Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419010315
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419010315.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému X.. N. H. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní obžalovaného
X.. N. H. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04.12.2019, sp. zn. 2T/74/2019, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 02.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného X.. N. H. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný X.. N. H. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

dňa 09.01.2019 v čase o 02.15 h, v meste R. U., na Ulici I.. H.. C. č. XX súc pod vplyvom alkoholu na
druhom poschodí bytového domu búchal do dverí bytu, užívaného poškodenou O. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. U., S. H. C. č. XX a po ich otvorení poškodeným N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. U., I.. H.. C. číslo XX, v uvedenom čase sa v byte tiež nachádzajúcim, vyvolal slovnú hádku
a následne potom, čo poškodený dvere zavrel, kopnutím do oblasti zámku vchodových dverí zámok
na nich poškodil, tlačil do vchodových dverí bytu v snahe zabrániť ich zatvoreniu, pričom do bytu

poškodenej kopal na chodbe vysypané smeti, na výzvu poškodeného N. C., aby od tohto svojho konania
upustil, nereagoval a súčasne obom poškodeným nadával česť a dôstojnosť znevažujúcimi výrazmi
a opakovane sa im vyhrážal, že ich zabije, pričom v dôsledku obavy o svoj život poškodení konanie
obžalovaného telefonicky oznámili na tiesňovú linku polície číslo 158.

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h/ Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený úhrnný trest
odňatia slobody 10 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 14 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, a to proti všetkým

výrokom napadnutého rozsudku ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie písomne
odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že vytkol súdu I. stupňa, že nepostupoval v konaní správne,
keď pri rozhodovaní bral do úvahy aj výpovede svedkov pred vznesením obvinenia, pri ktorých nebol
prítomný obhajca a vyhodnotil dôkaznú situáciu aj s použitím procesne nepoužiteľných dôkazov v
jeho neprospech. Tieto výpovede nemohli byť čítané na hlavnom pojednávaní, pričom ide o výpovede
poškodenej J. a N. C. a nemohol na ne súd prihliadať pri rozhodovaní o vine a treste. Tento dôkaz nie je

zákonný a zastáva názor, že po vznesení obvinenia nemá ísť o pokračovanie výpovede svedka, pretože
ak by išlo o pokračovanie výpovede, svedok by nemusel po vznesení obvinenia uviesť nič iné, lenžesa pridržiava predchádzajúcej výpovede. Z dôvodu, že po vznesení obvinenia je potrebné výsluchu
zopakovať tak, aby zodpovedali všetkým atribútom práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu,
nejde o pokračovanie výpovede z obdobia pred vznesením obvinenia, keď obvinený nedisponoval

právami, aké mu po obvinení v zmysle Trestného poriadku prislúchajú. Nestotožňuje sa s vyhodnotením
dôkaznej situácie súdom I. stupňa, pretože zo zákonne vykonaných dôkazov použiteľných v konaní pred
súdom nevyplýva spáchanie skutku. Poukázal na výpoveď poškodených, ktorí na hlavnom pojednávaní,
ako aj vo výsluchoch po vznesení obvinenia uviedli, že celú vec nafúkli a že políciu volali, pretože sa
chceli obžalovaného zbaviť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedený incident bol hádkou medzi

ním a poškodenými, ktorá síce bola ovplyvnená požitým alkoholom u obžalovaného a liekmi, avšak
vulgarizmy padali na oboch stranách. Namietol obsah zvukových nahrávok, z ktorých nevyplýva, že si by
sa poškodeným vyhrážal a pokiaľ ide o kvalifikáciu jeho konania ako prečinu výtržníctva, poukázal na to,
že išlo o chodbu v bytovom dome, ktorá nie je prístupná širšiemu okoliu, individuálne neurčených ľudí.
Poukázal na ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona a uviedol, že vzhľadom na spôsob vykonania
činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, je jeho závažnosť

nepatrná a jeho konanie najviac mohlo naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Namietol nepoužitie zásady in dubio pro reo a poukázal na konkrétne rozhodnutia NS SR, Krajského
súdu v Žiline a tzv. judikáty R 56/1994, R 14/1964, R 40/1969 a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok,
oslobodiť ho spod obžaloby, prípadne vec postúpiť na prejednanie priestupku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného, nad rámec tam uvedeného nič nedoplnil. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť s tým, aby
bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, alternatívne vec postúpiť na prejednanie priestupku.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania uviedol, že so žiadnymi susedmi nemá lepší

vzťah ako s poškodenými, nevyhrážal sa im, zbraň mal v aute, pretože ju nepovažoval za bezpečné
prevážať ju cez bytový dom, incident ho mrzí. Na otázky uviedol, že poškodená uviedla údaje o
vyhrážkach z dôvodu, aby čím skôr prišla polícia, pretože bol otravný. Vchodové dvere bytového domu
sa otvárajú na tzv. čidlo, ktoré majú iba obyvatelia bytového domu.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd I. stupňa sa vysporiadal aj s
namietanou použiteľnosťou výpovedí pred vznesením obvinenia, považuje rozsudok súdu I. stupňa za
zákonný a správny. Navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok

dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia

Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na dôsledné vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa vodôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku
a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného
za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne

založil na výpovedi poškodených, zápisnici o trestnom oznámení a predovšetkým na zvukovom
zázname z telefonických oznámení poškodených na linku 158, ktoré dôkazy navzájom korešpondujú s
tvrdeniami poškodených, najmä poškodenej J. v jej výpovedi z prípravného konania 09.01.2019, kde
sa poškodená jednoznačne vyjadrila, akým spôsobom prebiehal konflikt s obžalovaným a vyjadrila sa
aj o konkrétnych vyhrážkach obžalovaného k osobám poškodených, pričom táto vo svojej výpovedi

z 09.01.2019 konkrétne uviedla spôsob, akým sa obžalovaný vyhrážal, pričom následne vo svojej
výpovedi z 10.01.2019 zopakovala svoje tvrdenia o vyhrážkach obžalovaného vo vzťahu k ich osobám
a až vo svojej výpovedi dňa 10.01.2019 o 22.50 hod. zmenila svoje vyjadrenia tak, že tieto vyhrážky
popisovalaneurčito,avšaktrebauviesť,žezobsahutejtovýpovedejezrejmé,žetátosasnažila„zahmliť“
svoje vyjadrenia o vyhrážkach obžalovaného vo vzťahu k jej osobe, pretože v časti výpovede uviedla, že
obžalovaný na ich adresu adresoval slová „zabijem“, „zbijem“, avšak následne na otázku vyšetrovateľa

uviedla, že to nevie presne posúdiť. Z výpovedí poškodenej, poukazujúc pritom na jej prvotnú výpoveď
z prípravného konania a obsah zvukového záznamu z telefonického volania poškodených na linku
158, je zrejmé, že táto sa snažila svojimi ďalšími výpoveďami postupne zmierniť svoje vyjadrenia na
adresu poškodeného z dôvodu zmiernenia jeho zavinenia, pričom krajský súd poukazuje na vyjadrenie
svedkyne na hlavnom pojednávaní z 25.09.2019, keď táto na otázku samosudkyne uviedla, že o

trestnom rozkaze obžalovaného sa dozvedela tak, že prišiel za ňou obžalovaný, dotazoval sa, či trestný
rozkaz dostala aj ona, pričom v závere sa ho spýtala, či proti trestnému rozkazu môže podať odpor aj ona
a obžalovaný jej na to uviedol, že to môže skúsiť. Tento postup je rovnaký aj v prípade poškodeného N.
C.. Z týchto dôvodov sa preto krajský súd stotožňuje s úvahami súdu I. stupňa, že poškodení v úvodoch
svojich výpovedí spontánne opisovali priebeh skutku vrátane existencie vyhrážok zabitím zo strany

obžalovaného, následne sa snažili svoje predchádzajúce vyjadrenia korigovať, avšak tieto nepopreli a
vysvetľovaliichakozlepochopené,resp.zlepočutéasprávnevyhodnotilzmenuvýpovedípoškodených,
resp. zmenu ich postoja ako snahu neuškodiť obžalovanému. Správne súd I. stupňa konštatoval, že zo
zvukového záznamu tiesňovej linky 158 a jeho obsahu možno konštatovať, že v čase, keď poškodení
kontaktovali políciu, mali z poškodeného obavu, správanie obžalovaného pociťovali ako ohrozujúce a

predovšetkým sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že tieto ich prejavy následne nezodpovedajú
vyjadreniam na hlavnom pojednávaní, že z obžalovaného nemali žiadnu obavu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že výpovede poškodených z prípravného konania v
čase pred oznámením obvinenia obžalovanému nemali byť súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní
prečítané, krajský súd udáva, že obvinený musí mať primeranú a dostatočnú možnosť poprieť výpoveď

svedka. Vyvodzovať právne následky z výpovede svedka, ktorému obvinený nemohol klásť otázky, či
už sám, resp. prostredníctvom obhajcu, ktorého nemohol vypočuť, je neprípustné, pretože jeho právo
na obhajobu by bolo takýmto spôsobom skrátené. Obvinený musí mať vždy reálnu možnosť realizovať
svoje právo na obhajobu. Obvinený môže realizovať svoje právo na obhajobu vyjadrené jeho účasťou
na výsluchu svedka a možnosťou klásť mu otázky až po tom, keď bol upovedomený o čase a mieste

konania výsluchu konkrétneho svedka. Logicky tomu môže byť až po tom, ako samotnému obvinenému
bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia. Avšak na druhej strane výsluch svedka po začatí
trestného stíhania má svoje opodstatnenie v tejto fáze trestného konania a nemožno tieto výsluchy
považovať za nulitné a to ani v ďalšom štádiu konania. Nedodržanie kontradiktórnosti sa totiž môže
naplno prejaviť až v tom štádiu konania, v ktorom je obvinenému oznámené uznesenie o vznesení

obvineniaanásledneajvsúdnomkonaní.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,žeobžalobavtrestnejveci
môže byť opretá aj o výpovede svedkov a iné dôkazy, pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia,
prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich konaniu došlo po začatí trestného
stíhania vo veci. Tak tomu je aj v prípade vykonávania takýchto dôkazov súdom. Je treba posudzovať,
či výpoveď svedka, vykonaná pred vznesením obvinenia, je jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo

významnej miere rozhodujúcim dôkazom vo vzťahu k obvinenému. V danom prípade treba uviesť, že
poškodení ako svedkovia boli vypočutí v štádiu prípravného konania a to aj po vznesení obvinenia
za zachovania práva obžalovaného na obhajobu, keď na výsluchu dňa 10.01.2019 o 22.50 hod. bol
prítomný obhajca obvineného, pričom v tejto svojej výpovedi uviedli, že sa pridržiavajú svojej výpovede
z 09.01.2019. Bez ohľadu na uvedené, súd I. stupňa správne postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného

poriadku na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedkov predloženej na vysvetlenie
rozporov v ich výpovediach. Obmedzenie prečítať výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní sa vzťahuje
výlučne na absenciu zachovania zákonných ustanovení pri takomto výsluchu. Z obsahu namietaných
výpovedí svedkov z prípravného konania krajský súd zistil, že tieto boli vykonané spôsobom, ktorýzodpovedá ustanoveniam Trestného poriadku pre výsluch svedka, pretože svedkovia boli vypočutí
spôsobom uvedeným v ustanovení § 131 a nasl. Trestného poriadku a boli poučení aj o svojom práve
odoprieť vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku. Žiadne ustanovenie Trestného poriadku v danom

prípade nebránilo súdu I. stupňa postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní z dôvodu vysvetlenia rozporov, tieto výpovede svedkov prečítať, pretože je nesporné,
že u obžalovaného už v priebehu prípravného konania bolo zachované právo na jeho obhajobu byť
prítomný pri výsluchu svedka, tomuto klásť otázky a tak tomu bolo aj v prípade výsluchu týchto svedkov
na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní nie je možné prečítať výpovede svedkov, ktoré

neboli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona, resp. v prípade ustanovenia
§ 263 odsek 4 Trestného poriadku v prípade výpovede svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol
vypovedať podľa § 130 Trestného poriadku a nebol pred týmto výsluchom, ktorého sa zápisnica týka,
o svojom práve odoprieť vypovedať, riadne poučený.

Preto aj podľa názoru krajského súdu z týchto dôkazov vo svojom súhrne, pričom ide o dôkazy priame,

možno vyvodiť jediný logický záver, že skutok sa stal a zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je
bez dôvodných pochybností preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 364 odsek 1 súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/

Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku, pričom sa súd
I. stupňa vysporiadal jednak s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného aj s mierou závažnosti
uvedených prečinov, keď konštatoval, že ich závažnosť nie je nepatrná a je určená predovšetkým
spôsobom ich vykonania a ich následkami a na tieto úvahy súdu I. stupňa krajský súd v celom rozsahu
poukazuje, pretože sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu
aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, správne zistil priťažujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona
a priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona a trest, ktorý obžalovanému ukladal

za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona ako trest úhrnný,
považuje krajský súd za zákonný a primeraný zdôrazňujúc, že u obžalovaného bolo v súlade s kritériami
uvedenými v § 34 Trestného zákona potrebné ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu a to poukazujúc predovšetkým na osobu obžalovaného, ktorý sa skutku
dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov v kombinácii s užitím liekov, ktoré riadne užíva, čo zvyšuje

nebezpečnosť konania obžalovaného a v neposlednom rade je potrebné prihliadnuť na správanie sa
obžalovaného pred spáchaním skutku, keď tento bol v niekoľkých prípadoch priestupkovo postihovaný
za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mal dopustiť násilným spôsobom - fyzickým
atakom na inú osobu.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/
až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o
treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.