Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202222
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8318202222.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: M. G., D..

XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Okresný súd Humenné, Laborecká 17, 066
01 Humenné, v konaní o náhradu škody 1.000.000,00 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola pôvodne podaná na Okresný súd Humenné dňa 22.05.2018
vedená pod sp.zn. 21C/22/2018, domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 1.000.000,- eur z

dôvodu, že dňa 18.02.2003 podala na Okresný súd v Humennom žalobu sp.zn. 6C/25/2003 voči VÚB
a.s. Bratislava, pobočka Humenné, Námestie Slobody č. 10. Dňa 21.02.2007 pri osobnom nahliadnutí
do spisu sp.zn. 6C/25/2003 zistila, že v spise sa nenachádza stavebné povolenie vydané Obvodným
úradom životného prostredia v Medzilaborciach zo dňa 25.05.1992. Márne sa domáhala sťažnosťou,
žalobou a trestným oznámením na sudkyňu M.. M. G.Ú. a predsedu Okresného súdu M.. O. G., aby
bola zistená skutočnosť.

2. K žalobe priložila zápisnicu napísanú na Okresnom súde Humenné dňa 21.2.2007 za prítomnosti
sudcu M.. M. I. a asistentky senátu, kde okrem iného do úradného záznamu bola spísaná táto
skutočnosť: Asi pred dvoma týždňami bola na informačnej kancelárii OS v Humennom za účelom
nahliadnutia do spisu sp.zn. 6C/25/2003 s tým, že po nahliadnutí do spisu som zistila, že v tomto spise
sa nenachádza Stavebné povolenie vydané Obvodným úradom životného prostredia v Medzilaborciach
zo dňa 25.5.1992, ktorým mi bola povolená rekonštrukcia bytovej jednotky na predajňu o rozpočtovom
náklade 303.400,- Sk s tým, že ja som takéto stavebné povolenie predkladala a dávam ho stále spolu aj

s inými návrhmi aj v iných konaniach, ako aj napríklad spolu s posledným návrhom zo dňa 28.11.2006
číslo EX 157/1997; ďalej bolo doložené aj Stavebné povolenie vydané Obvodným úradom životného
prostredia Medzilaborce zo dňa 25.05.1992, č. ÚRaŠSS-147, 92 - K, v zmysle ktorého Obvodný úrad
životného prostredia, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy v Medzilaborciach podľa
§-ov37,62a63zákonač.50/1976Zb.prejednalžiadosťG.M.,O.XXX/XX,O.dňa11.5.1992ostavebné
povolenie na stavbu rekonštrukcia bytovej jednotky na predajňu. V zlúčenom územnom a stavebnom
konaní a po preskúmaní žiadosti rozhodol takto: Stavba rekonštrukcia b.j. na predajňu v rozpočtovom

náklade 303.400,- na pozemku parc. čís. XXX územia O. sa podľa §-u 39 a 66 stavebného zákona
povoľuje. Taktiež bola priložená k stavebnému povoleniu Technická správa s nákladmi stavby; Odpoveď
Okresného súdu Humenné zo dňa 13.3.2007 sp.zn. Spr 2004/07, kde okrem iného na sťažnosť vo
veci sp.zn. 6C/25/03 jej bolo odpovedané, že keďže predmetné konanie je právoplatne skončené, jejsťažnosť je považovaná za neopodstatnenú a taktiež boli predložené listy adresované žalobkyňou pre
žalovaného označené ako Sťažnosť zo dňa 23.3.2007, Návrh adresovaný Okresnému súdu Humenné
žalobkyňou zo dňa 28.6.2007, kde ako odporcovia sú označení M.. M. G., Z. P. Z. C. V. M.. O. G., A. P. Z.

C., taktiež Trestné oznámenie adresované Okresnej prokuratúre Humenné zo dňa 28.6.2007 z dôvodu
chýbajúceho Stavebného povolenia vo veci sp.zn. 6C/25/03 vedený na Okresnom súde Humenné.

3. Uznesením Krajského súdu Prešov sp.zn. 24NcC 5/2018 zo dňa 28.07.2018 predmetná právna vec
vedená na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/22/2018 bola prikázaná Okresnému súdu Vranov

nad Topľou.

4. Doplnením zo dňa 25.10.2018 žalobkyňa na výzvu súdu doplnila svoju žalobu tak, že uviedla, že
v liste adresovanom Okresnému súdu Humenné pod sp.zn. 6C/25/03 zo dňa 29.4.2003 Stavebné
povolenie vydané Obvodným úradom životného prostredia v Medzilaborciach zo dňa 25.5.1992 uviedla
ako Technická správa. V súdnom spise chýba Stavebné povolenie a nachádza sa v ňom len príloha k

Stavebnému povoleniu, t.j. Technická správa a náklady stavby. Na základe nesprávne pomenovaného
dokladu sa sudkyňa M.. M. G. dopustila podvodu. K tomuto doplneniu žaloby priložila podanie
adresované Okresnému súdu Humenné dňa 29.04.2003 ku sp.zn. 6C/25/03, kde uviedla, že od
spoločnosti VÚB Humenné žiada odškodné vo výške 1.000.000,- Sk s tým, že zároveň ako prílohy tohto
podania sú okrem iného označené aj Technická správa.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že má zato, že nárok je neodôvodnený a
neopodstatnený, a žiadal žalobu zamietnuť. Doplnil, že zo žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že Okresný súd Humenné spôsobil žalobkyni, či už škodu,
alebo inú majetkovú ujmu, ktorá by odôvodňovala nárok na priznanie odškodného vo výške 1.000.000,-

eur. Jediná skutočnosť, ktorú žalobkyňa v žalobe uvádza je, že zistila, že v spise sp.zn. 6C/25/03 sa
nenachádza Stavebné povolenie, ktoré je však prílohou podanej žaloby. Ak by aj toto tvrdenie žalobkyne
bolo pravdivé, čo sa dá táto skutočnosť overiť nahliadnutím do príslušného súdneho spisu, nemohlo by
to mať za následok vznik spôsobenej škody 1.000.000,- eur. Následne doplnil svoju obranu o námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a námietku premlčania, keďže žalobkyňa dňa 21.02.2007 mala

zistiť, že sa v spise sp. zn. 6C 25/2003 nenachádza Stavebné povolenie.

6. Uznesením zo dňa 9.9.2019 súd konanie o náhradu škody vo výške 1.000.000,- eur zastavil a
zároveň rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR, z
dôvodu, že súd podľa obsahu podanej žaloby a doplnení žaloby na pojednávaní mal zato, že žalobkyňa

si uplatnila podanou žalobou nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup spôsobený pri
výkone verejnej moci a to stratou originálu Stavebného povolenia. Keďže tento nárok uplatňuje zákon
č. 513/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci a podľa § 15 uvedeného
zákona súdnemu konaniu musí predchádzať iné konanie a to musí byť nárok predbežne prerokovaný a
keďže doposiaľ takýto nárok predbežne prerokovaný nebol, súd mal zato, že žalobkyňa podala žalobu

predčasne a predmetný nárok posúdil ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 Zákona
č. 514/2003 Z.z. a konanie postúpil Ministerstvu spravodlivosti SR. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd
uznesením zo dňa 16.1.2020 predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu na nové
konanie s odôvodnením, že z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domáha pred súdom ochrany svojich
individuálnych práv žalobou na úhradu škody 1.000.000 eur, ktorá škoda jej mala vzniknúť postupom

súdu (Okresný súd Humenné). Tento nárok je možné posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu
k predbežnému prerokovaniu nároku podľa § 15 a § 16 uvedeného zákona je potrebné uviesť, že ide
o podmienku, ktorá musí byť splnená v čase podania žaloby na súde. Vyhodnotenie tejto podmienky
spadá do kompetencie súdu počas posudzovania uplatneného nároku žalobou. Pokiaľ súd posudzuje

nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., predbežné prerokovanie nároku posudzuje ako
hmotnoprávnu podmienku uplatneného nároku, nie ako procesnú podmienku pre určenie právomoci.
Z postupu prvoinštančného súdu však vyplýva, že prvoinštančný súd vyhodnotil žalobu vo veci samej,
ktorou sa žalobkyňa domáhala ochrany individuálnych práv ako žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15, § 16 zákona č. 514/2003 Z.z., teda ako procesnú podmienku. Žalobkyňa v odvolaní

tento procesný postup prvoinštančného súdu namietala, keď poukázala na skutočnosť, že nežiadala o
predbežné prerokovanie nároku na Ministerstve spravodlivosti. Obdobne aj vo vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného poukázala na to, že v žalobe jasne uviedla, čoho sa domáha. Keďže prvoinštančným súdom
došlo k takémuto porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné,než napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
389ods.1písm.b)CSP).Úlohouprvoinštančnéhosúduvďalšomkonaníbudevysporiadaťsoznačením
žalovaného, a ďalej bude povinnosťou prvoinštančného súdu vo veci konať a rozhodnúť a posúdiť, či sú

splnené na strane žalobkyne nielen zákonné predpoklady uplatnenia nároku na súde žalobou tak, ako
to žalobkyňa uviedla, ale či aj nárok žalobkyne je dôvodný a pokiaľ áno, v akej výške.

7. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že z dôvodu straty Stavebného povolenia Okresným súdom
Humenné podala predmetnú žalobu. Poukázala na prílohy podanej žaloby. Uviedla, že na Generálnej

prokuratúre si uplatnila nárok za stratu Stavebného povolenia, avšak žiadne vyrozumenie nedostala
a preto podala žalobu voči Okresnému súdu Humenné ako nárok vyplatenia odškodného. Originál
Stavebného povolenia má doma, avšak odškodné si uplatňuje z dôvodu, že kópia Stavebného povolenia
sa nenachádza v spise Okresného súdu Humenné. V podaní zo dňa 29.4.2003, ktoré adresovala
Okresnému súdu Humenné, označila ako prílohy, že doručila Okresnému súdu Humenné aj Stavebné
povolenie. Doplnila, že myslí tým napísané „Technická správa“, pretože v tom čase to bolo jej prvé

podanie a nevedela ako má Stavebné povolenie uviesť. Skutočnosť, že v predmetnom spise Okresného
súdu Humenné chýba Stavebné povolenie, zistila potom, čo prišla nahliadnuť do predmetného spisu.
Nevie, kto stratil to Stavebné povolenie, či to bola sudkyňa M.. G., alebo v tom čase advokát, ktorý ju
zastupoval, M.. Z.. V rámci straty Stavebného povolenia podnikla viacero krokov, domáhala sa viackrát
osobného stretnutia s vtedajším ministrom JUDr. Štefanom Harabinom, od ktorého dostávala stále

vyrozumenie, že nemá čas. V tomto zmysle mu adresovala aj listy. Aj keď má k dispozícii originál
Stavebného povolenia, žiada odškodné za stratu Stavebného povolenia, pretože v rámci súdneho
konania v roku 2003 až do roku 2010 šesť krát prežila dražbu, dva krát samovraždu. Podaniami, ktoré
podávala, nič nedosiahla. Pán A. sa postaral o to, že prišla o nehnuteľnosť, zároveň jej oznámil, že
sa postará o to, aby ona a jej manžel sa dostali na psychiatriu a v roku 2010 Policajný zbor v obci

Medzilaborce dal vypracovať na ňu Znalecký posudok, kde bolo uvedené, že je duševne chorá. Z
dôvodu podania Znaleckého posudku s výsledkom, že je duševne chorá, si uplatnila náhradu škody vo
výške 9.000.000,- eur žalobou v roku 2018 na Okresnom súde Humenné. Má informácie, že predmetné
konanie bolo odstúpené na Ministerstvo spravodlivosti. Z dôvodu straty stavebného povolenia podala
trestné oznámenie aj na predsedu M.. G. a M.. G.. Požiadala aj o osobné stretnutie terajšieho ministra

spravodlivosti JUDr. Harabina, ktoré sa neuskutočnilo. Oslovila aj vtedajšieho predsedu vlády pána
Fica a keďže ani tento nereagoval, podala trestné oznámenie na JUDr. Harabina a JUDr. Fica. V
roku 1992 začala podnikať. V rámci podnikania do podnikania vložila svoj dom a dom svojich starých
rodičov, na základe čoho jej bola poskytnutá pôžička, avšak vplyvom okolností podnikania dom starých
rodičov jej bol predaný v dražbe. Jej dom, ktorý mala vo vlastníctve s manželom, je taktiež v súčasnosti

zaťažený. Má 70 rokov, nemá nasporené žiadne peniaze, nemá žiadne poistenie a v prípade jej smrti,
keďže dom je zaťažený, by museli jej deti splácať zaťaženie, ktoré je na dome. Oslovila aj súčasnú
ministerku JUDr. Máriu Kolikovú, kde jej oznámila, že využila všetky možnosti na uplatnenie svojich
práv, oslovila všetkých ministrov, všetkých predsedov vlád, prezidentov, okrem Šustera, generálnu
prokuratúru, ochrancu ľudských práv, syndikát novinárov, Slovenskú národnú radu. Chce si dať všetky

veci do poriadku, aby mohla žiť ako človek, pretože rodina ju neustále uráža za to, čo spôsobila. Okresný
súd Humenné žaluje z dôvodu, že Okresný súd Humenné odcudzil Stavebné povolenie a tento doklad
bol dôležitý v konaní o náhradu škody voči VÚB Humenné.

8. Na pojednávaní žalobkyňa predložila odpoveď ministra spravodlivosti Gábora Gála zo dňa
03.08.2018, ktorým vtedajší minister reagoval na žiadosť žalobkyne o osobné stretnutie. Na žiadosť
o osobné stretnutie bola podaná táto správa: Z ich obsahu vyplýva, že ste v júni 2007, vo februári a
máji 2018 iniciovali na Okresnom súde Humenné tri súdne konania, v ktorých ako žalovaní vystupujú
M.. M. G., sudkyňa Okresného súdu Humenné, Ministerstvo spravodlivosti SR (sp.zn. 9C/10/2018)

a Okresný súd Humenné. V konaní vedenom proti Ministerstvu spravodlivosti SR ste sa pôvodne
domáhali odškodnenia vo výške 1.000.000,- eur, ktoré ste podaním zo dňa 27.05.2018 zvýšili na sumu
9.000.000,- eur, pričom z predložených fotokópií listín nevyplýva, na základe akých skutočností si
uvedený nárok uplatňujete. V tejto súvislosti si Vám dovoľujem oznámiť, že Ministerstvu spravodlivosti
SR doposiaľ nebola doručená Vami podaná žaloba ani jej rozšírenie a teda o uvedenom súdnom

konaní (sp.zn. 9C/10/2018) nemá žiadnu vedomosť. Akonáhle bude Ministerstvu spravodlivosti SR
predmetná žaloba doručená, zaujme k nej relevantné stanovisko. Ministerstvo spravodlivosti SR
zároveň v súčasnosti neeviduje žiadne Vaše podanie dotýkajúce sa akéhokoľvek Vami uplatneného
odškodnenia,naktorébyneboloreagované.Vovzťahukostatnýmsúdnymkonaniam,ktorýchexistenciavyplýva z Vami predložených podaní, musím konštatovať, že v zmysle zákona č. 575/2001 Z.z. o
organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov nie je v
kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR zasahovať či už do prebiehajúcich súdnych konaní alebo

preskúmavať, prípadne rušiť už právoplatné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Vyššie uvedené
skutočnosti nasvedčujú záveru, že v tomto momente nedisponujem zákonom zverenou kompetenciou,
ktorá by mi umožňovala akokoľvek vecne reagovať na Vaše podania, v dôsledku čoho nemôžem Vašej
požiadavke o osobné stretnutie vyhovieť.

9. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach. Súhlasil,
aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 6C/25/03 vyplýva, že vo veci bola podaná
žaloba M. G.Ť. voči žalovanému VÚB a.s. Bratislava o odškodné 1.000.000,- Sk. V podaní, ktoré doručila
do tohto spisu dňa 29.4.2003 uviedla, že keďže bola požiadaná, aby sa vyjadrila, aká suma bude

predmetom konania, uvádza, že od žalovaného žiada odškodné vo výške 1.000.000,- Sk a v tomto
podaní zároveň označila, že prikladá 13 príloh, pričom z obsahu tohto spisu nevyplýva, že by ako príloha
bola označená Stavebné povolenie, alebo že by Stavebné povolenie bolo priložené.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len Zákon), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

13. Podľa § 160 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných

právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

14. Podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo
sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je

aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

15. Podľa § 129 ods. 1,2 a 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto

podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V
uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba
doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

16.Zobsahupodanejžalobyavykonanéhodokazovaniasúdmázato,žežalobkyňasapodanoužalobou
domáha náhrady škody za stratu Stavebného povolenia voči Okresnému súdu Humenné. Stavebné
povolenie mal stratiť Okresný súd Humenné v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Humenné

pod sp.zn. 6C/25/03. Žalobkyňa podanou žalobou sa tejto náhrady škody domáha voči žalovanému
označenému Okresný súd Humenné, kde na dotaz súdu uviedla, že Okresný súd Humenné žaluje z
dôvodu, že tento spôsobil stratu tohto Stavebného povolenia.

17. Voči uvedenému nároku vzniesol obranu v celom rozsahu žalovaný. Mal zato, že žalobkyňa

nepreukázala a ani z obsahu žaloby nevyplývajú také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť záver, že Okresný súd Humenné spôsobil žalobkyni škodu. Ďalej uviedol, že ak by aj malo byť
pravdivé tvrdenie žalobkyne, že došlo k strate Stavebného povolenia žalovaným, pričom túto skutočnosť
je možné overiť nahliadnutím do predmetného spisu, toto by nemalo za následok vznik škody vo výške1.000.000,- eur. Zároveň poukázal na to, že pri uplatnení tohto nároku je potrebné najprv nárok vopred
predbežne prerokovať príslušným orgánom, čo žalobkyňa nepreukázala a zároveň vzniesol námietku
pasívnej vecnej legitimácie a námietku premlčania.

18. Uvedený nárok súd posúdil ako nárok na náhradu škody, na ktorý je potrebné použiť nie všeobecné
ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka, ale ustanovenia Zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keďže náhradu škody za
nesprávny úradný postup upravuje osobitný predpis. Vzhľadom na obranu žalovaného súd mal zato,

že medzi účastníkmi konania bola sporná žaloba v celom rozsahu a to v rozsahu, kto je pasívne
legitimovaným a či uvedený nárok nie je premlčaný. Pokiaľ ide o predbežné prerokovanie nároku, túto
hmotno-právnu podmienku súd bude skúmať v rámci zákonných predpokladov uplatnenia nároku.

19. V zmysle všeobecnej zásady o vzťahu osobitného a všeobecného zákona (lex specialist derogat
generali) platí, že nároky upravené osobitným zákonom, v danom prípade zákonom č. 514/2003

Z.z. nemožno posudzovať podľa všeobecného zákona, v danom prípade podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka. Ak osobitný zákon stanoví určité podmienky pre uplatnenie nároku, nie je
možné ten istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu, hoci by tento predpis stanovil niektoré podmienky
odlišne. Hľadať riešenie vo všeobecnom právnom predpise možno iba vtedy, ak chýba špeciálna úprava
v zákone osobitnom. Takáto špeciálna právna úprava v danom prípade nechýbala. To znamená, že ak v

danom prípade sa uplatňuje škoda za konanie, ktoré mal spôsobiť Okresný súd Humenné, v zmysle § 4
ods. 1 pasívne legitimovaným a označeným ako žalovaný mal byť štát, v mene ktorého koná Ministerstvo
spravodlivosti. Štát, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti je iným subjektom než Okresný
súd Humenné.

20. Otázku, kto je v tom ktorom prípade aktívne, resp. pasívne vecne legitimovaný, musí súd v konaní o
náhraduškodyriešiťvždymedziprvými,pretozhľadiskapredpokladanéhoúspešnéhoprávananáhradu
škody je skutočnosť, že ako žalovaný by muselo byť označené Ministerstvo spravodlivosti.

21. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorého jeden z účastníkov je

nositeľ oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne
legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, vedie vždy k zamietnutiu
žaloby.

22. Vzhľadom na obranu žalovaného súd mal zato, že obrana žalovaného bola dôvodná a to v časti

námietky pasívnej vecnej legitimácie.

23. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pasívne legitimovaným subjektom v danom prípade
nemá byť Okresný súd Humenné ale štát, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti. Predmetný
zákon predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej subjekt práva zodpovedá za škodu, ktorú sám

spôsobil. Tento zákon v § 4 ods. 1 zakotvuje, že za škodu spôsobenú niektorým štátnym orgánom
nezodpovedá sám štátny orgán, ale štát. Pritom štátny orgán a štát sú odlišnými subjektmi práva, teda
odlišnými právnickými osobami. Znamená to, že bez ohľadu na skutočnosť, ktorý štátny orgán spôsobil
škodu, zodpovedným (vecne pasívne legitimovaným) je štát.

24. Žalovaný v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný. Z týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol,
keďže za konanie orgánu, a to Okresného súdu Humenné, ktorý je označený za ten, ktorý mal údajne
spôsobiť žalobkyni škodu, zodpovedá podľa hmotného práva odlišný subjekt podľa § 514/2003 Zb.z.
Žalobkyňa v danom prípade podala žalobu proti tomu, kto v právnom vzťahu, z ktorého vyvodzuje
opodstatnenosť svojho nároku na náhradu škody, nie je pasívne vecne legitimovaný ( obdobne Najvyšší

súd Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/358/2005 z 31.3.2016) .

25. Súd v danom prípade nevyzýval žalobkyňu na postup podľa § 129 Civilného sporového poriadku a
násl., nakoľko v danom prípade súd mal zato, že po upresnení a doplnení žaloby žaloba je úplná, presná,
určitá a zrozumiteľná. Žalovaná jednoznačne a presne označila žalovaný subjekt. Vysvetlila aj dôvod,

prečo označila za žalovaného Okresný súd Humenné a to skutočnosť, že má zato, že Okresný súd
Humenné spôsobil stratu Stavebného povolenia. Poučenie o tom, kto má byť v danom prípade označený
ako žalovaný, by bolo v rozpore s ustanovením § 160 Civilného sporového poriadku, pretože súd dáva
poučenie účastníkov konania iba o ich procesných právach a povinnostiach. Podľa tohto ustanoveniasúd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť účastníkovi poučenie podľa hmotného práva. Neprípustným
poučením by preto bolo, keby súd niektorému žalobcovi poskytol poučenie o tom, proti komu by sa podľa
hmotného práva mal domáhať svojho práva. Poučiť účastníka o hmotnom práve súd nemá ani v prípade,

ak nie je zastúpený advokátom.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené pre nedostatok pasívnej legitimácie súd žalobu zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Z dôvodu plného úspechu na strane žalovaného súd priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu

trov konania, s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.