Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/200/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4101899966
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4101899966.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X,
XXX XX Z., zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, so sídlom Strojnícka 8, 820 00 Bratislava,
proti žalovanému: Calmit, spol. s r.o., so sídlom Gaštanová 15, 811 01 Bratislava, IČO: 36 172 162,
zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, so sídlom Krížna 52, 821 08 Bratislava, za účasti

intervenienta: Sociálna poisťovňa, so sídlom Záhradnícka 31, 811 07 Bratislava, o mimoriadne zvýšenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o náhrade trov konania, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 29. júna 2018 č.k. 19C/257/2001-789, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania a trovách štátu p
o t v r d z u j e s tým, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, uložil žalovanému zaplatiť trovy štátu v plnej výške a priznal žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške.
1.1. Dôvodil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 19C/257/2001 - 666 zo dňa 20.11.2013
potvrdeným Krajským súdom v Nitre zo dňa 18.02.2015 č.k. 25Co/219/2014 -711 titulom mimoriadneho
zvýšenia bolestného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 190,40 eur, titulom
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35
124,97 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti predmetného rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol.

Vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie zdôvodnil §255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého dokazovania. V týchto prípadoch však
nemožno procesne úspešného žalobcu zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Primárnym faktom je, že škoda bola spôsobená a jej
výška nasleduje. Zastal názor, že výška plnenia v tomto smere závisela výlučne od znaleckého posudku,

preto súd postupoval tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
1.2. Konštatoval, že v priebehu konania vznikli trovy štátu v súvislosti s vypracovaním znaleckých
posudkov, preto má štát podľa výsledku konania nárok na náhradu trov, ktoré platil voči stranám sporu.
Dospel k záveru, že nakoľko bol žalobca v spore plne úspešný, zaviazal žalovaného na povinnosť
uhradiť trovy štátu v plnom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené uviedol, že účelnosť trov konania

štátu bude súd zohľadňovať až v rozhodovaní o výške s určením, ktoré trovy štátu a v akej výške bude
hradiť žalovaný ako neúspešná strana.1.3. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v súlade s §255 ods. 1 CSP a z neho vyplývajúcou
zásadoupomeruúspechuvoveci.KrajskýsúdvNitreuznesenímzodňa17.03.2017č.k.25Co/215/2016
-776 uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania a trovách štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie žalovaný napadol odvolaním doručeným súdu dňa 24.07.2018.
Namietal časť rozhodnutia, ktorým súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a

žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu v plnej výške.
2.1. Má za to, že rozhodnutie je z hľadiska výrokovej časti v spojení s odôvodnením primárne zmätočné,
tiež nerešpektuje právne záväzný názor vyslovený odvolacím súdom. Uviedol, že z hľadiska výrokovej
časti súd najprv výrokom č. I. priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celkom rozsahu,
avšak vo výroku III. priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania, čím tretí výrok fakticky neguje
prvý výrok a naopak. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovanému síce priznáva náhradu trov odvolacieho

konania, ale zrejme len vo vzťahu k podanému odvolaniu voči trovám konania, nie vo vzťahu k odvolaniu
vo veci samej.
2.2. Namieta, že žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v plnej výške. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že na znalecké posudky MUDr. H. a MUDr. V., ktoré boli znalcami vypracované v rozpore s
platnou právnou úpravou, súd pri rozhodovaní neprihliadal. Uviedol, že vyšší súdny úradník je viazaný

napadnutým výrokom o tom, že žalovaný má platiť trovy štátu v plnej výške, a preto nebude mať inú
možnosť ako zaviazať žalovaného v plnej výške, a teda aj na posudky, na ktoré súd pri rozhodovaní
neprihliadal. Týmto postupom sa tak fakticky odňala žalovanému možnosť brániť sa.
2.3. Uviedol, že v rámci pôvodného odvolania zo dňa 14.12.2015 voči trovám konania poukázal, že
intervenient (Sociálna poisťovňa), ktorý aktívne vystupoval v konaní na strane žalovaného, má byť

spoločne zaviazaný na úhradu trov konania. Zdôraznil, že právo na náhradu trov konania a povinnosť
hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami. Tak ako má intervenient v prípade úspechu
podporovaného hlavného účastníka právo na samostatnú náhradu trov konania, treba ho v prípade
procesného neúspechu účastníka zaviazať na náhradu trov konania spolu s ním, a to bez ohľadu na
namietanú absenciu hmotnoprávneho základu. Konštatoval, že súd prvej inštancie vôbec neriešil otázku

spoluúčasti intervenienta na náhrade trov konania.
2.4. Záverom žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie vo výroku č. I a výroku č. II. zrušil a vrátil
vec na nové rozhodnutie.

3. Žalobca a intervenient sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP,
viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),
vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti týkajúcej sa náhrady trov konania nie
je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 19C/257/2001
- 666 zo dňa 20.11.2013 potvrdeným Krajským súdom v Nitre zo dňa 18.02.2015 č.k. 25Co/219/2014
- 711 titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
14 190,40 eur, titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 35 124,97 eur, vo zvyšku návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené, preto rozhodol súd

prvej inštancie o trovách konania uznesením č.k. 19C/257/2001 - 737 zo dňa 25.11.2015. Oprávnený
sa voči uzneseniu odvolal a o odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/215/2016 -
776 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne rozhodol
súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

11. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi

odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 CSP).
Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného
rozhodnutia.

12. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje uznesenie v napadnutej časti v
dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej
iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12.1. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý preskúmaním spisu dospel k záveru, že žalobca
má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle § 255 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V
týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nebolo by celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou, aby žalobca

svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá výšku škody odhaduje. V nadväznosti na uvedené potom

priznanie plnej náhrady trov konania znamená, že je priznaná čo do právneho základu, a nie do výšky
priznaného nároku. Povedané inými slovami má žalobca právo na náhradu trov konania, avšak výlučne
iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Žalobca bol nepochybne plne procesne úspešný čo
do základu. Žalobca sa právnym návrhom domáhal mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 54 343,22 eur, pričom mu súd rozsudkom priznal sumu celkom

vo výške 49 315,37 eur. Zamietnutých 5 027,85 eur teda nie je prejavom procesného neúspechu
žalovaného, ale iba dôsledkom úvahy súdu. Žalobcovi preto súd prvej inštancie správne priznal náhradu
trov konania v plnej výške, ale iba zo sumy 49 315,37 eur.
12.2. Odvolací súd upravil napadnutý výrok, ktorým súd určil, že žalobca má právo na náhradu trov
konania, nakoľko neobsahoval všeobecné náležitosti. Nebolo v ňom určené, kto má zaplatiť náhradu

trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca
2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016, v ktorom okrem iného uvádza, že „nepovažuje za správnu takú
interpretáciu ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorej má pri aplikácii tohto ustanovenia zodpovedať
výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné (§ 232 ods. 1
CSP). Podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník,
už len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom aj o prijímateľovi tejto náhrady.
To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 CSP nemôže rozhodnúť o uložení

povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by napriek
tomu tak rozhodol, prekročil by zákonné zmocnenie vyplývajúce z § 262 ods. 2 CSP, čím by zároveň
nerešpektoval čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a porušil by tak princíplegality ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Neprípustnosť takého postupu nevyhnutne
znamená, že o tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak prichádza do úvahy
priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov v zmysle § 262 ods.

1 CSP. Tomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí v ňom byť uvedené,
kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre

prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.“

13. K námietkam žalovaného uvádzaným v bode 2.2. uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že štát má podľa výsledku konania nárok na náhradu trov, ktoré platil voči stranám sporu. V priebehu
konania bolo vypracovaných viacero znaleckých posudkov, na ktoré však súd nemohol prihliadnuť z
dôvodu, že zdravotný stav žalobcu sa neustále menil. S poukazom na vyššie uvedené, bude účelnosť

trov konania štátu zohľadňovať až v rozhodnutí o výške s určením, ktoré trovy štátu a v akej výške bude
hradiť žalovaný. Výrokom, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v
plnej výške, mal na mysli výšku účelne vynaložených trov. Námietka žalovaného, že bude viazaný aj
voči trovám konania, ktoré boli znalcami vypracované v rozpore s platnou právnou úpravou, je preto
nedôvodná.

14. K námietke žalovaného, že má byť spolu s ním solidárne zaviazaná na úhradu trov konania a
trov štátu Sociálna poisťovňa odvolací súd uvádza, že intervenient netvorí nerozlučné spoločenstvo so
stranou, ktorú v spore podporuje, ak rozsudok nebude pre intervenienta záväzný (§84 CSP). Všeobecne
platí, že rozsudok je záväzný iba subjektívne, teda medzi žalobcom a žalovaným. Rozsudok je pre

intervenienta záväzný, iba ak CSP alebo osobitný predpis ustanovuje výnimku z pravidla o subjektívnej
zodpovednosti rozsudku. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nemôže založiť svojím
rozhodnutím solidaritu, pokiaľ nevyplýva z hmotného práva. Solidarita vo vzťahu k povinnosti nahradiť
trovy konania je teda prípustná iba vtedy, ak by členovia spoločenstva boli zaviazaný spoločne a
nerozdielne aj vo vzťahu k hlavnému nároku. Vo výroku meritórneho rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.

19C/257/2001 - 666 zo dňa 20.11.2013 je na zaplatenie zaviazaný žalovaný, preto súd prvej inštancie
správne zaviazal iba jeho na náhradu trov konania a náhradu trov štátu a opomenul pri tom Sociálnu
poisťovňu, ktorá v konaní vystupuje ako intervenient.

15. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).