Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116225283
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116225283.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: I. H., F.. XX.X.XXXX, T. Š.

XXX, zastúpená: JUDr. Milan Szöllössy, advokát, so sídlom Košice, Mlynská 28, p r o t i žalovanému:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o
náhradu škody z ublíženia na zdraví a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 10.596 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej častiz a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z
prisúdenej istiny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 7.2.2016 sa domáhala náhrady škody z ublíženia na zdraví predstavujúcu
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za psychické následky a poruchy J. M., ktoré nastali v
dôsledku dopravnej nehody zo dňa XX.X.XXXX, ktorú zavinil vodič traktora M. F.. Jeho prevádzkovateľ
mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so
žalovaným. Nárok preukázala lekárskym posudkom MUDr. Daniely Caisovej, ktorá ohodnotila položku
255 a 323a spolu 3700 bodmi pri hodnote 17,66 Eur/1 bod, náhrada činí 65.342 Eur. Uvedený nárok

uplatnila u žalovaného listom z 2.8.2016, ktorý však žalovaný odmietol 9.8.2016. Žiadala preto priznať
aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy 65.342 Eur vo výške 5% ročne od 10.8.2016 do zaplatenia.
Žalobkyňa uplatnila aj nárok na 50% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom
na to, aké vážne následky úraz zanechal, žalobkyňa sa stala invalidnou s mierou poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť 75%, navyše úraz utrpela v produktívnom veku 38 rokov. Pred úrazom bývala
samostatná a rozhodná, po úraze je nerozhodná, precitlivelá, náladová a plačlivá. Nie je trpezlivá, nedarí
sajejsústrediťnaprácu,máproblémyskrátkodoboupamäťou.Žiadalapretopriznaťajsumu32.671Eur.

2. Žalovaný síce uznal, že za škodu spôsobenú žalobkyni zodpovedá jeho poistený, napriek tomu
vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s ňou nesúhlasí, keďže žalobkyňa uplatnenú škodu hodnoverne
nepreukázala. Spochybnil predložený lekársky posudok Dr. Caisovej, ktorá v ňom uviedla ako začiatok
liečenia žalobkyne 11.3.2016, hoci k nehode došlo XX.X.XXXX, preto nie je preukázané, že trvalé
následkyustálenélekárskymposudkomsúvpríčinnejsúvislostisospomínanounehodou.Navyšepokiaľ
sa žalobkyňa začala liečiť 11.3.2016, potom je lekársky posudok vystavený v rozpore s § 8 ods. 4 zákona

č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého posudok sa vydáva až keď je zdravotný stav poškodeného ustálený.
Napokon MUDr. Caisová nie je lekárom, ktorý naposledy liečil žalobkyňu v súvislosti s poškodením
na zdraví, čo vyplýva z § 7 ods. 1 citovaného zákona. Poukázal tiež na to, že za položku 323a
bola už žalobkyni vyplatená náhrada dňa 29.9.2015 za 600 bodov vo výške 10.296 Eur a to v rámcicelkového plnenia vo výške 26.598 Eur. Keďže žalobkyňa nepreukázala uplatnený nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, potom jej neprislúcha ani nárok na jeho zvýšenie. Žalovaný
napokon nesúhlasil ani s úrokmi z omeškania a poukázal na osobitný právny predpis - § 11 ods. 6, 7, 8

zákona č. 381/2001 Z.z. a tiež § 797 ods. 3 a § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa
nedoručila relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné posúdiť správnosť ňou predloženého
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

3. Žalobkyňa vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného na žalobe zotrvala a nesúhlasila s

argumentáciou žalovaného. Mala za to, že boli dodržané náležitosti lekárskeho posudku MUDr. Caisovej
v zmysle §§ 7, 8, 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Nesúhlasila s duplicitou uplatneného nároku a
poukázala na § 4 ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého ak sa už poškodenému poskytla náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom
hodnotení nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Potvrdila, že žalovaný jej poskytol plnenie dňa 29.9.2015, ale za somatické zdravotné ťažkosti v zmysle

lekárskeho posudku MUDr. Smatanu, ktorý nezohľadňoval psychické a sexuálne problémy žalobkyne,
ktoré sa vyvíjali postupne. Navyše položka 323a v lekárskom posudku MUDr. Caisovej bola použitá per
analogiam v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.

4. Žalovaný v duplike na repliku žalobkyne zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe a na podporu svojho

stanoviska doložil znalecký posudok č. 342/16 znaleckej organizácie forensic.sk, ktorý bol vypracovaný
v spore 9C/513/2015 ku dňu 29.12.2016 na požiadanie súdu a ním bol vypracovaný posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku nehody z 27.1.2014. Oceňované boli v ňom tak
somatické ako aj psychické následky. Psychiatricky bola žalobkyňa vyšetrovaná znalcom znaleckej
organizácie MUDr. Stanislavom Kollárom, ktorý je zapísaný ako znalec pre odvetvie psychiatria a

sexuológia. Znalec pritom nezistil trvalé následky uvedené v lekárskom posudku MUDr. Caisovej.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobkyne, znalca MUDr.
Stanislava Kollára, svedkýň P.F. G. I. I. C., uznesením Okresnej prokuratúry Prešov 1Pv 93/14-7707/14
zo dňa 10.9.2014, lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Danice Caisovej,

uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 2.8.2016, stanoviskom žalovaného na uplatnený nárok
zo dňa 9.8.2016, správou o psychologickom vyšetrení žalobkyne zo dňa 20.10.2014, rozhodnutím
Sociálnej poisťovne Bratislava o invalidnom dôchodku žalobkyne, odborným posudkom o invalidite zo
dňa 30.1.2015, znaleckým posudkom forensic.sk č. 342/2016 a jeho dodatkom, spisom tohto súdu
9C/513/2015, výsluchom svedkyne MUDr. Danice Caisovej, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil

tento skutkový stav:

6. Dňa XX.X.XXXX došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič M. F., ktorý na ceste pri otáčaní
sa s traktorom, ktorý riadil, vošiel do jazdnej dráhy osobného motorového vozidla, s ktorým sa
zrazil a následne toto motorové vozidlo narazilo do konštrukcie zastávky MHD, kde sa nachádzala

žalobkyňa. Tá v dôsledku zrážky utrpela mnohopočetné zranenia a to pomliaždenie mozgu s krvácaním
v pravej čelovej a spánkovej oblasti, úrazové podpavučnicové krvácanie v pravej spánkovej oblasti
a oboch stranách záhlavia, trieštivú zlomeninu pravého lícečelustného komplexu, trieštivú zlomeninu
prednej steny pravej čelustnej dutiny, zlomeniu klbového výbežku pravej strany sánky s posunom
úlomkov, trieštivú zlomeninu pravého ramena sánky, krvné podliatiny, vzduch v podkoží oboch strán

tváre a mnohopočetné tržnozmliaždené rany oboch strán tváre, tržnú ranu pravej ušnice, zlomeninu
6. až 9. rebra vľavo so zakrvácaním do ľavej podhrudničnej dutiny, zlomeninu hlavičiek štvrtého,
piateho, deviateho až jedenásteho pravých rebier s prienikom vzduchu do pravej pohrudničnej dutiny,
pomliaždenie a otras srdca, trieštivú kompresívnu zlomeninu tela piateho hrudného stavca s posunom
úlomkov do miechového kanála so zlomeninou oboch kĺbových výbežkov a prvého priečneho výbežku,

zlomeniny oboch kĺbových výbežkov 6.hrudného stavca, zlomeniny pravých priečnych výbežkov 7.
až 10. hrudného stavca, odlomenie predobočného ľavého horného okraja tela 10. hrudného stavca,
zlomeninu pravej strany krížovej kosti v blízkosti skĺbenia so sedacou kosťou, zlomeninu oboch
ramienok ľavej lonovej kosti, tržne zmliaždenú ranu pravého predkolenia, mnohopočetné povrchové
tržné zmliaždené rany oboch predkolení, reznú ranu palca ľavej nohy, trieštivú zlomeninu pravého

stehna, trieštivú zlomeninu pravého predkolenia a úrazový šok z vykrvácania.
7. Voči M. F. bolo vedené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.
a/ Trestného zákona, to však bolo podmienečne zastavené podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona
uznesením Okresnej prokuratúry Prešov 1Pv 93/14/77707-14 zo dňa 10.9.2014.8. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým škoda bola spôsobená, mal v čase nehody uzavreté
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel so žalovaným.

9. Lekárskym posudkom MUDr. Juraja Smatanu bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne
v dôsledku spomínanej dopravnej nehody vyčíslené na 7.380 bodov. Žalobkyňa si na základe tohto
lekárskeho posudku uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 88.031 Eur a tiež
náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 63.320,50 Eur v konaní vedenom na

tomto súde pod sp. zn. 9C/513/2015, pričom sa jednalo len o somatické následky.

10. Na základe žiadosti súdu bol v spore 9C/513/2015 vypracovaný znalecký posudok č. 342/16
znaleckouorganizáciouforensic.sk.Úlohouznaleckejorganizáciebolookreminéhovypracovaťposudok
o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne pri dopravnej nehode z 27.1.2014. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že žalobkyňa bola v dôsledku dopravnej nehody dlhšiu dobu hospitalizovaná a to od

21.2.2014 do 31.3.2014 na oddelení úrazovej chirurgie FNsP Prešov, opakovane na tomto oddelení bola
od4.8.2014do15.8.2014,potomod25.8.2014do3.9.2014voVNOázaPrešov,od3.2.2015do3.3.2015
absolvovala kúpeľnú liečbu v SLK Turčianske Teplice a podrobila sa opakovane viacerým vyšetreniam
naočnomaneurologickomoddeleníanapokondňa20.10.2014absolvovalaajpsychologickévyšetrenie
u PhDr. Anny Komárovej. Psychologička pritom dospela k záveru, že aktuálne výsledky kognitívnych

výkonových skúšok zodpovedajú veku primeranej norme. Zistené bolo u žalobkyni C. A. I. F.Á. O..

11. U žalobkyni bolo vykonané znaleckou organizáciou traumatologické vyšetrenie dňa 4.10.2016 a v ten
istý deň aj psychiatrické vyšetrenie znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom. Žalobkyňa u tohto znalca sa
vyjadrovala aj k svojmu sexuálnemu životu po nehode, ktorý sa zmenil v tom, že s manželom používajú

len klasickú polohu na rozdiel od minulosti, uviedla však, že bolesti pri styku nemá a niekedy sex aj
sama iniciuje. Uviedla tiež, že predtým bola vitálna, sebestačná, akčná, to jej teraz chýba. Má problém
s krátkodobou pamäťou. Depresie nemá, je skôr veselej povahy, aj keď ju dokáže hocičo rozplakať.
Zmeny nálad nemá. Nemala potrebu po nehode vyhľadať psychológa, psychologičku navštívila len raz
kvôli posudkovej lekárke. Povahovo sa nezmenila, viac veci zľahčuje. Necíti sa duševne chorá.

12. Znalec po vyšetrení zistil u žalobkyni príznaky C. H. P. poruchy so J. H. Q., Z. Q. H., P. H., C. E.
R. I. H. (F.) W. O., H. S. Č., W.Ý. K., E. I. H. W. B.. Z. Ž. T. H. H. C., I., R., L., P., I. T. Z. W. J. R. W.
Ž. Š. I. W., J. R. F.Í. W., J. P. T. I. C..

13. Znalec zisťoval heteroanamnestické údaje aj od brata žalobkyne D. J. a ten uviedol, že pokiaľ ide
o psychiku žalobkyne po úraze, znáša to úžasne, snaží sa to brať z tej lepšej strany, však mohlo byť
aj horšie. Nemyslí si, že by sa vnútorne zožierala. Kvôli tomu nebýva smutná, neplače. Povahovo sa
mu nezdá byť zmenená, nie je podráždená, ani hádavá, niekedy ju bolí hlava. Pokiaľ ide o pamäť, sem
tam jej niečo vypadne.

14. Znalecká organizácia vyčíslila celkové sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne 3.555 bodmi
a to predovšetkým za somatické následky a psychický následok bol zohľadnený len v jednej položke
č. 253, čo sú vážne mozgové a duševné poruchy pri ťažkom poranení hlavy. Náhrada za túto položku
bola určená 400 bodmi, znalecká organizácia však ju zvýšila o 50% s poukazom na § 10 ods. 4 zákona

č. 437/2004 Z.z. a to vzhľadom na vek žalobkyne v čase úrazu a rozsah sťaženia spoločenského
uplatnenia, takže táto položka predstavovala po navýšení 600 bodov. Voči tejto časti znaleckého
posudku žalovaný nemal pripomienky, čo uviedla jeho zástupkyňa na pojednávaní 11.4.2018.

15.KžalobeonáhraduškodyzapsychickénásledkyžalobkyňapripojilalekárskyposudokMUDr.Danice

Caisovej - psychiatra a sexuológa, ktorý je z 11.3.2016. V ňom sa uvádza ako začiatok liečenia ten istý
dátum, teda 11.3.2016 s tým, že liečba trvá. Lekárka ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobkyne v dôsledku predmetnej nehody až 3.700 bodmi za dve diagnózy: položku 255 - vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácii a položku 323a - porušenie súvislostí panvového prstenca s poruchou

statiky chrbtice a funkcie dolných končatín, ktorú však použila per analogiam, pretože ide o poruchu
sexuálnej funkcie, ktorá samostatnou položkou v prílohe k zákonu 437/2004 Z.z. uvedená nie je. Položku
255 pritom ohodnotila 1.000 bodmi a položku 323a 850 bodmi a tieto body navýšila o 100%, čoodôvodnila obmedzením alebo stratou možnosti poškodenej uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú
mala vo veku, v ktorom došlo k ublíženiu na zdraví.

16. Žalobkyňa listom z 2.8.2016 uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa pripojeného lekárskeho posudku MUDr. Caisovej vo výške 98.013 Eur.
List bol žalovanému doručený 5.8.2016.

17. Žalovaný hneď 9.8.2016 reagoval písomne a oznámil žalobkyni, že mimosúdne vysporiadanie

nároku je ukončené. Žalobkyňa si totiž už skôr uplatnila u žalovaného nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Smatanu, na základe ktorého žalovaný
poskytol jej čiastočné plnenie a so zvyškom nároku sa žalobkyňa obrátila na súd, kde sa konanie vedie
pod sp.zn. 9C/513/2015, pričom o nároku rozhoduje súd na základe znaleckého dokazovania.

18. V spore 9C/513/2015 bol vypracovaný aj doplnok k znaleckému posudku, ten sa týkal predovšetkým

somatických následkov. V tomto doplnku sa však uvádza dátum, kedy už bolo možné vypracovať
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne a to rok po ukončení jej liečenia,
t.j. 10.6.2016.

19. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 24.2.2015 bol žalobkyni priznaný od 27.1.2015 invalidný

dôchodok vo výške 281,60 Eur mesačne. Invalidita jej bola priznaná na základe odborného posudku o
invalidite spracovanom posudkovým lekárom sociálnej poisťovne, ktorým bola miera poklesu schopnosti
žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť určená na 75%. Ako vyplýva z posudku, zdravotné postihnutie
žalobkyne nastalo po úraze, ide o stav po úraze H., W. P. I. J., Ť. H. H. J. Q. C.E. F., J. W. H. I. J. I..

20. Žalobkyňa na pojednávaní ohľadom svojich psychických následkov po dopravnej nehode uviedla,
že má pocit akoby bola v stále v strese, je vznetlivá a plačlivá, hneď sa rozľútostí. Mrzí ju, že nie je taká
sebestačná ako predtým, navyše pri prácach v domácnosti sa hneď unaví, máva migrény, kvôli ktorým je
liečená na neurológii. Má problémy s krátkodobou pamäťou a musí si zapisovať, čo má kúpiť alebo kedy
má ísť k lekárovi. K sexuálnemu životu uviedla, že teraz už nemá takú chuť na sex ako pred nehodou,

predtým využívali s manželom rôzne polohy, teraz len klasickú.

21. Vzhľadom na to, že žalobkyňa pred znalcom MUDr. Kollárom uvádzala niečo iné, konkrétne: „ani
teraz sa tomu (sexu) nevyhýbam, ja som niekedy iniciátor. Niekedy mám pocit, že skôr ja mám chuť na
sex, nie muž“, súd ju vyzval na vysvetlenie týchto nezrovnalostí, na čo reagovala tak, že pravdou je to, čo

vypovedala na pojednávaní. Podobne na pojednávaní uviedla, že v minulosti bola veselá, bezstarostná,
po úraze už taká nie je a hneď ju všetko rozľútostí. Pred znalcom však tvrdila, že je skôr veselá povaha,
depresie nemá, je skôr optimistická, nemá zmeny nálad, teraz ju však viac niečo rozplače, nejaký článok
alebo film.

22. Na otázku súdu, aby žalobkyňa preukázala nejaký výnimočný dôvod, ktorý by odôvodňoval
navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku psychických následkov po nehode o 50%
žalobkyňa neodpovedala. Na dotaz súdu ohľadom vysvetlenia zhoršenia kvality jej života v dôsledku
ňou popísaných psychických následkov žalobkyňa uviedla, že nie je sebestačná, chýba jej, že nie je
medzi ľuďmi, nie je však obmedzovaná pri bežných hygienických úkonoch. Pracovala ako robotníčka,

má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity a nemala ambíciu pokračovať vo vzdelávaní.

23. Žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedkyne svoje sestry. P. G. uviedla, že žalobkyňa má traumu zo
straty jej sebestačnosti. Nevie sa uvoľniť, zabaviť sa ako pred nehodou, chodí aj menej do spoločnosti
a radšej je doma. Zmenila sa jej povaha, je vážnejšia, úzkostlivejšia a plačlivejšia. Smutná je aj z toho,

že nemôže mať už deti. K jej sexuálnemu životu vedela len to, že nie je taký ako pred úrazom, nič
konkrétnejšie uviesť nevedela. Podobne vypovedala aj I. C., ďalšia sestra žalobkyne.

24. Vypočutý bol aj znalec MUDr. Stanislav Kollár, ktorý vypracoval psychiatrickú časť znaleckého
posudku znaleckej organizácie forensic.sk v spore 9C/513/2015 a ktorý je zapísaný v zozname znalcov

aj ako fyzická osoba pre odvetvie psychiatrie a sexuológie. Ten zotrval na posudku, ktorý spracoval,
vrátane ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne za položku 253, ktorú ohodnotil
600 bodmi. Uviedol, že lekársky posudok MUDr. Caisovej je nepreskúmateľný, pretože obsahuje len
diagnózy a počet bodov bez nejakej lekárskej správy. Poukázal na to, že MUDr. Caisová vyšetrilažalobkyňu v marci 2016, on ju vyšetroval neskôr a pri jeho vyšetrení nezistil u žalobkyne následky podľa
položky 255 a ani odškodniteľný následok sexuálnych problémov ako dôsledok dopravnej nehody.

25. Znalec vysvetlil rozdiel medzi položkou 253 a 255, ktorý spočíva predovšetkým v tom, že pri položke
253 vážne duševné poruchy súvisia s poranením mozgu, čo spôsobuje oslabenie určitých psychických
funkcií, najmä pamäti, pružnosti, rýchlosti myslenia, pozornosti, sústredenia a podobne. Pri položke 255
sa vyžaduje nejaká posttraumatická stresová porucha, depresívna porucha alebo úzkostná porucha,
ktorá je v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ktoré sa odškodňuje. Znalec však takého príznaky

u žalobkyne nezistil. Zistil u nej miernu P. H., čo znamená ľahké H.Ú. Z. I. Z. S. J., P. Ľ. W. H., Ľ. J. E.
I. H. H. I. W. H. K., Q. Č. E..

26. Znalec sa vyjadril aj k tomu, že ak by obmedzenie žalobkyne v jej sexuálnom živote malo spočívať
len v tom, že s partnerom využívajú len klasickú polohu, táto skutočnosť sama nie je relevantná pri
odškodňovaní následkov úrazu, potrebné je skúmať, či nedochádza v dôsledku toho k partnerskému

nesúladu, čo však vyšetrením nezistil.

27. Na otázku aké nepriaznivé následky má poškodenie duševného zdravia pre bežný život žalobkyne
znalec odpovedal, že pokiaľ ide o pracovný, športový život žalobkyne a jej záľuby, psychické následky
ich neovplyvňujú, len telesné. Psychické následky majú vplyv len na bežný osobný a spoločenský

život žalobkyne, ktoré súvisia s oslabením jej psychických funkcií, o ktorých sa zmienil v úvodnej časti
výpovede.

28. Vypočutá bola ako svedkyňa MUDr. Danice Caisová, ktorá v celosti zotrvala na svojom lekárskom
posudku´, aj keď uznala, že jej bodové ohodnotenie môže sa zdať privysoké, vychádzala však z

veku žalobkyne a z toho, čo prežila. Zdôraznila, že žalobkyňa utrpela ťažký úraz mozgu a aj pri jej
vyšetrení zistila u nej snahu následky úrazu disimulovať a bagatelizovať. Svedkyňa zistila, že žalobkyňa
v porovnaní so stavom pred úrazom je plačlivejšia, unavenejšia, nezvláda toľko ako pred úrazom a má
menej intenzívny a kvalitný sexuálny život, keďže v dôsledku zlomenej panvy má bolesti pri pohlavnom
styku. Napriek tomu, že v lekárskom posudku uviedla, že jej liečba trvá, považovala jej zdravotný stav za

ustálený, z akého dôvodu však vysvetliť nevedela. Potvrdila pritom, že MUDr. Stanislav Kollár je skvelý
psychiater a sexuológ a že pri jeho neskoršom vyšetrení žalobkyne nemusel zistiť tie následky úrazu,
ktoré uviedla ona vo svojom lekárskom posudku.

29. Vo veci 9C/513/2015 bolo rozhodnuté dňa 31.5.2018, pričom žalovaný bol zaviazaný zaplatiť

žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 22.066 Eur a titulom zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia 18.202,80 Eur do 3 od právoplatnosti rozsudku a žaloba v prevyšujúcej časti
bola zamietnutá. Pokiaľ ide o nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd ho priznal
v rozsahu 30% zo žalovaného 50% navýšenia a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove 3Co/148/2018-267 zo dňa 5.3.2019. Keďže žaloba bola zamietnutá aj v časti úrokov z

omeškania, odvolací súd v súlade s názorom prvoinštančného súdu uviedol, že sankcia v podobe úrokov
z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti žalovaného uvedenej v § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z. a že v tomto konkrétnom prípade nárok žalobkyni na zaplatenie úrokov z omeškania
podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona nevznikol.

30. Súd v tejto veci už raz rozhodol a to rozsudkom č.k. 11C/244/2016-130 zo dňa 29.6.2018, a to
tak ako je uvedené aj v tomto výroku rozsudku, teda zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.596
Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa záverov znaleckého posudku forensic.sk a za
psychické následky úrazu žalobkyne priznal 600 bodov podľa položky 253 a vo zvyšku žalobu zamietol.

31. Voči tomuto rozsudku sa odvolali obe strany a následne Krajský súd v Prešove uznesením č.k.
12Co/21/2018-194 z 27.8.2019 ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zrušenie
rozsudku odôvodnil odvolací súd tým, že súd prvej inštancie nesprávne nahradil závery lekárskeho
posudku MUDr. Caisovej svojim názorom a že ak sú dva rozdielne znalecké posudky, je povinnosťou
súdu vypočuť oboch znalcov a ak rozpory v posudkoch tým nebudú odstránené, je potrebné tieto závery

preskúmať znaleckým ústavom, vytkol súdu prvej inštancie aj nezdôvodnenie odmietnutia návrhu
žalobkyne na výsluch MUDr. Caisovej. Uviedol tiež, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie
skutkovou vadou v otázke možného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ak nevzal do
úvahy individuálne okolnosti prípadu (tie však nekonkretizoval) a že vec nesprávne právne posúdilohľadom zamietnutia nároku na úroky z omeškania, keďže podľa neho je potrebné vychádzať z §
563 Občianskeho zákonníka a poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/16/2010 a
Krajského súdu v Bratislave 6Co/504/2013.

32. Toto zdôvodnenie odvolacieho súdu bolo prekvapivé aj pre žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie
nepochopiteľne odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nahrádzal závery lekárskeho posudku
MUDr. Caisovej vlastnými názormi. Takéto tvrdenie je neopodstatnené, súd totiž len vykonával svoju
povinnosť hodnotenia všetkých dôkazov a jasne vysvetlil, prečo je lekársky posudok MUDr. Caisovej

nepoužiteľný ako dôkaz a to z formálnych, ale aj obsahových nedostatkov a rozhodne nenahradil ho
vlastnými závermi, ale vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk a výsluchu
znalca MUDr. Kollára. Odvolací súd zjavne vychádzal z nesprávneho záveru o tom, že aj lekársky
posudok je znaleckým posudkom, lekársky posudok je totiž listinným dôkazom a nie znaleckým
posudkom a preto jeho záver, že súd musí vypočuť oboch znalcov a pri neodstránení rozporov vykonať
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom nemôže byť akceptovateľné. Napokon je to v rozpore aj

s prejednacou zásadou a ustanoveniami civilného sporového poriadku, v zmysle ktorých dôkazná
iniciatíva spočíva v podstate výlučne na stranách sporu a teda súd nemôže sám vykonávať dôkazy,
ktoré strany nenavrhnú.

33. V ďalšom štádiu konania po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd preto vypočul ako svedkyňu

MUDr. Danicu Caisovú na návrh žalobkyne. Výpoveď svedkyne však vôbec neovplyvnila a neviedla k
zmeneskutkovéhostavuzistenéhovpredchádzajúcomrozsudkuaneovplyvnilaanivňomprijatéprávne
závery.

34. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

35. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

36. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

37. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

38. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

40. Podľa § 4 ods. 2 písm. a / citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví

a nákladov pri usmrtení.

41. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.42. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

44.Podľa§2ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského

uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

45. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v

akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

46. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 ). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú

ustanovené v prílohe č. 1 v II. a
IV. časti .

47. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia

spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.

48. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

49. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2

opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

50. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim

lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

51. Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať

poškodený.

52. Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného

predpisu.

53. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti . Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa
hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov.54. Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel

poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

55. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona lekársky posudok obsahuje okrem iného aj hodnotenie v bodoch
a zdôvodnenie (písm. f/ ).

56. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

57.PodľaopatreniaMinisterstvazdravotníctvaSRč.S02491-OL-2016bolaprerok2016určenáhodnota

jedného bodu 17,66 Eur.

58. V tomto spore základ nároku žalobkyne voči žalovanému spochybnený nebol. Nepochybne bolo
preukázané, že vinníkom dopravnej nehody zo dňa 27.1.2014, pri ktorej žalobkyňa utrpela zranenia, bol
vodič traktora, ktorý bol poistený povinným zmluvným poistením u žalovaného a tým je daná aj jeho

pasívna legitimácia v tomto spore.

59. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa chápe ako strata alebo obmedzenie doterajších schopností
poškodeného na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne

nepriaznivý vplyv na poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb vrátane
výkonu doterajšieho povolania a to vzhľadom na vek poškodeného. Toto odškodnenie musí byť
primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia je náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a má slúžiť tomu, aby si poškodený mohol obstarať
náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných

obmedzení vyvolaných úrazom.

60. Nová procesná úprava v Civilnom sporovom poriadku spočíva výlučne na prejednacom princípe,
princípe kontradiktórnosti a koncentračnej zásade. Dôkazná iniciatíva sa tak presúva na procesné strany
a súd ani nemôže vykonať ďalšie dôkazy nenavrhnuté stranou, pokiaľ sa nejedná o prípady uvedené

v § 185 ods. 2, 3 CSP alebo pokiaľ nejde o osobitný druh sporu s ochranou slabšej strany, ktoré sú
vymenované v druhej hlave CSP, čo však nie je tento prípad.
61. V danom prípade žalobkyňa síce predložila spolu so žalobou lekársky posudok psychiatra a
sexuológa MUDr. Caisovej, ktorý je však pre súd neakceptovateľný z formálnych, ale aj obsahových
dôvodov. Lekárka stanovila bodové ohodnotenie pri hornej hranici bodového rozpätia, ktoré je uvedené

v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Pri položke 255 je stanovené rozpätie 260 - 1300 bodov, lekárka
určila 1000 bodov. Pri položke 323a je určených 300 - 850 bodov, lekárka určila najvyšší možný počet
bodov. Zároveň využila aj možnosť upravenú v § 10 ods. 4 citovaného zákona a maximálne navýšila
stanovený počet bodov o 100%.

62. Súd však v prípade žalobkyne nemal za preukázané sexuálne problémy žalobkyne v dôsledku
dopravnej nehody. Ňou navrhnuté svedkyne sa k tejto otázke nevedeli vyjadriť, resp. jedna svedkyňa
uviedla, že z rozprávania žalobkyne vie, že to v jej sexuálnom živote nie je také ako predtým, čo však
pre súd nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ostala teda len výpoveď žalobkyne na pojednávaní, ktorá
však bola do určitej miery v rozpore s tým, čo žalobkyňa uviedla znalcovi psychiatrovi pri vyšetrení.

Zhoda vo vyjadreniach žalobkyne bola len v tom, že po nehode využívajú len klasickú polohu pri sexe,
čo však súd nepovažuje za tak nepriaznivý následok na uspokojovanie životných potrieb žalobkyne, že
by odôvodňoval nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

63. Položka 255 predstavuje vážne duševné poruchy. Aj keď súd rozhodne nemá záujem bagatelizovať

psychické následky úrazu žalobkyne, vychádzajúc z princípu proporcionality v porovnaní s inými
prejavmi psychických chorôb, ktoré nastali u iných poškodených ako dôsledok úrazu a ktoré si vyžiadali
aj psychiatrickú liečbu na rozdiel od žalobkyne, súd sa nedomnieva, že ohodnotenie týchto následkov
pri hornej hranici bodového rozpätia je adekvátne.64. Lekársky posudok MUDr. Caisovej má však aj formálne nedostatky, pre ktoré ho súd nemôže
akceptovať. Predovšetkým podľa § 8 ods. 1 písm. f/ zákona č. 437/2004 Z.z. totiž nestačí uviesť len

počet bodov, ale aj zdôvodnenie počtu. Znamená to, že ak príloha zákona obsahuje pri položke rozpätie
bodov, v lekárskom posudku sa musí zdôvodniť stanovený počet bodov. MUDr. Caisová však v ňom
zdôvodnila len 100% navýšenie a teda nezdôvodnila stanovenie, či už maximálneho počtu bodov (u
položky 323a) alebo blízko pri maximálnej hranici (pri položke 255). Navyše lekársky posudok možno
podať, len ak je zdravotný stav poškodeného ustálený (§ 8 ods. 4 citovaného zákona). MUDr. Caisová

však v posudku uviedla, že liečba žalobkyne stále trvá. V takomto prípade nebola oprávnená lekársky
posudok vypracovať. Napokon aj z dodatku znaleckého posudku organizácie forensic.sk vyplýva, že
zdravotný stav žalobkyne bol ustálený až 10.6.2016, teda v čase vypracovania lekárskeho posudku
MUDr. Caisovej ešte zdravotný stav ustálený nebol. MUDr. Caisová nesprávne uviedla v posudku, že
liečba žalobkyne stále trvá, pretože ťažko možno hovoriť o liečbe, keď sama žalobkyňa uviedla, že na
psychické následky sa neliečila a nelieči. Psychológa navštívila len raz a aj to z dôvodu, že to vyžadoval

posudkový lekár sociálnej poisťovne pre účely posúdenia jej invalidity. Aj táto skutočnosť svedčí o tom,
že stanovenie bodového ohodnotenia duševných porúch žalobkyne pri hornej hranici bodového rozpätia
nie je správne.

65. Z dôležitú súd považuje aj tú časť výpovede svedkyne MUDr. Caisovej, v ktorej potvrdila, že

pri neskoršom psychiatrickom vyšetrení žalobkyne MUDr. Kollárom, ktorého považuje za skvelého
psychiatra a sexuológa, nemusel zistiť tie následky oko ona. Vychádzajúc z faktu, že v čase vyšetrenia
žalobkyne MUDr. Caisovej zdravotný stav poškodenej nebol ustálený ( k tomu došlo až 10.6.2016 podľa
znaleckého posudku, ktorý v tejto časti strany nespochybnili) možno dospieť k záveru, že lekársky
posudok bol vypracovaný predčasne, keď ešte trvalé následky nebolo možné ustáliť. Aj z toho dôvodu

súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku forensic.sk a výsluchu znalca MUDr. Kollára.

66.Súd preto vychádzal pri ustálení psychických následkov úrazu žalobkyne z už spomínaného
znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk a výsluchu znalca psychiatra MUDr. Stanislava
Kollára, ktorý príslušnú časť znaleckého posudku spracoval po vyšetrení žalobkyne.

67. Súd považuje za irelevantné ako je označená uplatnená položka náhrady (255 a 253), obe totiž
predstavujú vážne duševné poruchy. Preto aj keď žalobkyňa v žalobe uplatnila náhradu za položku 255,
pretože vychádzala z lekárskeho posudku MUDr. Caisovej, podľa neskoršieho znaleckého dokazovania
vznikol jej nárok za položku 253, keďže súd sa stotožnil so znaleckým posudkom a preto priznal

žalobkyni nárok za diagnózu uvedenú pod položku 253. Iný výklad by bol príliš formalistický, od ktorého
súdna prax upúšťa a viedol by k neprípustnému odmietnutiu spravodlivosti.

68. Súd dodáva, že nemôže zasahovať do bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
vypracovaného znalcom, neznamená to však, že nemôže vyhodnocovať znalecký posudok v kontexte

s inými dôkazmi, práve naopak je to povinnosťou súdu. Preto aj v tomto prípade súd vyhodnotil
znalecký posudok forensicu.sk spolu s inými dôkazmi - výpoveďou žalobkyne a svedkýň, správou o
psychologickom vyšetrení žalobkyne, výsluchom znalca a za dôležitú skutočnosť považuje aj to, že
žalobkyňa sa na žiadnu duševnú poruchu nelieči a ani nepociťuje potrebu sa liečiť. Možno sa len
stotožniť s tým, čo uviedol znalec pri svojom výsluchu, že ak by žalobkyňa pociťovala vážne následky

v oblasti psychiky, logicky by vyhľadala odbornú pomoc.

69. Súd teda pri kvantifikácii nároku žalobkyne vychádzal zo spomínaného znaleckého posudku, ktorým
bol ohodnotený psychický trvalý následok žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody 600 bodmi, čo pri
hodnote 17,66 eur za 1 bod činí 10.596 Eur. Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti.

70. Žalobkyňa si uplatnila nárok aj na 50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5
zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

71. V danom prípade súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa pre požadované navýšenie.
Žalobkyňa síce bola uznaná invalidnou, ale kvôli jej somatickým problémom po úraze, nie psychickým,
čo nepochybne vyplýva z posudku sociálnej poisťovne a čo napokon potvrdila aj sama žalobkyňa. Tá
na otázku súdu, aby tento nárok zdôvodnila, neodpovedala. Nepochybne uvedený nárok je na miestepri somatických následkoch žalobkyne, ktoré sú však predmetom iného sporu. Je zrejmé, že žalobkyňa
v niektorých prípadoch fyzické a psychické následky úrazu nerozlišovala, napríklad pri tvrdení, že má
zábrany chodiť na kúpalisko kvôli zraneniu alebo aj bolesti hlavy nie je možné považovať za psychický

následok, ale neuralgický, dôkazom čoho je skutočnosť, že žalobkyňa sa v tejto súvislosti lieči na
neurológii.

72. Nárok podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona možno priznať len výnimočne, pri fatálnych následkoch
poškodenia na zdraví, v prípade žalobkyne v tomto spore ide o následky psychického charakteru, ktoré

však súd nepovažoval za tak závažné a výnimočné, aby odôvodňovali priznať mimoriadne zvýšenie
náhrady.

73. K zamietnutiu návrhu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd uvádza, že psychické
následky úrazu žalobkyne nepovažuje za prípad hodný osobitného zreteľa, keďže nebolo preukázané,
že by možnosti zaradenia žalobkyne do spoločenského života v dôsledku nich boli výrazne obmedzené,

či úplne stranené. Už samotný fakt, že žalobkyňa ani necíti potrebu liečiť sa u psychológa alebo
psychiatra, poukazuje na nie veľkú závažnosť tohto prípadu. Opäť súd zdôrazňuje, že je potrebné
rozlišovaťsomatickénásledkyúrazu,ktorénespochybniteľnesúvážnejšieazakladajúnároknazvýšenie
sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorom už napokon bolo aj právoplatne rozhodnuté, na rozdiel od
psychických následkov, ktoré však súd nepovažuje za tak závažné, aby súd mimoriadne zvýšil náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia. Stačí vychádzať z výpovede samotnej žalobkyne, ale napokon
aj svedkyne MUDr. Caisovej, pretože ak je niekto plačlivý, hneď sa rozľútostí alebo sa rýchlo unaví,
prípadne musí si zapisovať kontroly u lekára a nákupy, je úplne bežný jav u hocikoho a rozhodne
neznamená zhoršenie spoločenského uplatnenia žalobkyne v tak výraznej miere, aby bol priznaný nárok
na jeho zvýšenie. Znalec MUDr. Kollár jasne uviedol aké psychické následky po úraze u žalobkyne zistil

- ľahké zníženie pamäti, ľahké spomalenie myšlienkových a psychických pochodov a zvýšenú psychickú
unaviteľnosť. Súd pritom nezistil, že by pri takýchto nie závažných dôsledkoch bol niekedy priznaný
nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Potrebné je pritom vychádzať aj z
princípu proporcionality a len pre uvedomenie si, podľa súdu, až absurdného nároku na 50% zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne súd poukazuje na prípad vedený na Okresnom

súde Rožňava pod 10C/106/2010, následne na Krajskom súde v Košiciach pod 5Co/140/2016. Súdy v
ňom priznali 22 ročnému žalobcovi, ktorý po úraze zostal na invalidnom vozíku s výrazným ochrnutím
všetkých štyroch končatín, bolesťami celého tela, únikom moču, nedomykavosťou ritných zvieračov,
kŕčami končatín, permanentnou únavou, nespavosťou, depresiou, neschopnosťou sám sa obliecť a
obuť, 25% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a to z dôvodu, že nejde o prípad ležiaceho

človeka vyžadujúceho podávanie umelej výživy a polohovanie. Toto rozhodnutie odobril aj Najvyšší súd
SR, keď rozsudkom 3Cdo/209/2017 zo dňa 21.6.2018 dovolanie žalobcu zamietol.

74. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd pripomína všeobecne platnú zásadu o prednosti
špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou. V tomto prípade špeciálnou právnou úpravou je zákon č.

381/2001 Z.z., ktorý upravuje vznik nároku poškodeného na sankčné úroky v § 11 ods. 8 v náväznosti
na § 11 ods. 6 citovaného zákona.

75. § 11 ods. 7 citovaného zákona jasne uvádza, kedy vzniká nárok na úroky z omeškania - vtedy, ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6. Logicky z toho vyplýva, že ak žalovaný si splnil povinnosť

upravenú v § 11 ods. 6 daného zákona, nárok na úroky z omeškania žalobkyni nevznikol, ten by bol
daný až nesplnením povinnosti na plnenie v zmysle súdneho rozhodnutia po jeho vykonateľnosti.

76. Bolo preukázané, že žalobkyňa uplatnila nárok u žalovaného 5.8.2016. Žalovaný pritom hneď
9.8.2016 jej odpovedal v tom zmysle, že žalobkyňa už skôr uplatnila nárok na sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Smatanu, na základe čoho žalovaný čiastočne ho uspokojil
mimosúdne s tým, že zvyšok nároku sa rieši v spore 9C/513/2015, kde bolo nariadené znalecké
dokazovanie. Súd pritom zistil, že skutočne ešte uznesením súdu zo dňa 15.3.2016 bolo nariadené
znalecké dokazovanie na vypracovanie posudku o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne (teda
všetkých následkov vrátane psychických). Tento znalecký posudok bol súdu predložený v spore

9C/513/2015 až 4.1.2017, teda v čase odpovede žalovaného na uplatnený nárok žalobkyne bolo
znalecké dokazovanie už nariadené, ale posudok ešte nebol vypracovaný. Žalovaný preto legitímne vo
svojej odpovedi poukázal na vykonávanie znaleckého dokazovania. Splnil si preto svoju povinnosť vzmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a preto s poukazom na § 11 ods. 8 citovaného zákona
nevznikol žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

77. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR v súvislosti s priznávaním sankčných úrokov pri obdobnom nároku pod sp. zn. 6Cdo/16/2010.
Nevysvetlil však prečo si osvojil závery z tohto rozhodnutia, keď novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR uvádzajú iné závery a keď aj Krajský súd v Prešove v obdobných sporoch vychádzal z priority
spomínanej osobitnej právnej úpravy pri priznávaní úrokov z omeškania. Konkrétne súd poukazuje

na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a 1Cdo/212/2017 zo dňa
26.2.2019. Dokonca už aj v spomínanom spore tých istých strán 9C/513/2015 Krajský súd v Prešove
potvrdil, že žalobkyni nárok na vznik úrokov z omeškania z vyššie uvedených dôvodov nevznikol.
Pre úplnosť súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v súvislosti s touto
problematikou a to napr. 9Co/139/2017 (v súvislosti s rozsudkom tohto súdu 11C/321/2014) alebo
22Co/13/2017 (súvisiaci s rozsudkom 11C/287/2014).

78. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Zásadu
úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo
znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná
aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou

za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (nález Ústavného súdu ČR III.ÚS 170/99).
V tomto prípade primárnym je fakt, že škoda bola spôsobená. Úspech vo veci v zmysle § 255 CSP
sa skúma do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňa má preto právo
na plnú náhradu trov konania, ale iba z prisúdenej istiny týkajúcej sa priznanej náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia.

79. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.