Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/185/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213363
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4317213363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XX, XXX XX J. E., zastúpeného Mgr. Annou Ivaničkovou, advokátkou so sídlom Ku Bratke 1, 934 05
Levice, proti žalovanému: C. Drašnárovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX B., zastúpenému
JUDr. Pavolom Koczánom, advokátom so sídlom Ľ. Štúra 33, 934 01 Levice, o uplatnenie nárokov zo
zodpovednosti za vady hnuteľnej veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
5C/38/2017-165 zo dňa 01.07.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol s odkazom na ustanovenie § 48 ods. 1,
2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 507 ods. 1, 2, § 508 ods. 1, 2, § 560, § 588, §
597 ods. 1, 2, § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). V odôvodnení svojho rozhodnutia
súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia peňažnej sumy vo výške 10.300 eur
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že od žalovaného nadobudol vlastníctvo motorového
vozidla značky Opel Zafira Tourer, VIN: F dňa 17.01.2017. Žalovaný ako predávajúci mu odovzdal

toto vozidlo s tvrdením, že je v dobrom technickom stave. Po odovzdaní vozidla používal žalobca toto
vozidlo pomerne krátky čas, cca 4 mesiace, keď nastala na vozidle vada, ktorá znemožnila vozidlo
používať. Bezodkladne o tom žalobca informoval sprostredkovateľa predaja Autobazar VAB, s.r.o., ako
aj žalovaného. Sprostredkovateľ vozidlo na pokyn žalovaného odtiahol do servisu. Dňa 19.07.2017
si žalobca z tohto servisu prevzal nepojazdné vozidlo a následne dňa 19.07.2017 od zmluvy o kúpe
motorového vozidla odstúpil.

2. Súd po vykonanom dokazovaní považoval za nespornú skutočnosť, že žalobca ako kupujúci a
žalovaný ako predávajúci platným spôsobom uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný
odpredal prostredníctvom sprostredkovateľa žalobcovi motorové vozidlo za kúpnu cenu vo výške 10.300
eur. Nešlo o vzťah spotrebiteľský, lebo žalovaný nemal pri predaji postavenie dodávateľa v zmysle
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca využil svoje právo odstúpiť od zmluvy v zmysle § 597
ods. 2 Občianskeho zákonníka, no súd urobil záver, že žalobca od zmluvy odstúpil neplatne, keďže
vo svojom odstúpení poukazoval na vady, ktoré sa vyskytli až potom, ako motorové vozidlo prevzal

a používal. Tieto vady nebolo možné charakterizovať ako skryté vady s poukazom na ustanovenie §
597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ako vyplýva z vykonaného dokazovania tieto vady v čase
kúpy neexistovali, ale vznikli až s určitým časovým odstupom po tom, ako žalobca, resp. jeho manželka
motorové vozidlo užívali. Táto skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku. Podľa názoru súdu hlavnoupríčinou prasknutia hlavy motora, resp. nefunkčnosti motora bola vada v chladiacom systéme vozidla
a tým, že sa doliala studená chladiaca kvapalina alebo voda do prehriateho motora cez vyrovnávaciu
nádržku chladiacej kvapaliny, došlo k prudkému ochladeniu súčiastok motora aj hlavy valcov, ktorá je

najviac tepelne namáhaná, vytvorili sa v nej pnutia, čo spôsobilo mikroskopickú trhlinu v spaľovacom
priestore niektorého z valcov motora. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné, pretože vady, na ktoré v
ňompoukazovalžalobca,niesúskrytévady.Pokiaľprávnyzástupcažalobcupoukazovalnaustanovenie
§ 507 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak uvedená právna úprava má všeobecnú povahu a nemožno
ju aplikovať na zistený skutkový stav veci, pretože sa aplikujú ustanovenia o zodpovednosti za vady

týkajúce sa kúpnej zmluvy. Okrem toho aj v prípade, ak by odstúpenie od zmluvy bolo platné, tak podľa §
457 v spojení s § 560 Občianskeho zákonníka by súd nemohol žalobe žalobcu vyhovieť, pretože žalobca
sa nemohol domáhať samostatného plnenia, ale mal vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností
strán primerane vyjadriť v petite žaloby.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd priznal znalcovi Ing. Petrovi Kováčovi v zmysle § 258 ods. 2 CSP, § 260
CSP, § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu znaleckej odmeny, ktorá nebola pokrytá zloženou zálohou,
proti žalobcovi, pretože ten bol v konaní neúspešný.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.300 eur s príslušenstvom a trov
konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci. Namietal, že súd považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné, pretože žalobca poukazoval na
vady, ktoré nie sú skrytými vadami a tieto vady mali vzniknúť až s odstupom času, keď vozidlo používal

žalobca. Žalobca mal za to, že tieto vady boli následkom skrytej vady, ktorá na vozidle bola v čase
jeho kúpy. Súd sa mal zaoberať príčinnou súvislosťou medzi vznikom a následkom vád. Súdny znalec
v znaleckom posudku uviedol, že k úniku chladiaceho média dochádzalo už pred predajom vozidla, o
čom mal žalovaný žalobcu informovať. Mal za to, že žalovaný úmyselne zamlčal vady pri predaji vozidla.
V súvislosti so vzájomnosťou a podmienenosťou plnení strán uviedol, že v odstúpení od zmluvy vyzval

žalovaného, že po obdŕžaní sumy 10.300 eur mu vráti predmet kúpy. V liste zo dňa 17.01.2019 vyzval
žalovaného, aby určil miesto a čas prevzatia vozidla, ten však nereagoval, preto nebolo možné vozidlo
žalovanému doručiť. Mal za to, že súd mal prihliadnuť na výpovede svedkov D. A. a I. T., pretože tie
vypovedali o dôležitých okolnostiach.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1,

§ 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.300 eur

žalovaným na tom skutkovom základe, že žalobca so žalovaným dňa 17.01.2017 uzatvorili kúpnu
zmluvu na motorové vozidlo zn. Opel Zafira Tourer, VIN: F Žalovaný ako predávajúci mu odovzdal
toto vozidlo s tvrdením, že je v dobrom technickom stave, ale po pomerne krátkom čase nastala na
vozidle vada, ktorá znemožnila vozidlo používať. Na základe tejto skutočnosti žalobca podľa § 597 ods.
2 Občianskeho zákonníka od kúpnej zmluvy odstúpil. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní

zhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neplatné, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Na daný prípad
súd aplikoval zákonné ustanovenia uvedené vyššie v bode 1., ktoré zároveň aj citoval.

8. Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je dôvodné len pri splnení troch nasledujúcich
predpokladov, t. j. že reklamovaná vada skutočne vadou je, že sa vyskytuje u predanej veci v čase

uplatnenia práva zo zodpovednosti za vadu a že takú povahu, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim
zvolenéhoprávavyžadovaná.OvaduvzmysledanýchustanoveníObčianskehozákonníkanejde,akide
o poškodenia, ku ktorému došlo najmä v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä pri jej používanív rozpore s informáciou o spôsobe používania a údržby veci, ktoré vyplýva z jej nesprávneho použitia
alebo údržby (obdobne rozsudok NS ČR 33Cdo 3620/2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo 171/2008).

9. V zmysle § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú
predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od
zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má
určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie

sa ukáže nepravdivým. Toto zákonné ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie § 596
Občianskehozákonníka,podľaktoréhoakvecmávady,oktorýchpredávajúcivie,jepovinnýkupujúceho
pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Ide o tzv. notifikačnú povinnosť predávajúceho upozorniť
kupujúceho, a to ešte v procese dojednávania kúpnej zmluvy, na všetky vady predávanej veci, o ktorých
vie. V ustanovení § 597 Občianskeho zákonníka sú upravené práva kupujúceho v prípade, ak v čase po
uzavretí kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol predávajúcim upozornený. Ide teda o vady,

ktoré existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ale najavo vyšli až dodatočne a predávajúci na
ne kupujúceho v rozpore s § 596 Občianskeho zákonníka neupozornil. Toto ustanovenie sa netýka vád,
ktoré vznikli v čase po uzatvorení zmluvy; týka sa teda len tých vád, ktoré síce vyšli najavo po uzavretí
kúpnej zmluvy, ale existovali už predtým.

10. Zodpovednosť predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej
zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť, a nie je preto
rozhodujúce, či o vade vedel, alebo nevedel. Predávajúci sa zodpovednosti za vady predávanej veci
zbaví len vtedy, ak kupujúceho výslovne na vady veci upozorní. Nestačí pritom všeobecné upozornenie,
že vec je vadná; upozornenie sa musí vzťahovať na konkrétnu vadu. Ak vyjde dodatočne najavo vada,

na ktorú neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny alebo odstúpenie
od zmluvy. Podmienkou na vznik tohto práva je, že kúpená vec je aj naďalej upotrebiteľná, t. j. môže
slúžiť svojmu účelu. Ak dodatočne vyjde najavo vada na predanej veci, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, zároveň táto vada bude neodstrániteľná a vec urobí neupotrebiteľnou na účel, ktorému slúži
alebonaktorýbolakúpená,vznikákupujúcemuprávoodzmluvyodstúpiť.Vdôsledkuodstúpeniasatotiž

zmluva od začiatku ruší a strany sú si povinné podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť to, čo podľa
zrušenej zmluvy dostali. Občiansky zákonník upravuje v § 597 ods. 2 aj ďalšie prípady, kedy kupujúci
môže odstúpiť od zmluvy. Kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak ho predávajúci výslovne
ubezpečil, že vec ma určité vlastnosti, ktoré boli kupujúcim vymienené, alebo že vec nemá žiadne vady,
a toto výslovné ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé. V týchto prípadoch sa predpokladá aktívne

konanie predávajúceho pri dojednávaní zmluvy, spočívajúce v ubezpečovaní kupujúceho o existencii
určitých vymienených vlastností alebo o bezvadnosti kupovanej veci. V tomto prípade sa nevyžaduje,
aby vec bola neupotrebiteľná (§ 597 ods. 1 OZ in fine), na vznik práva odstúpiť od zmluvy stačí, aby sa
ubezpečenie predávajúceho následne ukázalo ako nepravdivé. Nie je pritom rozhodujúce, či predávajúci
o vade či nedostatku vymienených vlastností vedel, alebo nevedel, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť

bez ohľadu na zavinenie.

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
ohľadne neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Z odstúpenia od zmluvy doručeného žalobcom
žalovanému (v spise na č. l. 9) je zrejmé, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy v zmysle § 597

ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný ho pri predaji motorového vozidla ubezpečil, že
predmetné vozidlo nemá žiadne vady, no počas užívania vozidla žalobcom boli zistené nasledujúce
vady: nefunkčný motor a prasknutá hlava motora. Z tohto znenia odstúpenia od zmluvy je teda zrejmé,
že za vady, ktorých zamlčanie žalobca žalovanému vytýkal, považoval nefunkčnosť motora a prasknutie
hlavy motora, pričom podľa žalobcu tieto vady existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Súd

prvej inštancie považoval odstúpenie od zmluvy za neplatné, pretože vady, ktoré žalobca žalovanému
vytýkal, vznikli až počas užívania motorového vozidla po uzavretí kúpnej zmluvy, a teda v čase kúpy
neexistovali a nemožno ich považovať za vady skryté v zmysle § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Tento záver odvolací súd však nezdieľal, pretože to, či namietané vady vozidla vznikli až počas užívania
motorového vozidla žalobcom a neexistovali v čase kúpy vozidla, z vykonaného dokazovania nevyplýva

a je v priamom rozpore s obsahom znaleckého posudku a skutočnosťami uvedenými znalcom počas
jeho výsluchu.12. V znaleckom posudku č. 201802978990 vypracovaným Ing. Petrom Kováčom znalec uviedol:
„Tým, že sa doliala studená chladiaca kvapalina alebo voda do prehriateho motora cez vyrovnávaciu
nádržku chladiacej kvapaliny, došlo k prudkému ochladeniu súčiastok motora, aj hlavy valcov, ktorá je

najviac tepelne namáhaná, vytvorili sa v nej pnutia, čo spôsobilo mikroskopickú trhlinu v spaľovacom
priestore niektorého z valcov motora. ... Technicky nie je možné s istotou stanoviť čas, kedy došlo
ku vzniku mikroskopickej trhliny v spaľovacom priestore hlavy valcov.“ Podľa znaleckého posudku
teda nemožno presne určiť čas vzniku trhliny hlavy valca a prasknutie hlavy valca motora, avšak
súd prvej inštancie jasne konštatoval, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že by vady uvedené v

odstúpení od zmluvy existovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Uvedený záver sa javil odvolaciemu
súdu ako svojvoľný a nezaložený na výsledkoch vykonaného dokazovania. Aj zhodnotenie, že vytýkané
vady nemožno považovať za vady skryté, a preto bolo žalobcom uskutočnené odstúpenie od zmluvy
neplatné, odvolací súd nepovažoval za správne. V prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 597 ods. 2
Občianskeho zákonníka (žalobca od zmluvy odstúpil v zmysle § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
zákon nevyžaduje, aby zistené vady, na základe ktorých došlo k odstúpeniu od zmluvy, boli vadami

skrytými alebo aby vec bola neupotrebiteľnou. Stačí, ak ubezpečenie predávajúceho, ktoré sa týkalo
vlastností predávanej veci, bolo nepravdivé. Posudzovanie charakteru vád je pri odstúpení od zmluvy
v predmetnom spore irelevantné, keďže podstata nároku na odstúpenie od zmluvy podľa § 597 ods.
2 Občianskeho zákonníka spočíva v ubezpečení žalobcu žalovaným pri uzatváraní kúpnej zmluvy, že
motorové vozidlo nemá žiadne vady. Navyše súd v súvislosti s definíciou skrytých vád poukazoval

na § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale v tomto ustanovení nie je definované, aké vady možno
považovať za skryté, a ani nepodmieňuje odstúpenie od zmluvy existenciou skrytých vád. Konštatovanie
súdu prvej inštancie o potvrdení žalobcom, že v čase kúpy vytýkané vady motorového vozidla
neexistovali, ale vznikli až s časovým odstupom, je rozporné, keďže už v samotnom odstúpení od zmluvy
žalobca uvádzal, že vozidlo už v čase uzatvorenia zmluvy malo vytýkané vady a na tomto tvrdení zotrval

počas celého konania.

13. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd považoval záver o neplatnosti
odstúpenia od zmluvy za nesprávny, pretože z hľadiska ustanovení § 37 až § 39 Občianskeho zákonníka
tento záver ani nebol odôvodnený. Z vykonaného dokazovania, konkrétne zo znaleckého posudku

je zrejmé, že žalovaný vedel o problémoch s chladením motora a ešte aj v čase, keď bolo vozidlo
v Taliansku, boli viackrát opravované rôzne vady spojené s chladením motora. Aj samotný žalovaný
pred predajom vozidla žalobcovi nechal vymeniť termostat (časť chladiaceho systému), o ktorom sa
domnieval, že spôsobuje problém s chladiacim systémom motora. Znalec pritom uviedol: „Nakoľko
únik chladiaceho média zo systému chladenia motora bol zaznamenaný už pred predajom vozidla, dá

sa s istotou konštatovať, že predávajúci mal o nej vedomosť a mal o nej kupujúceho informovať. ...
Predávajúci preto mal upozorniť kupujúceho na častejšiu kontrolu množstva chladiaceho média v
systéme chladenia.“

14. Odvolací súd na základe z obsahu spisu vyplývajúcich skutočností dospel k záveru, že žalobcovo

odstúpenie od zmluvy podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevykazovalo známky neplatného
právneho úkonu. Z dôvodu, že ani znaleckým dokazovaním nebolo možné presne určiť okamih,
kedy došlo ku vzniku žalobcom vytýkanej vady prasknutia hlavy motora, resp. hlavy valca motora
spôsobujúcej nefunkčnosť motora, odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že k vzniku tejto vady malo
dôjsť doliatím studenej chladiacej kvapaliny alebo vody do prehriateho motora, ako aj skutočnosť,

že žalovaný ako predávajúci mal vedomosť o problémoch s chladením motora. Žalovaný neupozornil
žalobcu pri kúpe motorového vozidla na chladiaci systém motora, ale ubezpečil ho o bezvadnosti
predmetu kúpy. Hoci nie je možné ani uskutočneným znaleckým dokazovaním špecifikovať okamih
vzniku mikroskopickej trhliny na hlave valca motora, pravdepodobnejšie je, že k uvedenej vade došlo
počas prevozu vozidla po vlastnej osi z Talianska, lebo šlo o veľkú vzdialenosť, počas ktorej bol

motor vozidla zaťažený jazdou niekoľko hodín na diaľnici. Nie je vylúčené, že počas tejto cesty došlo
k prehriatiu motora a po doplnení chladiacej kvapaliny do motora ku vzniku mikroskopickej trhliny.
Menej pravdepodobné sa javí tvrdenie žalovaného, že k trhline došlo počas užívania vozidla manželkou
žalobcu, ktorá vozidlo používala len na dopravu do asi 5 - 7 km vzdialeného zamestnania. Aj znalec sa
vyjadril,žepritakejtokrátkejvzdialenostianinemohlodôjsťkzahriatiumotora.Navyšekprasknutiuhlavy

valca došlo doliatím studenej chladiacej kvapaliny do prehriateho motora, pričom manželka žalobcu
pri signalizácii svetelnej kontrolky kvapalinu nedolievala, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Z
výpovede žalobcu vyplýva, že on chladiacu kvapalinu dolial ráno, predtým ako išiel do práce, čo vylučuje,
že v tomto čase bol motor vozidla prehriaty. Bez ohľadu na moment vzniku prasknutia hlavy valca, ktorýnemožno s istotou časovo určiť, je nespochybniteľné, že žalovaný disponoval informáciou o problémoch
s chladiacim systémom motora, čo potvrdil i znalec v znaleckom posudku, no napriek tomu ubezpečil
žalobcu o bezvadnosti predávaného motorového vozidla. Aj keby žalovaný o vade na vozidle nevedel,

nevylučovalo by to jeho objektívnu zodpovednosť za ubezpečenie žalobcu o bezvadnosti motorového
vozidla. Odvolací súd preto považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom za dôvodné, keďže bola
splnená podmienka v ustanovení § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to podmienka nepravdivého
ubezpečenia žalobcu žalovaným, že motorové vozidlo nemá žiadne vady.

15. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovala na
vozidle určitá skrytá vada, ktorá následne zapríčinila vznik vád (nefunkčný motor a prasknutá hlava valca
motora) v čase užívania vozidla žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z
výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme
neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní

spravidlaniesúprípustnétieprostriedkyprocesnéhoútokualeboobrany,ktoréneboliprocesnoustranou
uplatnené pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca počas celého konania
na súde prvej inštancie nenamietal existenciu skrytej vady na vozidle, ktorá následne spôsobila vadu
prasknutia hlavy valca motora a nefunkčnosť motora. Podaná žaloba bola založená na nepravdivom
ubezpečení žalobcu o bezvadnosti motorového vozidla, pričom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy toto

vozidlo malo žalobcom vytýkané vady. Z dôvodu novej a odlišnej odvolacej námietky žalobcu o existencii
skrytej vady zapríčiňujúcej vznik vytýkaných vád, ako aj z dôvodu, že žalobca neuviedol, prečo uvedenú
námietku nevzniesol pred súdom prvej inštancie, ale až v odvolacom konaní, odvolací súd na uvedenú
námietku podľa § 366 CSP neprihliadol, pretože ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

16. Aj keď odvolací súd uznal za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti odstúpenia od
zmluvy, táto námietka nebola spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože na druhej
strane sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nesprávnom žalobnom petite,
ktorým je súd viazaný a nemôže ho svojím rozhodnutím prekročiť. Žalobca pri formulovaní žalobného
petitu nepostupoval správne, keď v ňom nepremietol vzájomnosť plnenia v súlade s ustanovením §

457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolací súd poznamenáva, že za
bezdôvodné obohatenie zákon považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval, avšak
následne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie záväzku. Najčastejšie je
ním zrušenie zmluvy, pričom dôvodom ukončenia vzťahu môže byť akýkoľvek dôvod majúci za následok

zánik. K zániku zmluvy a teda aj k odpadnutiu právneho dôvodu na plnenie v niektorých prípadoch
dochádza z dôvodov expressis verbis upravených v zákone. Je tomu tak napr. v prípade, ak dôjde k
naplneniu rozväzovacej podmienky (§ 36 Občianskeho zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48, § 517
Občianskeho zákonníka), nemožnosťou plnenia (§ 575 Občianskeho zákonníka), zrušením zmluvy (§
740 Občianskeho zákonníka), uplynutím času (§ 578 Občianskeho zákonníka) pri fixných zmluvách, ale

aj dohodou strán. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranne plnenie ide v režime ustanovenia § 457
Občianskehozákonníkaotzv.synalagmatický(vzájomnepodmienený)záväzok,kedypožiadavkajednej
zmluvnej strany, aby bolo druhou zmluvnou stranou vrátené poskytnuté plnenie, môže uspieť, len ak je
žiadateľomnavonokdeklarovanáajpripravenosťvrátiťto,čonazákladetakejtozmluvyobdržaloddruhej
zmluvnej on sám. V prípade podanej žaloby sa musí tento záväzok premietnuť aj do znenia žalobného

návrhu (petitu). Ak žalobný návrh neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť nárokov mohol vyjadriť vo
výroku rozsudku, nemôže žalobca uspieť, a to je dôvod na zamietnutie žaloby. Vydania bezdôvodného
obohatenia sa môže domáhať len ten, kto sám už predmet bezdôvodného obohatenia vrátil, alebo je
pripravený ho vrátiť najneskôr súčasne s uplatnením svojho práva.

17. V predmetnom spore bol právnym dôsledkom odpadnutia právneho dôvodu v prípade kúpnej zmluvy
vznik synalagmatického záväzku, v ktorom je povinnosť strán na plnenie na seba vzájomne viazaná.
Preto žalobný petit mal byť formulovaný tak, že žalovaný má povinnosť vrátiť kúpnu cenu oproti vráteniu
motorového vozidla žalobcom. V obsahu podanej žaloby žalobca v žalobnom petite správne nevyjadrilvzájomnú viazanosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov zo zaniknutej kúpnej zmluvy, pretože
procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie kúpnej ceny) neviazal
na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu kúpy), a že povinnosť

jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna zo strán nemôže samostatne uplatniť
svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo v § 457 Občianskeho zákonníka je
upravený nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 124/2003 a 3Cdo 115/2008), a to bez ohľadu na to, že strana prejavila svoju pripravenosť
odovzdať svoje plnenie zo zrušenej zmluvy. Nesprávna formulácia žalobného petitu a viazanosť súdu

žalobcom naformulovaným petitom (§ 216 ods. 1 CSP) zapríčinili zamietnutie žaloby v celom rozsahu,
a na uvedenom nič nezmení ani skutočnosť, že žalobca vopred žalovaného vyzval na určenie miesta
a času na odovzdanie motorového vozidla, na ktoré žalovaný nereagoval. V tomto smere súd prvej
inštancie správne poučil strany sporu pri svojom predbežnom právnom posúdení veci v zmysle § 181
ods. 2 druhej vety CSP, avšak i napriek tomu žalobca svoj žalobný petit, v ktorom by sa premietla
povinnosť vzájomného plnenia, neupravil. Uvedená skutočnosť postačovala pre rozhodnutie vo veci bez

nutnosti ďalšieho dokazovania (§ 457 Občianskeho zákonníka).

18. V súvislosti s neprihliadnutím súdu na výpovede svedkov D. A. a I. T. odvolací súd poznamenáva,
že šlo o manželku žalobcu a jej sesternicu, preto súd mal dôvodné pochybnosti o ich dôveryhodnosti
vzhľadom na ich príbuzenský vzťah k žalobcovi. Napokon ich výpovede ani neboli pre rozhodnutie vo

veci samej podstatné, keďže by neozrejmili skutočnosti relevantné pre rozhodnutie súdu.

19. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s prihliadnutím na to, že žalovaný bol úspešný.
Preto v zmysle § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalovanému voči žalobcovi
nárok na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).