Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 26, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/263/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111200580
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7111200580.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcov: 1. V. 2. F., 3. F.

4. X. 5. W. 6. W. proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a
katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného Mesto
Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu v 1. rade (V., naposledy Z., zomrelý 3.4.2018) spolu so žalobkyňami v

2., 3. a 4. rade sa pôvodnou žalobou zo dňa 13.1.2011 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného vyplatiť
im náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu - Správy katastra
Košice a Katastrálnym úradom v Košiciach podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a to žalobcom v 1. a 2. rade sumu 58.918 Eur.

2. Pôvodne sa svojou žalobou uvedení žalobcovia domáhali aj preskúmania rozhodnutia o vlastníctve
k pozemkom súdom, pričom tento ich nárok bol postúpený z dôvodu vecnej príslušnosti na Krajský súd

v Košiciach. Konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu bolo vedené na Krajskom súde
v Košiciach pod spis. zn. 6S/54/2011.

3. Pôvodní žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že Mesto Košice (intervenient) je vedené v evidencii
nehnuteľnosti na LV č. XXXX. registra „C“, parcelné č. XXXX/X o výmere 2987 m2 ako aj parcely
č. XXXX/X o výmere 340 m2 a parcely č. XXXX/X o výmere 1106 m2 na základe vyvlastňovacieho
rozhodnutia, zápis ROEP Z6971/8-pvz.1391/8. Žalobcov to obmedzuje vo výkone ich vlastníckych práv,

ako aj naliehavosti právneho záujmu. Vlastník (žalobcovia) majú podľa nich právo proti tomu kto do
ich vlastníckych práv neoprávnene zasahuje. Najmä sa môžu domáhať vydania veci od toho, kto im ju
neoprávnene zadržuje, v danom prípade Mesto Košice a Správa katastra. Uviedli, že ide o rozsiahlu
majetkovú ujmu, ktorá im bola spôsobená orgánmi verejnej moci (žalovaným).

4. Pôvodní žalobcovia poukázali na § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
(nečinnosť Správy katastra od roku 2001 do konca roku 2010, neodôvodnené prieťahy na zapísanie
vlastníctva/nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy a konania
alebo iný nezákonný zásah do práv v právo chrániacich záujmov fyzických osôb/Správa katastra prirozhodovaní o vlastníctve, zápise vlastníckych práv, vydávanie LV, nerešpektovanie súdnych rozhodnutí
- Osvedčenie o dedičstve, uznesení štátneho notárstva, zápis vlastníctva Mestu Košice bez právneho
dôvodu, hrubé porušenie zákona o správnom konaní, nepozývanie pri ich rozhodovaní).

5. Pôvodní žalobcovia uviedli, že im bola spôsobená rozsiahla majetková ujma a to od roku 2002 do
konca roku 2010 pre nemožnosť užívať svoje vlastníctvo. Toto všetko bolo znemožnené žalobcom
nezákonným postupom Správy katastra a Katastrálneho úradu, ako ich nesprávnym úradným
postupom.

6. Pôvodní žalobcovia uplatňovali svoje právo na náhradu škody za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2011
vo výške 58.918 Eur podľa výšky spoluvlastníckych podielov proti žalovanému. Táto náhrada škody sa
týka parcely č. XXXX - roľa, 914 štvorcových siah, toho času v katastri nehnuteľností ako parcela č.
XXXX - roľa o výmere 3287 m2, v kat. území I., obec Sídlisko Košice - Ťahanovce, okres Košice I.

7. Podľa žalobcov hodnota nehnuteľnosti podľa vyhlášky 492/2004 Z. z. je v predmetnej lokalite 800
Sk t.j. 26,56 Eur/m2.

8. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade doplnili svoju žalobu písomne dňa 28.2.2013 a žiadali, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 57.243,10 Eur z toho pôvodnému žalobcovi v 1. rade sumu

28.621,55 Eur a žalobkyni v 2. rade sumu 28 621,55 s príslušenstvom.

9. V doplnení žaloby uviedli, že kataster nehnuteľností porušil právnu povinnosť tým, že od vydania
osvedčenia o dedičstve 19D/1041/01 neurobil záznam a list vlastníctva do dnešného dňa im nevydal.
Predmetnú parcelu nemohli držať, užívať, požívať jej plody, úžitky a nakladať s ňou, v dôsledku čoho

im vznikla značná majetková a finančná ujma. Porušenie právnej povinnosti zo strany katastra videli v
porušení zákona č. 162/1995 Z. z. a to § 21 ods. 3, § 34 ods. 1, § 41 ods. 1, § 43 písm. b) a Ústavy
SR článku 2 odstavec 2, článku 12 odstavec 2, článku 20 odstavec 1. Existenciu škody preukazovali §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 123.

10. Príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou videli v tom, že im finančná škoda
vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany Katastrálneho úradu.
Výšku škody určili podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z.

11. Pôvodní žalobcovia v 1. až 4. rade ku svojej žalobe a na preukázanie svojich tvrdení priložili žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 23.2.2011 adresovanú žalovanému žalobcami v 1. a 2. rade,
vyjadrenie k náhrade škody žalovaného zo dňa 20.4.2011.

12. Žalovaný, ktorý koná v mene Slovenskej republiky vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.8.2012
žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v predmetnom konaní nebolo žalobcami preukázané, že ku

vzniku škody skutočne došlo a vzhľadom k tomu, že nie je daná ani príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a konaním správneho orgánu, neboli splnené ani zákonné podmienky k vzniku nároku na náhradu
škody, preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K žalobe ďalej žalovaný uviedol, že Správa
katastra Košice pri vyhotovovaní identifikácii pozemnoknižnej parcely č. 3030 v kat. území I. podľa
zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom v platnom znení, zistila nesprávny opačný

zápis parciel registra „E“ KN č. XXXX/X a XXXX/XXX na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX v danom
katastrálnom území. K nesprávnemu zápisu uvedených parciel došlo po zápise registra obnovenej
evidencie pozemkov (ďalej len register) v danom katastrálnom území, ktorý bol schválený rozhodnutím
Správy katastra Košice č. ROEP 38/2008-Baj zo dňa 2.12.2008 a do katastra zapísaný dňa 3.12.2008
pod číslom zmeny 1391/2008. Komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v kat.

území I. na svojom zasadnutí dňa 21.7.2009 uvedený nesúlad posúdila a odporučila správnemu orgánu
rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.

13. Prešetrením zápisu parciel registra „E“ KN č. XXXX/X a XXXX/XXX na listoch vlastníctva č.
XXXX a XXXX v kat. území I. bolo zistené, že v rámci spracovania registra v danom katastrálnom

území bola spracovateľovi registra predložená žiadosť Magistrátu Mesta Košice o zápis pozemkov v
prospech vlastníka Mesta Košice podľa predložených dokladov a to rozhodnutia Odboru výstavby, ÚPaA
ObNV Košice I č. Výst. 0/1753/86-Go o vyvlastnení zo dňa 20.10.1986, ktoré sa stalo právoplatným a
vykonateľným dňa 12.1.1987. Technickým podkladom tohto rozhodnutia o vyvlastnení bol Geometrickýplán č. 243-3601-107-83. Podľa uvedeného rozhodnutia o vyvlastnení a príslušného geometrického
plánu bola z pozemkovoknižnej parcely č. 3030 v prospech Československého štátu vyvlastnená časť
o výmere 120 m2, ktorá bola v predmetnom geometrickom pláne označená ako diel 1.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci spracovania registra, spracovateľ registra v tejto časti pochybil,
nakoľko nesprávne preveril zápis a zákres pozemkovoknižnej parcely č. 3030 pôvodne evidovanej v
pozemnoknižnej vložke č. 108, v pôvodnom kat. území A., keď do listov vlastníctva č. XXXX a XXXX boli
nesprávne opačne zapísané parcely registra „E“ KN č. XXXX/X a XXXX/XXX. Na základe uvedeného

bolo potrebné zrušiť zápis parcely registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2987 m2 na liste
vlastníctva č. XXXX, vlastník Mesto Košice v celosti a zapísať tu parcelu registra „E“ KN č. XXXX/XXX -
orná pôda vo výmere 47 m2. Zároveň bolo potrebné zrušiť zápis parcely registra „E“ KN č. XXXX/XXX -
orná pôda vo výmere 47 m2 na liste vlastníctva č. XXXX vlastníci F. (pôvodní žalobcovia v 1. až 4. rade),
W. pričom tam boli uvedené aj ich spoluvlastnícke podiely, a zapísať tam parcelu č.XXXX/X.

15. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobcovia uviedli, že spracovateľ registra bez ich vedomia a
súhlasu zapracoval do registra protizákonné vyššie uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie v prospech
vlastníka Mesto Košice a sú presvedčení, že toto rozhodnutie ako aj ďalšie podobné rozhodnutia
týkajúce sa výstavby Sídliska Ťahanovce, sú trestným činom zneužitia právomoci verejného činiteľa a
nemajú žiadnu právnu moc. K uvedeným tvrdeniam žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona

č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami
pozemkov alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, z listín predložených účastníkmi
konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. V zmysle §
7 ods. 6 citovaného zákona, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch
k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne

o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje
zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra
do katastra nehnuteľností.

16. Žalovaný poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím boli v súlade s uvedenými ustanoveniami

opravené dotknuté údaje katastra v katastrálnom území I. evidované na základe schváleného registra
pre dané katastrálne územie. Napadnutým rozhodnutím boli v súlade s uvedenými ustanoveniami
opravené dotknuté údaje katastra v katastrálnom území I. evidované na základe schváleného registra
pre dané katastrálne územie, nakoľko sú v rozpore s použitými podkladmi podľa § 6 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z. z. Žalovaný sa vyjadril aj k požiadavke pôvodných žalobcov v 1. až 4. rade zrušiť 47 m2

v liste vlastníctva č. XXXX. Poznamenal, že parcela registra „E“ KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere
47 m2 je v predmetnom liste vlastníctva v prospech vlastníctva Mesto Košice evidovaná na základe
spôsobilej právnej listiny a to vyššie citovaného rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 20.10.1986, ktoré sa
stalo právoplatným a vykonateľným dňa 12.1.1987. Poukázal na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, že
záväzným údajom katastra nie je druh evidovaného ako parcela registra „E“.

17. K tvrdeniu pôvodných žalobcov v 1. až 4. rade, že rozhodnutie č. Co8/2009/Ma-17 zo dňa 16.12.2010
je zmätočné a odporuje rozhodnutiu č.k. Co8/2009/Ma-9 zo dňa 14.1.2010 žalovaný uviedol, že
rozhodnutím č.k. Co8/2009/Ma-9 zo dňa 14.1.2010 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice č. C-3/2009
zo dňa 9.9.2009 zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu procesného pochybenia

predmetného rozhodnutia, nakoľko prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s ustanovením
§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože nedal účastníkom konania možnosť, aby
sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jehodoplnenie.Uvedenéprocesnépochybenieboloprvostupňovýmsprávnymorgánomvnovomkonaní
odstránené. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že Katastrálny úrad v Košiciach a Správa

katastra Košice postupovali v konaní č. Co8/2009 a C-3/2009 v súlade so zákonom, preto nemožno
prisvedčiť žalobcom v 1. až 4. rade, že by prvostupňový resp. odvolací správny orgán postupoval v danej
veci nesprávne.

18. Žalovaný poukázal na podmienky priznania náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré

uvádza v ust. § 6 ods. 1, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.19. V danom prípade žalobcami napadnuté rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach č.k. Co8/2009/
Ma-17 zo dňa 16.12.2010 nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Žalovaný poukázal ďalej aj na to, že nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku pre náhradu
škody je preukázanie vzťahu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp.
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom so vznikom škody. Poukázal na rozhodovaciu
prax súdov SR, z ktorej vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej veci nezákonné
rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup prípadne

protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody; nestačí ak
je iba sprostredkovanou príčinou škody.

20. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia poukázal na to, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná

táto zodpovednosť.

21.Tunajšísúdrozsudkomč.k.13C/263/2011-50zodňa10.4.2013zamietolžalobupôvodnýchžalobcov
v 1. až 4. rade a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobcovia nesprávne označili žalovaného, ktorý koná za Slovenskú republiku, teda

v danom prípade označený žalovaný nie je pasívne legitimovaný a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

22. Žalobcovia podali voči tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach
svojim uznesením 1Co/307/2013-65 zo dňa 7.1.2014. Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vyjadril názor, že súd prvého stupňa sa dopustil v konaní

procesného pochybenia, ak neodstránil vadu podania žalobcov spočívajúcu v zjavnom logickom rozpore
v údaji o tom, kto je (má byť) žalovaný. Uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa
vyzvať žalobcov na odstránenie vady podania spočívajúcej v označení žalovaného a v prípade, že títo
vadu odstránia následne posúdi dôvodnosť žalobcami uplatňovaného nároku a pritom sa vyporiada s
tvrdením žalobcov v 1. a 2. rade v odvolaní, že žalobkyne v 3. a 4. rade nemali byť účastníkmi tohto

konania,pretoženepodaližiadosťopredbežnéprejednanienároku.UvedenéuznesenieKrajskéhosúdu
v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2014.

23. Pôvodní žalobcovia v 1. až 4. rade písomne dňa 26.11.2014 navrhli, aby súd pripustil pristúpenie do
konania na strane žalobcov ďalších účastníkov a to W. a W. Zároveň upresnili petit svojej žaloby tak,

že žiadali, aby súd zaviazal zaplatiť žalobcom celkovo sumu 107.311 Eur a to žalobcovi v 1. rade sumu
26.827 Eur, žalobkyni v 2. rade 26.827 Eur a ostatným žalobcom v 3., 4., 5. a 6. rade po 13.413 Eur s
úrokom z omeškania od podanej žaloby, teda od 10.1.2010 do zaplatenia.

24.Uznesenímč.k.13C/263/2011-80zodňa5.5.2015,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa2.6.2015,súd

pripustil, aby do konania na strane žalobcov pristúpili ako žalobca v 5. rade W. a žalobkyňa v 6. rade W.

25. Žalobcovia v 1. až 6. rade doplnili a upresnili svoju žalobu písomne dňa 19.2.2016, v ktorej žiadali,
aby žalovaný im vyplatil celkovo sumu 57.243 Eur ako finančnú náhradu za škodu ktorá im vznikla za
obdobie od 1.1.2002 do 31.10.2010 a to žalobcom v 1. a 2. rade po 14.310 Eur a žalobcom v 3., 4., 5.

a 6. rade po 7.155,75 Eur s príslušenstvom.

26. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 13C/263/2011-110 dňa 12.10.2016 a to tak,
že žalobu žalobcov zamietol a žiadnej zo strán ani intervenientovi náhradu trov konania nepriznal. Z
vykonanéhodokazovaniasúdzistil,žežalobcoviav1.a2.radepodaliužalovanéhožiadosťopredbežné

prerokovanie svojho nároku dňa 23.2.2011, pričom žalobcovia v 3., 4., 5. a 6. rade takúto žiadosť
žalovanému nezaslali. Aj keď žalobcovia v 1. a 2. rade takúto žiadosť podali 23.2.2011, podali ju až po
začatí konania, ktoré začalo na tunajšom súde 13.1.2011. Z uvedeného dospel súd prvej inštancie k
záveru, že všetci žalobcovia nepodali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku u žalovaného podľa §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a až následne po zamietnutí ich žiadostí žalovaným mohli podať

žalobu na súd v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Takto súd právne uzatvoril, že žaloba žalobcov je
nedôvodná, keďže bola podaná predčasne a žalobu zamietol.27. Voči tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach,
ktorý uznesením č.k. 1Co/103/2017-137 zo dňa 7.2.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2019. Odvolací súd uviedol, že

súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal žalobcami navrhované
dôkazy, ak žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú z dôvodu jej predčasnosti. Poukázal na to, že ak
poškodený v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (v danom prípade, niektorý zo žalobcov) uplatní nárok
na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani bez
ďalšieho konanie zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so

stanovením primeranej lehoty (§ 128 CSP). Iba v tom prípade, ak by napriek tomu nebol odstránený
nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal
by súd postupovať podľa úpravy CSP o zastavení konania. V prípade podania návrhu na predbežné
prerokovanie má súd vyčkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez
toho, aby konanie prerušil. Rozhodnutie o veci tu totiž nezávisí od otázky, ktorú v tomto konaní súd nie
je oprávnený riešiť, ako sa to predpokladá pri prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP.

28. V prejednávanej veci nárok na náhradu škody uplatnený žalobcami v 3. až 6. rade nebol pred
uplatnením žalobou na súde predbežne prejednaný na príslušnom orgáne, teda bol na mieste postup
podľa § 161 ods. 3 CSP a až v prípade neodstránenia tohto nedostatku mohol súd konanie zastaviť.
Preto uložil súdu prvej inštancie vyzvať žalobcov v 3. až 6. rade na odstránenie nedostatku procesnej

podmienky postupom podľa § 161 CSP a následne posúdiť aj dôvodnosť žalovanou vznesenej námietky
premlčania.

29. V priebehu konania pôvodný žalobca v 1. rade V. zomrel dňa 3.4.2018. Dedičské konanie po ňom
bolo vedené na tunajšom súde pod spis. zn. 14D/194/2018. Uznesením č.k. 13C/263/2011-167 zo

dňa 17.12.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2019 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia dedičského konania po nebohom žalobcovi v 1. rade vedeného na Okresnom súde Košice
I pod spis. zn. 14D/194/2018.

30. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 14D/194/2018, Dnot 88/2018 zo dňa 23.5.2019, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2019, mal súd preukázané, že právnym nástupcom žalobcu v 1. rade
sa stal W. nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XXX.

31. Po skončení dedičského konania preto súd uznesením č.k. 13C/263/2011-198 zo dňa 24.9.2019
rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom zomrelého žalobcu v 1. rade a to s dedičom W.,

bytom N. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2019.

32. Na základe záväzného právneho názoru Krajského súdu v Košiciach súd uznesením č.k.
13C/263/2011-226 zo dňa 23.1.2020 uložil žalobcom v 3., 4., 5. a 6. rade podať žiadosť o predbežné
prerokovanie ich nároku uplatňovaného žalobou podľa zákona č. 514/2003 Z. z. žalovanému do 30 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2020.

33. Intervenient na strane žalovaného - Mesto Košice žiadal žalobu zamietnúť.

34. Súd vykonal vo veci dokazovanie pôvodným spisom 13C/11/2011 neskôr vedeného na Krajskom

súde v Košiciach 6S/54/2011, dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným a zistil tento skutkový stav:

35. Z rozhodnutia Správy katastra Košice č.: C-3/2009-Nové Ťahanovce zo dňa 9.9.2009 súd zistil, že
Správa katastra v Košiciach v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení mení údaje schválené ROEP v kat. území I. pod

č. ROEP 38/2008-Baj zo dňa 2.12.2018 v katastrálnom operáte nasledovne:
1/ v liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. I.a) ruší zápis parcely registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere
2987 m2, umiestnenie pozemku: 2;
b) zapíše parcelu registra „E“ KN č. XXXX/XXX. - orná pôda o výmere 47 m2, umiestnenie pozemku: 1.

2/ v liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. I.a) ruší zápis parcely registra „E“ KN č. XXXX/XXX - orná pôda o
výmere 47 m2, umiestnenie pozemku: 1;
b) zapíše parcelu registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2987 m2, umiestnenie pozemku: 2.36. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že pri vyhotovovaní identifikácie parcely č. XXXX v kat.
území I. podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom bol zistený chybný zápis v
katastri nehnuteľnosti vykonaného prostredníctvom ROEP v kat. území I.. Na základe toho bola v zmysle

§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. podaná žiadosť vo veci opravy údajov v katastri nehnuteľností po
zápise ROEP.

37. Predmetom žiadosti je oprava nesprávneho zápisu v listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v
kat. území I.. Pri spracovaní ROEP v kat. území I. na základe nesprávnej identifikácie, chybného

posúdenia zákresu a zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 108 (pôvodné kat. územie A.) bola do katastra
nehnuteľností
a) v liste vlastníctva č. XXXX nesprávne zapísaná parcela registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 2987 m2 v prospech vlastníka Mesto Košice, titulom nadobudnutia: Hospodárska zmluva o
prevode vlastníctva Z-41-461/91 a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obci,
b) listu vlastníctva č. XXXX, parcela registra „E“ KN č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 47 m2 v

prospech:
1/ F.2/ V.3/ F.4/ X.5/ W.6/ W. všetci titulom Osvedčenia o dedičstve 19D/1041/01, Dnot 91/02, Z1755/05,
pvz. 119/05 a 377/05, vložka č. 108, 2-1519, 2-1745, Z-6971/08 zápis ROEP Nové Ťahanovce - pvz.
1391/08.
Aby bol dosiahnutý súlad medzi súborom popisných informácii pred zápisom ROEP v kat. území

I. právoplatných listín a súborom popisných informácii po zápise ROEP je potrebné opraviť zápis
vlastníctva k citovaným parcelám.

38. Voči tomuto rozhodnutiu Správy katastra podali odvolanie pôvodný žalobca v 1. rade V. a žalobkyňa
v 2. rade F. o ktorom rozhodoval Katastrálny úrad v Košiciach.

39. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach č.k.: Co8/2009/Ma-9 zo dňa 14.1.2010 súd zistil, že
Katastrálny úrad v Košiciach zrušil vyššie citované rozhodnutie Správy katastra Košice č. Co3/2009 zo
dňa 9.9.2009 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie Správe katastra v Košiciach.

40. Preskúmaním spisového materiálu odvolací správny orgán zistil, že prvostupňový správny
orgán (Správa katastra) v konaní o zmene údajov schváleného registra vedenom pod č. C-3/2009
nepostupoval v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom
znení, nakoľko nedal účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť
k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, na čo poukazovali aj

odvolatelia vo svojom odvolaní.

41. V ďalšom konaní preto uložil Správe katastra odstrániť vyššie uvedené procesné pochybenie a
vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní účastníkov konania.

42. Z rozhodnutia Správy katastra Košice č.: C-3/2009-Nové Ťahanovce zo dňa 27.9.2010 súd zistil, že
Správa katastra v Košiciach zmenila údaje schváleného ROEP v kat. území I. pod č. ROEP 38/2008-
Baj zo dňa 2.12.2008 v katastrálnom operáte nasledovne:
1/ v liste vlastníctva č. XXXX., kat. územie I.a) ruší zápis parcely registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 2987 m2, umiestnenie pozemku: 2;

b) zapíše parcelu registra „E“ KN č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 47 m2, umiestnenie pozemku: 1.

2/ v liste vlastníctva č. XXXX . v kat. území I.a) ruší zápis parcely registra „E“ KN č. XXXX/XXX - orná
pôda o výmere 47 m2, umiestnenie pozemku: 1;
b) zapíše parcelu registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2987 m2, umiestnenie pozemku: 2.

43. V odôvodnení tohto rozhodnutia Správa katastra uviedla, že pri spracovaní ROEP pre kat. územie
I. nedošlo ku zmene geometrického určenia priebehu hraníc pozemku. Výmera parciel registra „E“
KN č. XXXX/X a XXXX/XXX je vypočítaná z kartometrických súradníc zlomových bodov týchto parciel
zobrazených v mape určeného operátu, ktorá je výsledkom spracovania ROEP. Parcela registra „E“

je parcela zapísaná v súbore popisných a v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností
ale jej hranice nie sú v teréne zreteľné. Z týchto skutočností vyplýva, že výmera parciel registra „E“
nie je záväzným údajom pre kataster nehnuteľností, má len informatívny charakter. Časť pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. 3030 je predmetom spracovania ROEP pre kat. územie Furča. ZápisomROEP do katastra nehnuteľností bude založený list vlastníctva na časť pôvodnej parcely odčlenenej
katastrálnou hranicou do kat. územia J. pričom výmera tejto parcely bude vypočítaná z kartometrických
súradníc jej lomových bodov zobrazených v mape určeného operátu.

44. Účastníci správneho konania W. súhlasili s navrhovanou opravou, V. nesúhlasili s navrhovanou
opravou a Mesto Košice sa k výzve nevyjadrilo. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania nepredložili
nové dôkazy, ktoré by boli dôvodom na zmenu výroku rozhodnutia, Správa katastra navrhla opraviť v
kat. území A. v LV č. XXXX v časti A majetková podstata zrušiť zápis parcely registra „E“ KN č. XXXX/X

- orná pôda o výmere 2987 m2 a zapísať parcelu registra „E“ KN č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 47
m2 a po druhé v liste vlastníctva č. XXXX v časti A majetková podstata zrušiť zápis parcely registra „E“
KN č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 47 m2 a zapísať parcelu registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda o
výmere 2987 m2, ostatné údaje na listoch vlastníctva ostávajú bezo zmeny. Správa katastra poukázala
v závere odôvodnenia na to, že aby bol dosiahnutý súlad medzi súborom popisných informácií pred
zápisom ROEP pre kat. územie I., právoplatných listín a súborom popisných informácií o zápise ROEP

do katastra nehnuteľností, je potrebné opraviť zápis vlastníctva k citovaným parcelám.

45. Aj proti tomuto rozhodnutiu podali pôvodní žalobcovia v 1. až 4. rade odvolanie. O ich odvolaní
rozhodoval Katastrálny úrad v Košiciach a to svojim rozhodnutím č.k. Co8/2009/Ma-17 dňa 16.12.2010.
Katastrálny úrad v Košiciach potvrdil napadnuté rozhodnutie Správy katastra Košice č. C-3/2009 zo

dňa 27.9.2010 a odvolanie účastníkov konania V. zamietol. Katastrálny úrad v Košiciach preskúmal
napadnutérozhodnutieSprávykatastrazodňa27.9.2010azistil,ženiesúdanédôvodynajehozrušenie
a vrátenie na nové konanie. Poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím sa v súlade s ustanoveniami
zákona 180/1995 Z. z. opravili dotknuté údaja katastra v kat. území I. evidované na základe schváleného
registra pre dané kat. územie, nakoľko boli v rozpore s použitými podkladmi podľa § 6 ods. 1 zákona č.

180/1995 Z. z. Všetky vyššie citované rozhodnutia správnych orgánov boli súčasťou žaloby, ktorá bola
pôvodne vedená pod spis. zn. 13C/11/2011.

46. Žalobcovia v 1. a 2. rade predložili súdu žiadosť o predbežné prerokovanie ich nároku zo dňa
23.2.2011, ktorú zaslali žalovanému, v ktorom si uplatňovali nárok na náhradu škody v zmysle § 15

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a to náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Obaja
žalobcovia si uplatňovali voči žalovanému právo na náhradu škody a to od 1.1.2002 do 31.12.2010,
každý z nich vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu na parcele 3030/1 , pričom každý z nich si
uplatňoval náhradu škody vo výške 24.787 Eur za obdobie od 1.1.2002 do 31.12.2010. Poukázali na to,
žepodľanichštátzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilaorgánmiverejnejmocinezákonnýmrozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom, v tomto prípade Správy katastra v Košiciach a Katastrálneho úradu
v Košiciach. Právo na náhradu škody odôvodňovali tým, že im bola spôsobená rozsiahla majetková
ujma a to od roku 2002 do konca roku 2010 z dôvodu nemožnosti užívať svoje vlastníctvo podľa § 123
Občianskeho zákonníka. Výšku škody určili podľa vyhlášky 492/2004 Z. z. V predmetnej lokalite kde sa
predmetná parcela č. 3030 nachádza je podľa nich obvyklá cena 33,199 Eur/m2.

47. Žalobcovia predložili aj vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.4.2011 pod spis. zn. PO-2871/2011/S1,
ktoré zasielal ako odpoveď žalobcom v 1. a 2. rade na ich žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
Žalovaný v ňom uviedol, že procesné pochybenie bolo prvostupňovým správnym orgánom v novom
konaní odstránené a to jeho rozhodnutím zo dňa 27.9.2010. Katastrálny úrad v Košiciach a Správa

katastra Košice postupovali v konaní č. Co8/2009 a C3/2009 v súlade so zákonom, preto žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že tieto správne orgány postupovali v danej veci nesprávne. Ďalej
žalovaný poukázal, že žalobcami napadnuté rozhodnutie Katastrálneho úradu č.k. Co8/2009/Ma-17
nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žiadosť žalobcov v 1. a 2. rade
na priznanie na odškodnenie žalovaný zamietol, pretože podľa neho nebolo preukázané, že ku vzniku

škody skutočne došlo a vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné podmienky vzniku nároku na
náhradu škody a nie je daná ani priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním správneho
orgánu, treba považovať nárok žalobcov v 1. a 2. rade za neopodstatnený.

48. Žalobcovia predložili súdu aj Osvedčenie o dedičstve vydané JUDr. Gabrielom Drgoňom ako

súdnym komisárom v Košiciach dňa 22.3.2005 spis. zn. 19D/1041/01, Dnot 91/02 vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľke Alžbete Borovskej. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.3.2005 ,sa žalobcovia v 1. až 4. rade stali spoluvlastníkmi pozemku mpč. 30 - roľa914 štvorcových siah v evidencii nehnuteľností ako parcela registra „E“ katastra nehnuteľností parcela
č. XXXX - roľa o výmere 3287 m2.

49. Na pojednávaní dňa 12.10.2016 pôvodný žalobca v 1. rade poukázal na to, že žaluje žalovaného
za škodu, ktorú mu mal spôsobiť nesprávnym úradným postupom Katastrálny úrad v Košiciach,
pričom nesprávny úradný postup videl v prieťahoch v konaní, že bolo veľmi dlhé konanie na katastri
nehnuteľností, pričom podľa neho katastrálny úrad dodnes nerozhodol zákonne. Škoda mu bola
spôsobená v tom, že nemohol nakladať so svojim pozemkom, nemohol ho užívať, nemohol ho previesť

na iného napr. darovať alebo scudziť. Žalobca v 1. rade poukázal na tomto pojednávaní na to, že jeho
nárok na náhradu škody nebol zo strany žalovaného po predbežnom prerokovaní nároku uspokojený.
Žalobkyňa v 4. rade uviedla, že žaluje náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
katastrálneho úradu v Košiciach a rovnako aj žalobca v 5. rade potvrdil, že žiada náhradu škody, ktorá
mu mala byť spôsobená nesprávnym postupom katastrálneho úradu v Košiciach.

50. Žalovaný predložil súdu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa
21.1.2020 , ktoré podali strany žalobcovia v 3. 4., 5., a 6. rade. Každý z týchto žalobcov žiadal priznať
náhradu škody v sume 7 155 Eur z dôvodu toho, že nemohli v období od 1.1.2002 do 31.10.2010 užívať
parcelu č. 3930 - roľa o výmere 3287 m2, previesť túto parcelu na iného, darovať ju alebo predať.
51. Žalovaný predložil súdu aj odpoveď na spoločnú žiadosť žalobkyne X. o predbežné prerokovanie

nároku na náhrady škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom zo dňa 2.3.2019, ktorú zasielal
týmto žalobkyniam. Túto žiadosť žalobkýň zamietol s poukazom na to, že žiadnym spôsobom žalobkyne
nepreukázali a nepredložili ani žiaden dôkaz, že im bola spôsobená škoda v súvislosti s konaním
správneho orgánu na úseku katastra resp. že došlo k porušeniu právnej povinnosti a existencie príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pri absencii čo len jedného z citovaných

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu nie je možné priznať žalobcovi úspech v konaní nakoľko
v predmetnom podaní žalobkyne nepreukázali, že ku vzniku škody skutočne došlo a vzhľadom k tomu,
že neboli splnené zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu škody a nie je daná priama príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a konaním resp. úradným postupom správneho orgánu považoval
žalovaný nárok žalobkýň za neopodstatnený. Uvedenú odpoveď obdŕžala žalobkyňa X. dňa 9.3.2020

a žalobkyňa F. prevzala túto odpoveď 9.3.2020. Žalovaný predložil aj odpoveď adresovanú ďalším
žalobcom a to W. v ktorom im oznámil, že ich nárok na náhradu škody považuje za neopodstatnený z
rovnakých dôvodov, aké uviedol pri odpovedi žalobkyniam X.
52. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastra nehnuteľností pre okres Košice I, obec Košice - Sídlisko
Ťahanovce, kat. územie I. súd zistil, že medzi parcelami registra „E“ je zapísaná aj parcela č. XXXX/X -

orná pôda o výmere 2987 m2 pričom žalobca v 1. rade je vedený ako spoluvlastník tejto parcely v 1/4-
ine, žalobkyňa v 2. rade ako spoluvlastníčka v 1/4-ine a ostatní žalobcovia sú spoluvlastníkmi, každý z
nich v 1/8-ine v pomere k celku.

53. Na pojednávaní dňa 26.6.2020 súd vyzval žalobcu v 1. rade, aby uviedol či predmetný pozemok

parcelné č. XXXX/X je zastavaný, kto tento pozemok užíval v rokoch 2002 až 2010 a či jemu alebo
niektorému zo žalobcov bránil niekto v užívaní predmetného pozemku. Žalobca v 1. rade uviedol,
že predmetný pozemok parc. č. 3030/1 nie je zastavaný, v rokoch 2002 - 2010 tento pozemok nikto
neužíval, bol tam ovocný sad. Nevedel sa vyjadriť, či tento pozemok chcel niektorý zo žalobcov dať do
nájmu, či s niekým rokovali o uzavretí nájomnej prípadne inej zmluvy, pričom uviedol , že nikto jemu ani

ostatným žalobcom v užívaní tohto pozemku nebránil. Žalobca v 1. rade poukázal na to, že nesprávny
úradný postup žalovaného videl v tom, že po dedičskom konaní v roku 2005 nebolo správne zapísané
vlastníctvo žalobcov, ale bolo zapísané vlastníctvo Mesta Košice ku parcele č. 3030/1. Žalobca v 1. rade
potvrdil, že neskôr došlo na katastri nehnuteľností k oprave tohto zápisu a k jeho správnemu zápisu
do spoluvlastníctva žalobcov. Žalobca v 1. rade predniesol súdu, že výšku škody, ktorá mala žalobcom

vzniknúť určil jeho právny predchodca teda žalobca v 1. rade podľa vtedy platných právnych predpisov.
Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody videl žalobca v 1. rade v tom,
že jeho právny predchodca v dôsledku nesprávneho zápisu nemohol s pozemkom disponovať napr. ho
predať.

54. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

55. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmtozákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
56. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

57. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

58. Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

59. Podľa ust. § 16 ods. 4 prvá veta citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

60. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

61. Vyššie citovaný zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje, že nositeľom zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je za podmienok ustanovených týmto
zákonom štát s výnimkou prípadov uvedených v tretej časti článku 1 tohto zákona, keď za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, presnejšie pri výkone samosprávy, zodpovedá územná
samospráva.

62. Zákon rozlišuje dva druhy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci, a to zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci.

63. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, čiže tejto zodpovednosti sa
nemožno zbaviť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nastáva bez ohľadu na
zavinenie.

64. Predpokladmi k vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,
2/ existencia škody,

3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a škodou,
4/ skutočnosť, že škoda nebola spôsobená orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

65. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania práva na náhradu škody voči

štátu titulom nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávneho úradného postupu
vyplýva, že nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou
a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušly zisk);
nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nesprávny úradný postup orgánu verejnej mocimôže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k
takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo
postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom

príčinnej súvislosti je priamo spôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. To, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne
preukázaný a bezprostredný už konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu
SR pod spis. zn. I.ÚS 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku.

66. Zhodne vyložil pojem príčinná súvislosť aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.10.2010, spis. zn.
3Cdo/130/2010 keď konštatoval, že pre záver existencie príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť;
príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno
zaťažuje poškodeného.

67. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky možno konštatovať, že nezákonné

rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže byť dokonca aj významným
článkom reťazca príčin a následkov, ale samotná táto skutočnosť ešte neznamená bez ďalšieho aj
danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jej nesprávnym
úradným postupom a škodou. Štát teda nezodpovedá „automaticky“ za každú ujmu, ktorá nastala v
majetkovej sfére určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby po vydaní nezákonného rozhodnutia

orgánu verejnej moci alebo po jeho nesprávnom úradnom postupe. V aplikačnej časti súdov sa
zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti
žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou), a
nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. To znamená, že nesprávny úradný postup
orgánuverejnejmoci,akoajexistenciuškodyapríčinnúsúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupom

a škodou musí preukázať žalobca.

68. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo
i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. To znamená, že ak osoba, ktorá sa cíti poškodená

orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, neunesie dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania
existencie niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
je potrebné žalobu o náhradu škody bez ďalšieho zamietnuť.
69. Zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z. z. len príkladom uviedol pochybenia orgánu verejnej
moci, ktoré spadajú pod nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Ako príklady nesprávneho

úradného postupu zákonodarca uvádza porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní. Nesprávnym úradným postupom môže byť vykonanie zápisu do
katastra nehnuteľností formou záznamu alebo poznámky, hoci na to neboli splnené podmienky alebo
naopak odmietnutie vykonania zápisu do katastra nehnuteľnosti formou záznamu alebo poznámky,

hoci podmienky na vykonanie takéhoto zápisu boli splnené. V najvšeobecnejšej rovine by bolo možné
konštatovať, že nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, je akékoľvek konanie tohto
orgánu pri výkone verejnej moci alebo opomenutie konania zo strany tohto orgánu pri výkone verejnej
moci, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi - podstatné je, aby k takémuto
konaniu alebo opomenutiu konania došlo pri výkone verejnej moci.

70. Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, spis. zn. 6Cdo/115/2010, ktorý
uvádza, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce
v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, a že v
dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané

v inej podobe či za iných okolností.

71. Súd cituje z Uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 4.4.2012, spis. zn. IV.ÚS 170/12: Výklad
dovolacieho súdu založený v podstate na závere, že v danom prípade chybné posúdenie predpokladov
a podmienok povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyústilo do nesprávnosti

samotného rozhodnutia katastrálneho úradu a teda nezakladá dôvod nesprávneho úradného postupu, je
vnútorne logický a nemožno ho považovať ani za prejav interpretačnej a aplikačnej svojvôle Najvyššieho
súdu.72. V zmysle Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.8.2009, spis. zn. 13Co/147/2009
škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom musí byť vyvolaná inou ako rozhodovacou činnosťou
zodpovedného orgánu.

73. Súd v danom prípade skúmal podmienky zodpovednosti štátu za tvrdený nesprávny úradný postup
žalovaného, ktorý napádali žalobcovia v 1. až 6. rade vo svojej žalobe. Podľa nich nesprávny úradný
postup spočíval v nesprávnom postupe Správy katastra v Košiciach, ktorá vydala rozhodnutie dňa
9.9.2009, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach Co-8/2009-Ma-9

zo 14.1.2010.

74. Ďalej považovali za nesprávny úradný postup aj rozhodnutie Správy katastra v Košiciach č.
C-3/2009 zo dňa 27.9.2010, ktoré však bolo potvrdené rozhodnutím katastrálneho úradu v Košiciach
č. Co-8/2009-Ma-17 zo dňa 16.12.2010. Nesprávny úradný postup videli v tom, že Správa katastra
a Katastrálny úrad boli nečinní od roku 2001 do konca roku 2010, nerešpektovali vydanie súdnych

rozhodnutí (Osvedčenie o dedičstve), bez právneho dôvodu zapísali vlastníctvo k parcele č. 3030/1 v
prospech Mesta Košice.

75. K tomuto tvrdeniu žalobcov o nesprávnom úradnom postupe vyššie uvedených správnych orgánov
súd uvádza, že v rámci spracovania registra obnovenej evidencie pozemkov zistila Správa katastra v

Košiciach, že došlo k chybe pri zapísaní pozemnoknižnej parcely 3030 v kat. území Nové Ťahanovce
v prospech Mesta Košice, hoci táto parcela bola spoluvlastníctvom žalobcov. K nesprávnemu zápisu
predmetnej parcely došlo po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov v danom katastrálnom
území, ktorý bol schválený rozhodnutím Správy katastra Košice č. ROEP 38/2008-Baj zo dňa 2.12.2008
a do katastra zapísaný dňa 3.12.2008 pod číslom zmeny 1391/2008. Komisia na obnovu evidencie

pozemkov a právnych vzťahov k nim v kat. území Nové Ťahanovce na svojom zasadnutí konanom
dňa 21.7.2009 uvedený nesúlad posúdila a odporučila správnemu orgánu rozhodnúť o zmene údajov
schváleného registra v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. V rámci spracovania registra
spracovateľ registra v tejto časti pochybil, nakoľko nesprávne preveril zápis a zákres pozemkovoknižnej
parcely č. 3030 pôvodne evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. 108 v pôvodnom kat. území A. keď do

listov vlastníctva č. XXXX a XXXX boli nesprávne - opačne zapísané parcely registra „E“ KN č. XXXX/
X. a XXXX/XXX. Na základe uvedeného bolo potrebné preto zrušiť zápis parcely registra „E“ KN č.
XXXX/X - orná pôda vo výmere 2987 m2 na LV č. XXXX, vlastník Mesto Košice v celosti a zapísať tu
parcelu registra „E“ KN č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 47 m2. Zároveň bolo potrebné zrušiť zápis
parcely registra „E“ KN č. XXXX/XXX.- orná pôda vo výmere 47 m2 na LV č. XXXX, vlastníci (žalobcovia)

a zapísať tu správne parcelu registra „E“ KN č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2987 m2. K náprave
nesprávneho zápisu došlo na základe vyššie citovaného rozhodnutia Správy katastra č. C-3/2009 zo dňa
9.9.2009, voči ktorému podali žalobcovia odvolanie, a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Katastrálneho
úradu v Košiciach pod č. Co-8/2009-Ma-9 zo dňa 14.1.2010.

76. Žalobcovia nepreukázali súdu, aká škoda im mala vzniknúť v súvislosti s chybným zápisom parcely
č. XXXX/X v prospech Mesta Košice, iba všeobecne poukazovali na to, že nemohli predmetnú parcelu
užívať, prípadne ju predať alebo inak s ňou právne nakladať. Žalobcovia nepredložili súdu žiadne dôkazy
o tom, že mali v úmysle s touto parcelou akýmkoľvek spôsobom právne nakladať napr. dať ju do nájmu,
predať ju. Potvrdili, že im nikto nebránil v užívaní tejto parcely.

77. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd mal za to, že žalobcovia nepreukázali základné
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci, ktorá im mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom žalovaného. Súd preto dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť žalovaného
za škodu v zmysle zák.č.514/2003Z.z. a žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol.

78. Súd sa nezaoberal námietkou premlčania uplatnenou žalovaným, pretože mal za to, že žaloba je
bezdôvodná a preto nevykonával ďalšie dokazovanie.

79. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade žalobca bol v
plnom rozsahu úspešný, vzdal sa však práva na náhradu trov konania preto súd vyslovil, že stranám
náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.