Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013456
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119013456.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. Ing. F. W.,

nar. XX.XX.XXXX, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 22. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ing. F. W., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B., Za A. XXX/XX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

si v presne nezistený čas na presne nezistenom mieste zadovážil a až do 15.00 hod. dňa 26.10.2018
na ceste II/502 pred obcou Trstín pri cintoríne „Hájiček“ neoprávnene prechovával igelitové vrecko
s obsahom sušeného konope s celkovou hmotnosťou 99,52 gramu, s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu 16,3% hmotnostných, obsahujúce 16.222 mg tetrahydrokanabinolu (THC), v

hodnote na čiernom trhu omamných a psychotropných látok Slovenskej republiky v 4. kalendárnom
štvrťroku 2018 nepresahujúcej 995,20 Eur, pričom tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov do I. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis sú zaradené podľa tohto zákona
do I. skupiny omamných látok,
teda

neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku,

čím spáchal

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona,

za to

sa odsudzuje:Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 a § 51 ods. 3 písm. b) a ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ako súčasť
probačného dohľadu ukladá tieto obmedzenia a povinnosti:
- obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok s výnimkou alkoholu,
- povinnosť spočívajúcu v príkaze oznamovať 1x za 3 kalendárne mesiace probačnému a mediačnému

úradníkovi Okresného súdu Trnava údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať
- a zároveň povinnosť spočívajúcu v príkaze dostavovať sa 1x za 3 kalendárne mesiace k probačnému
a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Trnava s tým, že prvýkrát je povinný sa k nemu dostaviť do
2 (dvoch) pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 26.09.2019 na Okresný súd Trnava na obžalovaného
obžalobu na skutkovom a právnom základe uvedenom v tomto rozsudku.

O obžalobe súd rozhodol dňa 09.10.2019 trestným rozkazom, ktorým obžalovaného uznal vinným zo
spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona a uložil mu
rovnaký trest ako týmto rozsudkom.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal proti trestnému rozkazu odpor, preto súd
nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov,

oboznámením listín, znaleckého posudku a odborného vyjadrenia.

Obžalovanýnahlavnompojednávanípopredneseníobžalobyapoučenípodľa§257Trestnéhoporiadku
uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie (čl. 112) a následne využil svoje právo odoprieť vypovedať,
a preto súd na návrh obhajcu postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o

výsluchu obžalovaného z prípravného konania.

Obžalovaný Ing. F. W. v prípravnom konaní ako obvinený v prítomnosti svojho obhajcu dňa 30.01.2019
vypovedal, že v minulosti užíval marihuanu asi 2-3 krát do mesiaca, avšak závislý sa necíti byť a v
minulosti nebol zo žiadnej závislosti ani liečený, neužíva žiadne lieky, na žiadnu chorobu sa nelieči a cíti

sa byť zdravý. Ďalej uviedol, že dňa 26.10.2018 bol v Novom Meste nad Váhom na osobnom motorovom
vozidle Škoda Superb s ev. číslom C kvôli pracovným povinnostiam. Po ceste domov do Smoleníc pred
Trstínom ho zastavila policajná hliadka, ktorá sa predstavila ako finančná polícia. Hliadka postupne
vykonávala kontrolu jeho vozidla, pričom obžalovaný mal na podlahe vozidla pred sedadlom spolujazdca
položený batoh, pričom pri kontrole hliadka neuvádzala žiaden zákon. Hliadka ho vyzvala, aby otvoril aj

batoh, v ktorom bolo plastové vrecko. Obžalovaný otvoril batoh a jeden z príslušníkov - muž, si zobral to
plastové vrecko do ruky a povedal mu, aby ostal stáť pri aute. Príslušníčka polície - žena s obžalovaným
ostala stáť pri aute a príslušník išiel s balíčkom do dodávky, ktorá nemala žiadne nápisy ako „polícia“
alebo „finančná správa“. Obžalovanému sa zdalo, ako by sa príslušník v aute s niekam rozprával, potom
savrátilkobžalovanémuapovedalmu,abysidalbalíčekspäťdobatohuanapôvodnémiesto.Nadruhej

strane cesty stálo vozidlo štátnych policajtov, v ktorom sedeli dvaja príslušníci polície a boli na mieste
už v čase, keď obžalovaného zastavili colníci. Príslušník finančnej správy išiel k štátnym policajtom, s
ktorými sa rozprával a potom prišiel so štátnymi príslušníkmi za obžalovaným. Štátni policajti sa potom
obžalovaného spýtali, či má niečo v aute, čo súvisí s trestnou činnosťou, pričom obžalovaný, ktorý bol
na tom už psychicky zle povedal, že áno. Následne bol obžalovaný vyzvaný na vydanie balíčka, ako

presne bol vyzvaný si už nepamätá, pričom otvoril batoh, z ktorého si policajti zobrali balíček. Následnebola privolaná ďalšia hliadka štátnej polície a obžalovaného odviezli na policajnú stanicu do Trstína,
kde bol následne vypočutý a potom prepustený. Obžalovaný ďalej vypovedal, že v plastovom vrecu
bola marihuana, ktorú si obžalovaný zadovážil od nejakého známeho v Novom Meste nad Váhom pri

Lidli, s ktorým sa dal do reči a ten uviedol, že vie niečo zadovážiť, pričom obžalovaný mal pri sebe
sumu 500,- Eur a známy mu povedal, že mu za tú sumu niečo zadováži. Za túto sumu obžalovaný
očakával maximálne 50g marihuany. Obžalovaný uviedol, že marihuanu chcel použiť na výrobu tinktúry,
pretože má na kĺboch prstov pod kožou bolestivé výrastky a z internetu sa dozvedel, že by mu takáto
tinktúra mohla pomôcť a malú časť chcel použiť aj na účel aplikácie. Obžalovaný uviedol, že zadováženú

marihuanu nechcel ďalej predávať. Obžalovaný ďalej uviedol, že si nepamätá, aké úkony s ním policajti
na oddelení robili a ďalej uviedol, že ho policajti nepoučili, že nemusí nič ukazovať alebo vydávať ako i
to, že na mieste pri vozidle nič nepodpisoval, až na policajnom oddelení. (čl. 24-31)

Svedok Bc. W. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je príslušníkom Kriminálneho úradu finančnej
správy, pričom v bol svojim nadriadeným velený do spoločnej služby s príslušníkmi colnej správy, pričom

nešlo o nič výnimočné, pretože takéto spoločné služby sú bežné. Svedok ďalej uviedol, že vykonávali
bežnú kontrolu, pričom príslušník colnej správy zastavil vozidlo, ktoré viedol obžalovaný. Počas kontroly
vozidla obžalovaného príslušníkmi colnej správy svedok sedel v služobnom vozidle príslušníkov colnej
správy, a preto rozhovor medzi obžalovaným a príslušníkmi colnej správy nepočul, avšak videl, ako
obžalovaný chodí okolo vozidla a ukazuje príslušníkom vnútorné priestory vozidla a tiež batožinový

priestor, pričom obžalovaný mal počas kontroly stále v rukách nejaký vak alebo tašku, ktorý následne
položil na zem a začal z neho vyberať veci. Svedok uviedol, že predmet z batohu vybral sám obžalovaný,
pričom svedok nevedel presne opísať uvedený predmet a následne ho odovzdal jednému príslušníkovi
colnej správy, ktorý s týmto predmetom prišiel za svedkom do služobného vozidla s tým, že tá vec
má zápach ako marihuana, na čo svedok príslušníkovi colnej správy povedal, aby volal na linku 158.

Následne sa na mieste objavila hliadka štátnej polície, pričom svedok nevedel uviesť, či tam táto bola už
v čase vykonávania kontroly vozidla obžalovaného, alebo či sa na miesto dostavila neskôr. Na otázku
prečo obžalovaný vyberal veci z batoha svedok odpovedal tak, že môže len predpokladať, že príslušník
colnej správy požiadal obžalovaného, aby vybral veci z batohu za účelom kontroly, pričom takto to
robieva aj svedok, pokiaľ kontrolu sám vykonáva, a to z dôvodu, aby ho kontrolovaná osoba neobvinila,

že jej dal do batohu nejaké veci on. Svedok ďalej vypovedal, že príslušník colnej správy usúdil, že v
plastovom vrecu je marihuana zrejme z dôvodu jej výraznej vône. (čl. 113)

Na návrh obhajcu bola postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o
výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 03.07.2019 na čl. 48 v časti , kde svedok vypovedal, že

„potom, keď skontrolovali celé vozidlo, tak bolo vidieť, že od neho chceli vidieť asi aj obsah toho batohu,
ale presne neviem, lebo som to nepočul“, pričom svedok uviedol, že nevidí rozpor v jeho výpovediach,
pretože videl priebeh kontroly vozidla obžalovaného, ale nepočul, o čom sa rozprávajú, ale z toho, ako
obžalovaný položil vak na zem a začal z neho vyberať veci usúdil, že kolegovia chceli vidieť obsah
batohu.

Na výpoveď svedka reagoval obžalovaný vyjadrením, že batoh pri prehliadke vozidla nenosil so sebou,
tento bol po celú dobu položený v aute, na konci prehliadky ho sám zobral z auta, na zem ho nepoložil,
na výzvu colníka ho otvoril, z batohu nič nevyberal, pričom balíček, ktorý bol navrchu si colník zobral
sám. (čl. 114)

Keďže výpovede obžalovaného a svedka Bc. W. C.a si navzájom odporovali, súd nariadil konfrontáciu
medzi obžalovaným a svedkom, pričom tak obžalovaný ako aj svedok zotrvali na svojich výpovediach.
(čl. 114)

Svedok W. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je príslušníkom OO PZ v Trstíne, pričom v
rozhodnom čase sa aj s kolegom presúvali po obci Trstín smerom na obec Naháč, pričom prechádzali
okolo cintorína Hájiček s tým, že po ľavej strane videli odstavenú dodávku s nápisom „Colná“ alebo
„Finančná správa“. Svedok s kolegom prešli kus ďalej po pravej strane, kde zacúvali do priestoru,
pričom následne išlo z pravej strany vozidlo, ktoré príslušníci finančnej správy zastavili a vykonávali

kontrolu. Svedok kontrole vozidla nevenoval pozornosť, pričom po chvíli ich oslovil príslušník finančnej
správy s tým, že vo vozidle sa nachádzajú drogy - marihuana, čo zacítil pri kontrole. Svedok následne
obžalovaného podľa § 89 Trestného poriadku vyzval na vydanie veci, pričom obžalovaný uviedol, že
výzve porozumel a vydal nejaký balíček, ktorý bol v čiernom sáčku a uviedol, že by sa v ňom malanachádzať sušená rastlina. Obžalovaného potom zobrali na oddelenie, kde ho vypočuli a následne
prepustili, pričom obžalovaného poučovali podľa predtlače. Svedok uviedol, že obžalovaný vydal sáčok
zo svojho vozidla z nejakého batohu na sedadle spolujazdca, pričom keď svedok pristúpil k vozidlu

obžalovaného, tento zrejme nemal nič v rukách a či mal v rukách doklady alebo peňaženku svedok
nevedel uviesť. Svedok ďalej uviedol, že on zápach marihuany necítil, hoci sám vie, ako marihuana
zapácha. Súd svedkovi predložil na nahliadnutie Zápisnicu o vydaní veci na čl. 60, pričom svedok
potvrdil, že túto na mieste vypisoval jeho kolega a po nahliadnutí do fotodokumentácie na čl. 63 potvrdil,
že na foto je predmet, ktorý obžalovaný vydal. (čl. 114-115)

Svedkyňa Mgr. V. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v rozhodnom čase pracovala ako colník,
pričom podľa služobného príkazu zastavovali vozidlá a takto zastavili aj vozidlo obžalovaného, ktorého
sa opýtali, či preváža nejaký tovar napr. alkohol alebo cigarety a požiadali ho o vykonanie kontroly.
Obžalovaný mal pri sebe ruksak na zemi pri sedadle spolujazdca, pričom ho požiadali, aby ho otvoril.
Keď tak obžalovaný urobil, na vrchu mal niečo čierne, vyzeralo to ako balíček a bolo z neho cítiť zápach

marihuany. Obžalovaný počas kontroly vozidla z tohto vystúpil a bol pri príslušníkoch colnej správy
a pri kontrole spolupracoval. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či sa obžalovaného pýtali, alebo či sám
obžalovaný uviedol, že je to marihuana a ani si nepamätala, že by ona alebo niekto z jej kolegov siahol
do batohu, pretože sa to nesmie robiť. Svedkyňa potvrdila, že pri kontrole vozidla obžalovaného bola
ona, jej kolega p. M. a v aute sedel p. C. z Kriminálneho úradu finančnej správy. Svedkyňa sa nevedela

vyjadriť k tomu, či jej alebo jej kolegovi p. M. obžalovaný odovzdal počas kontroly nejaký predmet z
batohu a ani k tomu, či bola počas kontroly ona alebo jej kolega niečo konzultovať s kolegom p. C.om v
služobnom vozidle. Svedkyňa potvrdila, že príslušníkov PZ zavolal lej kolega a tí vec potom ďalej riešili.
(čl. 115-116)

Svedok Bc. B. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že počas kontroly náhodným výberom zastavovali
vozidlá a takto zastavili aj vozidlo Škoda Superb s kolegyňou V. S., pričom išlo o bežnú kontrolu.
Počas kontroly prechádzali okolo vozidla, pričom prešli až k spolujazdcovej strane vozidla, pričom
svedok si pamätá, že obžalovaný si zobral batoh, ktorý si schovával za nohu, čo bolo svedkovi hneď
podozrivé. Svedok sa preto obžalovaného opýtal, čo má v batohu a čo tam schováva. Obžalovaný

otvoril batoh, v ktorom bol nejaký sáčok alebo šulec, pričom svedok zacítil značný zápach marihuany.
Následne obžalovaný povedal, že tam má marihuanu, pričom svedok nevedel presne uviesť, či to
obžalovaný uviedol sám alebo na otázku. Potom bola privolaná polícia, ktorá si vec ďalej prevzala.
Svedok potvrdil, že obžalovanému kázal otvoriť batoh, a to z dôvodu, že obžalovaný si ho schovával, čo
bolo svedkovi podozrivé. Svedok si nepamätá, či kázal obžalovanému, aby veci vyložil z batohu, ale bolo

to navrchu batohu a svedok si nepamätá, či by balíček chytil a išiel s ním za kolegom z finančnej správy.
Svedok ďalej uviedol, že pri komunikácii s obžalovaným možno zaznelo niečo také, že sa obžalovaný
príslušníkov colnej správy pýtal, či to môže zahodiť niekam do kanála, čo sa v podobných prípadoch
kontrolované osoby pýtajú, či to však bolo aj v tomto prípade svedok potvrdiť nevedel. (čl. 120)

Obžalovaný v reakcii na výpoveď svedka uviedol, že batoh mal počas celej kontroly na sedadle
spolujazdca, pričom svedok obžalovaného vyzval, aby batoh otvoril a vtedy si obžalovaný vzal batoh do
ruky. Obžalovaný následne batoh otvoril, bol v ňom predmetný balíček, ktorý svedok vzal do ruky a išiel
s ním za kolegom, následne sa vrátil aj s balíčkom, povedal obžalovanému, aby ho dal späť do batohu a
povedal obžalovanému, aby dal batoh na pôvodné miesto. Svedok potom išiel za príslušníkmi PZ, ktorí

stáli cez cestu a títo následne prišli k nim. (čl. 121)

Zo Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 26.10.2018 vyplynulo,
že obžalovaný bol zadržaný podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku dňa 26.10.2018 o 15.03 hod. potom,
akobolo14.55hod.nacesteII/502preobcouTrstínpricintoríneHájičekkontrolovanýpodľa§26zákona

č. 652/2004 Z. z. pracovníkmi Stanice colného úradu Senica Bc. B.om M. a Mgr. V. S. po prepísanom
zastavení jeho vozidla Škoda Superb combi s ev. číslom C, kde pri kontrole javil známky nervozity
a z vozidla bol cítiť silný zápach marihuany, na základe čoho bol o 15.00 hod. pracovníkmi Stanice
colného úradu Senica obmedzený na osobnej slobode, pričom následne boli vyrozumení príslušníci
polície, ktorým dobrovoľne vydal igelitové vrecko s obsahom neznámej rastlinnej sušiny nezisteného

množstva. (čl. 13-14)

Zo Zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého zo dňa 26.10.2018 vyplynulo, že s výsluchom
obžalovaného ako zadržaného podozrivého bolo začaté dňa 26.10.2018 o 16.45 hod. (čl. 17-18)Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 26.10.2018 vyplynulo, že táto bola spísaná dňa 26.10.2018 o 15.03
hod. v Trstíne, pričom obžalovaný bol podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný na vydanie

igelitového vrecka s obsahom neznámej rastlinnej sušiny nezisteného množstva, ktorú dobrovoľne
vydal v uvedený deň o 15.05 hod.. Zápisnica o vydaní veci je podpísaná obžalovaným a povereným
príslušníkom PZ por. F. C., pričom časť textu vrátane citácie § 89 Trestného poriadku ako i poučenia,
že osoba nesmie byť k vydaniu veci žiadnym spôsobom nútená a ani nemá povinnosť tak urobiť, ak
by si vydaním veci mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v súvislosti s vydanou vecou,

a teda by z jej strany došlo k seba usvedčovaniu z trestnej činnosti je na zápisnici predtlačená a časť
textu na vypísanie údajov o mieste, kde sa vydanie uskutočnilo, miesto na vyplnenie osobných údajov
obžalovaného, miesto na opis veci, ktorá sa žiadala vydať ako i miesto na vyjadrenie obžalovaného k
vydaniu veci a opisom veci, ktorú vydal, je vyplnená rukou písaným písmom. (čl. 60)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. (čl. 119)

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR ako i z výpisu z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo postihnutý. (čl. 73, 118)

Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli prečítané závery Znaleckého posudku KEÚ PZ

č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/13640 zo dňa 14.11.2018, z ktorých vyplynulo, že znalcom boli na
skúmanie predložené čierne plastové vrece obsahujúce 2 plastové vrecká s tlakovými uzávermi obalené
potravinovou fóliou obsahujúce vizuálne a mikroskopicky zhodný sušený rastlinný materiál vykazujúci
znaky typické pre rastliny rodu Cannabis (konope) s celkovou hmotnosťou 99,52g, jednotlivo 49,70g
a 49,82g, pričom išlo o sušené konope (marihuanu) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu

(THC)16,3%hmotnostného.RastlinyroduCannabis(konopa)súzaradenévzmyslezákonač.139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok a účinná
látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle cit. zákona zaradená do I. skupiny psychotropných látok.
Predložené množstvo konope s hmotnosťou 99,52g a priemernou koncentráciou 16,3% hmotnostných
THC obsahujúce 16.222 mg THC považuje KEÚ PZ za 541 až 1.622 bežných jednotlivých dávok drogy.

(čl. 56-58)

Postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Trestného poriadku bolo prečítané Odborné vyjadrenie MV SR,
PPZ, NKA, NPDJ zo dňa 14.02.2019, z obsahu ktorého vyplynulo, že Cannabis (konope) o hmotnosti
99,52g predstavuje vo finančnom vyjadrení 497,50 Eur až 995,20 Eur, pričom výpočet tejto hodnoty bol

vykonaný v prepočte na gramy, kedy mal 1 (jeden) gram konope v 4. štvrťroku roka 2018 v Trnavskom
kraji hodnotu 5,- Eur až 10,- Eur. (čl. 59)

Odôvodnenie výroku o vine

Tak ako uviedol obhajca obžalovaného v záverečnej reči, zásadnou otázkou v tomto prípade je, či
boli drogy - marihuana zaistené zákonným spôsobom. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že
obžalovaný bol dňa 26.10.2018 zastavený a kontrolovaný príslušníkmi colnej správy, ktorí vykonávali
kontrolujehovozidlapodľa§26zákonač.652/2004Z.z.oorgánochštátnejsprávyvcolníctveaozmene

a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého Colník na území Slovenskej republiky je pri plnení úloh
podľa tohto zákona oprávnený spôsobom ustanoveným podľa osobitných predpisov dávať pokyny na
zastavenieosobyadopravnéhoprostriedku,vykonávaťcolnúkontrolubatožiny,dopravnéhoprostriedku,
jeho nákladu, prepravných a sprievodných listín a kontrolu z hľadiska dodržiavania daňových predpisov;
na tento účel je oprávnený použiť vhodné technické prostriedky vrátane technických zariadení na

zisťovanie látok a predmetov. Zastavovanie osoby a dopravného prostriedku a kontrola batožiny,
nákladu, prepravných a sprievodných listín nesmie sledovať iný záujem než odhalenie tovaru, ktorý
unikol colnému dohľadu, alebo tovaru, pri ktorom je podozrenie, že unikol colnému dohľadu, zistenie
totožnosti osoby, ktorá tovar colnému dohľadu odňala alebo sa na tomto odňatí zúčastnila, ako aj
vykonanie opatrení podľa colných predpisov alebo daňových predpisov. Toto ustanovenie sa použije,

ak tento zákon neustanovuje inak.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že colníci, ktorí vykonávali kontrolu v prípade obžalovaného
boli svedkovia Bc. B. M. a Mgr. V. S., pričom vozidlo obžalovaného predpísaným spôsobom zastavil
svedok Bc. M..

Z ustanovenia § 26 zákona č. 652/2004 Z. z. (pozn. účinného v čase vykonávania kontroly) nepochybne
vyplýva oprávnenie colníkov vozidlo predpísaným spôsobom zastaviť a vykonať jeho kontrolu ako i
kontrolu batožiny.

Svedok Bc. C. potvrdil výpoveď obžalovaného, že jeden z príslušníkov colnej správy - muž, ktorým
musel byť svedok Bc. M., za ním prišiel do služobného vozidla aj s plastovým sáčkom, v ktorom sa mala
nachádzať marihuana. V tomto smere sa výpovede obžalovaného a svedka Bc. C.a zhodujú a keďže
svedkovia Mgr. S. a Bc. M. si na bližšie okolnosti „pohybu“ balíčka z batohu obžalovaného do služobného
vozidla príslušníkov colnej správy a späť nepamätajú, súd považuje za preukázané, že svedok Bc. M. s
balíčkom skutočne v služobnom vozidle Colnej správy za svedkom Bc. C.om bol.

Výpovedeobžalovanéhoasvedkovsavšaklíšiavtom,ktobalíčekzbatohuobžalovanéhovybral,pričom
obžalovaný vypovedal, že to bol svedok Bc. M. a svedok Bc. C. vypovedal, že to bol obžalovaný. Svedok
Bc. C. nezapieral, že s balíčkom za ním v služobnom vozidle bol svedok Bc. M., a preto súd považuje
jeho výpoveď za vierohodnú i v tom, že tento svedok videl, že balíček u batohu vybral práve obžalovaný

a nie svedok Bc. M.. Navyše výpovede svedkov Bc. C.a a Bc. M. sa zhodujú v tom, že obžalovaný
sa pri kontrole správal podozrivo, keď svedok Bc. C. vypovedal, že batoh mal obžalovaný počas celej
kontroly v rukách a svedok Bc. M. vypovedal, že obžalovaný si zobral batoh, ktorý si schovával za
nohu, čo bolo svedkovi hneď podozrivé. V tomto smere nezrovnalosť výpovede svedka Bc. C.a, ktorý
uvádzal, že obžalovaný mal po celý čas kontroly batoh v ruke, čo obžalovaný popieral, nepovažuje

za podstatnú, pretože svedok Bc. C. mohol svoju pozornosť na výkon kontroly zamerať práve v čase,
keď bol obžalovaný pri dverách spolujazdca a už mal v rukách batoh, a teda mohlo sa mu javiť, že
s týmto batohom obžalovaný chodil okolo auta počas celej kontroly. Navyše je to práve obžalovaný,
ktorého výpoveď súd hodnotí ako nevierohodnú, pretože obžalovaný nehovoril pravdu, keď vypovedal,
že ho príslušníci PZ pri vydaní veci nepoučovali a že na mieste nič nepodpisoval, čo bolo vyvrátené

Zápisnicou o vydaní veci a výpoveďou svedka X., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný pred vydaním veci
poučený bol a táto zápisnica bola spísaná priamo na mieste kolegom svedka X. p. por. C. pri vydaní
veci. Vierohodnosť výpovede obžalovaného nepodporuje ani jeho vlastné vyjadrenie, keď pri výsluchu
vypovedal, že neužíva žiadne lieky, na žiadnu chorobu sa nelieči a cíti sa byť zdravý a súčasne uviedol,
že marihuanu chcel použiť na výrobu tinktúry, pretože má na kĺboch prstov pod kožou bolestivé výrastky

a z internetu sa dozvedel, že by mu takáto tinktúra mohla pomôcť.

Významnou skutočnosťou sú aj zhodné výpovede svedkov Mgr. S. a Bc. M., ktorí vypovedali, že z auta
bolo cítiť silný zápach marihuany a aj zo Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej
osoby vyplynulo, že obžalovaný pri kontrole javil známky nervozity a z vozidla bol cítiť silný zápach

marihuany, čo vierohodnosť výpovedí svedkov Mgr. S. a Bc. M. podporuje.

Ďalšou významnou skutočnosťou je, že podľa výpovede svedka Bc. M. to bol obžalovaný, ktorý pri
kontrole povedal, že v balíčku má marihuanu, pričom skutočnosť, že Bc. M. nevedel presne uviesť, či to
obžalovaný uviedol sám alebo na otázku nie je významná, a to z dôvodu, že colník sa pri výkone kontroly

zameriava na odhalenie tovaru, ktorý unikol colnému dohľadu, alebo tovaru, pri ktorom je podozrenie,
že unikol colnému dohľadu, a preto otázka na vodiča, čo má v batožine týkajúca sa predmetu, ktorý je
starostlivo zabalený v čiernom neprehľadnom sáčku nie je v rozpore s jeho oprávneniami. Colník vopred
nemôže vedieť, čo kontrolovaná osoba preváža vo svojej batožine a pokiaľ kontrolovaná osoba javí pri
kontrole známky nervozity a má na vrchu svojej batožiny podozrivý predmet, ako tomu bolo v tomto

prípade, potom je podozrenie, že kontrolovaná osoba môže ukrývať tovar, ktorý unikol colnému dohľadu
dôvodné. (pozn. obžalovaný mohol mať v sáčku napr. cigarety bez kolkových známok) Významnou
skutočnosťou podľa názoru súdu je tak to, že obžalovaného nikto z príslušníkov colnej správy nenútil,
aby im balíček s marihuanou vydal a nikto ho nenútil, aby odpovedal, čo má v balíčku a obžalovaný
to urobil sám.

V prejednávanom prípade príslušníci colnej správy pri kontrole vozidla a batožiny obžalovaného, na
výkon ktorej boli oprávnení, pojali tak na základe chovania sa obžalovaného pri kontrole, zápachu
marihuany ako i na základe vlastného vyjadrenia obžalovaného o tom, že má pri sebe marihuanupodozrenie, že obžalovaný má pri sebe vec pochádzajúcu z trestnej činnosti. Príslušníci colnej správy
plastové vrecko s marihuanou obžalovanému neodňali a ani ho o jeho vydanie nežiadali, preto sa toto
dostalo do ich dispozície zákonným spôsobom. Vykonaným dokazovaním zároveň bolo preukázané,

že príslušníci colnej správy s obsahom plastového vrecka nemanipulovali, teda nezasahovali do jeho
integrity narušením jeho obalu či obsahu a následne ho vrátili do dispozície obžalovaného, ktorý ho
postupom podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku vydal príslušníkom OO PZ Trstín.

Podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku (1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný

ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania
zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak
nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

Súdy dospeli k takej rozhodovacej činnosti, že súčasťou výzvy podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku
musí byť poučenie o tom, že osoba nesmie byť k vydaniu veci žiadnym spôsobom nútená a ani

nemá povinnosť tak urobiť, ak by si vydaním veci mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania v
súvislosti s vydanou vecou, a teda by z jej strany došlo k seba usvedčovaniu z trestnej činnosti (nemo
tenetur se ipsum accusare). Takáto rozhodovacia činnosť má svoj pôvod v ustanovení § 34 ods. 1
Trestného poriadku, podľa ktorého má obvinený právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť

vypovedať ako i v ustanovení § 121 ods. 1 Trestného poriadku, jeho druhej vety, podľa ktorej k výpovedi
ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba
rešpektovať jeho osobnosť.

Táto zásada našla ústavnoprávne zakotvenie v Listine základných práv a slobôd - ústavný zákon č.

23/1991Zb.,ktorýmsauvádzaLISTINAZÁKLADNÝCHPRÁVASLOBÔD,kdesavčl.37ods.1uvádza,
že Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
blízkej osobe.

Naproti tomu Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a

8, dojednaný v Ríme 4. novembra 1950 - ďalej len „Dohovor“ - (oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) obdobné ustanovenia neobsahuje, avšak judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva v niekoľkých judikátoch (napr. vo veciach Funke proti Francúzsku č. 10828/84,
John Murray proti Spojenému kráľovstvu č. 14310/88 a iné) vyvodila, že nerešpektovanie tejto zásady
môže porušiť právo na spravodlivý súdny proces podľa § 6 Dohovoru.

Súd na tomto mieste uvádza, že z rozhodovacou činnosťou súdov ako i ESĽP sa stotožňuje, avšak
zároveň jedným dychom upriamuje pozornosť na ustanovenie poslednej vety § 89 ods. 1 Trestného
poriadku, podľa ktorého ak osoba vec nevydá, môže jej byť vec odňatá. V prejednávanom prípade
bol obžalovaný poučený, že vec nie je povinný vydať, ak by si jej vydaním spôsobil nebezpečenstvo

trestného stíhania. Avšak ak by aj takéto poučenie vo výzve na vydanie vec absentovalo, podľa názoru
súdu by to nemalo za následok nezákonné vydanie veci. Súd pripomína, že colníci jednak zacítili zápach
marihuany a súčasne im obžalovaný uviedol, že to marihuana je. Domnievať sa preto, že by mu takáto
vec nebola odňatá, ak by výzve nevyhovel dobrovoľne, je preto v prejednávanom prípade viac ako
naivné.

Ochrana práv obvineného ako i podozrivého je plne namieste, avšak nemôže ísť ad absurdum. Podľa §
1 Trestného poriadku Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak,
aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba
rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Medzi právami podozrivého

či obvineného na jednej strane a náležitým zistením trestných činov a potrestaním páchateľa musí
existovať rovnováha, ktorá nemôže byť narušená ani na jednu stranu. V opačnom prípade dospejeme
k takému štádiu, že sa budeme podozrivých osôb pýtať, či ich štát môže trestne stíhať...

V danom prípade je to obžalovaný, ktorý vedome a cielene porušil zákon, pričom pre súd jeho výpoveď

o zámere použiť marihuanu na výrobu tinktúry nie je vierohodná a obžalovaný takýto zámer okrem
vlastnéhotvrdenianičímnepodložil.Pokiaľsaktomupridájehovyjadrenieoužívanímarihuanyazámere
túto použiť (hoci sám uvádzal, že len z časti) aj na aplikáciu, potom je jeho návšteva v Novom Meste
nad Váhom pre súd celkom zrejmá. Obžalovaný si do Nového Mesta nad Váhom išiel zadovážiť drogy.Či si ich zadovážil skutočne len pre seba, alebo je to v skutočnosti dealer nie je pre posúdenie veci a
právnu kvalifikáciu jeho konania podľa obžaloby podstatné z dvoch dôvodov. Tým prvým je množstvo
a hodnota zadováženej marihuany na čiernom trhu a jej účinnej látky, z ktorého je zrejmé, že počet

obvykle jednorazových dávok (pozn. ak by sme vychádzali z ustálenej rozhodovacej činnosti o jednej
dávke o hmotnosti 500 mg s účinnou látkou minimálne 10% hmotnostných) ďaleko prevyšuje množstvo,
pri ktorom by konanie obžalovaného bolo možné podradiť pod skutkovú podstatu prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného zákona a súčasne nejde o právnu kvalifikáciu aj podľa §

172 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Tým druhým je skutočnosť, že predaj drog obžalovanému tretím
osobám (či už takýto zámer mal alebo nie) nebol preukázaný.

Zhrnúc uvedené bolo vykonaným dokazovaním bez dôvodných a rozumných pochybností preukázané,
že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona, pretože si neoprávnene
si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku.

Tetrahydrokanabinol (THC) je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok

a rastliny rodu Cannabis sú zaradené podľa tohto zákona do I. skupiny omamných látok, pričom podľa
§ 4 ods. 1 cit. zákona zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba
alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré
vydáva ministerstvo. Obžalovaný bez pochyby príslušným povolením nedisponuje.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Konanie obžalovaného z hľadiska jeho zavinenia súd posúdil ako priamy úmysel, pretože z výpovede
obžalovaného vyplynulo, že si marihuanu vedome a cielene zadovážil, teda v jeho konaní bola prítomná

tak vedomostná ako i vôľová zložka konania. To, že obžalovaný vedel, že zadováženie drog je trestné
vyplýva jednak z jeho správania sa pri kontrole, kedy javil známky nervozity a sám uviedol, že už bol na
tompsychickyprikontrolezle(kebynevedelotrestnoprávnychdôsledkoch,prečobymalbyťnervózny...)
ako i z výpovedí svedkov, ktorý jeho nervozitu a skrývanie batohu popisovali vo svojich výpovediach.

Odôvodnenie výroku o treste

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest

odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou

zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas

výkonu väzby.

Kto spácha zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona, potrestá sa
odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život, pretože nebol súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý, preto mu súd pri ukladaní trestu
zohľadňoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Obžalovaný sa k spáchaniu
trestnéhočinupriznalaúprimneoľutoval,čovyplynulozoZápisniceovýsluchuzadržanéhopodozrivého.

Je síce pravda, že obžalovaný pri výsluchu v procesnom postavení obvineného a ani na hlavnom
pojednávaní svoju ľútosť nad spáchaným trestným činom neprejavil, avšak súd je toho názoru, že
nepriznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona by bolo vo
vzťahu k obžalovanému nespravodlivé, pretože obžalovaný tak zrejme neurobil pod vplyvom porady s
obhajcom, ktorý obhajobu založil na nezákonnom odňatí veci. V prejednávanej veci je však nepochybné,

že obžalovaný sa k zadováženiu a prechovávaniu drogy priznal a na hlavnom pojednávaní odoprel
vypovedať idúc v línii obhajoby.

Keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna priťažujúca okolnosť, súd znížil hornú
hranicu trestu odňatia slobody z 10 rokov na 7 rokov a 8 mesiacov. (120 - 36 = 84, 84 : 3 = 28, 28

mesiacov = 2 roky a 4 mesiace, 10 rokov - 2 roky a 4 mesiace = 7 rokov a 8 mesiacov)

Zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu a prihliadajúc na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravyjesúdtoho
názoru, že trestom spôsobilým naplniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu bude obžalovanému

postačovať uložiť trest na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby a súčasne toho
názoru, že výkon trestu odňatia slobody, ktorý súd obžalovanému s ohľadom na druhú vetu § 34 ods. 6
Trestného zákona musel uložiť, v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného konania. Účelom trestu je zabezpečiť

ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj
voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii zo strany
páchateľa nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastaniarepresívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu
zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto
požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti

trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

V prejednávanej veci by záujem na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody neúmerne
prevyšoval následky, ku ktorým by došlo. Optimálna miera represie závisí od konkrétnych okolností

každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale
demoralizuje. Nie je možné povýšiť generálnu prevenciu nad individuálnu prevenciu.

Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo, teda tým, že mu fyzicky
znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia a

nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto nepriame pôsobenie má
v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr,
než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody. (uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2014, sp. zn.
6To/8/2013).

Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon tohto trestu
podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu, pričom určil skúšobnú dobu v trvaní
3 (tri) roky, ktorej dĺžku určil s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý priznal užívanie marihuany
ako i s prihliadnutím na množstvo zadováženej a prechovávanej drogy.

Povinnosťou súdu bolo obžalovanému uložiť primerané povinnosti a obmedzenia, pričom ich uloženie
má pôvod v osobe obžalovaného. Obžalovaný priznal užívanie marihuany jednak v minulosti ako i
zámer časť zo zadováženej marihuany užiť, preto mu súd v rámci uloženia probačného dohľadu uložil
obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania návykových látok s výnimkou alkoholu. Pokiaľ ide o uloženie

ďalších povinností, tieto sú spojené so zámerom súdu vytvoriť obžalovanému podmienky pre ďalšie
riadne vedenie života, ktorým nevyhnutne patrí aj legálny zdroj príjmov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.