Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117208106
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117208106.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou právnej veci žalobkyne: G.. P. C., H.. P., A..

X.X.XXXX trvalé bytom Prešov, Sibírska XXXX/XX štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená
advokátkou JUDr. Luciou Verešpejovou so sídlom Prešove, Hlavná 133, 080 01 proti žalovanej: P..
P. F., H.. P., A.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom F., Š. XXXX/X, štátna občianka SR, v konaní zastúpená
zástupcom Ing. Lukášom Pospíšilom, trvalé bytom Prešov, Šoltésovej 6534/2, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania z r u š u j e predajom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa
v okrese Prešov, obci Prešov, k.ú. Solivar, vedených na LV Č. 305 a to:

- parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. 2149 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 310 m2,
- parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. 2150/1 - záhrady o výmere 490 m2,
- stavby - rodinného domu súpisné č. 747, ktorý je umiestnený na parcele č. 2149.

II. Výťažok z predaja predmetných nehnuteľností bude rozdelený, podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov účastníčok konania, každej v jednej polovici.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 3. 2007 dňa sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania predajom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese
Prešov, obci Prešov, k.ú. Solivar, vedených na LV Č. XXX a to: - parcely registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape, pare. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, - parcely registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape, pare. č. XXXX/X - záhrady o výmere 490 m2, - stavby - rodinného

domu súpisné č. XXX, ktorý je umiestnený na parcele č. XXXX. Súčasne rozhodol tak, že výťažok z
predaja predmetných nehnuteľností bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníčok
konania,každejvjednejpolovici.Čosatýkatrovkonaniažalobkyňanavrhla, abyžalovanej bolauložená
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností,
každá v podiele 1/2, ktoré sa nachádzajú okrese Prešov, obci Prešov, k,ú. Solivar, vedenej na LV č. XXX

a to: parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 310 m2, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X - záhrady o
výmere 490 m2, stavby - rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je umiestnený na parcele č. XXXX.3. Žalobkyňa vo veci uviedla, že nehnuteľnosti nadobudli dedením v rámci dedičského konania po
rodičoch. Najprv po otcovi, neskôr aj po mame. Ešte za života mamy začala žalovaná so svojou rodinnou
užívať predmetné nehnuteľnosti. Po čase došlo k sporu medzi ňou a manželom žalovanej a začali

s rodinou mamu navštevovať najmä v čase, keď sa tam nenachádzala rodina žalovanej. Po maminej
smrti bol na nich manžel žalovanej opätovne verbálne agresívny a skoro na nich aj fyzicky zaútočil. Po
tomto incidente s rodinou prestala predmetné nehnuteľnosti užívať z obavy o naše zdravie. Spoločné
užívanie nehnuteľností tak neprichádza do úvahy. Z uvedených dôvodov sa rozhodla nezotrvávať ďalej
v podielovom spoluvlastníctve.

4. Poukázala na to, že navrhla žalovanej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou
a s poukazom na fakt, že ona so svojou rodinou predmetné nehnuteľnosti užíva, jej navrhla, aby
nehnuteľnosti pripadli do jej výlučného vlastníctva s tým, aby žalobkyni vyplatila podiel. Žalovaná s
týmto návrhom nesúhlasila a tak jej navrhla predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku, s čím taktiež
nesúhlasila. Pre úplnosť uviedla, že predmetné nehnuteľnosti neslúžia na uspokojenie bytových potrieb

žalovanej, pretože žalovaná býva v 3 - izbovom byte v Prešove. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že
zákonný spôsob vyporiadania - reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádza do úvahy. Rodinný dom nie
je možné rozdeliť na dve samostatné bytové jednotky, pretože na jednej strane nie je na to dostatočne
veľký (má len tri izby) a na strane druhej má len jeden vchod, jeden komín, jedno vedenie vodovodných
a odpadových potrubí, jeden elektromer, plynomer a pod. So žalovanou nie je možná konštruktívna

dohoda, ako to vyplýva aj z priloženej vzájomnej komunikácie. Z uvedeného dôvodu bola nútená podať
žalobu, aj keď sa všemožne snažila vyhnúť súdnemu sporu. Osem mesiacov sa snažila so žalovanou
mimosúdne dohodnúť, no bezvýsledne.

5. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila listinné dôkazy a to: 1) LV č. XXX, 2) výzvu na mimosúdnu

dohodu zo dňa 18.7.2016, 3) odpoveď zo dňa 8.8.2016, 4) podanie žalobkyne zo dňa 26.8.2016, 5)
podanie žalovanej zo dňa 14.9.2016, 6) podanie žalovanej zo dňa 14.10.2016, 7) posledná predžalobná
výzvu zo dňa 2.11.2016, 8) podanie žalovanej zo dňa 18.11.2016, 9) podanie žalovanej zo dňa
22.12.2016, 10) podanie žalobkyne zo dňa 3.1.2017, 11), podanie žalovanej zo dňa 30.1.2017, 12)
podanie žalovanej zo dňa 28.1.2017.

6. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 29. 06. 2017 a uviedla, že
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX spoločne nadobudla so žalobkyňou prostredníctvom
dedičského konania, pričom najskôr nadobudla v roku 2008 1/4 podiel po zosnulom otcovi a naposledy
v roku 2016 1/4 po zosnulej matke, žalobkyňa ako aj žalovaná spolu vlastnia po 1/2 na týchto

nehnuteľnostiach. Pokiaľ ide o žalobu uviedla, že niektoré skutočnosti, ktoré sú uvedené v žalobe nie
sú pravdivé, resp. sú klamlivé a majú za cieľ navodiť pred súdom dojem, že žalobkyňa je poškodená.
Namietala, že žalobkyňa navštevovala predmetné nehnuteľnosti sporadicky a po smrti otca, pred ktorým
mala žalobkyňa ako taký rešpekt, stratila akýkoľvek záujem o starostlivosť ešte žijúcej chorej matky
nehovoriac o nehnuteľnosť, ktorá neustále potrebuje rôzne opravy. Uviedla, že k vlastnej matke, ktorá

potrebovala dennodennú opateru bola ochotná prísť 10 až 15 minút raz, dvakrát do mesiaca. Žalovaná
súčasne poprela, že by manžel niekoho fyzicky napadol a verbálne bol primeraný, tak ako žalobkyňa
k nemu. Namietala, celou opísanou situáciou umelo vytvorila a vyprovokovala zámienku na podanie
vopred naplánovaného návrhu (žaloby). Žalovaná uviedla, že žalobkyni navrhla niekoľko možností
dohody využívania predmetnej nehnuteľnosti, avšak bezvýsledne, pretože žalobkyňu zaujíma len čo

najrýchlejšie získanie, čo najväčšieho množstva peňazí. Poukázala na to, že po úmrtí matky žalobkyňa
ihneď na druhý deň po pohrebe so svojim manželom vylomila zámky, kde by sa potencionálne mohli
nachádzať peniaze, tretí deň po pohrebe sa opäť dostavila, aby spísali stavy všetkých vodomerov
a energií. Aj ďalší deň prišla žalobkyňa s neznámou osobou prezrieť si celú nehnuteľnosť. Všetko
bez jej vedomia. Následne ďalší deň žalobkyňa z nehnuteľnosti povynášala určité veci, ktoré sa jej

najviac páčili. Ďalej poukázala na to, že žalobkyni navrhla, aby predmetné nehnuteľnosti pripadli do
jej výlučného vlastníctva, s ktorým návrhom nesúhlasila. Namietala, že do dnešného dňa nepredložila
žalobkyňa jediný právne relevantný dokument, ktorý by potvrdzoval finančné ohodnotenie spomínaných
predmetných nehnuteľností. Z toho vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa sa chcela obohatiť na úkor
žalovanej a nemá záujem na konštruktívnom mimosúdnom vyrovnaní. Poukázala na to, že od smrti

otca od roku 2008 do smrti matky nikdy nezaplatila domovú daň za podielovú časť nehnuteľnosti,
ktorú zaplatila za ňu, ide o roky 2009 až 2015, čo predstavuje 79,57 EUR. Po smrti matky nezaplatila
žalobkyňa za elektrickú energiu, potrebnú na kosenie jej časti nehnuteľnosti, ako aj priliehajúce verejné
priestory. Všetko zabezpečuje žalovaná v spolupráci so svojou rodinou, ide o obdobie mesiacov máj2016 až jún 2017 pričom polovica predstavuje sumu 185,50 EUR. Žalovaná uviedla, že s navrhovaným
rozsudkomvcelomrozsahunesúhlasí,niejevjejzáujme,abysvojpodiel1/2predmetnýchnehnuteľností
nadobudnutých dedičským konaním, predávala.

7. Žalovaná predložila rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy zo
dňa 13.09.2016 č. E.- F.- E.- XXXX/XXXXXX.

8. Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2017 sa žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila a uviedla, že

ako vyplýva z vyjadrení žalovanej vrátanie vyjadrenia k žalobe so žalovanou nie je možné sa dohodnúť.
Poukázala na to, že vyjadrenie k žalobe je plné osobných invektív, ktoré sa nezakladajú na pravde a
nemázáujemnanereagovať,navyšenemajúsúviszprejednávanúvecou.Vďalšompoukázalanato,že
poradie ako vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je dané priamo občianskym zákonníkom, žalovaná
v rámci početnej mimosúdnej korešpondencie neprejavila záujem o nadobudnutie predmetných
nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva. Poukázala na to, že je otázne, či žalovaná má záujem

nadobudnúť jej podiel na nehnuteľnostiach, pretože od zodpovedania tejto otázky bude závisieť ďalší
postup.

9. Žalovaná následne na výzvu súdu spolu s uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 4 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP ) sa k uvedenému vyjadrila a uviedla, že

zastáva názor, že žalobkyňa koná a činí tak, aby nebola možná racionálna a konštruktívna debata,
vrátane posledného vyjadrenia. Uviedla, že dala dôkazový materiál (zastavené priestupkové konanie),
ktorý jasne a zreteľne popiera žalobkynin motív podania celej žaloby zo dňa 22.03.2017. Uviedla,
že okrem všetkých nezmyslov, táranín a nepodstatných vecí, ktorými sa vyjadrila žalobkyňa zo dňa
30.10.2017 sa mieni vyjadriť len k dvom podstatným veciam a to, že z posledného odstavca vyjadrenia

vyplýva, že asi žalobkyňa vlastní znaleckú pečiatku a hrá sa na sudcu. Namietala, že nie je pravdou,
že iba žalovaná užíva celú nehnuteľnosť, ale pravda je taká, že sa stará aj časť patriacu žalobkyni,
ktorá leží ladom v tom zmysle slova, že ju pravidelne 2 krát do týždňa kosí. Je to z dôvodu dobrého
spolunažívania so susedmi, ktorí by trpeli náletovými burinami a nedostatkom svetla, rovnako je dôležité
starať sa o priľahlé verejné priestory, najmä čo sa týka kosenia a priľahlého ekosystému. Poukázala na

to, že k tomu je potrebná elektrická energia. Uviedla, že nie je v jej záujme momentálne svoj podiel
1/2 predmetných nehnuteľností nadobudnutých dedičským konaním predávať o žalobkynin podiel na
nehnuteľnosti nemá záujem, môže si s ňou narábať a nakladať, ako sama uzná za vhodné a uviedla,
že žalobkyňa musí žalovanej vrátiť dlžné finančné prostriedky v celkovej sume 687 EUR súčasne
žalobkyňa predložila príjmové pokladničné doklady zo dňa 04.06.2009, 16. 08. 2010, 21. 09. 2011,

27. 04. 2012, 15. 07. 2013, 06. 08. 2014, 30. 06. 2015, doklady SIPO za obdobie 05/2016, 06/2016,
07/2016, 08/2016, 09/2016, 10 /2016, 11/2016, 12/2016, 01/2017, 02/2017, 03/2017, 04/2017, 0 s
5/2017, 06/2017, 07/2017, 08/2017, 09/2017, 10/2017, 11/2017, 12/2017, 01/2018, 02/2018, 03/2018,
04/2018, a sumarizáciu za nákup nevyhnutného materiálu na nehnuteľnosť (č.l.sp. 64 až 66).

10. Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2018 žalovaná doplnila, že žalobkyňa síce len zriedka, ale
predsa navštevuje predmetnú nehnuteľnosť, avšak sa nepodieľa na platení záloh a faktúr za plyn,
pričom v rodinnom dome je potrebné pravidelne temperovať radiátory, aby nedošlo k havarijnému stavu.
Celé finančné splátky platila žalovaná za žalobkyňu za obdobie 05 až 2016 - 04 /2018 celková 1/2
finančná suma je 947 EUR. Súčasne uviedla, že ak súd napriek jej návrhu rozhodne, že sa predmetná

nehnuteľnosť musí predať a výťažok rozdeliť navrhla, aby to bola cena 120 000 EUR, teda presne tak,
ako to ohodnotili realitnej kancelárie na podnet žalobkyne s tým, že žalobkyňa by bola zaviazaná vrátiť
dlžné finančné čiastky v celkovej sume 1634,25 EUR.

11. Žalobkyňa a vo veci písomne reagovala podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 22. 5. 2018

a uviedla, že reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených
podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci. pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich
funkčnosťou. Nestačí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom. Taktiež musí
súd prihliadať na to., aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo
na susediacom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej, že nie

je pravda, že užíva celú nehnuteľnosť, ale len jej polovicu uviedla, že neobstojí, nakoľko je žalovaná
ideálnou spoluvlastníckou a nie je možné určiť, ktorá je jej polovica. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na
zaplatenie čiastky 687 EUR za daň z nehnuteľností (79,57), za el. energiu a poplatky RTVS (373,68
EUR) a za nákup nevyhnutného materiálu na nehnuteľnosť (234 EUR), s týmto nesúhlasila nakoľkožalovaná si uplatnila zaplatenie predmetnej dane za roky 2009 až 2016. Za celé predmetné obdobie
uhrádzala celú daň z nehnuteľností (za žalobkyňu aj žalovanú) ich nebohá mama. ktorá zomrela v roku
2016. Od účastníčok konania nežiadala preplatenie časti dane zodpovedajúcej ich podielom a činila

tak zrejme preto, že len ona bývala v predmetných nehnuteľnostiach, pretože žalobkyňa aj žalovaná
mali svoju bytovú otázku vyriešenú inak. A poukázala nato, že to vyplýva z predložených príjmových
pokladničných dokladov MsÚ v Prešove., kde je uvedené, že platba je prijatá od Anny Mikulovej, t.j.
nebohej matky účastníčok konania. Vzhľadom na to, že daň z nehnuteľností uhrádzala p. Mikulová, len
onabolaaktívnelegitimovanánauplatneniepredmetnéhonárokuatoztitulubezdôvodnéhoobohatenia.

V dedičskom konaní táto prípadná pohľadávka nebola uplatnená a tak neprešla na dedičov. Žalovaná
tak nie je aktívne legitimovaná na uplatnenie predmetného nároku. Súčasne žalovaná vzniesla námietku
premlčania. Pokiaľ ide o elektrickú energiu a poplatky RTVS za obdobie od 05/2016 do 04/2018
uviedla, že žalobkyňa nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu od roku 2016 (od smrti matky) neužíva. Túto
skutočnosť nenamietala ani žalovaná. Je teda zrejmé, že žalobkyňa nespotrebováva ani el. energiu a
ani ostatné média a tak nie je dôvod, aby žalobkyňa tieto náklady uhrádzala. Ďalej žalobkyňa predložila

konajúcemu súdu kópiu dohody medzi ňou a žalovanou o tom, že žalovaná bude uhrádzať plyn, el.
energiu a vodu, že nie je oprávnená vykonávať opravy a úpravy v nehnuteľnostiach bez jej súhlasu a že
jeoprávnenáužívaťzáhradu.Tátodohodabolauzatvorenávapríli2016,kedysiúčastníčkyzaznamenali
aj stav meračov a žalobkyňa potvrdila prijatie 1/2 nákladov SIPA za 04/2016. Čo sa týka nákupu
nevyhnutného materiálu na nehnuteľnosť žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná predložila bločky za

obdobie 2010 až 2016. Podľa vedomostí žalobkyne aj jej syna všetky veci pre potreby domu a záhrady
financovala nebohá mama. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, aby ktorúkoľvek z predložených položiek
financovala žalovaná. Žalovaná ani nešpecifikovala, z akého právneho dôvodu si uplatňuje tento svoj
finančný nárok. Žalobkyňa ďalej vzniesla aj v tejto časti námietku premlčania.

12. Ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že položky, ktoré sú uvádzané v pokladničných bločkoch v
žiadnom prípade nemožno považovať za ..materiál na nehnuteľnosť“ a to napr. anténa izbová Saturn.
DVBT Opticum F4, 2 terestriálne prijímače, sáčkový vysávač Samsung, vysávač Elektrolux + vrecká do
vysávača, el. kosačka, diaľkový ovládač, korková zátka, 4x rukavice, benzín natural 95, predlžovačka,
detské vlhčené obrúsky, maliarska fólia. Veľmi sporné sú taktiež rôzne kotúče, vrtáky a rôzny spojovací

materiál (klince, skrutky, matice a iné), pretože nie je možné posúdiť, či tieto boli použité pri práci na
nehnuteľnosti a taktiež nie je jasné, kto a ako ich odvtedy využíval. Mnoho ďalších vecí má povahu
spotrebného materiálu (napr. žiarovky) atak nie je zrejmý dôvod ich uplatnenia. Navyše uviedla, že
žalovaná neprodukovala jediný dôkaz o tom, že predmetný materiál sa v sporných nehnuteľnostiach aj
reálne nachádza (a v akom rozsahu).

13. Súd vo veci ten vykonal pojednávanie dňa 18.10.2018 na, ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predloženými zo strany žalobkyne aj zo strany žalovanej, na ďalšom pojednávaní bolo
vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu a vo veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie za
účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľností, na základe tohto vykonaného

dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

14. V konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa a žalovaná sú podielové spoluvlastníčky každá v podiele
1/2 nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, nachádzajúcich sa v obci Prešov, okres Prešov,
k.ú. Solivar.

15. Z predložených listinných dôkazov žalobkyňou mal súd preukázané to, že žalobkyňa vyzývala
žalovanú na mimosúdnu dohodu s tým, že žiadala aby sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností a aby zaplatila žalobkyni 60 000 EUR t. j. 1/2 z trhovej hodnoty nehnuteľnosti
a to podaním zo dňa 18.07.2016 na čo žalovaná reagovala odpoveďou zo dňa 08.08.2016 a navrhoval

opačne, aby sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností žalobkyňa a aby žalovanej
vyplatila podiel vo výške 60 000 EUR. Na to reagovala podaním zo dňa 26.08.2016 žalobkyňa ktorá
uviedla, že nemá dostatok finančných prostriedkov tomu, aby vyplatila žalovanej podiel a preto považuje
za možné východisko predmetné nehnuteľnosti predať a kúpnu cenu rozdeliť na polovicu. Na to
reagovala listom zo dňa 14.10.2016 žalovaná, ktorá uviedla, že trvá na svojom predchádzajúcom

vyjadrení, žiadala po žalobkyni, aby vyplatila žalovanej podiel vo výške 60 000 EUR, čím by sa
stala výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti. Na uvedené v reagovala podaním zo dňa 02.11.2016
žalobkyňa poslednou predžalobnou výzvou s tým, že zrejmé je jediné možné východisko predmetné
nehnuteľnosti predať a kúpnu cenu rozdeliť na polovicu navrhla preto riešiť zrušenie spoluvlastníctvadohodou, keďže ani jedna zo spoluvlastníčok nemá záujem nadobudnúť celú nehnuteľnosť bolo by
výhodnejšie ju predať, či už formou občianskej inzercie alebo využiť služby realitnej kancelárie. Na
čo žalovaná reagovala a poukazovala na rozpor vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 26.08.2016 a zo dňa

02.11.2016, kde žalobkyňa uvádzala, že by mala záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností
na druhej strane vo vyjadrení zo dňa 02.11.2016 uvádza, že už nemá záujem nadobudnúť nehnuteľnosti
(tu súd poukazuje na to, že uvedenej vytrhnuté z kontextu, nakoľko v podaní zo dňa 26.08.2016 na
žalobkyňa uvádzala, že by mala záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností, avšak nemá k
dispozícii dostatok finančných prostriedkov). Žalobkyňa listom zo dňa 03.01.2017 ešte raz pokúsila

získať zo strany žalovanej stanovisko k vyporiadaniu v lehote do 30.01.2017, ktoré stanovisko vo veci
samej žalovaná prejavila až dňa 28.01.2017 kde uviedla, že si neželá aby právna zástupkyňa žalobkyne
tlačidlá časovými lehotami žalovanú do tiesne a uviedla, že trvá na vyporiadanie tak, ako to navrhla v
liste zo dňa 08.08.2016, keďže klientka je mladá, zdravá a môže si zaobstarať na vyporiadanie úver
pričom to isté platí jej manželovi.

16. Pokiaľ ide o túto nehnuteľnosť, chodili sme tam, pokiaľ rodičia žili, potom už len mama, striedali sme
sa u nej, následne zostal teda po predchádzajúcich vlastníkoch, teda po rodičoch dom opustený. Ja som
sapokúšalapotomsožalovanoudohodnúťtak,abytedabollenjedenvlastníkpredmetnejnehnuteľnosti,
nakoľko zlé vzťahy už boli medzi nami oddávna. Navrhovala som, že buď ja budem výlučný vlastník
alebo ona alebo to predajme a rozdeľme sa s výťažkom. Následne ja som ponúkala rôzne dohody.

Potom mi prestala žalovaná dvíhať telefón, následne som bola nútená písomnou cestou ju vyzývať, ale
k dohode sme nedospeli. V živote by som si nebola myslela, že budem teda musieť túto vec riešiť až
na súde - k tomu viac nemám, čo uviesť.

17. Vo veci samej bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že nemá záujem o nehnuteľnosť taktiež

sa vyjadrila, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť avšak súhlasila, aby nehnuteľnosť pripadla
do výlučného vlastníctva žalovanej avšak požadovala najmenej sumu 50 000 EUR za svoj podiel.
Vyjadrenia zástupcu žalovanej v tom smere, že jej ponúkali sumu 20 000 EUR za jej podiel považovala
za účelové a nespravodlivé nakoľko nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu. Pokiaľ ide o náklady na
rekonštrukciu rodinného domu uviedla, že s rekonštrukciami nesúhlasila preto nepovažuje za správne

sa na nich finančne podieľať. Uviedla, že po smrti otca začal švagor vykonávať rekonštrukcie, následne
však celá vec bola zdĺhavá, boli tam zátarasy a v podstate aj mesiace, dva, sa po častiach betónovalo,
čo sťažovalo život ich matke. Situácia potom dozrela až do takého štádia, že jej vzťahy so švagrom sa
veľmi naštrbili a po jej smrti sa vzťahy ešte zhoršili. Žalobkyňa uviedla, že dom bol starý a potreboval
opravy, avšak zo strany nikoho nebola vyzvaná, aby finančne na opravy prispela. Spočiatku aj sestre

ponúkla peniaze, tá však vždy odmietla.

18. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2018 žalovaná vo veci vypovedala a uviedla, že súhlasí s tým,
aby sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej vyporiadavanej nehnuteľnosti a na otázku súdu, či dokáže
zabezpečiť finančné prostriedky pre odstupujúceho podielového spoluvlastníka uviedla, že čiastočne.

V ďalšom žalovaná poukázala na svoju písomnú výpoveď (č.l.sp. 101 až 110), kde uviedla, okrem
okolností vzájomného vzťahu so žalobkyňou nesúvisiacich s predmetom sporu, že vždy mala a má
snahu sa dohodnúť na vyporiadaní predmetných nehnuteľnosti. Uviedla, že počas posledných desiatich
rokov a ani nikdy predtým sa neuskutočnila žiadna rekonštrukcia domu, vykonávali sa iba nevyhnutné
drobné opravy, ktoré boli potrebné vzhľadom k opotrebeniu, a k tomu, že ide o pôvodný dom postavený v

roku 1966, žalobkyňa na opravy finančne neprispela. Vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva uviedla, že návrhu je, aby jej pripadla do výlučného vlastníctva predmetná nehnuteľnosť
a aby bola zaviazaná vyplatiť od vstupujúcej podielovej spoluvlastníčke - žalobkyni sumu 20 000 EUR.

19. Žalobkyňa súdu predložila vyjadrenie stavebného dozoru, ktorý uviedol, v prípade vytvorenia dvoch

samostatných bytových jednotiek a rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti by museli vlastníci investovať
nemalé finančné prostriedky do výmeny a likvidácie eternitovej strechy s azbestom, sanácie spodnej
stavby, tepelného zaizolovania obvodových plášťov, vybudovania ďalšieho sociálneho zariadenia,
vybudovania nového samostatného vchodu do objektu, výmeny okien a dverí, nových a vnútorných
rozvodov elektroinštalácii, vodou inštalácií a novej plynovej prípojky aj ďalší dispozičných zmien v

budove s ohľadom na dispozičné riešenie horného poschodia, by bolo nutné posunúť priečky, aby obe
strany mohli využívať adekvátnu časť nehnuteľnosti, čo však zo statického hľadiska nie je možné.20.Vovecibolovykonanéznaleckédokazovanie(č.l.sp.145anasledujúcich) pričomznalecustanovený
súdom v odboru stavebníctvo a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti stanovil všeobecnú hodnotu
rodinného domu súpisné č. 747 s príslušenstvom a pozemkami na Q. J.. Č.. XX v Prešove, k.ú. Solivar

- parcely KNC č. XXXX a č. XXXX/X (nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 305 pre k.ú. Solivar,
obec Prešov) a to v sume po zaokrúhlení 102 000 EUR.

21.Situáciavpriebehukonaniaoprotiskoršímvyjadreniamžalovanejkspôsobu zrušeniaavyporiadania
podielového spoluvlastníctva bola napokon taká, že žalovaná žiadala, aby pripadla nehnuteľnosť

do jej výlučného vlastníctva avšak súhlasila len so zaplatením sumy pre odstupujúcu podielovú
spoluvlastníčku 20 000 EUR, ktorú na poslednom pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu dňa
16.04.2019 na zvýšila na sumu 30 000 EUR v troch splátkach.

22. Súd vec takto právne posúdil :

23. Podľa § 136 ods.1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), môže byť
vec v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa § 137 ods.1, 2 OZ, vyjadruje podiel mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

25. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môže dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

26. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.

28. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný.

29. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy, iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva
reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný
pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený

príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí
ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov
spravodlivopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsreálnymrozdelenímveci.Akbytotorozdelenie
vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za
reálne nedeliteľnú.

30. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade,
že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu
jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci . Primeranou
náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový

ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú
náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celávec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že
spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí.

31. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli
splnené predpoklady účelného využitia veci.

32. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

33. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia a
žalovaná nemali záujem zotrvať v spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti.

34. Podľa § 142 ods. 1 OZ je podmienkou pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením
veci to, aby toto rozdelenie bolo „dobre možné“. Súčasne pri tomto spôsobe vyporiadania je nutné

prihliadnuť tiež „k účelnému využitiu veci“. Všeobecná formulácia týchto dvoch pojmov umožňuje súdu
aby v rámci konkrétnych skutkových zistení zvážil najrôznejšie hľadiská, ktoré by mohli mať vplyv na
ďalšie užívanie predtým spoločnej veci.

35. Vzhľadom na to, že predmetom vyporiadania je klasický rodinný dom a priľahlý pozemok a účastníci

konania ani netvrdili, že by bolo možné reálne rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti, súd túto
možnosť vyporiadania vylúčil s poukazom na odborné vyjadrenie predložené zo strany žalobkyne.
Reálna deľba nehnuteľnosti je vylúčená aj z toho dôvodu, že táto nie je možná tak, aby bola v súlade so
stavebným zákonom č. 50/1976 Z.z. v znení zmien a doplnkov. Nakoľko zákon pripúšťa iba delenie vo
vertikálnej rovine, pričom musia vzniknúť samostatné časti od základov po strechu, čo v tomto prípade

nebolo možné.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že reálne rozdelenie, by nebolo účelným
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva a to prikázaniu veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov.

37. Žalobkyňa neprejavila záujem o výlučne vlastníctvo predmetných nehnuteľnosti, žalovaná oproti
vyjadreniam pred začatím súdneho konania napokon v priebehu konania pripustila, že by mala záujem
stať sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, avšak navrhovala sumu pre odstupujúcu
podielovú spoluvlastníčku vo výške 20 000 EUR. Následne bolo vykonané znalecké dokazovanie v

rámci, ktorého bola zistená všeobecná hodnota nehnuteľnosti súdom ustanoveným znalcom vo výške
102 000 EUR, čo predstavuje finančný podiel pre každú z podielových spoluvlastníčok 51 000 EUR,
teda ponúkaná suma pre odstupujúcu podielovú spoluvlastníčku zo strany žalovanej bola neprimeraná.

38. V danej právnej veci by bolo možné vyporiadanie tak, že by súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť

do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorý o ňu prejavila záujem žalovaná však v konaní neprodukovala
dôkazy na základe, ktorých by mal súd zistené, či žalovaná je schopná vzhľadom na to, že
ponúkala oveľa nižšiu sumu, zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov pre odstupujúcu podielovú
spoluvlastníčku. Zástupca žalobkyne uviedol, že jej príjem predstavuje starobný dôchodok.

39. Podľa ustálenej súdnej judikatúry pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva sa
primeranou náhradou rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR R 43/1997). Primeranú náhradu je totiž potrebné chápať ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

Povinnosť spoluvlastníka, ktorý nadobúda od odstupujúcich spoluvlastníkov ich spoluvlastnícke podiely,
má aj ústavnoprávny rozmer spočívajúci v tom, že vlastníka je možné zbaviť jeho vlastníckeho práva
iba za náhradu.

40. Zo znaleckého posudku bolo nepochybne zistené, cena vypočítaná znalcom podľa názoru súdu

objektívne zohľadňuje hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti. Pre úplnosť súd uvádza, že pri určení
koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom sa zohľadňovali tieto faktory
– trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva,
– poloha nehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce,– súčasný technický stav nehnuteľnosti,
– prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti,
– príslušenstvo nehnuteľnosti,

– typ nehnuteľnosti,
– pracovné možnosti obyvateľstva,
– skladba obyvateľstva v mieste stavby,
– orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám,
– konfigurácia terénu,

– pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby,
– doprava v okolí nehnuteľnosti,
– občianska vybavenosť,
– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,
– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,
– možnosti zmeny v zástavbe - územný rozvoj,

– možnosti ďalšieho rozšírenia,
– dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti,
– názor znalca.

41. Súd má za to, že v danom prípade je potrebne poukázať aj na právnu vetu uznesenia Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/1008/2014, ktorá je použiteľná aj na aplikáciu v tomto prípade, ktorý
uviedol, že základným predpokladom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.
Pri zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti určenej na bývanie sa vychádza z bytovej
potreby spoluvlastníkov, prípadne na to, kto nehnuteľnosť obýval, kto ju udržiava, opravuje, prípadne
do nej investuje a kto je schopný sa ďalej starať o jej riadnu údržbu (R 54/1973). Povinnosťou súdu

je skúmať všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú vo veci dané. Keďže prikázaním nehnuteľnosti do
vlastníctva iba jedného zo spoluvlastníkov nastáva fakticky situácia, že druhý zo spoluvlastníkov je
zbavený svojho vlastníckeho práva, je potrebné brať do úvahy nielen povinnosť poskytnúť primeranú
náhradu za spoluvlastnícky podiel, ale tiež skutočnosť, že vyplatenie tejto náhrady musí byť reálne.
Preto je povinnosťou súdu rozhodujúceho o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týmto

spôsobom prihliadnuť aj k tomu, ktorý zo spoluvlastníkov je spôsobilý v reálnom čase na základe
konkrétnychpreukázanýchskutočnostíposkytnúťdruhémuspoluvlastníkoviprimeranúnáhradu.Vdanej
právnej veci Krajský súd v Košiciach uviedol, že je toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne
odôvodnil svoj záver o tom, že obaja účastníci dokladovali finančné prostriedky na vyplatenie druhého
spoluvlastníka. Existencia finančných prostriedkov má byť preukázaná reálnym spôsobom, nepostačuje

odkaz na to, že rodičia žalobkyne sú pripravení poskytnúť jej finančnú pomoc bez toho, aby bol inými
dôkaznými prostriedkami preukázané, že takýto budúci záväzok sú schopní splniť.

42. Keďže v danej právnej veci existencia finančných prostriedkov nebola žalovanou preukázaná
reálnym spôsobom, súd nemal dôkaznými prostriedkami preukázané, že budúci záväzok žalovaná

by bola schopná splniť, súd pristúpi k tretiemu spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

43. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, ktorý je aplikovateľný aj v tejto právnej veci zo
dňa 29. júla 2003, sp. zn. 22 Cdo 1346/2002, v ktorom sa uvádza : „Ak zákon stanovuje, že prikázanie

veci jednému zo spoluvlastníkov je možné len za primeranú náhradu, potom to znamená, že súd môže
prikázať len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť“.

44. Po právoplatnosti rozsudku sa na predaj spoluvlastníckeho podielu podľa § 166 exekučného
poriadku použijú ustanovenia exekučného poriadku o exekúcii predajom nehnuteľnosti podľa §

134 až 165 exekučného poriadku. Výťažok predaja spoločnej veci potom exekútor vyplatí obom
spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov tak, ako súd rozhodol v rozsudku, ktorým bolo zrušené
podielové spoluvlastníctvo.

45. Pokiaľ ide o nároky žalovanej, čo sa týka zaplatenia sumy 1634,25 EUR, súd poukazuje na to,

že vyporiadanie v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka sa vykonáva ako vyporiadanie aj v najširšom
zmysle slova, v jeho rámci sa prihliada, napríklad aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich
podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a podobne (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČSSR, sp.zn. 4 Cz 11/69, R 40/1970).46. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

47. Pre účely vyporiadania investícii je potrebné rozlišovať prípady, kedy investície sú vykonané s (hoci
i konkludentným) súhlasom spoluvlastníkov (§ 139 ods. 1 OZ), alebo bez tohto súhlasu.

48. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na žiadne rekonštrukcie rodinného domu nedala súhlas a

uvedené podporila listinným dôkazom, ktorý žalovaná nespochybnila a v zmysle, ktorého bolo uvedené,
že v dome a na dome a vonku sa nebudú robiť žiadne úpravy a opravy bez jej súhlasu.

49. Ako určitý návod na právne posúdenie súd uvádza rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22
Cdo 1644/2005, ktorý uviedol, že v prípade, ak ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými
jedným alebo viacerým i spoluvlastníkmi na vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a

investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov
(§ 137 ods. 1 OZ). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu
nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkov
vzniklo zhodnotením ich podielov v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2, § 456 OZ);ide o rozdiel
medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení.

50. V danej právnej veci zo strany žalovanej nebol produkovaný dôkaz na základe, ktorého by mal
súd preukázané, či žalobkyňu žiadala o súhlas s úpravami a opravami rodinného domu, preto môže
sa domáhať v rámci takzvaného širšieho vyporiadania vložených investícií iba titulom bezdôvodného
obohatenia. Zo strany žalobkyne bola vznesená námietka premlčania dôvodne, keďže náklady mali

byť vyložené vynaložené za obdobie rokov 2009 až 2015 a žaloba v tomto smere vo vzťahu k širšiemu
vyporiadaniu bola súdu doručená až dňa 29.06.2017. Navyše súd nemal ďalšími dôkazmi preukázané,
že išlo skutočne o náklady, ktoré boli vynaložené na investíciu do vyporiadavanej nehnuteľnosti.

51. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

52. Pokiaľ ide o náhradu nákladov energií, poplatkov RTVS a plynu, tu súd má za to, že nejde o
investície do spoločnej veci, ktoré by zhodnotili spoločnú nehnuteľnú vec a v tomto smere súd uvedenú

skutočnosť považuje len za obranu žalovanej v rámci zrušenia podielového spoluvlastníctva na, ktorú
však neprihliadal nakoľko nemá žiaden súvis s vecou. Uvedené však možno hodnotiť ako nezhodu v
užívaní spoločnej veci, a tiež je to vhodným dôvodom na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Z týchto
dôvodov súd zamietol nárok žalovanej na zaplatenie titulom investícií.

53.Podľa§251zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkutrovykonaniasúvšetkypreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu

trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku o nároku náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. V súvislosti s trovami konania súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 2 Cz 4/71,

R 31/1972, ktorého právnej vete bolo uvedené, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 OSP ( v súčasnosti ustanovenie § 257 CSP -
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ) význam
zistenie toho, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie
konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci.

57. V danej právnej veci z predložených listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalobkyňa žalovanej
ponúkala zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva formou ktorou si uplatnila v návrhu na
začatie konania a napokon dosiahla v konaní plný úspech. Z týchto dôvodov súd priznal žalobkyni nárok
na náhradu trov konania rozsahu 100 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.