Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205420
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116205420.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom
1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11 IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. K. XX/XX, zastúpenému JUDr. Máriou Vančovou, advokátkou so

sídlom Nitra, Štefánikova trieda 84, o zaplatenie 3.122,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 20. júna 2019, č. k. 15C/104/2016-231, v spojení s opravným
uznesením z 2. decembra 2019, č.k. 15C/104/2016-253, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.038,46 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 25. 02. 2016,
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere
XXXXXX/XXXXXX %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“); § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 zák. číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Ďalej uviedol, že dňa 04.11.2013 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Home
Credit Slovakia, a.s., úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému úver v výške 4.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach po
108,03 eura mesačne, pričom RPMN bolo dojednané vo výške 43,40%, priemerná hodnota RPMN
bola 18,84% a ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 26,97%. Keďže žalovaný neuhrádzal
splátky úveru riadne a včas, bol vyzvaný dňa 16.10.2015 na okamžité splatenie dlžnej sumy. Na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na
spoločnosť AB 1 B. V., keďže došlo k zlúčeniu tohto žalobcu s novým žalobcom rozhodol uznesením
zo dňa 13.11.2017 č. k. 15C/101/2016-88 o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu so
spoločnosťou AB 2 B. V. Z celkovej úverovej zmluvy uhradil žalovaný žalobcovi sumu 2.961,56 eura.
Žalobca si uplatňoval žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť v zmysle zák.
č. 129/2010. Keďže sa na zmluvu o úvere hľadí ako na spotrebiteľskú, aplikoval ust. § 52 OZ. Vzhľadom

na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nezaplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný uznal sumu 1.038,46 eura, ktorú bol ochotný
uhradiť, a preto na túto sumu žalovaného zaviazal. Keďže sa jedná o úver bez poplatkov, žalobca má
nárok na vrátenie skutočného plnenia. Keďže bol žalobcom žalovanému poskytnutý úver 4.000 eur a

žalovaný uhradil 2.961,56 eura, rozdiel činí 1.038,46 eura, a preto v tejto časti žalobe vyhovel a vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Výrok onáhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a priznal
žalovanému nárok na náhradu pomernej časti náhrady trov konania, o výške ktorej po právoplatnosti
tohto rozhodnutia bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2

CSP). Opravným uznesením zo dňa 02.12.2019, č. k. 15C/104/2016-253 súd prvej inštancie opravil prvý
výrok rozsudku a doplnil ho o počiatok priznaného úroku z omeškania tak, že tento priznal odo dňa
25.02.2016 do zaplatenia.

2.Rozsudoksúduprvejinštancievjehovyhovujúcejčastinapadolvzákonnejlehoteodvolanímžalovaný

a domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aktívnu
legitimáciu žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.02.2016, ktoré predložil žalobca
nezakladá jeho aktívnu legitimáciu. Nepredloženie zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.09.2012 ako
aj zmluvy o postúpení zo dňa 16.10.2015, ktoré žalobca uvádza v oznámení spôsobuje nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Home Credit Slovakia, a.s.

proti žalovanému bola postúpená. V čase, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ešte pohľadávka
žalobcu neexistovala. Žalobca opakovane predkladal len listinu nazvanú postúpenie pohľadávky z
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.10.2015, v ktorej je postúpenie pohľadávky na AB 1 B. V.
Danú listinu nemožno považovať za zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože z nej nevyplýva zmluvou, z
akého dňa vlastne k postúpeniu pohľadávky došlo; a prečo, napriek tvrdenému postúpeniu pohľadávky

vočižalovanémuvtenistýdeňodoslalpôvodnýžalobcažalovanémuvýzvunavráteniedlhunajehoúčet.
Ďalej namietal konateľov spoločnosti. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí len stroho konštatoval,
že je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby a bližšie sa tým nezaoberal.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia

ohľadne neplatného postúpenia pohľadávky ničím nepodložil. Neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce, že osoby, ktoré figurujú za AB 1 B. V. neboli oprávnené uvedenú zmluvu podpísať. K
postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom. Majú za to, že odvolanie je zmätočné a nedôvodné
a s týmto odvolaním nesúhlasia. Žiadali rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu žalobcu poukázal na dôvody svojho
odvolania, opätovne namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a poukázal na viaceré rozhodnutia
všeobecných súdov.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 04.11.2013 uzatvoril žalovaný s právnym
predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v výške 4.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať
úver v splátkach po 108,03 eura mesačne, pričom RPMN bolo dojednané vo výške 43,40%, priemerná

hodnota RPMN bola 18,84% a ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 26,97%. Keďže žalovaný
neuhrádzal splátky úveru riadne a včas, bol vyzvaný výzvou zo dňa 16.10.2015 na okamžité splatenie
dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2015 bola pohľadávka voči
žalovanému postúpená na spoločnosť AB 1 B. V., keďže došlo k zlúčeniu tohto žalobcu s novým
žalobcom rozhodol uznesením zo dňa 13.11.2017 č. k. 15C/101/2016-88 o pokračovaní s právnym

nástupcom pôvodného žalobcu so spoločnosťou AB 2 B. V. Z poskytnutého úveru žalobcom vo výške
4.000 eur žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2.961,56 eura a na rozdiel - 1.038,46 eura bol zaviazaný
napadnutým rozsudkom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť, je
preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

10. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje

rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok

dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

11. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje,

že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú
odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS
209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

12. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu
odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným

predpokladom na obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu
a v ňom doložených listinných dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a
nepreskúmateľný.

13. Každá strana súdneho konania má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne

odôvodnené, pričom limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie
rozhodnutia musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, takéto rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nie je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia
preto musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenierozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým
musí presvedčiť strany sporu o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa
jedno zo základných pravidiel konania posilňovanie dôvery účastníka súdneho konania v správnosť

rozhodovania, ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické resp., právnické osoby dobrovoľne plnili svoje
povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia
spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie
môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ absentuje logická nadväznosť
výroku a odôvodnenia rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami je

rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

14.Podľa§219ods.4CSPlenčosúdvyhlásirozsudok,jenímviazaný.Vzmysleuvedenéhozákonného
ustanovenia je zákonným následkom vyhlásenia rozsudku viazanosť súdu vyhlásený výrokom. To
znamená, že konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť znenie
výroku zhodné s výrokom vyhláseným. Prípadnú chybu v písaní, počítaní alebo inú nesprávnosť súd

môže opraviť dodatočne osobitným opravným uznesením. V prípade, ak súd vo vyhlásenom rozsudku
nerozhodol o celom predmete konania alebo o navrhovanej predbežnej vykonateľnosti, môže dodatočne
rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti vyššie uvedené kritériá kladené na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa. Je tomu tak
predovšetkým z dôvodu, že závery prijaté prvoinštančným súdom sú nedostatočne odôvodnené v
rozhodnutí, a to najmä pokiaľ ide o úroky z omeškania. Súd prvej inštancie absolútne tejto okolnosti
nevenoval žiadnu pozornosť, len poukázal na zákonné ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Taktiež pokiaľ ide o
výrok týkajúci sa náhrady trov konania tento nedostatočne odôvodnil len s poukazom na ust. § 255 CSP.

Je potrebné konštatovať, že spor rozhodol sudca JUDr. V. N., avšak písomné vypracovanie vyhláseného
rozhodnutie urobil iný sudca prvoinštačného súdu vzhľadom na úmrtie JUDr. V. N.. Súd prvej inštancie
vyhlásil rozsudok tak, že neuviedol počiatok priznaného úroku z omeškania. Opravným uznesením zo
dňa 2. 12. 2019, č.k. 15C/104/2016-253, sa snažil túto chybu odstrániť, čo však procesne prípustné
nie je. Odvolací súd konštatuje procesné pochybenie, ktorého sa dopustil súd prvej inštancie, že

nevyhlásil rozsudok v takom znení ako je písomne vyhotovený. Ide o nesúlad vyhláseného rozhodnutia
s vypracovaným rozhodnutím, pre ktoré procesné pochybenie bolo nutné rozsudok v napadnutej
vyhovujúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutej vyhovujúcej časti za zmätočné, za absolútne rozporné a nespôsobilé preskúmania
odvolacím súdom, odnímajúce stranám sporu právo na spravodlivý proces, a preto odvolací súd musel
prihliadnuťna existenciuzávažnýchprocesnýchvádkonaniaaspoukazomnavyššieuvedenérozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní sa bude zaoberať aj dôvodnosťou uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský

spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Preverí či nedošlo k
uznaniu nároku žalovaným (v priebehu konania žalovaný uznal pohľadávku žalobu vo výške 1.038,46
eur a na túto sumu bol aj zaviazaný), posúdi správnosť postúpenia pohľadávky (zabezpečí zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 09. 2012 na č.l. 19 spisu sa nachádza oznámenie o postúpení
pohľadávky, prípade ďalšie listiny s touto skutočnosťou späté) a po prejednaní veci, za súčasného

vyporiadania sa so všetkými žalovaným uplatnenými námietkami (postúpenie pohľadávky, konatelia
spoločnosti........), opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým a zákonu zodpovedajúcim
spôsobom odôvodní v zmysle § 220 CSP, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť odvolacím
súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP). Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).