu individuálne určenej veci požičiavateľom vypožičiavateľovi. Podstatnou náležitosťou
zmluvy o výpožičke je prenechanie veci požičiavateľom vypožičiavateľovi na užívanie, povinnosť

vypožičiavateľa vrátiť individuálne určenú vec, bezodplatnosť a dočasnosť. S reálnou povahou zmluvy
o výpožičke súvisí aj jej neformálnosť. Zákon pre jej uzavretie nepožaduje žiadne osobitné náležitosti,
preto je možné ju uzavrieť vo všetkých formách prípustných pre právne úkony. Písomná forma nie
je potrebná ani v prípade, ak je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, pretože nedochádza k prevodu
vlastníctva k nej. Pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je prenechanie individuálne určenej veci.

Vypožičiavateľ nenadobúda vlastnícke právo k veci, ale získava jeho detenciu (stáva sa jej detentorom).
Z toho vyplýva, že požičiavateľ nemusí byť vlastníkom veci, stačí, ak má oprávnenie s vecou nakladať.
Dokonca aj ten, kto protiprávne nadobudol vec, môže požičať vec s právnymi účinkami, teda aj s právom
žiadať ju späť. Pojmovým znakom zmluvy o výpožičke je aj jej bezodplatnosť.

13. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo,
v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s
poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich
z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové
vzťahy,sohľadomnauvedenýgenerálnyaexplicitnývýrazzákazuzneužitiapráva,môžemesurčitosťou

odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v
porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1
odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho
úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia
nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú

riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má
napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva,
ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov priplnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne
vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.

14. Základom sporu sú finančné problémy úpadcu, ktoré viedli až k zrušeniu reštrukturalizácie a
vyhláseniu konkurzu. Medzi stranami bolo nesporné, že úpadca v roku 2016 žalovanému formou
výpožičkyposkytolzváračkuspríslušenstvom,nakoľkonemaldostatokfinančnýchproblémovnaúhradu
dlhu voči žalovanému (aplikácia § 151 CSP). Následné vystavenie faktúry úpadcom súd posúdil ako
konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keďže úpadca poskytol žalovanému

bezodplatne zváračku s príslušenstvom a následne vystavil faktúru za prenájom, navyše konateľ úpadcu
neposkytuje žalobcovi potrebnú súčinnosť. Jednostranný zápočet časti fakturovanej sumy zo strany
úpadcu nemožno považovať za uznanie dlhu žalovaným

15. Z dôvodu, že súd z nesporných skutočností, podporených predloženými listinnými dôkazmi, zistil,
že medzi úpadcom a žalovaným bol právny vzťah založený zmluvou o výpožičke, žalobu žalobcu o

zaplatenie 2 176,48 eur zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalovaný v spore plný úspech, priznal mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

17. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Prešove, dňa 21. januára 2020