Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 14, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/47/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110204980
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8110204980.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne Q. N., L.. XX.XX.XXXX, J.

G., C. D. XXXX/X, právne zastúpenej AK - Tarabčák s.r.o. so sídlom Hlavná 13, Prešov proti žalovaným
1./ Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, Prešov, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom
so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, 2./ W.. P. C., L.. XX.XX.XXXX, J. T.Y. XXX/XX, Ľ., 3./ I. T., L..
XX.XX.XXXX, J. J. XX, G., 4./ I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. N. T. XXX/X, T., 5./ V. T., L.. XX.XX.XXXX, J. N.
T. XXX/X, T., zastúpený splnomocneným zástupcom - žalovaným v 6. rade, 6./ B. T., L.. XX.XX.XXXX,
J. D. XX, G., 7./ G. T., L.. XX.XX.XXXX, J. E. X, X., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2010 domáhala pôvodne proti
žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou tej časti pôvodnej mpč. XXX/XX
X. E.. XXX G., katastrálne územie Ľubotice, ktorej zodpovedá podľa geometrického plánu časť parcely
č. XXXX/X Q. S. G. Č.. XXXX/X Q. o celkovej výmere 810 m2.

2. Žalobkyňa tvrdila, že na základe uznesenia Okresného súdu Prešov, sp. zn. 26D/2141/2003

nadobudla z titulu dedičstva po svojom nebohom otcovi I. D., L.. XX.XX.XXXX, T. X. XX.XX.XXXX
pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 810 m2 v podiele 1/2. Na základe citovaného uznesenia bolo jej
vlastnícke právo zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Ľ. G. J., v podiele 1/2. Na uvedenom liste
vlastníctva však bola zapísaná aj obmedzujúca poznámka v zmysle § 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.
- duplicitné vlastníctvo parcely č. XXX/XX R. s parcelou Q. XXXX/X na LV č. XXXX a parcely CKN
XXXX/X L. B. Č.. XXXX. Vlastníkom parcely č. XXXX/X Q. je žalovaný v 1. rade a vlastníkom parcely
č. XXXX/X Q. I. G. J. žalovaný v 1. rade v 1/2 a pod B2 žalovaná v 2. rade v 1/2. Podľa žalobkyne

došlo v minulosti niektorým z geometrických plánov k vytvoreniu terajších parciel CKN v rozpore s
nadobúdacímititulmivlastníka-žalovaného v1.radetak,žejehozápisapriestorovéumiestnenie parciel
nezodpovedá právnemu stavu. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodnila tým,
že za súčasného stavu nemôžu strany sporu, t.j. žalobkyňa ani žalovaní disponovať svojím vlastníctvom
z dôvodu zápisu obmedzujúcej poznámky z titulu duplicitného vlastníctva.

3. Žalobkyňa navrhla ako dôkazy výsluch strán sporu a nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru

geodézie. Zároveň ako dôkazy označila: uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D/2141/2003,
výpis z LV č. XXXX kat. územie Ľ., výpis z LV č. XXXX kat. územie Ľ., výpis z LV č. XXXX kat.
územie Ľ., list právneho zástupcu žalobkyne adresovaný žalovanému v 1. rade z 10.12.2009, vyjadrenie
žalovaného v 1.rade z 17.12.2009, žiadosť právneho zástupcu žalobkyne adresovaná Správe katastraPrešov z 10.12.2009, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 10C/9/92-64, uznesenie Okresného súdu
Prešov č. k. 10C/9/92, rozhodnutie Správy katastra Prešov z 17.12.2002 č. X397/2002, rozhodnutie
Správy katastra Prešov z 26.03.2003 č. X21/2003, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove zo

dňa 14.07.2003 č. Xo20/2003, kúpna zmluva uzatvorená medzi I. T. a C. T. zo dňa 14.11.1990,
grafická identifikácia parciel, výkaz výmer, geometrický plán X/XX. Žalobkyňa v konaní ďalej ako dôkazy
predložila: zápisnicu XXX G. kat. územie Ľ., uznesenie Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D 781/57.

4. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalovaná v 2. rade uznala nárok žalobkyne s tým, že vlastnícke právo patrí žalobkyni. Poukázala na
to, že je potrebné identifikovať presne parcely, ktoré sú predmetom sporu a ku ktorým žiada žalobkyňa
určiť vlastnícke právo. Problém prakticky je v tom, že jej sestra (žalobkyňa) zdedila tieto parcely a ona
tiež, teda obidve vlastnia tieto pozemky, ale žalobkyňa má iný list vlastníctva ako žalovaná v 2. rade.

6. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2012 súd pripustil zmenu petitu tak, že určuje, že žalobkyňa je
vlastníčkou parcely CKN XXXX/X o výmere 470 m2 ostatná plocha v podiele 1/2 a parcely CKN XXXX/X
o výmere 340 m2 ostatná plocha v podiele 1/2, ktorým zodpovedá parcela č. XXX/XX R. o výmere 810
m2 na LV č. XXXX, a to podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku č. XX/XXXX vyhotovený W.. I. J.Á..

7. Uznesením č. k. 17C/47/2010-133 zo dňa 07.06.2012 súd pribral do konania žalovaných v 3.-7. rade.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/47/2010 - 189 zo dňa 10.06.2013 žalobe vyhovel.

9. Na odvolanie žalovaného v 1. rade Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 12Co/104/2013
- 256 zo dňa 16.09.2015 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odôvodnení poukázal na to, že z rozhodnutia nie je zrejmé, čo súd v konečnom dôsledku viedlo k tomu,
aby určil vlastnícke právo pre žalobkyňu, nie pre jej sestru. Závery odôvodnenia rozhodnutia nepodávajú
vysvetlenie o právnom základe na určenie vlastníckeho práva pre žalobkyňu a nie pre jej sestru, aj

keď táto nerozporuje nárok žalobkyne, lebo chce mať jasné, ktorá z nich dvoch bude vlastníkom. Z
odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo je určené vlastníctvo k 810 m2, pričom nevyporiadaný podiel
je 605,5 m2. Znalec v posudku č. XX/XXXX zadefinoval vady duplicitného zápisu vlastníckeho práva na
listoch vlastníctva, a to po zmenách hraníc mesta Prešov a Ľubotíc v roku 1992 a založení LV XXXX pre
spoluvlastníkov mesto Prešov v 1/2 a ostatných spoluvlastníkov - pôvodných vlastníkov I. D. a manželky

E., pričom právny predchodca žalobkyne I. D. nebol zapísaný ako vlastník namiesto rodičov. Keď I. D.
svedčilo vlastnícke právo na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/9/92, potom uzavrel
kúpnu zmluvu na predaj svojho podielu mestu Prešov, kde ale predával svoj ideálny podiel (1 845 m2)
z kúpnej zmluvy 6.11.1992 (v hraniciach mesta Prešov, t.j. už len z výmery 3 690 m2) v kat. území
Prešova. K tomu bol vytvorený geometrický plán č. XXX-XX-XXX-XX-XX. Zo zostatku 4 901 m2 už v

mpč. XXX G.. Č.. XXX/XX ostalo v katastri mesta Prešov 3 690 m2 a v katastri Ľubotice 1 211 m2. Z
hľadiska vlastníckych vzťahov k pôvodnej parcele mpč. XXX/XX vo vložke 505 je potrebné podotknúť,
že táto mala výmeru 5 741 m2, z nej bolo vyvlastnených 840 m2. Právni predchodcovia žalovaných
v 3. - 7. rade T. S. T. predali svoje ideálne podiely 2 450,50 m2 kúpnou zmluvou 14.11.1990. Zostalo
nevyporiadaných 605,50 m2 po I. D.. Zo zvyšku 4 901 m2 odpredali 1 T. S. T. a z druhej polovice 2

450 m2 I. D. odpredal len 1 845 m2. Zvyšok podielu 605,50 m2 nebol predaný právnym predchodcom
žalobkyne. V dedičskom konaní 26D 2141/2003 je ale rozhodované o 405 m2 pre žalobkyňu a 606 m2
pre žalovanú v 2. rade P.. C.. Znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX hovorí o duplicite pri C KN č.
XXXX/X o výmere 470 m2 a C KN č. XXXX/X o výmere 340 m2, čo je duplicitné vlastníctvo až k 810
m2, ale bez určenia, kto je vlastne vlastníkom, čo súd ale premietol do výroku, že je to žalobkyňa. Z

odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, prečo je vlastníctvo v takom rozsahu určené pre žalobkyňu a
nie pre jej sestru - žalovanú v 2. rade. Nakoľko rozhodnutie nepodáva právne zdôvodnenie a náležité
odôvodnenie, prečo sa určilo vlastníctvo pre žalobkyňu, bolo potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvejinštancienaďalšiekonanie.Súdďalšímdokazovanímmusíurčiťktoavakejvýmerejeoprávneným
vlastníkom na základe dedičského konania a zostatkov výmery plochy na sporných LV a to dodatočným

znaleckým dokazovaním na odstránenie duplicity vlastníctva medzi účastníkmi.10. Súd doplnil dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu a uložil znalcovi vypracovať doplnok
znaleckého posudku, v konaní vypočul znalca, vec opätovne prejednal a na základe vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový stav:

11. Zo zápisnice č. XXX kat. územie Ľ. (čl. 39) vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXX/XX bol I. D. v
podiele 1/4 a E. D., rodená S. v 1/4, a to titulom kúpy z roku 1937. Výmera predmetnej parcely bola 5
741 m2. Uvedené skutočnosti zodpovedajú majetkovej podstate č. vložky XXX kat. územie Ľ. (čl. 82), z
ktorej vyplýva, že predmetná parcela č. XXX/XX (Lúka pod Boršošom) o výmere 5 741 m2 patrila I. D.

v podiele 1/4, jeho manželke E., rodenej S. v podiele 1/4 titulom kúpy z 27.07.1937 a C. T., rodenej T.
v podiele 1/4 a vtedy maloletému I. T. v podiele 1/4, u oboch titulom dedenia D 836/39-25.

12. Prvá zmena vlastníckeho práva nastala v roku 1978, keď rozhodnutím MNV v Prešove č.
Výst. 513/1978-Mo zo dňa 07.09.1987 bol vyvlastnený diel č. 58 o výmere 840 m2 pre výstavbu sídliska.
Po tomto roku z pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX zapísanej vo vložke č. XXX zostala nevykúpené

výmera 4 901 m2.

13. Dňa 17.12.1990 (čl. 14, čl. 176) podieloví spoluvlastníci I. T. S. C. T., O.. T. odpredali svoje ideálne
vlastnícke podiely (každý v podiele 1/4) zapísané v PKV č. XXX kat. územie Ľ. parc. č. XXX/XX podľa GP
č. XXX - XXXX - XXX - XX zodpovedajúce výmere 2 450,50 m2. Kupujúcim bol ONV Prešov zastúpený

Stavoinvestou, inžinierska organizácia Prešov. Kúpna cena bola dohodnutá na 90 Kčs za 1 m2 x 2 450,5
m2 = 220 545 Kčs. V tom čase boli teda ako vlastníci zapísaní Mestský úrad Prešov v 1/2, I. D. v 1/4 a E.
D. v 1/4. Nevykúpená ostala výmera vo výške 2 450 m2 evidovaná pre vlastníkov I. D. v 1/4 a manželka
E. v podiele 1/4. Uvedená kúpna zmluva bola zapísaná pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX už na
LV XXXX kat. územie Prešov tak, že parcela č. XXX/XX o výmere 4 901 m2 bola zapísaná ako parcela

C KN XX XXX/X o výmere 4 901 m2 (čl. 335).

14. Na základe GP č. X/XX (čl. 83, čl. 356) pod položkou výkazu zmien č. 950/92 došlo k rozdeleniu
územia medzi mesto Prešov a Ľubotice, kedy z parcely č. XX XXX/X o výmere 4 901 m2 evidovanej
na LV č. XXXX sa odčlenila parcela CKN č. XXXX o výmere 1211 m2, ktorá bola evidovaná na LV č.

XXXX kat. územie Ľ. a zostávajúca parcela CKN č. XX XXX/X kat. územie Ľ.A. mala výmeru 3 690 m2.
Vlastníkmi parcely č. XXXX o výmere 1211 m2 aj parcely č. XX XXX/X o výmere 3 690 m2 bolo mesto
Prešov v 1/2, I. D. E. 1. S. E. D. E. X/X. Výmera parciel spolu bola 4 901 m2.

15. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.1992 (čl. 147) odpredal I. D. ako vlastník po nebohom I. D.

v podiele 1 a E., O.. S. v podiele 1/4 za základe rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/9/92 - 64
kupujúcemu mestu Prešov v zastúpení Stavoinvesta i.o. Prešov nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX
kat.územieĽ.-Prešovparc.č.XXX/XX,ENXXXXX/XpodľaGPč.XXX-XX-N., podiel2/4zcitovaných
parciel vo výmere 1 845 m2 za kúpnu cenu 350 Kčs/m2, t.j. spolu 645 750 Kčs. V predmetnom GP č.
XXX - XX - N. (čl. 357) bola parcela č. XX XXX/X stotožnená s pôvodnou parcelou č. XXX/XX. Mesto

Prešov sa tak stalo výlučným vlastníkom parcely č. XX XXX/X o výmere 3 690 m2 evidovanej na LV
č. XXXX kat. územie Prešov (prvý titul nadobudnutia bola kúpna zmluva zo dňa 17.12.1990 uzatvorená
s I. T. a C. T. a druhý titul nadobudnutia bola kúpna zmluva z 6.11.1992 uzatvorená s I. D.). Na LV XXXX
ostala evidovaná parcela č. XXXX o výmere 1211 m2, kde ako vlastníci boli Mesto Prešov v 1/2 (t.j.
605,5 m2) a I. D. v 1/4 a E. D. v 1/4. I. D. (otec žalobkyne a žalovanej v 2. rade) nadobudol podiely I.

S. E. D. na základe rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/9/92 - 64 zo dňa 22.6.1992 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 5.2.2001.

16. Uznesením o dedičstve sp. zn. 26D/2141/2003, D not 302/2003 zo dňa 14.03.2005 súd schválil
dohodu dedičov po nebohom I. D. okrem iného tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Ľ.

zapísané na LV č. XXXX KN XXX/XX TTP o výmere 810 m2 pod B2 v 1, podiel poručiteľa činí 405 m2
nadobúda Q. N. a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Ľ. zapísané na LV č. XXXX T. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1211 m2 pod B2 v 1, podiel poručiteľa činí 606 m2 nadobúda
W.. P. C..

17. Na LV č. XXXX kat. územie Ľ. parc. č. XXX/XX o výmere 810 m2, druh pozemku trvalé trávnaté
porasty sú ako vlastníci zapísaní pod B1 I. T. nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/4 titul nadobudnutia:
osvedčenie o dedičstve č. 26D 1777/2006, pod B2 je zapísaná žalobkyňa v podiele 1, titul nadobudnutia:
uznesenie 26D 2141/2003 a pod B3 je zapísaná C. T., rod. T. v podiele 1, titul nadobudnutia: 10C/9/92.Na LV sa nachádza poznámka, v zmysle ktorej hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti
bola spochybnená - duplicitné vlastníctvo parcely KN - R. XXX/XX s parcelou KN - Q. XXXX/X na LV č.
XXXXX a parc. č. KN - Q. XXXX/X na LV č. XXXX.

18. Na LV č. XXXX kat. územie Ľ. parc. č. XXXX/X o výmere 998 m 2, druh pozemku ostatné plochy je
v podiele 1/1 zapísané ako vlastník mesto Prešov a to titulom kúpy č. V XXX/XX.

19. Na LV č. XXXX kat. územie Ľ. parc. č. XXXX/X o výmere 1196 m2, druh pozemku ostatné plochy

je pod B 1 zapísané ako vlastník mesto Prešov v podiele 1/2 a pod B 2 je zapísaná ako vlastníčka
žalovaná v 2. rade v podiele 1, titul nadobudnutia uznesenie 26D 2141/2003. Ide o parcelu pôvodne
vedenú ako parcela č. XXXX o výmere 1211 m2.

20. Z doplnku znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Bujňákom
vyplýva, že parcela registra E KN č. XXX/XX o výmere 810 m2 evidovaná v kat. území Ľ. bola do LV

č. XXXX zapísaná v roku 1994 hromadným zápisom registra do katastra bez geometrického plánu a
v rozpore s právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Chybným zápisom v roku 1994 sa
vytvorilo duplicitné vlastníctvo. Parcela registra E KN č. XXX/XX nepredstavuje reálnu nehnuteľnosť,
pretože v spornej lokalite sú pozemky riadne evidované v súbore C KN. Parcela č. XXXX o výmere
1211 m2 v kat. území Ľ. bola v roku 1992 do LV č. XXXX zapísaná korektne pod položkou výkazu

zmien č. XXX/XX na podklade GP č. X/XX. Duplicitné vlastníctvo vzniklo chybným postupom
pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu tým, že vytvorilo nereálnu parcelu registra
E KN č. XXX/XX zapísanú na LV č. XXXX v kat. území Ľ.. Pozemkovoknižná parcela č. XXX/XX ako
celok bola vyčerpaná a z tohto dôvodu zrušená. K žiadnej časti pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č.
XXX/XX v súčasnosti nie je vedené duplicitné vlastníctvo. Parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere

1196 m2 bola do LV č. XXXX zapísaná po vyhlásení platnosti nového mapovania k 1.1.1999 bez
geometrického plánu. Pred novým mapovaním bola parcela registra C KN č. XXXX/X o výmere 1196
m2 evidovaná v identickom LV č. XXXX ako parcela registra C KN č. XXXX o výmere 1211 m2. Rozdiel
15 m2 vyplýva z rozdielnej technológie výpočtu výmer parciel a nie je to chyba. Parcela registra C KN
č. XXXX/X bola zapísaná po vyhlásení platnosti nového mapovania k 1.1.1999 bez geometrického

plánu. Podľa znalca tak časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX o výmere 45 451 m 2
nachádzajúca sa v súčasnom kat. území Prešov, ktorá bola vyvlastnená a vykúpená v celosti je zapísaná
v prospech vlastníka mesta Prešov. Časť pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX o výmere 1196
m2 nachádzajúca sa v súčasnom katastrálnom území Ľubotice je evidovaná na LV č. XXXX ako parcela
registra C KN č. XXXX/X v prospech spoluvlastníkov mesta Prešov a W.. P. C.. Celá výmera 5741 m2

pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX v kat. území Ľ. bola odpísaná do parciel registra C KN
evidovaných na listoch vlastníctva a v roku 1991 zanikla.

21. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:

22. Podľa § 126 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba

23. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Súd mal v
konaní preukázané, že žalobkyňa v dedičskom konaní sp. zn. 26D/2141/2003 nadobudla po svojom
otcovi Jozefovi Staškovi parcelu, ktorá však reálne v teréne neexistuje a teda nie je možné k nej určiť
vlastnícke právo. V danom prípade sa nejedná o duplicitný zápis dvoch (prípadne viacerých) vlastníkov
k tej istej nehnuteľnosti, ale o zápis vlastníckeho práva k neexistujúcej nehnuteľnosti.

25. Pôvodne bola parcela, vo vzťahu ku ktorej si žalobkyňa uplatnila vlastnícke právo vedená v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX kat. územie Ľ. - miestny názov Lúka pod Boršošom ako parcela č.
XXX/XX. Parcela mala výmeru 5 741 m2 a patrila I. D., jeho manželke E., C. T. a I. T., každému vpodiele 1/4. V roku 1978 bol vyvlastnený diel č. 58 o výmere 840 m2 pre výstavbu sídliska a tak zostala
nevykúpená výmera 4 901 m2. Dňa 17.12.1990 podieloví spoluvlastníci I. T. a Mária T.D. odpredali svoje
ideálne vlastnícke podiely zodpovedajúce výmere spolu 2 450,50 m2. Nevykúpená ostala výmera vo

výške 2 450,50 m2 evidovaná pre vlastníkov I. D. a manželka E., každý v podiele 1/4. Uvedená kúpna
zmluva bola zapísaná pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX a bol založený LV XXXX kat. územie
Prešov tak, že parcela č. XXX/XX o výmere 4 901 m2 bola zapísaná ako parcela C KN XX XXX/X o
výmere 4 901 m2. Pozemkovoknižná vložka č. XXX sa už nesmela ďalej používať, lebo bol založený
riadny LV č. XXXX, kde bola evidovaná parcela č. C KN XX XXX/X o výmere 4 901 m2 (pôvodná parcela

č. XXX/XX). Následne došlo k rozdeleniu predmetného územia medzi mesto Prešov a Ľubotice, kedy
z parcely č. XX XXX/X o výmere 4 901 m2 evidovanej na LV č. XXXX sa odčlenila parcela CKN č.
XXXX o výmere 1211 m2, ktorá bola evidovaná na LV č. XXXX kat. územie Ľ. a zostávajúca parcela
CKN č. XX XXX/X kat. územie Ľ. mala výmeru 3 690 m2. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.1992
odpredal I. D. mestu Prešov nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX kat. územie Ľ. - Prešov parc. č. XXX/
XX, EN XX XXX/X vo výmere 1 845 m2. Napriek tomu, že v kúpnej zmluve bola parcela označená ako

parcela č. XXX/XX zapísaná v PKV XXX, nie je pochybnosť o tom, že išlo o časť parcely č. XX XXX/X
o výmere 1 845 m2, lebo v geometrickom pláne č. XXX - XX - N. bola parcela č. XX XXX/X stotožnená
s pôvodnou parcelou č. XXX/XX a navyše v zmluve bola parcela označená tiež ako parcela č. EN XX
XXX/X (pravdepodobne išlo o chybu v písaní a mala byť uvedená parcela č. XX XXX/X). Na LV XXXX
ostala evidovaná parcela č. XXXX o výmere 1211 m2. Uznesením o dedičstve sp. zn. 26D/2141/2003,

D not 302/2003 zo dňa 14.03.2005 súd schválil dohodu dedičov po nebohom I. D. okrem iného tak, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Ľ. zapísané na LV č. XXXX KN XXX/XX TTP o výmere 810
m2 pod B2 v 1, podiel poručiteľa činí 405 m2 nadobúda Q. N. a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
území Ľ. zapísané na LV č. XXXX T. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1211 m2 pod B2 v
1, podiel poručiteľa činí 606 m2 nadobúda W.. P. C..

Táto parcela č. XXXX bola na základe nového mapovania k 1.1.1999 evidovaná už ako parcela C KN
č. XXXX/X o výmere 1196 m2 (rozdiel 15 m2 vyplýva z rozdielnej technológie výpočtu výmer parciel).
Možno tak zhrnúť, že pôvodná parcela č. XXX/XX zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, ktorá
mala pôvodnú výmeru 5 741 m2 bola v celosti vyčerpaná a to tým spôsobom, že výmera 840 m2
bola vyvlastnená za účelom výstavby sídliska, pozemok o výmere 2 450,50 m2 odpredali I. T. a C.

T. a pozemok o výmere 1 845 m2 odpredal právny predchodca žalobkyne a žalovanej v 2. rade I.
D. mestu Prešov. Zostala tak parcela o výmere 605,5 m2, ktorú ma základe dedičského rozhodnutia
26D/2141/2003 zdedila žalovaná v 2. rade.

26. Znalec Ing. Bujňák v doplnku znaleckého posudku objasnil, akým spôsobom došlo k zápisu parcely

registra E KN č. XXX/XX o výmere 810 m2 kat. územie Ľubotice do LV č. XXXX. Predmetná parcela
bola zapísaná v roku 1994 hromadným zápisom registra do katastra bez geometrického plánu v rozpore
s právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Chybným zápisom v roku 1994 sa tak vytvorilo
duplicitné vlastníctvo, pričom parcela registra E KN č. XXX/XX nepredstavuje reálnu nehnuteľnosť,
pretože v spornej lokalite sú pozemky riadne evidované v súbore C KN. Duplicitné vlastníctvo vzniklo

chybným postupom pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu tým, že vytvorilo nereálnu
parcelu registra E KN č. XXX/XX zapísanú na LV č. XXXX v kat. území Ľ.. Pozemkovoknižná parcela č.
XXX/XXakocelokbolavyčerpanáaztohtodôvoduzrušená.Kžiadnejčastipôvodnejpozemkovoknižnej
parcely č. XXX/XX v súčasnosti nie je vedené duplicitné vlastníctvo.

27. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobkyňa hoci formálne „zdedila“ parcelu č. XXX/
XX o výmere 810 m2 v 1 pod B2, ide o parcelu, ktorá reálne neexistuje a uvedený LV č. XXXX bol
vytvorený chybne. O tom, že LV č. XXXX je nesprávny a nikdy nemal byť založený svedčí napokon aj
to, že I. T. a C. T. celý svoj podiel o výmere 2 450,50 m2 v roku 1990 odpredali a teda nemôžu byť
vedení ako podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/4.

28. Dôvodom pre vyhovenie žalobe nebol ani súhlasný postoj žalovanej v 2. rade, ktorá so žalobou
súhlasila. Ani námietka, že žalobkyňa a žalovaná v 2. rade pri dedičskom konaní boli notárkou
usmernené, že je potrebné prejednať všetky nehnuteľnosti evidované na ich právneho predchodcu
neobstojí, lebo zaradenie určitej veci notárom (súdom) do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom

vlastníctva toho, kto vec nadobudol na základe dohody dedičov schválenej rozhodnutím (súdu).

29. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou a nenariadil ďalšie - kontrolné znalecké dokazovanie,
lebo na základe výsledkov vykonaného dokazovania (nielen znaleckého, ale zohľadňujúc obsah celéhospisového materiálu) mal dostatočne preukázané, že žalobe nemožno vyhovieť. Napokon súd uvádza,
že nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania nebolo ani možné a to z dôvodu, že žalobkyni ako
osobe, ktorá spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku nebolo možné uložiť povinnosť

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a žalovaný v 1. rade so znaleckým dokazovaním
nesúhlasil, nenavrhoval ho a preto nemôže znášať povinnosť platiť preddavok. Ostatní žalovaní sa k
navrhovanému znaleckému dokazovaniu nevyjadrili.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

31. V danom prípade mali v spore úspech žalovaní, preto im patrí náhrada trov konania. Nemožno
v tomto prípade však opomenúť špecifickosť tohto prípadu a jeho výnimočnosť. Práve na zmiernenie

tvrdosti zákona a zohľadnenie jedinečnosti každého jednotlivého prípadu Civilný sporový poriadok
umožňuje nepriznať (procesne) úspešnej strane sporu náhradu trov konania. Tiež rozhodnutie o trovách
konania (nielen rozhodnutie vo veci samej) musí totiž vykazovať atribúty spravodlivého rozhodnutia.

32. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)

a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo
vzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituáciialebovzhľadomkpomeromstránsporu.

33. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vzal do úvahy konkrétne okolnosti prejednávanej veci
a dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania procesne úspešným žalovaným. V danom prípade súd za okolnosti významné z
hľadiska aplikácie § 257 CSP považoval okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku (práva) na

súde, keďže sa v dobrej viere domnievala, že je riadnou dedičkou po svojom otcovi Jozefovi Staškovi.
Tento stav, keď vlastne bola prejednaná v dedičskom konaní neexistujúca parcela, resp. tá o ktorej sa
domnievali, že má vlastníckym právom patriť žalobkyni bola nesprávnym spôsobom evidovaná a takto
bola prejednaná v rámci dedičského konania v prospech žalovanej v 2. rade, žalobkyňa nezavinila ani ho
nemohla ovplyvniť. Zároveň súd vzal do úvahy tiež nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne (ide o osobu

ZŤP) a jej zlú sociálnu situáciu (jej príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 380 eur, pričom
má zvýšené náklady na lieky, viď lekárska správa na čl. 439), čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu,
že žalobkyni bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedených dôvodov súd žalovaným
náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd dodáva, že žalovaným v 3.-7. rade žiadne trovy spojené s
týmto konaním nevznikli a žalovaná v 2. rade je sestrou žalobkyne, v čom súd taktiež vidí dôvod hodný

osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).