Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210543
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414210543.8

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobkyneR.A.,D..XX.XX.XXXX,H.N.M..Z.XXX/X,XXXXXA.,štátnaobčiankaSR,protižalovanému:
O. B., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. D. C. XX, XXX XX F. D. C., štátny občan SR, v konaní právne zast.
JUDr. Jaroslavom Spáčom, advokátom, so sídlom Ul. SNP 96, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre
k. ú. F. D. C., a to k parcele reg. I.-G. Č.. XX/X o výmere 966 m2 trvalé trávne porasty.

Súd p r i k a z u j e do vlastníctva žalobkyne novovytvorenú parcelu reg. Y.-G. Č.. XX/X o výmere
121 m2 záhrada vyčlenenú geometrickým plánom vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX L.. M. Š., ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, v c e - l o s t i .

Súd p r i k a z u j e do vlastníctva žalovaného novovytvorenú parcelu reg. Y.-G. Č.. XX/X o výmere
519 m2 záhrada, parcelu reg. Y.-G. Č.. XX/X o výmere 25 m2 ostatné plochy, parcelu reg. Y.-G. Č..
XX o výmere 301 m2 trvalý trávnatý porast, všetky vyčlenené geometrickým plánom vyhotoveným dňa
XX.XX.XXXX L.. M. Š., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, v c e l o s t i .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í nahradiť znalcovi L.. M. Š., znalcovi z odboru geodózia a
kartografia,C.A.Í.XXX,XXXXXA.znalečnévrozsahu1/3zaúkonyvykonanévkonanídoXX.XX.XXXX
a v rozsahu 1/2 za úkony vykonané v konaní po XX.XX.XXXX, každý z nich zvlášť.

Žalobkyňa a žalovaný sú p o v i n n í nahradiť trovy štátu v rozsahu 1/3 trov, každý z nich zvlášť.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia 1/ N. A. a 2/ R. A. sa žalobou podanou voči žalovanému O. B. domáhali zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX v k. ú. F. D. C., a to
k parcele reg. I. Č.. XX/X o výmere 966 m2 trvalé trávne porasty. V žalobe žalobcovia žiadali, aby súd
zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k danej nehnuteľnosti, predmetnú parcelu prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného a žalovanému súčasne uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi 1/ čiastku vo výške
845,- € a žalobkyni 2/ čiastku vo výške 845,- € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
V žalobe poukázali na to, že ich žalovaný kontaktoval po tom ako odkúpil od ostatných spoluvlastníkov
ich podiely a prejavil záujem o ich spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/8, každého z nich zvlášť. Ich
spoluvlastnícke podiely nesprávne posudzoval ako pozemok s nepostačujúcou výmerou na výstavbu a
navrhoval im neprimerane nízku kúpnu cenu, o ktorú nemali záujem. V ďalšom žalobcovia poukázali na

to, že žalovaný svojvoľne užíva celú parcelu, nemá záujem o odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov,
preto sa obrátili s predmetnou žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd.2. Žalovaný so žalobou o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie za primeranú
náhradu súhlasil, avšak navrhoval finančnú náhradu vo výške 1,- €/m2, podľa ktorej by žalobcovi 1/

vyplatil finančnú náhradu vo výške 120,75 € a žalobkyni 2/ finančnú náhradu vo výške 120,75 € za
odstúpenie ich spoluvlastníckych podielov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením LV č. XXX v k. ú. F. D. C.,
znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným L.. O. D. na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku,

znaleckýmposudkomč.X/XXXXvypracovanýmL..M.Š.L.nareálnudeľbunehnuteľnosti,geometrickým
plánom na rozdelenie nehnuteľnosti vypracovaným L.. M. Š., stanoviskom L.. M. Š. k reálnej deľbe
nehnuteľností zo dňa 18.06.2018, aktuálnym výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. F. D. C., ohliadkou na
mieste samom, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

4. Pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný boli evidovaní na LV č. XXX pre k. ú. F. D. C. ako
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti o.i. parcely reg. I. Č.. XX/X o výmere 966 m2 trvalé trávne
porasty, a to žalovaný v spoluvlastníckom podieli 1 a 1 a žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiely 1/8 a
žalobkyňa 2/ v spoluvlastníkom podieli 1/8. Žalobcovia pôvodnou žalobou žiadali vyporiadať podielové
spoluvlastníctvom tým spôsobom, aby bol pozemok prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného

s tým, že by súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť im za ich spoluvlastnícke podiely primeranú
finančnú náhradu. Vzhľadom k tomu, že sa strany sporu nedohodli na výške primeranej finančnej
náhrady, pristúpil súd v rámci súdneho konania k nariadeniu znaleckého dokazovania. V konaní bol na
určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalcom L.. O.
D., ktorý určil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti (pozemku I. Č.. XX/X o výmere 966 m2 trvalé trávne

porasty) predstavuje 2.420,- €, teda finančná náhrada pre žalobcu 1/ za jeho spoluvlastnícky podiel
predstavuje sumu vo výške 302,- € a pre žalobkyňu 2/ sumu vo výške 302,- €. Znalec v predmetnom
znaleckom posudku súčasne súdu predložil náčrt reálnej deľby nehnuteľnosti a to tak, že žalovanému
by bol vyčlenený podiel o veľkosti 3 nehnuteľnosti o výmere 724 m2 ako diel č. 1, žalobcovi 1/ 1/8
ako diel č. 2 a žalobkyni 2/ 1/8 ako diel č. 3, obom vo výmere 121 m2 do ich výlučného vlastníctva. V

priebehu konania žalobcovia zmenili navrhovaný spôsob vyporiadania nehnuteľnosti tak, že požadovali,
aby súd pristúpil k reálnej deľbe nehnuteľnosti s odôvodnením, že daný pozemok plánujú užívať
ako záhradu. S vyporiadaním podielového spoluvlastníctva jej prikázaním do výlučného vlastníctva
žalovanému za finančnú náhradu určenú znaleckým posudkom na sumu 2,51 €/m2 nesúhlasili. Z
uvedenéhodôvodusúdpristúpilknariadeniunovéhoznaleckéhodokazovaniazaúčelomurčeniareálnej

deľby nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom L.. M. Š. súd zistil, že
do úvahy prichádzajú dve možné verzie riešenia reálnej deľby pozemku. Podľa variantu č. 1 by bola
žalobcom 1/ a 2/ pridelená novovytvorená parcela „a“ o výmere 242 m2, pričom žalobcovia by sa stali
jej podieloví spoluvlastníci, každý v spoluvlastníckom podieli 1 a žalovanému by bol pridelený zvyšok
parcely označený „b“ o výmere 724 m2 do výlučného vlastníctva. Žalobcovia by mali zabezpečený

pri tejto variante prístup na parcelu zo štátnej komunikácie III. triedy č. XXXX (parcela Y. Č.. XX/X) a
žalovaný by mal zabezpečený prístup z parcely Y. č. XX/X evidovanej na LV č. XXX ako aj zo štátnej
komunikácie III. triedy č. XXXX (parcela Y. č. XX/X) cez parcelu č. XX/X, ktorá je evidovaná na LV
č. XXX a je vo vlastníctve žalovaného v celosti. Variant 2 predpokladal rozdelenie parcely na dve
novovytvorené parcely označené „d“ a „e“ o rovnakej výmere 121 m2 pre žalobcov, pričom prístup k

daným novovytvoreným parcelám by bolo možné zabezpečiť cez parcelu Y. Č.. XX/X evidovanú na LV
č. XXX a žalovanému by bol pridelený zvyšok parcely označený písmenom „e“ o výmere 724 m2 do
výlučného vlastníctva. Prístup na parcelu žalovaného by bolo možné v danom prípade zabezpečiť zo
štátnej komunikácie III. triedy č. XXXX (parcela Y. Č.. XX/X). Znalec súčasne poukázal na to, že rizikom
pri obidvoch variantoch sa javí zabezpečenie prístupu z parcely Y. Č.. XX/X evidovanej na LV č. XXX,

ktorá je v súkromnom vlastníctve spoločnosti I., Z..F..P...

5. V priebehu konania žalobca 1/ N. A. vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou so
žalovaným a písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.
Žalovaný so zastavením konania súhlasil. Z uvedeného dôvodu súd uznesením sp. zn. XXC/XXX/

XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX konanie o žalobe žalobcu 1/ zastavil. Voči predmetnému uzneseniu
žiadna zo strán nepodala opravný prostriedok, preto predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX.6. Z vyššie uvedeného dôvodu zostalo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva medzi žalobkyňou R. A. a žalovaným O. B.. Z aktuálneho Výpisu z U. Č.. XXXX súd
zistil, že parcela I. Č.. XX/X o výmere 966 m2 trvalý trávny porast je aktuálne spoluvlastnícky vedená na

žalobkyňu R. A. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 a na žalovaného O. B. v spoluvlastníkom podieli
7/8. Na základe uvedených skutočností bolo nutné pristúpiť k opakovanému znaleckému skúmaniu
možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti. Znalec L.. M. Š. vo svojom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX
uviedol, že aj po zmene vlastníckych vzťahov je naďalej možná reálna deľba pozemkov v zmysle
pôvodne zadaného znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že vo variante č. 1

sa výmera novovytvorenej parcely označenej písmenom „a“ zníži na polovičnú výmere, t.j. 121 m2 a
pridelí sa žalobkyni 2/ a vo variante č. 2 sa použije len novovytvorená parcela označená písmenom „d“
o výmere 121 m2 a pridelí sa žalobkyni. V ďalšom znalec poukázal na to, že výber daných variantov
ovplyvňuje vyjadrenie vlastníka susednej nehnuteľnosti, a to parcely Y. Č.. XX/X evidovanej na LV č.
XXX, ktorý nepovoľuje prístup k predmetným parcelám, preto po vzatí do úvahy danej skutočnosti
vypracoval geometrický plán podľa variantu č. 1, podľa ktorého súd prikáže žalobkyni do jej výlučného

vlastníctva novovytvorenú parcelu č. XX/X (pôvodný diel „d“) a žalovanému novovytvorené parcely č.
XX/X, XX/X V. XX.

Súd vykonal na mieste samom dňa XX.XX.XXXX ohliadku, na ktorej bolo zistené, že parcela I. Č.. XX/
X je vedená pozdĺž parcely XX/X (ktorá je vo vlastníctve žalovaného), na ktorej má žalovaný v hornej

časti parcely postavenú záhradnú chatku. Parcela I. Č.. XX/X je z hornej časti ohraničená plotom s
bráničkou, ktorý vybudoval žalovaný. V dolnej časti parcely I. Č.. XX/X sa nachádza starší plot, za
ktorým je komunikácia III. triedy. V hornej časti parcely I. Č.. XX/X, na ktorú sa vstupuje cez vybudovanú
bránu sa nachádzajú stromy, a táto časť pozemku nie je upravená. Ostatná časť pozemku I. Č.. XX/X
až po spodný plot je zatrávnená.

7. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. V súlade s § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov, pričom spoluvlastníctvo môže byť podielové či bezpodielové. Pokiaľ vlastníctvo k tej istej
veci patrí dvom alebo viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo. Podstatným znakom podielového
spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastníka na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrvával
v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli. Pokiaľ nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého zo
spoluvlastníkov súd. V danom prípade nie je súd návrhmi strán sporu (spoluvlastníkov nehnuteľnosti)
viazaný. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a

súčasne v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.
Súd musí predovšetkým, pokiaľ je to možné, vec medzi spoluvlastníkov rozdeliť. Pokiaľ daná deľba nie
je možná, prikáže vec jednému zo spoluvlastníkov za náhradu. K predaju veci môže dôjsť iba vtedy,
ak nikto zo spoluvlastníkov nechce vec prevziať. Úlohou súdu teda je, aby spoluvlastníctvo rozumne
zlikvidoval, a nie, aby vytváral nové spoluvlastníctvo.

11. Súd v danom prípade postupoval v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím
na účelné využitie veci, na ktoré odkazovali strany sporu v priebehu konania a dospel k záveru, že v
danom prípade nejestvujú žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal pristúpiťk zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Obe strany sporu v konaní neuviedli takéto
skutočnosti, na ktoré by mal súd pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
prihliadnuť. Znaleckým konaním nariadeným v priebehu súdneho konania, ako aj ohliadkou na mieste

samom súd zistil, že v danom prípade je možné predmetnú parcelu registra I. Č.. XX/X rozdeliť, nakoľko
ide o reálne deliteľný pozemok, ktorého deľbou v danom prípade vzniknú parcely o výmere 121 m2
a o výmere 845 m2. Jedná sa pritom o pozemok v intraviláne obce, čo vyplýva z predloženého listu
vlastníctva v ktorom je pozemok označený číslicou 1, z čoho vyplýva, že je pozemok umiestnený v
zastavanom území obce. V danom prípade preto súd nemusel prihliadať na zákaz drobenia pozemkov

v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z.. V súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka má reálna
deľba pozemku vždy prednosť pred iným usporiadaním vzťahov medzi spoluvlastníkmi. Keďže zo
stanoviska znalca L.. M. Š. vyplynulo, že daný pozemok je aj po zrealizovanej zmene vlastníctva
reálne deliteľný medzi zostávajúcich spoluvlastníkov (žalobkyňa a žalovaný) pričom veľkosť vzniknutých
pozemkov umožňuje účelné využitie veci súd pristúpil k vyporiadaniu spoluvlastníctva touto formou.
Pri danom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pritom prihliadol na tú skutočnosť, že žalovaný je

vlastníkom aj susednej parcely Y. Č.. XX/X, na ktorej parcele má v jej hornej časti postavenú záhradnú
chatku. Prístup k tejto záhradnej chatke má zabezpečený z hornej prístupovej cesty vo vlastníctve
spoločnosti I., Z..F..P.., pričom žalovaný na svoje náklady vybudoval v hornej časti pozemku bránu. Súdu
sa javí logickým a spravodlivým usporiadaním spoluvlastníctva, aby bola žalovanému prikázaná časť
parcely č. XX/X v jej hornej časti, aby tak žalovanému vznikol kompaktný celok pozemku na užívanie.

Naopak, prikázanie časti pozemku podľa variantu 2. uvedeného vo vypracovanom znaleckom posudku
č. X/XXXX znalcom L.. M. Š., ktorého sa dovolávala žalobkyňa pod písmenom „e“, či „d“ sa súdu
javí nelogické a neúčelné vzhľadom na jeho umiestnenie v bezprostrednej blízkosti záhradnej chatky
žalovaného, ale taktiež aj s poukazom na tvar daného pozemku. A navyše, tak ako to uvádzal znalec
vo svojom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa by k danému pozemku nemala ani zabezpečený

prístup a bolo by potrebné zriadiť jej k danej novovytvorenej parcele prístup formou vecného bremena,
čo sa javí súdu ako neúčelné, keďže pri využití variantu 1(ktorý doporučoval aj znalec vo svojom
poslednom stanovisku) má tak žalobkyňa ako aj žalovaný zabezpečený prístup z miestnej komunikácie.
Súd pritom zdôrazňuje, že pri výmere pozemku 121 m2 vzniká tak pri prvom ako aj druhom variante
pozemok približne rovnakého tvaru, preto nie je na mieste tvrdenie žalobkyne, že takýto pozemok by

bol kompaktnejší a lepšie využiteľný. Naopak, súd ohliadkou na mieste samom zistil, že vrchná časť
pozemku je neudržiavaná, nachádza sa na nej väčšie množstvo náletových rastlín, pričom práve spodná
časť pozemku je zatrávnená a slnečná. Pokiaľ, tak ako to tvrdila žalobkyňa v konaní pred súdom, chce
využívať danú parcelu za účelom jej obhospodarovania ako záhradu, účelnejšie sa súdu javí, aby jej
bola prikázaná práve táto dolná časť parcely na takéto využitie. Hoci žalobkyňa tvrdila, že žalovaný

nemá záhradnú chatku postavenú legálne, uvedené skutočnosti súdu žiadnym spôsobom nepreukázala.
Žalobkyňa si svojimi tvrdeniami v priebehu konania odporovala. Hoci na začiatku konania žiadala,
aby bol celý pozemok prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanému s tým, že požadovala finančnú
náhradu za daný pozemok, v priebehu konania zmenila svoje stanovisko s odôvodnením, že danú
parcelu mieni využívať ako záhradu. V ďalšom po vypracovaní znaleckého posudku za účelom zistenia

reálnej deľby daného pozemku žalobkyňa tvrdila, že má záujem mať vyčlenený výlučný podiel vo výmere
121 m2, preto odmietala variant 1, podľa ktorého by jej bola prikázaná parcela o výmere 242 m2 do
podielového spoluvlastníctva so žalobcom 1. Následne tvrdila, že výmera pozemku 121 m2, ktorá jej
má byť prikázaná do výlučného vlastníctva nezodpovedá účelnému využitiu veci, hoci naďalej odmietala
finančné vyporiadanie daného pozemku. Súd preto považuje konanie žalobkyne za účelové s účelom

donútiť žalovaného vyplatiť jej väčšiu finančnú náhradu, než na ktorú by mala v zmysle ohodnotenia
znalcom v súdnom konaní nárok. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, a to
možnosť rozdelenia pozemku, účelné využitie veci, kompaktnosť novovzniknutých pozemkov.

12. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán,
vzhľadom na charakter konania, nárok na náhradu trov konania nepriznal.

13. Súd súčasne rozhodol aj o trovách, ktoré v konaní vznikli v súvislosti s vypracovaním stanoviska a
geometrického plánu L.. M. Š. a uložil stranám sporu povinnosť uhradiť znalečné znalcovi L.. M. Š., a to

zaúkonyvykonanévkonanído10.04.2018,dokedyvkonanívystupovalicelkomtristranysporu(žalobca
1/, žalobkyňa 2/, žalovaný) v rozsahu 1/3-tiny a za úkony vykonané po 10.04.2018, kedy stranami sporu
v konaní zostali žalobkyňa a žalovaný 1, a to každý z nich zvlášť.14. Súd súčasne rozhodol aj o povinnosti žalobkyne a žalovaného nahradiť trovy štátu (vzniknuté z
dôvodu vykonanej ohliadky súdom na mieste samom), a to v rozsahu 1/3 týchto trov, vzhľadom k tomu,
že ohliadka bola realizovaná v čase, keď v konaní vystupovali žalobca 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.