Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marek Bujňák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/270/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119219732
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119219732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne F. K., V..

XX.XX.XXXX, P. T. XX, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1.024,97 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 400 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobcu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.12.2019 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.024,97 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Csp/157/2017 o vydanie bezdôvodného
opatrenia, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, úspešná. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej

inštancie uviedol: V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „29. Vo vzťahu k ďalším
tvrdeniam žalobkyne a námietkam žalovaného súd poukazuje na to, že podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva
o spotrebiteľskom úvere má okrem všeobecných náležitosti obsahovať aj náležitosť uvedenú v bode f) a
to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 30.
Uvedenie termínu konečnej splatnosti: „84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci“ nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením ZoSÚ, keďže významom tohto
ustanovenia bolo, aby spotrebiteľka už pri podpise zmluvy bola informovaná o tom, ako dlho je povinná

plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a to tak, aby termín bol určitý a zrozumiteľný 32. Ohľadom
nesplnenia povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. k /ZoSÚ, súd poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora
C-42/15 vo veci Home Credit c/a Bíroóvá bol vydaný 9.11.2016 a ak zákonodarca v znení až od 1.5.2018
zmenil zákon tak, že nevyžaduje členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných
poplatkov, tak do 30.4.2018 takéto členenie požaduje. Vzhľadom na charakter spotrebiteľských sporov
a právnu silu Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES vo vzťahu k rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a. s. c/a Klára Bíroóvá, priamy účinok

Smernice nie je právne možný. Z predloženej zmluvy vyplýva, že chýba podstatná náležitosť uvedená
v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia., preto aj z tohto dôvodu sa javí úver akobezúročný a bezpoplatkov. 35. Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá
bola na úver uhradená a výškou úveru, t.j. 4.024,97 eura a výškou úveru 3 000,- eur, teda predstavuje
1.024,97 eura.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje

práva bola nútená brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže
je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza
vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie preto požaduje vo výške 1.024,97
eura, pričom nárok ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne

obohatil, preplatením bezúročného a bez poplatkového úveru, čo predstavuje sumu 1.024,97 eura.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že základným predpokladom
na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy
aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne -kumulatívne ustanovenia zákona
o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobkyňa v podanej žalobe však

nepreukázala, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne
ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Predpokladom uplatnenia
primeraného zadosťučinenia je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo
povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní
finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného

uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto musí byť preukázané, že došlo
k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že rozsudok Okresného
súdu Prešov zo dňa 25.02.2019 z č.k. 19Csp/157/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co/61/2019 nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností

ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v
prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predmetom konania
vedeného pod sp.zn. 19Csp/157/2017 nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne
vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že súd vyhodnotil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez

poplatkov z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2. Neuvedenie všetkých zákonných náležitostí
v úverovej zmluve však voči žalobcovi - spotrebiteľovi nepredstavovalo žiadne porušenie jeho práv,
ba dokonca predstavovalo pre neho výhodu v zmysle, že pokiaľ mal vrátiť požičanú istinu s úrokmi
a poplatkami v zmysle úverovej zmluvy, na základe rozhodnutia v konaní sp.zn. 19Csp/157/2017 to
bola len istina. žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.10.2013, č.k.

14Co/91/2012-141. Taktiež poukázal na rôznorodú a nejednoznačnú judikatúru jednotlivých súdov pri
posudzovaní náležitostí úverových zmlúv. Rovnakú náležitosť, ktorú jeden súd vyhodnotí za uvedenú
správne a korektne iný súd považuje za nevyhovujúcu. Názory súdov pri vyhodnocovaní náležitostí
úverových zmlúv čiastočne skorigoval aj Súdny dvor EÚ svojím rozhodnutím zo dňa 09.11.2016 vo
veci C-42/15, pričom podľa žalovaného je zrejmé, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. nebol správne

aplikovaný. Žalovaný pri koncipovaní úverovej zmluvy postupoval v dobrej viere, že plní literu zákona
korektne a komplexne. Preto zastáva názor, že je nesprávne, aby bol sankcionovaný za svoj výklad
zákona, pri ktorom sa ani výklad súdov nedokáže zjednotiť. Aplikovať v danej situácií ešte aj inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia určite nie je zákonným ani správnym postupom, ktorý smeruje
výlučne k jeho zneužívaniu spotrebiteľmi, ktorí úver chceli, s podmienkami úveru boli pred podpisom

oboznámení a uzrozumení, súhlasili s nimi, na znak čoho zmluvu podpísali a neskôr aj plnili. Podľa
názoru žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného
skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a
osobitnými predpismi. Rozsudok nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne vo svojom
petite zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni súhrnne sumu 1.024,97 eur s prísl. Žalovaný poukázal

na dôvodovú správu k zákonu č. 250/2007 konkrétne k § 3 v znení: Z jednoznačnej špecifikácie práv
spotrebiteľa v tomto ustanovení so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa,
vyplýva aj nárok na výrobky a služby v kvalite, ktorá zodpovedá technickým predpisom na výrobky
alebo služby, ktoré nevykazujú zjavné vady. Náhrada škody a finančné zadosť učinenie je záverečným
prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli

nahradené, alebo zmiernené následky. Z výkladu tejto právnej normy vyplýva nárok spotrebiteľa na
poskytnutie finančného zadosťučinenia len v prípade, že poskytnuté plnenie ( či už tovaru alebo
služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným žiadne
vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a včas.Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyni nielen, že žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak
získala najvýhodnejší úver, aký by jej neposkytla žiadna banka. Žalovaný uhradil žalobkyni sumu
prevyšujúcu istinu poskytnutého úveru. Pokiaľ by však mal žalovaný uhradiť žalobkyni ešte „umelo

vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 1.024,97 eura, dostal by sa sám do pozície
dlžníka, ktorý by uhradil žalobkyni ako spotrebiteľovi viac ako jej vrátil! Tento stav určite nemôže byť
žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto zabezpečenia
rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech
žalovaného - dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov podporila špekulatívnosť

spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov,
ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia by sa z
poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie
úveru. Žalovaný už raz bol sankcionovaný a to tým, že žalobkyni bol poskytnutý úver bez úrokov a
poplatkov a sumu prevyšujúcu istinu mu na základe rozsudku vyplatil. Žalovanému nie je zrejmé, k
akému poškodeniu práv spotrebiteľa vôbec dochádza v prípadoch, kedy súdy vyhlásia poskytnutý úver

za bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho je, že žalobca ako spotrebiteľ neplatí úroky a poplatky,
alelensamotnúistinuposkytnutéhoúveru.Predstavujetoprenehovýlučnevýhoduanieškodu.Jediným
poškodeným, ktorý po takomto rozhodnutí súdu zostane je samotný veriteľ.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že pokiaľ ide o rozsah porušenia spotrebiteľského práva, poukazuje na

celé odôvodnenia rozsudkov, pričom ich najdôležitejšiu časť citovala v žalobe. Spoločne predstavujú
záväznú hmotnoprávnu podmienku, z ktorej je potrebné vychádzať pri posudzovaní nároku. Rozsah
zisteného porušenia spotrebiteľského práva nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie
anirozširovať,anizužovať.Žalovanéhopovažovalazapoctivéhoposkytovateľaspotrebiteľskýchúverov,
čo bolo aj jedným z dôvodov, prečo od neho úver čerpala. Až následne, keď sa dozvedela o podstatných

pochybeniach a nepoctivosti žalovaného, ako dodávateľa, podala žalobu. V konaní na súde bola
úspešná a rovnakými argumentmi odôvodnil aj procesný súd svoje rozhodnutie. Žalovaný vo svojom
vyjadrení zľahčuje svoje pochybenia a zanedbania svojich povinností pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru, v dôsledku ktorých bol celý úver už od počiatku bezúročným a bezpoplatkovým. Napriek tomu,
že o tom musel ako dlhodobý poskytovateľ spotrebiteľských úverov vedieť, ponechal si, vysokú čiastku

jej finančných prostriedkov, ktoré v tom čase mohli slúžiť na zlepšenie mojej životnej situácie. Musela
podať žalobu a podrobiť sa súdnemu konaniu, ak chcela získať svoje finančné prostriedky naspäť.
Niesla teda, ako žalobkyňa, riziko prípadného neúspechu, proti nadnárodnej finančnej spoločnosti. Až
po skončení súdneho konania jej boli finančné prostriedky vrátené. Z toho vyplýva, že pokiaľ by neviedla
proti žalovanému súdne konanie do jeho právoplatného skončenia, nikdy by jej finančné prostriedky

nevrátil a ponechal by si ich. Pochybenia žalovaného a jeho konanie treba vnímať komplexne, s
ohľadom na povinnosť odbornej starostlivosti a jeho postavenia ako dodávateľa v spotrebiteľskom
právnom vzťahu. Represívny a sankčný charakter primeraného finančného zadosťučinenia je vo vzťahu
knepoctivémudodávateľoviaplikovanýažnásledne,potom,čomalmožnosťfinančnéprostriedkyvrátiť,
resp. ich neprijať. Preventívna funkcia voči žalovanému nemôže byť naplnená iba závermi pôvodného

konania. Žalovaný svojim nepoctivým konaním, až do právoplatného výroku o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia nič neriskuje. Naopak, svojim nepoctivým konaním, neoprávnene získava
finančné prostriedky spotrebiteľa, pričom sa spolieha na to, že sa spotrebiteľ vrátenia svojich finančných
prostriedkov nebude domáhať. Až úspechom spotrebiteľa v súdnom konaní a následným uplatnením
práva na primerané finančné zadosťučinenie na súde vznikne pre dodávateľa riziko straty v podobe

povinnosti zaplatiť finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi. Dovtedy môže nepoctivý dodávateľ len
získať. Preto, k naplneniu preventívnej funkcie dôjde iba vtedy, ak rozsah rizika, finančnej straty
dodávateľa bude rovnaký, aký je rozsah jeho nepoctivosti, teda bezdôvodného obohacovania sa.

4. Žalovaný sa k replike nevyjadril.

5. Žalovaný podal dňa 22.05.2020 vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 3
ods. 5 žalobkyňou, ktorý je založený na výlučnej svojvôli spotrebiteľa, ktorá mu vyhovuje a to bez
akejkoľvekakceptáciezákonnýchpožiadaviek.Žalovanýsumupožadovanúžalobkyňouuhradil,nedošlo
však k žiadnemu deklarovaniu porušenia práv alebo povinností tak žalovaným ako ani samotným

konajúcim súdom. Opäť poukázal na to, že Judikatúra súdov ohľadne dodržania náležitostí úverových
zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch je veľmi rôznorodá a nejednoznačná. Postupným vývojom však
dochádzalo aj k zmenám zákona č. 129/2010 Z.z., na ktoré je v zmysle Uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Cdo/146/2017 potrebné prihliadať ajpri doterajšej úprave zákona č. 129/2010 Z.z. Väčšina doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov je datovaná skôr, ako došlo k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ ohľadne sporného výkladu
nevyhnutných náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Aj na základe

tohto rozsudku a tiež uznesenia Najvyššieho súdu SR by sa mal prispôsobiť výklad vnútroštátnych
súdov pri vyhodnocovaní bezúročnosti a bezpoplatnosti jednotlivých úverových zmlúv v prípade žalôb
týkajúcich sa neuvedenia nevyhnutných zákonných náležitostí v spotrebiteľských zmluvách, aby to v
konečnom dôsledku nebol dodávateľ, komu nesprávnym výkladom zákonných ustanovení bude vznikať
nedôvodne škoda. Rovnako je v konaní nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného

nároku. Žalobkyňa v konaní doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala, v čom pociťoval porušenie
svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného
finančného zadosťučinenia až v hodnote 1.024,97 eura a podobne, ktoré sú nevyhnutné na priznanie
žalovanej sumy. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá
byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá
byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu, pričom žalobkyni už bolo bezdôvodné

obohatenie v sume 1.024,97 eura vydané. Preto duplicitné vyplatenie žalovanej sumy považujeme
za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným
zadosťučinením sledoval. Žalovaný počas celého trvania úverového zmluvného vzťahu od žalobkyne
požadoval len plnenie zmluvných povinností, ku ktorým sa slobodne a vážne zaviazala pri podpise
zmluve. Takéto konanie jednoznačne nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv a povinností žalobcu zo

strany žalovaného, ktoré by zakladalo nárok na vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 3-6,
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 8-11, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l. 12,
Vyjadrením žalovaného na č.l.25-27, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 21, Vyjadrením žalovaného zo dňa

22.5.2020 a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prešov zo dňa 25.02.2019, č.k. 19Csp/157/2017 zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.024,97 eura s prísl.. Vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že
v zmluve absentujú povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to doba trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

8. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 01.10.2019, č.k. 3Co/61/2019 - 88 vyššie uvedený rozsudok
potvrdil. V rozhodnutí rovnako dospel k záveru o absencii povinných náležitosti.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

14.Medzistranaminebolosporné,ževzťahmedzižalobkyňouažalovanýmjevzťahomspotrebiteľským.

V predmetnej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške
1.024,97 eura v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej
vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25.02.2019, č.k.
19Csp/157/2017 zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.024,97 eura
s prísl.. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 01.10.2019, č.k. 3Co/61/2019 - 88 vyššie uvedený
rozsudok potvrdil. Súdy zhodne dospeli k záveru, že v zmluve absentujú povinné náležitosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Úver je preto bezúročný a bez
poplatkov.

15. Súd má za to, že v danom prípade porušením práva a povinnosti žalovaným je to, že v zmluvnom

vzťahu žalovaný ako dodávateľ neuviedol v úverovej zmluve povinné náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo

žalobkyne, ako spotrebiteľa na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, aby táto obsahovala
všetky náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. a žalobkyňa sa úspešne domohla vydania
bezdôvodného obohatenia, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa
na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby
bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie.

16. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobkyňu bude primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 400,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je
vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý

musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako
dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd však nesúhlasil s výškou, akú si žalobkyňa uplatnila.
Vzhľadom na okolnosti veci, ujmu, ktorá bola žalobkyni spôsobená (musela sa domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia a teda po dobu trvania bezdôvodného obohatenia nedisponovala týmito
finančnými prostriedkami), súd ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave

spravodlivosti výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 400,- eur, a preto v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlenako„CSP“),podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo

veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného
nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.