Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/21/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204661
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416204661.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. G., X.. XX.XX.XXXX, L.
V. X, L., 2/ H.X. G., X.. XX.XX.XXXX, L. V. X, L., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Jana
Uhrinová, s.r.o., so sídlom Bezručova 1, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 6. septembra 2018 č.k. 6C 103/2016-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať a protokolárne
odovzdať žalobcovi byt I. kategórie č. XX nachádzajúci sa na X. X. J. G. na V. N.. Č.. X Y. L., súpisné
číslo XXXX, parc. č. XXXX/XXX, evidovaný na LV č. XX, k. ú. F. Y., do troch dní od jeho právoplatnosti
bez nároku na bytovú náhradu a taktiež im uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovaným domáhal vypratania bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na V. N. X Y. L., skutkovo odôvodnenej tým, že žalovaní boli na základe nájomnej
zmluvy č. XX-XX-XXXX-XX-XX zo dňa 29.9.2008 nájomcami bytu I. kategórie č. XX, nachádzajúceho
sa na A.. J. bytového domu ulici V. X Y. L.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 3 rokov od 29.9.2008
do 29.9.2011 s možnosťou predĺženia doby nájmu po vzájomnej dohode o ďalšie 3 roky. Žalovaní
podmienky na predĺženie doby nájmu nesplnili, pričom neuhrádzali riadne a včas nájomné a úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu. Nájom bytu im preto skočil uplynutím pôvodne dohodnutej doby.
Žalobca pristúpil k výzve na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, pričom žalovaní byt od 30.9.2011
naďalej užívajú bez právneho dôvodu a do podania žaloby byt nevypratali a neodovzdali.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobca si nesprávne vyložil ustanovenie čl. III ods. 1
nájomnej zmluvy, pričom podľa ich názoru k predĺženiu nájmu prichádza za predpokladu splnenia
vyššie uvedených podmienok automaticky a nie po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmluvných strán.
Tvrdili, že počas celého trvania nájmu spĺňali a aj teraz spĺňajú podmienky predpokladané ustanoveniami
čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy. Uviedli, že nedošlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy, a preto navrhli žalobu
zamietnuť.

4. Žalobca v replike uviedol, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú s možnosťou predĺženia
doby nájmu po vzájomnej dohode o ďalšie 3 roky za splnenia podmienok v nájomne zmluve, keď

nájomná zmluva nebola predĺžená z dôvodu, že žalovaní neuhrádzali úhrady riadne a včas, z toho
dôvodu im vznikol na predmetnom byte dlh. Vzhľadom na to, že žalovaní užívajú byt bez právneho
dôvodu, pristúpil žalobca k výzve na vypratanie a odovzdanie bytu. Dlh za užívanie bytu predstavoval
ku dňu 30.5.2017 sumu 3.340,66 eur.

5. Žalovaní v duplike uviedli, že podľa žalobcu neplatia obvyklé nájomné a preddavky po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace, čo však nemali za preukázané žiadnym rozpisom platieb, podľa ktorého by bolo zrejmé,
ktoré platby a za ktoré konkrétne mesiace odo dňa uzatvorenia nájomnej zmluvy považuje žalobca za
neuhradené. Označili za nepravdivé, že neplatia a rovnako i to, že ich dlh k 30.5.2017 predstavoval
sumu 3.340,66 eur. Súčasne predložili potvrdenia o úhrade za obdobie 12/2016-04/2017. Uviedli názor,
že ak by boli dlžní žalobcovi ním spomínanú sumu, určite by si ju žalobca uplatnil už v skoršom konaní,
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6C/236/2015, kde predmetom konania bolo
zaplatenie sumy 1.190,43 eur, pričom táto suma je aktuálne z ich strany vyrovnaná.

6. Žalobca vo svojej duplike uviedol, že konanie vedené pod sp. zn. 6C/236/2015 bolo iniciované za
účelom vydania nedoplatku na skutočných nákladoch za služby spojené s užívaním bytu. Eviduje však
aj nedoplatky na platbách za nájom, ako aj zálohových platbách za služby a vyúčtovanie i služieb za
roky 2013, 2014, 2015. Žalobca nespochybnil platby žalovaných za obdobie 12/2016-04/2017.

7. Súd prvej inštancie vo veci po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav: Z protokolu
o prevzatí bytu zo dňa 16.6.2005 zistil, že byt č. XX v dome č. XXXX/X na V. N. Y. L. (ďalej len „byt“) bol
správcom domu odovzdaný užívateľke - P. G.. Dňa 29.9.2008 bola medzi žalobcom, ako prenajímateľom
a žalovanou 1/, ako (vydatou) nájomníčkou, uzavretá nájomná zmluva č. XX-XX-XXXX-XX-XX, na
základe ktorej bol nájomníčke prenechaný do užívania byt I. kategórie (č. XX), A.. X. J., nachádzajúci
sa na V. N. Y. L., S.. Č.. X.

8. Poukázal na Čl. III bod 1 nájomnej zmluvy o vzniku nájomnej zmluvy n dobu určitú 3 roky, s tým,
že uplynutím uvedenej doby nájmu bude nájom predĺžený o ďalšie 3 roky za súčasného splnenia
nasledujúcich podmienok:
nájomca okrem nájmu bytu, ktorý je predmetom zmluvy naďalej spĺňa všetky podmienky pre pridelenie
nájmu bytu podľa príslušných právnych predpisov,
mesačný príjem nájomcu a osôb s ním bývajúcich, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa
osobitného predpisu, nebude prevyšovať 3-násobok životného minima, 2) vypočítaného pre nájomcu
a osoby, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne; pritom mesačný príjem sa vypočíta z príjmu za
predchádzajúci kalendárny rok ako podiel tohto príjmu a príslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa
príjem poberá,
počas doby nájmu nedošlo k porušeniu povinností nájomcu vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy a
príslušných právnych predpisov,
počas doby nájmu nedošlo k uplatneniu ustanovení Občianskeho zákonníka pre ukončenie nájmu.

9. Súd prvej inštancie poukázal i na Čl. IV bod 2 nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájomca je povinný po
celú dobu trvania nájmu uhrádzať mesačne najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
prenajímateľovi nájomné, ako aj zálohy na poskytovanie plnenia spojeného s užívaním bytu.

10. Z evidenčného listu ku dňu 1.2.2012 vyvodil, že užívatelia mali mesačne uhrádzať sumu 249,83 eur
(87,87 eur - nájomné, 161,98 eur - zálohy za služby spojené s užívaním bytu).

11. Výzvou na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 31.12.2014 žalobca vyzval žalovanú 1/, aby v lehote
15 dní odo doručenia výzvy predmetný byt vypratala a odovzdala hlavnému mestu. Zásielku si žalovaná
1/ neprevzala, táto bola na pošte uložená dňa 15.1.2015 a následne bola ako neprevzatá v odbernej
lehote vrátená odosielateľovi.

12. Z čiastočného výpisu z LV č. XX pre k. ú. F. Y. zo dňa 13.5.2015 zistil, že majiteľom bytového domu
na V. N.. Č.. X C. X Y. L. je žalobca.

13. Zo špecifikácie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/ ku dňu 30.05.2017 ustálil, že
dlh žalovanej k uvedenému dátumu činí sumu 3.340,66 eur, pričom z rozpisu taktiež vyplýva, že za
vyúčtovanie služieb za rok 2013 žalovaná dlží sumu 1.223,94 eur s dátumom splatnosti do 31.7.2014.

Zo špecifikácie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/ ku dňu 13.6.2018 zistil, že dlh žalovanej
1/ na nájomnom a službách činí sumu 3.719,56 eur.

14. Ustálený skutkový stav právne posúdil podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), § 676 ods. 1, 2 OZ, § 703 ods. 1 OZ a § 710 ods. 2 OZ, keď vyhodnotením
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná a žalobca uzavreli dňa 29.9.2008 nájomnú
zmluvu na byt s dobou nájmu na dobu určitú - 3 roky, pričom nájom podľa nájomnej zmluvy trval od
29.9.2008 do 29.9.2011. Vzhľadom k tomu, že žalovaná 1/ bola v čase uzatvárania nájomnej zmluvy
vydatá, právne posúdil, že je vznikol spolu so žalovaným 2/ spoločný nájom bytu manželmi. K otázke
trvania nájomného vzťahu poukázal na § 676 ods. 1 OZ, ktorý uvádza, že nájom sa skončí uplynutím
doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Reflektoval aj na § 710 ods.
2 OZ, ktorý uvádza, že nájomný vzťah zaniká uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Konštatoval, že pri
nájme bytu nie je možné automatické predlžovanie nájomnej zmluvy, pričom ale nie je výslovne vylúčená
špecifická dohoda strán. Uviedol, že zákon výslovne vylučuje iba aplikáciu § 676 ods. 2 OZ, ktorý je
možné použiť pri nájomných vzťahoch, no nie pri nájme bytu. Uzavrel, že obnovenie nájmu bytu iba jeho
faktickým užívaním aj po uplynutí doby nájmu nie je možné, keď zákonná úprava uvádza, že uplynutím
doby nájmu sa nájomný vzťah končí, bez možnosti jeho ďalšieho predĺženia, spôsobeného iba reálnym
užívaním veci nájomcom po skončení nájmu. Konštatoval, že nájomná zmluva zo dňa 29.9.2008 v čl.
III však uvádza, že nájom bytu trvá dobu určitú - 3 roky, ale jej uplynutím sa nájom predlžuje o ďalšie
3 roky za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v nájomnej zmluve v čl. III. Jednou z týchto
podmienok je aj to, aby počas nájmu nedošlo k porušeniu povinnosti nájomcu vyplývajúcich z nájomnej
zmluvy a príslušných právnych predpisov. Právne posúdil, že ide o rozväzovaciu podmienku, ktorej
splnením (porušením povinnosti nájomcu), nastupuje nemožnosť automatického predlženia nájomnej
zmluvy na byt. Žalobca vyhotovil výzvu na vypratanie bytu dňa 31.12.2014, pričom argumentoval tým, že
nájomca byt od 30.9.2011 užíva bez právneho dôvodu, nakoľko nájom skončil dňa 29.9.2011. V zmysle
čl. III nájomnej zmluvy sa mal však nájomný vzťah automaticky obnoviť o ďalšie 3 roky (do 29.9.2014),
pričom súd prvej inštancie nemal žalobcom preukázané a ani to ním nebolo tvrdené, že by žalovaní
počas nájomného vzťahu v období od 29.9.2008 do 29.9.2011 porušili podmienky predpokladajúce
automatické obnovenie nájmu. Súd prvej inštancie preto vyslovil, že nájom bytu sa automaticky, aj
vzhľadom na zmluvnú voľnosť strán, pretavenú do nájomnej zmluvy v čl. III, obnovil za rovnakých
podmienok na ďalšie tri roky, pričom prihliadol na to, že strany nájomného vzťahu sa v zmysle § 676
ods. 1 OZ síce dohodli na určitom trvaní nájmu, pričom však využili aj dispozitívne ustanovenie daného
ustanovenia za čiarkou, teda že sa dohodli inak, teda tak, že sa nájom obnoví, ak sú splnené podmienky.
Dospel k záveru, že nemal preukázané nesplnenie podmienok obnovenia nájmu, preto právne posúdil,
že nájom sa obnovil o ďalšie 3 roky. Zo špecifikácie peňažnej pohľadávky žalobcu ku dňu 30.05.2017
však vyvodil, že žalovaní si riadne a včas neplnili finančné povinnosti vyplývajúce z nájmu, pričom za
vyúčtovanie služieb za rok 2013 sú dlžní žalobcovi sumu 1.223,94 eur s dátumom splatnosti tejto sumy
do 31.7.2014. Z uvedeného mal za evidentné, že počas obnoveného nájmu (v období rokov 2011-2014)
už neboli splnené podmienky ďalšieho obnovenia nájmu, a teda nemohlo ani dôjsť k pokračovaniu
nájomného vzťahu po 29.9.2014. Dospel k záveru, že nájomný vzťah k bytu sa po 29.9.2014 neobnovil
v zmysle čl. III nájomnej zmluvy a nemohol sa obnoviť ani v zmysle § 676 ods. 2 OZ. Právne uzavrel, že
nájomný vzťah skončil a byt je užívaný bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu preto žalobe, ako
dôvodne podanej, vyhovel v celom rozsahu.

15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalovaní 1/, 2/ a navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
majúc za to, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie
vytkli, že nevenoval dostatočnú pozornosť skutočnosti, že v postavení žalobcu a žalovaných v rámci
ich zmluvného vzťahu existovala značná nerovnováha, keď žalobcom je mesto ako verejnoprávny
korporácia, má vlastný majetok a vlastné príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom
podľa vlastného rozpočtu. Vyjadrili názor, že súd prvej inštancie vlastníctvo žalobcu favorizoval pred
ich právom na obydlie. Poukázali na to, že Ústava SR pojem „obydlie“ bližšie nešpecifikuje, preto ho
je potrebné vykladať v zmysle medzinárodných zmlúv, a so zreteľom na judikatúru týkajúcu sa čl. 8

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež dali do pozornosti ust. § 3 ods.
1 OZ o nutnosti súladu výkonu práv s dobrými mravmi. Vyjadrili názor, že okrem ochrany vlastníctva
žalobcu je predmetom sporu j ochrana ich obydlia ako jednej zo základných sociálnych istôt. Dôvodili,
že ochranu vlastníckeho práva možno odoprieť s poukazom na uvedené ust. OZ, čo je konajúci súd
povinný skúmať objektívne. Dali do pozornosti, že im napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil
povinnosť relevantný byt vypratať a spolu s nimi aj ich synovi a maloletej dcére spolu s jej maloletou
dcérou, vo vzťahu ku ktorej vykonávajú spoločnú náhradnú starostlivosť v zmysle uznesenia Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 25P 229/2017-66 z 16.04.2018. Ich syn riadne pracuje a snaží sa im finančne
pomôcť. Aj oni sami riadne pracujú napriek starostlivosti o vnučku. V prípade ich rodiny ide o sociálny
prípad a môže vyústiť do situácie, že nebudú vedieť zabezpečiť starostlivosť o svoju maloletú dcéru
a maloletú vnučku. V predmetnom byte žijú viac ak 10 rokov, pričom mesto má plniť sociálnu funkciu
podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Poukázali na uznesenie Krajského súdu v
Prešove č.k. 6Co150/2011 z 11.12.2012, ktoré bolo vydané v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu
podanej po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty. Odvolací súd v tomto rozhodnutí pripomenul právo na
obydlie ako základné právo, s tým, že si nedokáže predstaviť, aby sa v danej veci žalobkyňa vypratala
a mala sa stať fakticky bezdomovcom, keď okolnosti neplatenia nájmu ovplyvnili objektívne udalosti
(choroba matky) a nepriaznivé príjmové pomery. V danej veci konajúci súd poukázal na nemožnosť
formalistického prístupu k veci. Nájomnú zmluvu vyhodnotil za spotrebiteľskú. Konajúci súd v danej veci
poukázal aj na judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej je strata obydlia najextrémnejšou formou zásahu do
práva na rešpektovanie obydlia. Podľa žalovaných súd prvej inštancie aj v danej veci rozhodoval príliš
formalisticky a výkon práv žalobcu bol podľa neho v rozpore s dobrými mravmi.

17. Žalobca vo svojej písomnej odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie dňa 03.12.2018 navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že neuplatňovaním ochrany jeho vlastníckeho
práva by porušil viac zákonov. Žalovaný majú nedoplatok vo výške 4.690,43 eur, čo neumožňuje ho
obmedzovať v dispozícii s jeho vlastníckym právom k bytu. Mal za to, že v zmysle § 2 ods. 2 OZ
majú účastníci v občianskoprávnych vzťahoch rovnaké postavenie, pričom nájomné zmluvy uzatvára
v zmysle OZ a majú preto rovné postavenie bez ohľadu na to, či jednou zo strán je orgán verejnej
moci. Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len na základe zákonných predpokladov, a to len za
existencie nájomného vzťahu, pričom daný nájomný vzťah zanikol. Z uvedeného dôvodu preto podľa
neho nemožno aplikovať judikát Krajského súdu v Prešove, predmetom ktorého konania bola neplatnosť
výpovede z nájmu bytu a nájomný vzťah teda existoval. Argumentoval, že ust. § 711 OZ nemožno
aplikovať na skončene nájomného vzťahu uzavretého na dobu určitú, keď v takom prípade končí nájom
bytu uplynutím doby. Pokiaľ ide o súlad výkonu svojho vlastníckeho práva s dobrými mravmi uviedol,
že tento pojem a jeho výklad je závislý od stavu tej-ktorej spoločnosti. Inak by sa žalovaní na situáciu
pozerali, ak by boli prenajímateľmi daného bytu. Na prenájom bytu čaká ďalších 5.600 obyvateľov
v porovnateľnej situácii so žalovanými, pričom ani nemali možnosť prenajatý byt užívať a preukázať
schopnosť hradiť nájomné riadne a včas. Vyjadril názor, že vypratanie rodiny, ktorá neplní povinnosti
nájomcu od roku 2011, nie je výkon práva rozporný s dobrými mravmi, hoci ide o rodinu s maloletým
dieťaťom. Stavba bytového domu bola financovaná aj z prostriedkov štátnych dotácií na rozvoj bývania,
situácia je kontrolovaná Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Neplnením povinností by
mu hrozili sankcie. Namietali, že žalovaní nesúlad výkonu jeho vlastníckeho práva s dobrými mravmi
nenamietali v rámci prvoinštančného konania, pričom ide o hmotnoprávnu námietku. Tiež uviedol, že
aktom aplikácie práva nemožno konštituovať doteraz neexistujúce povinnosti vlastníkom a nie je možné
odôvodňovať uloženie vlastníkovi neexistujúce povinnosti s odkazom na ust. § 3 ods. 1 OZ (US 525/05
US ČR).

18. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konina strany sporu nepodali.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219
ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaných proti rozsudku súdu
prvej inštancie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie
správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite
a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti
žalobou uplatneného reivindikačného nároku žalobcu stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov

(§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žaloby.

20. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaných, zaoberal sa
preskúmaním správnosti a dôvodnosti odvolacej námietky žalovaných o tom, že ochrana ich obydlia
je prioritná pred ochranou vlastníctva žalobcu a že výkon vlastníckeho práva žalobcu je v rozpore so
zásadou súladu tohto výkonu práv s dobrými mravmi. Podľa ust. § 366 CSP upravujúceho tzv. novoty
v odvolacom konaní, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú
pritom najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa ust. § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik
alebo oslabenie práva protistrany.

23. Z citácie uvedených ustanovení OZ vyplýva, že odvolacia argumentácia žalovaných o priorite
ich tvrdeného práva na obydlie pred vlastníckym právom žalobcu a odvolávka na dobré mravy
predstavuje hmotnoprávne námietky spôsobilé prípadne privodiť oslabenie vlastníckeho práva a žalobou
uplatneného reivindikačného práva žalobcu na vypratanie bytu. Žalovaní uvedenú hmotnoprávnu
argumentáciu vychádzajúcu z Ústavy SR a z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a z ust. § 3 ods. 1 OZ uplatnili až v rámci odvolacieho konania, keďže počas konania pred súdom prvej
inštancie dôvodili tým, že nájom bytu sa v ich prípade po uplynutí doby nájmu predĺžil automaticky o
zhodné obdobie, na ktorý bola nájomná zmluva uzavretá v predchádzajúcom období, keďže nedošlo k
pokynu žalobcu na ich vypratanie z bytu, prípadne argumentovali tým, že zmluvné povinnosti neporušili
v takej miere, že by nedošlo k opakovanému predĺženiu doby nájmu bytu. Odvolacie námietky teda
predstavujú tzv. novoty v odvolacom konaní, na ktoré mohol odvolací súd prihliadnuť a vziať ich pri
prejednávaní podaného odvolania len za predpokladu naplnenia niektorého z taxatívne vymedzených
dôvodov podľa ust. § 366 CSP. Nemožno však konštatovať, že tieto hmotnoprávne námietky sa týkajú
procesných podmienok (písm. a/), že sa týkajú sudcu alebo nesprávneho obsadenia senátu (písm.
b/), má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (písm. c/), keďže v uvedenom ustanovení sa majú na mysli vady procesného
charakteru a nie absentujúca právna argumentácia stranou sporu, a taktiež je zrejmé, že odvolateľ ich
mohol bez vlastnej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/). Z uvedených dôvodov
odvolací súd s poukazom na ust. § 366 CSP na tieto odvolacie námietky žalovaných nebol oprávnený
prihliadať a vyhodnocovať ich opodstatnenosť, keďže ide o reštriktívne pravidlo civilného sporového
konania ovládaného zásadou rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporu. Pripustením novej odvolacej
argumentácie žalovaných by bolo potrebné vrátiť sporu do štádia konania pred súdom prvej inštancie
vzhľadom na potrebu zachovania práva protistrany v plnej miere uplatniť svoje prostriedky procesnej
obrany proti tejto novej právnej argumentácii, čo by bolo v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti
ovládajúcou civilné sporové konanie, keďže novopoužitý prostriedok procesnej obrany mohli žalovaní
skutočne použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedeným postupom by došlo k zásahu do
práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

24. Okrem vyššie uvedeného odvolací súd však dospel i k záveru o rozdielnosti právnej situácie v
spore vedenom pred Okresným súdom v Prešove sp. zn. 6Co 150/2011 a sporom preskúmavaným,
keďže predmetom konania pred Krajským súdom v Prešove bola neplatnosť výpovede, i keď oneskorene
podanej, pričom sa malo za to, že podaním žaloby o neplatnosť výpovede predchádzajúci zmluvný vzťah
založený nájomnou zmluvu zostal zachovaný a žalobkyni preto svedčalo i počas konania právo nájmu
k relevantnému bytu a s tým spojené právo jeho užívania. Z uvedeného dôvodu teda predmetný byt
predstavoval obydlie žalobkyne. V spore preskúmavanom však nájomný vzťah zanikol uplynutím doby,
keďže nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú a k obnoveniu nájmu nedošlo, keď súd prvej inštancie

správne právne posúdil, že automatické predĺženie nájmu bytu v zmysle platnej právnej úpravy v prípade
nájmu bytov nie je možné a odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie stotožňuje a
poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, hoci viazaný odvolacími dôvodmi
nie je povinný ich správnosť preskúmavať, keďže tieto právne otázky netvorili obsah odvolacích námietok
žalovaných. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že žalovaní v
ďalšom období nesplnili podmienky pre predĺženie doby nájmu predmetného bytu porušením povinností
vyplývajúcich pre nich z nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu teda zanikol zmluvný nájomný vzťah
strán sporu a v čase začatia preskúmavaného súdneho konania žalovaní užívali byť vo vlastníctve
žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Reivindikačná žaloba žalobcu je preto dôvodná. Žalobcovi
ako vlastníkovi nehnuteľnosti je potrebné poskytnúť súdnu ochranu jeho vlastníckeho práva proti
žalovaným, ktorí byt užívajú aktuálne bez právneho dôvodu, keďže ich nájomný vzťah a s ním spojené
právo užívania bytu zaniklo uplynutím doby. Z uvedených dôvodov potom nemožno dospieť k právnemu
záveru, že byt je ich Ústavou SR a Dohovorom chráneným obydlím, nakoľko i v prípade zásahu do
obydlia platí princíp tzv. legality, t. j. zásah do práva na obydlie je daný, ak je zákonný. V danom prípade
vlastnícke právo žalobcu má legitímny nárok požívať súdnu ochranu, keďže nájom bytu žalovaných
zanikol a byt užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

25. Pokiaľ ide o odkaz žalovaných na dobré mravy, odvolací súd právne posúdil, že na tieto je síce
potrebné prihliadať pri výkone práv, t. j. pri výkone vlastníckeho práva žalobcu, avšak dobré mravy
nikdy nemôžu spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností a právnych vzťahov. V danom
prípade zmluvný nájomný vzťah strán sporu zanikol platne uplynutím doby nájmu. Na základe dobrých
mravov nový zmluvný vzťah založený byť nemôže. Uvedený právny záver podporuje napr. aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 53/2015 z 26.01.2016. Najvyšší súd SR v ňom okrem iného uvádza,
že zákon výslovne umožňuje dohodnutie nájmu bytu na dobu určitú a nepredpokladá pri skončení
takéhoto nájmu poskytnutie bytovej náhrady. Na rozdiel od ukončenia nájomného vzťahu dohodou alebo
výpoveďou dochádza k zániku nájmu uplynutím doby nezávisle od vôle prenajímateľa alebo nájomcu.
Keď nájomca užíva byt aj po uplynutí doby nájmu, užíva ho bez právneho dôvodu. Zákonné ust. § 3
ods. 1 OZ má len aplikačný a interpretačný význam pre výkon subjektívnych občianskych práv a nemá
vlastnú normotvornú platnosť. Výkon práv a povinností podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu
práva alebo povinnosti a ak takéto právo alebo povinnosť neexistuje, nemôže ho súd založiť svojím
rozhodnutím. Citované ust. musí byť vykladané a uplatňované v súlade s ústavou, ktorá sleduje ako cieľ
spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými
právami a slobodami jednotlivca. Najvyšší súd SR v danom rozhodnutí poukázal i na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 13/00, podľa ktorého okrem iného pod neoprávneným zasahovaním do súkromia
a tým aj do práva na obydlie treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave,
nesleduje legitímny cieľ a nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody
alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie cieľa.

26. V danom prípade odvolací súd uzatvára, že zásah do práva žalovaných na ochranu ich obydlia, ku
ktorému však zaniklo právo nájmu uplynutím doby v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich im z
nájomnej zmluvy, je zásahom legitímnym v zmysle ust. § 126 OZ o ochrane vlastníckeho práva. Sleduje
legitímny cieľ, ktorým je umožnenie nájmu iným oprávneným fyzickým osobám, a je nevyhnutným
riešením v záujme dosiahnutia tohto legitímneho cieľa.

27. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v
odvolacom konaní, ktorému však nárok na ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 18, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.