Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202199
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419202199.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: P. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. M. XXX, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie
803,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
9Csp/49/2019-90 zo dňa 13. januára 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 9Csp/49/2019-106 zo

dňa 4. februára 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nové Zámky uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 803,05 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy

626,72 Eur od 19.04.2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 748,05 Eur
od 19.04.2016 do zaplatenia, pravidelnými mesačnými splátkami po 30 Eur pod stratou výhody splátok
až do úplného vyrovnania, počnúc od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 52 ods. 1, § 53 ods. 6, 9, § 101, § 517
ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“),

§ 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 až 8, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“).
1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný
a preukázaný vzhľadom k tomu, že strany sporu uzavreli Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb dňa 23.12.2014,

v ktorej boli v súlade so zákonom dohodnuté všetky podmienky platenia úveru, s tým, že v danom
prípade žalobca uzavrel so žalovanou iba revolvingový úver a nie aj iný spotrebiteľský úver a v žiadnom
prípade nešlo o vnútenie zo strany žalobcu a o kumuláciu v jednom dokumente dvoch zmlúv. Žalobca
preukázal, že poukázal žalovanej peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru
predajcovi teda sumu vo výške 363 Eur, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach
úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanej, tak, že

uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu - Fast Plus spol. s.r.o. a žalovanej vydal
kreditnú kartu na jej meno a poskytol jej dohodnuté platobné služby s ňou dohodnuté. Z uvedenéhodôvodu nesúhlasil s námietkou žalovanej, že jej bol okrem spotrebiteľskej zmluvy vnútený na podpis aj
iný úver, pretože sa jednalo výlučne o uzatvorenie revolvingového úveru. Nesúhlasil ani s námietkou
žalovanej podľa ktorej namietala nesprávny výpočet RPMN, nakoľko v danom prípade sa jedná o

revolvingový úver, v ktorom je v bode 1.1 uvedená výška RPMN 34,49 %, a zároveň sú v tomto
bode uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN, a to, výška čerpania revolvingového
úveru 700 Eur, výška mesačnej splátky 68,24 Eur (min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300 Eur), s poplatkom za správu úveru 0 Eur a splatenie revolvingového úveru v 12-
tich rovnakých mesačných splátkach. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca pokiaľ poskytol

žalovanej revolvingový spotrebiteľský úver, zároveň poskytuje dlžníkovi určitý úverový rámec, z ktorého
môže dlžník čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého
úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli dlžníka, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z
poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Z tohto dôvodu žalovaná tak mohla čerpať buď celú výšku
úverového rámca naraz, alebo len časť poskytnutého rámca jednorázovo alebo opakovane a mohla
kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy, alebo aj celú sumu. Teda bolo to podľa jej vlastného

uváženia, ako sa rozhodne. Z tohto dôvodu žalobca nemohol vedieť, ani predpokladať, a ani ovplyvniť
vôľu žalovanej a preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov inak, než to urobil na úverovej zmluve tzv., že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej
na najbližší vyšší násobok 300 Eur a že je splatná v 10-ty deň v mesiaci. S poukazom na vyššie uvedené
mal preto zato, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli v zmluve uvedené

v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorým
Súdny dvor rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v
tom zmysle, že:„...zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná

na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 odsek 1 tejto smernice bránia tomu
aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Okrem toho poukázal
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom konštatoval,
že „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa

zákona č. 129/2010 Z. z., nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie§9odsek2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.uvádzapojmy„výška“alebo„počet“či„termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ S poukazom na vyššie uvedené nesúhlasil

s námietkou žalovanej ohľadom toho, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť a to rozlíšenie splátky
úveru na istinu, úrok a poplatok.
1.4. K námietke žalovanej ohľadom doručovania oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
žalobca uviedol, že jej doručoval toto vyhlásenie na 3 rôzne adresy, o čom predložil do súdneho
spisu dôkaz, keď toto oznámenie doručoval na 3 rôzne adresy, a preto je v tomto smere jej námietka

nedôvodná, že jej nebolo takéto vyhlásenie doručené, nakoľko je aj jej povinnosťou oznámiť veriteľovi
zmenu trvalého alebo prechodného pobytu, nakoľko je viazaná podmienkami zmluvy. Okrem toho, v
zmysle všeobecných poštových podmienok, je osobou oprávnenou na prijímanie doporučených zásielok
osoba ktorá dovŕšila 15 rokov a býva s adresátom v tom istom rodinnom dome alebo byte. Žalobca
preukázal na druhej strane tohto oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, že tieto boli

doručené takejto osobe, pretože išlo o doporučený list.
1.5. Súd prvej inštancie nesúhlasil s námietkou premlčania žalovanej, pretože ju jednak riadnym
spôsobom nezdôvodnila a žalobca preukázal, že dodržal postup podľa ustanovení § 53 odsek 9 a 565
Občianskeho zákonníka a bodu 9.1 úverovej zmluvy, keď bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté,
že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Potom z

uvedeného vyplýva, že v prípade takéhoto dojednania splatnosti sa stane splatným celý zostávajúci dlh
a 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlho začína plynúť
odo dňa keď sa stal splatným celý dlh. Žalobca podľa „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru“ vyhlásil dňa 18.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej
splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň 19.04.2016 už žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz a

žaloba bola doručená na tunajší súd dňa 12.04.2019 t.j. v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka dohodnutej úrokovej sadzby v zmysle zmluvy vo výške 30 % p. a. fixnej, súd ju považoval za
primeranú, dohodnutú v zmluve, s ktorou výškou žalovaná súhlasila, nakoľko zmluvu podpísala, bola si
vedomá skutočnosti, čo podpisuje a aké podmienky si dohodla. Vzhľadom k tomu, že ide o revolvingovýúver, takáto výška úrokovej sadzby nie je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. v platnom znení,
pretože žalovaná mohla čerpať akúkoľvek výšku z úverového rámca počas trvania celého úverového
vzťahu.Ztýchtodôvodovsúdžalobežalobcuvyhovelanesúhlasilsnámietkamižalovanej,ktorériadnym

spôsobom odôvodnil s poukazom na vyššie uvedené body tohto odôvodnenia s tým, že nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by malo ísť o bezúročný a bezpoplatkový úver, a preto nevyhovel návrhu žalovanej, že
žalobca má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 426,02 Eur, pretože nevzhliadol
žiadne porušenie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. ako ani Občianskeho zákonníka, a preto zaviazal
žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 803,05 Eur, ktorá pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej

istiny vo výške 626,72 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 121,33 Eur, a z nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 55 Eur, spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 30
% ročne z istiny 626,72 Eur od 19.04.2016 do zaplatenia a so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 748,05 Eur od 19.04.2016 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 OZ v
spojitostis§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vplatnomznení,ktorésumysúdpovolilzaplatiťžalovanej
pravidelnými mesačnými splátkami po 30 Eur pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania,

počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že pokiaľ nezaplatí žalovaná čo i len jednu splátku, stane
sa zročnou celá zvyšná suma, ktorá podlieha exekúcii. Žalovanú sumu s príslušenstvom je žalovaná
zaplatiť žalobcovi, na účet žalobcu, ktorý má vedený pod číslom: IBAN: F XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, VS: XXXXXXXXXX.
1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %

voči žalovanej podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
2. Proti rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa mala za to, že
z predložených dôkazných prostriedkov vyplynulo, že zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná za
účelom splátkového predaja televízora, ktorého kúpna cena bola vo výške 363 Eur. Žalovaná namietala,

že pri uzatváraní zmluvy nemala vedomosť o tom, že uzatvára zmluvu o revolvingovom úvere, bola
jej poskytnutá predtlačená zmluva majúca podobu formuláru. Bola toho názoru, že predtlač zmluvy
kumuluje v jednom dokumente tzv. klasickú úverovú zmluvu, ale zároveň obsahuje aj vznik právneho
vzťahu - úverovej zmluvy, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti poskytnutím úverového rámca. Namietala, že
pri uzatváraní zmluvy nemala možnosť vylúčiť ustanovenia o revolvingovom úvere.

2.2. Uviedla, že pri uzatváraní zmluvy, ako uviedol aj žalobca v podanej žalobe, jej bol poskytnutý úver
na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu bližšie neurčeného v zmluve vo výške 363 Eur. Z
uvedeného je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k vopred poskytnutej výške finančných prostriedkov mal pri
uzatvorení zmluvy vedomosť o výške poskytnutého úveru, vo vzťahu ku ktorému bolo možné vyčísliť
nielenvýškumesačnejsplátky,aleajtermínyjednotlivýchsplátokakonečnásplatnosťúveru.Predloženú

zmluvu zo dňa 23.12.2014 nepovažovala za individualizovanú, pretože obsahuje len ustanovenie o
možnosti dlžníka čerpať tzv. úverový rámec. V tomto smere je ju možné považovať za žiadosť dlžníka
o poskytnutie úveru v budúcnosti, ktorá umožňuje účastníkom v budúcnosti sa dohodnúť na konkrétnej
úverovej zmluve, pričom k ďalšiemu uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Zmluvu považuje za absolútne
neplatnú.

2.3. V ďalšej časti namietala, že uzatvorená zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. podľa § 9
ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa jej názoru zmluva neobsahuje ani rozlíšenie splátky úveru na istinu, úrok a poplatok, obsahuje len
výšku splátky určenú všeobecne; neobsahovala ani splatnosť každej splátky s odkazom na konkrétny

dátum, a preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Bola toho názoru, že žalobca
má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 426,02 Eur. Namietala, že žalobca
nešpecifikoval náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky, pričom neuviedol ani
skutočnosť z akých súm vychádzal pri vyčíslovaní nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pokiaľ
by ich výška mala činiť sumu vo výške 55 Eur. Opätovne vzniesla námietku premlčania, pretože dlh

sa stal splatný dňa 18.04.2016, pričom dňa 19.04.2016 začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá mu uplynula dňa 19.04.2018, pričom žalobca podal žalobu
na súde dňa 12.04.2019. Tiež namietala, že súd prvej inštitúcie porušil jej právo na spravodlivý proces,
nakoľko v odôvodnení doručeného rozsudku absentuje bližšie zdôvodnenie právneho titulu. Uviedla, že
v konaní nebola skúmaná skutočnosť, či suma 25,20 Eur ako dlžné poistné, či išlo o povinné poistenie,

ktoré malo byť súčasťou RPMN. Ďalej namietala, že zo žaloby ani z rozsudku nie je zrejmé, z akého
dôvodu bol žalobcovi priznaný nárok na úhradu úrokov z omeškania zo sumy vo výške 748,05 Eur
priznaný vo výške 30 % z dlžnej sumy, ktorý považuje za neprimerane vysoký.2.4. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f), h) CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne s poukazom na § 388 CSP.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom

súdu prvej inštancie a je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že
žalovanávpodanomodvolanínamietalaobdobnéskutočnosti,akovosvojompodanízodňa19.07.2019,
ku ktorému žalobca zaujal stanovisko podaním doručeným dňa 04.09.2019. Žalobca sa z uvedeného
dôvodu pridržal svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Ďalej poukázal na zmätočnosť postupu žalovanej,

pretože v odvolaní zo dňa 17.02.2020 žiadala odvolací súd žalobu zamietnuť a následne dňa 24.02.2020
vykonala úhradu vo výške 30 Eur v prospech žalobcu (potvrdenie o úhrade tvorilo prílohu). Vzhľadom
na uvedené žiadal, aby napadnuté rozhodnutie podľa § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovanej) ako podané
včas (362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a §
380 CSP), s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec
vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 803 Eur spolu s úrokmi z
dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 626,72 Eur od 19.04.2016 do zaplatenia a úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 748,05 Eur od 19.04.2016 do zaplatenia, súdneho poplatku
vo výške 48 Eur a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, na tom skutkovom
základe, že dňa 23.12.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom

zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“).
Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme
úverového rámca do výšky 5000 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v
úverovejzmluveažalovanásazaviazalavrátiťposkytnutýrevolvingovýúverspolusdohodnutýmiúrokmi
a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Z poskytnutého úverového rámca žalovaná

vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 837,28 Eur tak, že suma 809,28 Eur predstavuje výbery
hotovosti z bankomatov a platby na vybraných obchodných miestach a suma 28 Eur predstavuje
poplatky, ktoré veriteľ účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou. Nakoľko žalovaná uhradila
záväzok len vo výške 366,98 Eur, veriteľ pristúpil dňa 18.04.2016 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalobca svoju pohľadávku špecifikoval tak,

že suma 803,05 Eur pozostáva zo zvyšku úverovej istiny 626,72 Eur, z dlžných úrokov z úveru 96,13
Eur, z dlžného poistného z úveru 25,20 Eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 55 Eur.
Okrem toho si uplatnil úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % zo sumy 626,72 Eur od 19.04.2016 do
zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 748,05 Eur od 19.04.2016 do zaplatenia.
6. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, majúc za to, že v zmluve o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb dňa
23.12.2014 boli v súlade so zákonom dohodnuté všetky podmienky platenia úveru, a že bola uzatvorená
len jedna zmluva. Súd prvej inštancie zastal názor, že v úverovej zmluve bola v bode 1.1 uvedená RPMN
a zároveň boli v tomto bode uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN. Taktiež mal za
to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrok a iných poplatkov boli v zmluve uvedené v súlade so

Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že podľa § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého
zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. Žalobca dňa 18.04.2016
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu, pričom nasledujúci deň, t. j.
19.04.2016 už žalobca mohol svoje právo vykonať raz a žaloba bola doručená na súd dňa 12.04.2019, t.

j. v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka. Dojednanú úrokovú sadzbu vo výške 30 % p. a. nepovažoval
v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaná mohla čerpať akúkoľvek výšku z
úverového rámca počas trvania celého úverového vzťahu.
7. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že pri uzatváraní zmluvy nemala vedomosť o tom, že uzatvára
zmluvu o revolvingovom úvere, pričom nemala možnosť odmietnuť ustanovenia o revolvingovom

úvere, že sporná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to RPMN a rozdelenie splátky úveru na istinu, úrok a poplatok. Taktiež
namietala neprimeranosť zmluvného úroku vo výške 30 % p. a., premlčanie žalobcovej pohľadávky, ako
aj, že žalobca nešpecifikoval náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky vo výške 55Eur a že súd prvej inštancie ani neskúmal, či suma 25,20 Eur, ktorú si žalobca nárokoval titulom dlžného
poistného, bolo povinným poistením, ktoré by malo byť zohľadnené pre výpočte RPMN.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12.ZjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva,akoajÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,
že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06 ).

13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

14. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009).

15. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j.
jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí
dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď
sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, či čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj
právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnenímpráva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranou sporu (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach
sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp.zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk ).

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. V prejednávanej veci je úvodom potrebné prihliadnuť na právnu úpravu premlčania obsiahnutú v
§ 103 Občianskeho zákonníka a náležite sa s ňou vysporiadať, pretože sa zmluvné strany dohodli

na plnení v splátkach. Pri splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak
je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej
pohľadávky. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti
nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný
dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých

splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok
pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva
v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok
alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada
o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na

zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu
výhody splátok musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť
celej pohľadávky tak nenastala priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní,
teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej
pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť

najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované
vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008,
kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z.z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky
oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva. Pokiaľ ide o premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť
osobitne vo vzťahu ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky
v prípade straty výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.24. Súd prvej inštancie však pri posudzovaní premlčania žalovanej pohľadávky v prejednávanej veci
nepostupoval v súlade s vyššie opísanou právnou úpravou. Súd prvej inštancie založil právne posúdenie
premlčania žalovanej pohľadávky na aplikácii § 101 Občianskeho zákonníka, avšak tento záver, že

nedošlo k premlčaniu nároku uplatňovanému žalobcom, nemožno považovať za správny. V tomto smere
odvolací súd dáva do pozornosti, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné po tom, čo sa pre
nezaplatenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné pred zročnosťou celého
dlhu plynie samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti. Pre bezpečný záver o tom, či došlo čo

i k čiastočnému (ne)premlčaniu nároku žalobcu, v danom prípade je preto potrebné prioritne ustáliť pre
nezaplatenie ktorej splátky došlo k zročnosti celého dlhu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky je viazané na splnenie nasledujúcich podmienok:
a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v
súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka
o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, resp. v súlade s § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené právne závery sa však súd prvej inštancie vecou z
tohto pohľadu nezaoberal a v nadväznosti i na dojednania zmluvy o revolvingovom úvere v spojení so
všeobecnými obchodnými podmienkami, tieto skutočnosti ani nehodnotil.
25. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovanej, odvolací
súd dospel k záveru, že tieto sú čiastočne dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje čo do skutkového a

právneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná uzatvorila iba zmluvu
o revolvingovom úvere a nie aj iný spotrebiteľský úver, pretože žalovaná nepreukázala ňou tvrdené
skutočnosti, že sporná zmluva obsahuje kumuláciu dvoch zmlúv, pretože z predloženej zmluvy, z jej
označenia a obsahu, jednoznačne vyplýva, že žalovaná so žalobcom uzatvorila zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb.

Pokiaľ žalovaná namieta, že nemala možnosť odmietnuť dojednania o revolvingovom úvere, odvolací
súd považuje túto argumentáciu iba za účelovú obranu, pretože žalovanej muselo byť pri uzatváraní
zmluvy jasné, aký zmluvný typ uzatvára a pokiaľ mala záujem uzatvoriť iba jednoduchú úverovú zmluvu,
nemusela súhlasiť s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere ako celku. Žalovaná nepreukázala, že
by bola akýmkoľvek spôsobom nútená spornú zmluvu uzatvárať v takom znení ako na prejav svojho

súhlasu podpísala.
26. Ďalej sa odvolací súd stotožňuje aj s právnym názorom súdu prvej inštancie ako aj s jeho
odôvodnením týkajúcim sa náležitostí zmluvy podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne, že
zmluva neobsahuje nesprávne uvedenú RPMN v neprospech spotrebiteľa, a že zmluva obsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v tomto smere odvolací súd odkazuje na bod

25. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
27. Čo sa týka námietky žalovanej, že nebola skúmaná skutočnosť, či suma 25,20 Eur ako dlžné poistné,
bola povinným poistením, ktoré malo byť súčasťou RPMN, odvolací súd má za to, že ide o námietku,
ktorú žalovaná neuplatňovala pred súdom prvej inštancie, avšak nejde o prostriedok procesného útoku
resp. obrany, ktorý by bolo možné uplatniť v odvolacom konaní, nakoľko nejde ani o námietku týkajúcu

sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ani ňou nemá byť
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a ani žalovaná netvrdia, že
ju nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP), a preto na ňu ako na novotu
v odvolacom konaní odvolací súd neprihliada. Obiter dictum však odvolací súd poukazuje na bod

1. zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom je uvedené, že „...Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená
suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového
úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru a to aj
pre poskytnutím revolvingového úveru. ...“ Z uvedeného ako aj z ďalších zmluvných dojednaní (pozri
bod 6. zmluvy o revolvingovom úvere) je zrejmé, že žalovaná si vybrala štandardný súbor poistenia

revolvingového úveru, ktorý však nebol podmienkou poskytnutia úveru, a preto sa nezohľadňuje pri
výpočte RPMN.
28. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 55 Eur, pričom žalovaná namietala, že žalobca nešpecifikoval náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením pohľadávky a ani neuviedol skutočnosť z akých súm vychádzal pri

vyčíslovaní nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi tento
nárok bez toho aby to čo i len v krátkosti zdôvodnil resp. bez toho aby bolo v konaní preukázanie reálne
vynaloženie týchto nákladov. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté
v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckéhoposudku, cestovné a iné obdobné náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa
musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť
aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady

spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. Pokiaľ ide o náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v súdnom konaní, tie nemožno priznať bezvýnimočne. Z ustanovenia § 142 ods.
1 OSP možno vyvodiť, že za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom možno
považovať len také, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Za náklady
nezodpovedajúce dikcii ustanovenia § 142 ods. 1 OSP nemožno považovať tie, ktoré boli vynaložené

zbytočne. Pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis, možno za príslušenstvo pohľadávky považovať aj
náklady, ktoré vznikli v štádiu predsúdneho konania, a to najmä vtedy, pokiaľ povinnosť vykonať pokus o
mimosúdne vyriešenie veci ustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný predpis (napr. § 771 zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom). Z tohto pohľadu sa však súd prvej inštancie vecou nezaoberal, len bezprecedentne
žalobcovi priznal náklady spojené s uplatnením pohľadávky v plnej výške, tak ako si ich žalobca vyčíslil.

29. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa odvolací súd zaoberal je to, či zmluvné úroky vo výške 30 % ročne
je možné považovať za primerané, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia
napadnutého rozsudku.
30. Prípustnú výšku odplaty v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy upravoval § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka nasledovne - ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Súd prvej inštancie sa
však ani s touto právnou úpravou nevysporiadal.
31. Pretože súd prvej inštancie posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na zaplatenie

žalovanej pohľadávky nesprávne, je opodstatnená odvolacia námietka, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Okrem
nesprávneho právneho posúdenia ohľadne premlčania žalobcovej pohľadávky, rozhodnutie súdu prvej
inštancie nedáva odpovede na všetky podstatné otázky, a preto je nutné konštatovať aj porušenie práva
žalovanej na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na to odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť premlčanie žalobcovej pohľadávky, a v
prípade, že dospeje k záveru o nepremlčaní pohľadávky resp. jej časti, posúdi či žalobcom žalované
náklady spojené s uplatnením pohľadávky na súde vo výške 55 Eur boli odôvodnené a preukázané, v
takej výške, v akej si ich žalobca uplatnil a vysporiada sa s právnou úpravou účinnou v čase uzatvorenia

zmluvy o revolvingovom úvere o prípustnosti dojednanej odplaty za poskytnutie úveru. Právny názor
vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade
trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).