Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202813
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116202813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335
004, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, proti žalovaným: 1. K. C., narodená XX.X.XXXX, bytom C.
- V. XXX, 2. S. F., narodená XX.X.XXXX, bytom H. XXX, J. a 3. C. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, J., o zaplatenie 4.419,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 5. septembra 2018 č. k. 10C/45/2016-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalovaní v
1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok 7,99% ročne zo sumy 3429,94 eur od 29.12.2015 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Žalobcovi priznáva voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných 1/ až 3/ zaplatiť žalobcovi 3755,88
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 3429,94 eur od 29.12.2015 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku tak, že plnením jedeného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovaným 1/
až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,96 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol,
že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní mu zaplatiť 4 419,95 eur spolu s úrokom 7,99 % ročne z 3 429,94
eur od 29.12.2015 do zaplatenia a 5 % ročne z 4 419,95 eur od 29.12.2015 do zaplatenia tak, že
plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, na základe zmluvy o

mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXX 7 03 a stavebnom úvere č. XXXXXXX 2 01 z 1.7.2007, ktorú
uzavrel so žalovanými 1/ až 3/ a dlžníkom N. C., ktorú s nimi uzavrel na základe zmluvy o stavebnom
úvere č. XXXXXXX201, na základe ktorej im poskytol mimoriadny medziúver 5 642,97 eur, ktorý sa
mu žalovaný 1/ a spoludlžník zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať s úrokom 7,99 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 37,58 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na
účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 28,21 eur a po pridelení cieľovej sumy
splácaťúversúrokom4,70%ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške49,39eur.Žalovaní2/a

3/ prevzali na seba ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku ak ju neuspokojí žalovaný 1/ a spoludlžník,
ktorý zomrel 11.2.2014 a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Žalovaní zmluvné
povinnosti porušili a medziúver prestali riadne a včas splácať a preto ich listom z 30.11.2015 upozornil
na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru a 28.12.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosťzostatkuúveruspríslušenstvom.Dlh4419,95eurpozostávazistiny3429,94euranezaplatenýchúrokov
a poplatkov 990,01 eur, pričom podľa čl. VI bod 3 a 4 úverovej zmluvy sa úver naďalej úročí úrokom 7,99
% ročne popri úroku z omeškania 5 % ročne. K žalobe pripojil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere, upozornenie a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, doručenky, všeobecné
obchodné podmienky, výpis z účtu, výpis z obchodného registra.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná
1/ a jej manžel N. C. ako spoludlžníci a žalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia uzavreli 7.6.2007 zmluvu o

mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXX 7 03 a stavenom úvere č. XXXXXXX 2 01, ktorej súčasťou mali
byť "Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie" žalobcu, ktoré sa v spise nachádzajú nepodpísané
žalovanými. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXX 7
03 vo výške 5 642,97 eur (170 000 Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení a dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na ako aj "Všeobecných podmienok pre
zmluvy o stavebnom sporení" zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX 2 01 vo výške 3 385,78

eur (102 000 Sk). Žalovaná 1/ a spoludlžník sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia vklady
28,21 eur (850 Sk) mesačne do nasporenia 40 % cieľovej sumy a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení splácať žalobcovi úroky 7,99 % ročne z mimoriadneho medziúveru v splátkach
37,58 eur (1132 Sk) mesačne. Žalovaná 1/ a spoludlžník sa zaviazali splácať žalobcovi stavebný
úver s úrokom 4,70 % ročne v splátkach 16,20 eur (488 eur) mesačne. V zmluve boli uvedené, že

žalobca za spracovanie medziúveru vyrubuje dlžníkovi poplatok 116,18 eur (3500 Sk), ak vydá dlžníkovi
biankozmenku poplatok 16,60 eur (500 Sk) a za vedenie úverového účtu poplatok podľa sadzobníka,
prvý vo výške 12,94 eur (390 Sk), ktorý žalobca súdu nepredložil. Podľa čl. VII. zmluvy bod 1 má žalobca
právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného
úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných

podmienok. Podľa čl. VII bod 2/ písm. i) má žalobca právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, okrem iného vtedy, ak žalovaný
nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Podľa čl. VII
bod 5 zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok žalovaných splatiť pohľadávku žalobcu vrátane
jej príslušenstva. Podľa čl. VII bod 6 zmluvy odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo žalobcu

požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa čl. VII bod 7 zmluvy
odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky
oznámenia žalobcu sa považujú za doručené aj dňom uplynutia úložnej doby zásielky na pošte po
oznámení na adrese uvedenej v zmluve. V prípade vrátenia zásielky bez jej uloženia na pošte z
dôvodu,žesažalovanínaadresenezdržiavajú,súodsťahovaní,aleboneznámi,sazásielkapovažujeza

doručenú v deň, keď sa táto vrátila žalobcovi. Podľa čl. VII bod 8 zmluvy článku má právo žalobca použiť
peňažné prostriedky na všetkých účtoch žalovaných k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok,
ktoré má voči žalovaným t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných. Podľa čl. VII bod 10 zmluvy
v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej
sumy, ktorá sa ďalej úročí. Žalobca vyplatil žalovaným dňa 13.6.2007 medziúver 4 514,37 eur. Žalobca

vyúčtoval žalovaným 13.06.2007 poplatok za spracovanie úveru 116,18 eur, poplatok za zmenku 16,60
eur a poplatok za vedenie účtu 12,95 eur a následne poplatky za vedenie účtu 1.1.2008 vo výške 14,94
eur, 2.1.2009 vo výške 14,90 eur, 1.1.2010 vo výške 16 eur, 1.1.2011 vo výške 25 eur, 1.1.2012 vo výške
25 eur, 1.1.2013 vo výške 29 eur, poplatok za predĺženie lehoty dokladov 27.5.2009 vo výške 16,50 eur,
poplatokzaupomienky30.4.2011vovýške3eurá,31.5.2011vovýške18eur,31.7.2011vovýške3eurá,

30.9.2011 vo výške 25 eur, 30.11.2011 vo výške 3 eurá, 31.12.2011 vo výške 18 eur, 31.3.2012 vo výške
3 eurá, 31.5.2012 vo výške 30 eur, 31.8.2012 vo výške 3 eurá, 30.9.2012 vo výške 20 eur, 31.10.2012
vo výške 30 eur, 31.12.2012 vo výške 3 eurá, 28.2.2013 vo výške 3 eurá, 31.3.2013 vo výške 20 eur,
30.4.2013 vo výške 30 eur, 28.2.2014 vo výške 15 eur, 31.3.2014 vo výške 15 eur, 31.5.2014 vo výške
15 eur, 30.6.2014 vo výške 15 eur, 31.8.2014 vo výške 15 eur, 30.11.2014 vo výške 15 eur, 28.2.2015

vo výške 15 eur, 31.3.2015 vo výške 15 eur, 30.4.2015 vo výške 15 eur a poplatok za individuálne
riešenie omeškania splátok 31.5.2013 vo výške 15 eur a 9.6.2015 vo výške 15 eur. Žalobca v prospech
žalovaných započítal 28.12.2015 nasporenú sumu z účtu stavebného sporenia 2213,03 eur. Žalovaní si
svoje povinnosti plnili nepravidelne a prvý krát sa do trvajúceho tri mesiace dostali so zaplatením splátky
splatnej v januári 2011 po 10.4.2015, kedy zaplatili posledný vklad. Žalobca upozornil žalovaných na

možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru listom z 30.11.2015, ktorý doručil žalovaným 2
a 3/ 3.11.2015 a žalovanej 1/ 9.12.2015. Žalobca listom z 28.11.2015 oznámil žalovaným že vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý doručil žalovaným 2/ a 3/ 31.12.2015 a žalovanej 1/ 4.1.2016.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 3 zákona č.
310/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení od 25.11.2004 , § 52 ods. 1-3, 5, § 53 ods. 3 písm. a/ § 546, § 548 ods. 1, § 565,

§ 53 ods. 9, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná
1/ ako dlžník a N. Šváb ako spoludlžník uzavreli 7.6.2007 zmluvu o mimoriadnom medzi úvere a
stavebnom úvere podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Uvedená zmluva je zároveň

spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaná 1/ a jej spoludlžník, ktorí
sú, resp. boli fyzickými osobami nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek
tomu, že táto zmluva nie je uvedená v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, ale podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ide o spotrebiteľskú
zmluvu a s účinnosťou od 1.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa
ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008. Súd prvej inštancie pri
prvom rozhodnutí dospel k záveru, že celá zmluva o úvere nie je platná, pretože jej podstatné náležitosti
neboli platne dojednané. Žalobca sa proti týmto záverom bránil s poukazom na konštantnú rozhodovaciu
prax súdov, v ktorej nebola neplatnosť obdobných zmlúv zistená. Súd s poukazom na rozhodovaciu

prax, ktorá mu je známa z jeho neskoršej rozhodovacej činnosti sa preto pri tomto rozhodovaní o tejto
žalobe odklonil od svojho predchádzajúceho právneho názoru a dospel k záveru, že zmluva o úvere
je platná, pretože sa strany sporu dohodli platne na jej podstatných náležitostiach. V konaní nebolo
sporné a vykonaným dokazovaním aj preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvy a
žalovanej 1/ a spoludlžníkovi poskytol medziúver 4514,37 eur a aj to, že žalovaná 1/ a spoludlžník si

svoje povinnosti prestali riadne plniť, pretože sa s vrátením splátok medziúveru dostali do omeškania
trvajúceho 3 mesiace, nakoľko naposledy zaplatili žalobcovi zaplatili splátku 10.4.2015 a následne mu
už nezaplatili žiadnu splátku. Žalobca upozornil všetkých žalovaných podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka na možnosť požadovať vrátenie celej pohľadávky pred tým, ako si toto právo po uplynutí
lehoty 15 dní od doručenia posledného upozornenia 9.12.2015 uplatnil a teda postupoval v súlade a za

podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a preto má nárok na predčasné
vrátenie celého úveru od žalovaných 1/ až 3/.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca od žalovaných v konaní okrem istiny úveru a úroku
požadovalzaplatiť,resp.započítalichpeňažnéprostriedkynapoplatkyzaspracovanieúveru116,18eur,

zazmenku16,60eur,zavedenieúčtu137,79eur,zapredĺženielehotydokladov16,50eur,zaupomienky
347 eur a za individuálne riešenie omeškania splátok 30 eur t.j. celkom 664,07 eur. Nárok na zaplatenie
týchto poplatkov bol dohodnutý v zmluve, ktorá je formulárovou zmluvou, pripravovanou vopred
žalobcom ako dodávateľom bez možnosti ovplyvniť v tejto časti jej znenie žalovanými ako spotrebiteľmi
alebo vo všeobecných podmienkach žalobcu, ktoré mali byť jej súčasťou, ktorých znenie nemajú

spotrebitelia rovnako možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože ich s nim dodávateľ osobitne
nevyjednáva, majú iba možnosť ich prijať a podrobiť sa ich nanúteným dojednaniam alebo zmluvu ako
celok odmietnuť. Preto nemožno hovoriť o individuálne dojednaných zmluvných podmienkach, preto ich
súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľné a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
Žalobcaokremtohovkonanínepreukázal,žemužalovaný1/aspoludlžníkvystavilizmenku,ževyhotovil

a zaslal žalovaným upomienky, že im predĺžil lehotu dokladov a že s nimi individuálne riešil omeškanie,
za ktoré služby im naúčtoval poplatky. Žalobca s výnimkou poplatku za spracovanie úveru, za zmenku
a prvého poplatku za vedenie účtu nepreukázal ani ich výšku, pretože súdu nepredložil svoj sadzobník.

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti nezaplatenej istiny a úrokov do

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 3755,88 eur (4419,95-664,07=3755,88) a pretože sa žalovaní
dostali so zaplatením dlžnej sumy do omeškania, priznal aj úroky z omeškania z istiny 3429,94 eur podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa uvedeného v žalobe, kedy už boli žalovaní v omeškaní
s celým dlžným plnením t.j. 29.12.2015 až do zaplatenia.

8. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvného úrok z istiny po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti 7,99 % ročne s poukazom na zmluvné dojednania, ktoré mu však
podľa názoru súdu nepatria, pretože vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu sa
naň použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa mali použiť normy obchodnéhopráva, ktorý záver prijal aj NSSR v rozhodnutí z 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a z 26.11.2015
sp.zn. 4MCdo 17/2014. Uviedol, že novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. sa s
účinnosťou od 1.6.2014 zaviedlo pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov

patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamihu
uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s
ustanovením§53ods.9Občianskehozákonníka.(dôvodovásprávakzákonučíslo106/2014Z.z.kbodu
5.,§53ods.9).Žalobcaakoveriteľúverspoplatnilapretománároklennaúrokyzomeškania,ktorýmisa
bude úročiť celá výška dlhu žalovaných. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie NS SR sp.zn.

4Obo/143/1998auznesenieÚSSRz18.9.2012sp.zn.IV.ÚS476/2012,ktorýtakýtozávervyhodnotilako
logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu,
a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnejšiemu

žalobcovi priznal proti neúspešnejším žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 69,96 %, pretože
žalobca bol úspešný v rozsahu 84,98 % (3755,88 eur z 4 419,95 eur) a žalovaní boli úspešní v rozsahu
15,02 % (664,07 eur z 4 419,95 eur). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2
CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok v zamietajúcej časti rozsudok
zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie v časti úroku po
zosplatnení úveru. Poukázal na to, že návrh novely OZ § 53 ods. 9, podľa ktorého mali dodávateľovi
patriť úroky len do uplatnenia práva podľa § 565, bol stiahnutý z rokovania NR SR. Súd prvej inštancie

teda aplikoval ustanovenie, ktoré nikdy nikdy nebolo prijaté. Poukázal na to, že úrok je cena peňazí
v tom zmysle, že veriteľ so sumou požičaných peňazí nemôže disponovať a tvoriť z nich zisk, preto
nie je možné dospieť k záveru, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcovi neprináleží právo
na zaplatenie úroku. Skutočnosť, že veriteľ má právo požadovať vrátenie finančných prostriedkov
jednorázovo ešte neznamená, že mu aj boli vrátené. Teda až do vrátenia finančných prostriedkov

nemôžesnimiveriteľnakladať.Nárokveriteľanapožadovanieúrokovzaúveraždoskutočnéhovrátenia
istiny úveru je vyjadrený v § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V prípade,
ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého veriteľ využije zákonom daný mechanizmus,
zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre
neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Až do

momentu skutočného vrátenia peňazí by dlžník užíval poskytnuté finančné prostriedky, resp. to čo za
ne dostal, bezodplatne. Ďalej uviedol, že v časti zamietnutia úroku z omeškania absentuje v rozsudku
akékoľvek odôvodnenie. V časti zamietnutia poplatkov 664,07 eura s úrokom z omeškania odvolanie
nepodal. Súd prvej inštancie mu prizanl úrok z úveru do zosplatnenia v sume 325,94 eura bez úroku z
omeškania, pričom neuviedol dôvod, pre ktorý úrok z omeškania zamietol.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci

urobil záver, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani zrušenie v napadnutom II. a III.výroku o
zamietnutí zvyšku žaloby a trovách konania, preto odvolací súd uvedené výroky podľa § 388 CSP zmenil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vyhovujúci výrok I. napadnutého rozsudku
nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13.Vdanejvecižalobcaakoveriteľažalovaná1/ajejmanželN.C.akospoludlžníciažalovaní2/a3/ako
ručitelia uzavreli 7.6.2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXX 7 03 a stavenom úvere č.

XXXXXXX 2 01, ktorej súčasťou mali byť "Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie" žalobcu, ktoré
sa v spise nachádzajú nepodpísané žalovanými. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru pod číslom XXXXXXX 7 03 vo výške 5 642,97 eur (170 000 Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úverpod číslom XXXXXXX 2 01 vo výške 3 385,78 eur (102 000 Sk). Žalovaná 1/ a spoludlžník sa zaviazali
vkladať na účet stavebného sporenia vklady 28,21 eur (850 Sk) mesačne do nasporenia 40 % cieľovej
sumy a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať žalobcovi úroky 7,99 % ročne

z mimoriadneho medziúveru v splátkach 37,58 eur (1132 Sk) mesačne. Žalovaná 1/ a spoludlžník sa
zaviazali splácať žalobcovi stavebný úver s úrokom 4,70 % ročne v splátkach 16,20 eur (488 eur)
mesačne.

14. Žalovaní podmienky zmluvy nedodržali a úver riadne nesplácali, veriteľ preto vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru, čím žalovaní prišli o výhodu splátok. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu
sporná. Žalobca si žalobou uplatňoval zaplatenie istiny úveru 3429,94 eura, úroky z úveru a poplatky
spolu v sume 990,01 eura ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

15. Súd prvej inštancie neposúdil správne nárok na zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Záver, že by veriteľovi mal patriť už len nárok na úroky z omeškania nezodpovedá ustanoveniam

Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani zákona o
ochrane spotrebiteľa.

16. Predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o zamietnutí zvyšku žaloby. Odvolací súd
nepovažoval za správny záver prijatý súdom prvej inštancie, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru veriteľovi zaniká nárok na zmluvný úrok. V tomto prípade je zrejmé, že dlh žalovaných sa považuje
za splatný až v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho
zákonníka) v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných

prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, a odo dňa splatnosti dlhu, kedy je dlžník v omeškaní,
musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil, pretože vychádzal
z obsahu zmluvného dojednania strán sporu ako aj z právnej úpravy. Z obsahu úverových zmlúv totiž
nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie
zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti.

18. Právna úprava spotrebiteľských vzťahov vo všeobecnosti nevylučuje súbežné platenie zmluvne
dohodnutých úrokov z úveru a aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s
platením dlhu v dohodnutej lehote. Nie je teda zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z
ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby,
dokedysadlžníkdostanedoomeškaniasplatenímsvojhodlhu.Prijatiezáveru,ženaťarchuspotrebiteľa
by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a
že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by
znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného porušenia jeho zmluvných povinností dostal

voči veriteľovi do neprimeraného zvýhodnenia, keď po zosplatnení dlhu by mal platiť už len úroky z
omeškania, ktoré vo väčšine prípadov majú nižšiu sadzbu, než úroky zmluvné. Spotrebiteľ by si mal byť
vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky, a až v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z
omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol zmluvne dohodnutý. Dlžník totiž

používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v
splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca - ak niet iného
dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu (bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k zosplatneniu
dlhu), zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne
nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania.

19. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť zmluvné úroky, potom by
veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov
a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník

a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky.

20. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny a závisia od dohody zmluvných strán, úroky
z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so splatením istiny a na rozdiel od zmluvnýchúrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe.

21.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoprijalodvolacísúdzáver,žeodvolaniežalobcuvčastinepriznaného
zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je opodstatnené, a preto napadnutý
rozsudok v zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil a priznal mu uplatnený nárok na zmluvný úrok od
zosplatnenia dlhu do zaplatenia (suma 238,74 eura za čas od zosplatnenia dlhu 28.2.2014 do podania
žaloby 18.6.2014, od 18.6.2014 vo výške 15,9 % zo sumy 4914,08 eura a aj nárok na úrok z omeškania,

keďže žalovaný bol v omeškaní so zaplatením priznaných nárokov.

22. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP
a § 52 CMP tak, žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).