Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/621/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611202684
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611202684.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. Ž., X.. XX.X.XXXX, X/ E. Ž., X.. XX.X.XXXX,
S. L. H., N.. X. H. Č.. XX, zastúpených JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom v Malackách,
Ul. Záhorácka č. 158, X/ F. F., X.. XX.XX.XXXX, L. P., N.. J. Č.. XX, proti odporcom: X/ A.. H. Z., X..
XX.X.XXXX C. X/ K. Z., X.. XX.X.XXXX, obaja bytom H., N.. G. Č.. XX, zastúpení Márton & Partners,
s.r.o., so sídlom v Senci, Ul. Dlhá č. 4, o zaplatenie 13.891,65 € s prísl., na odvolanie odporcov proti

rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 7. mája 2013 č.k. 5C/10/2012-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrejme z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy uložil
odporcom 1/ a 2/ vydať navrhovateľom bezdôvodné obohatenie, rovnajúce sa zaplatenej kúpnej cene,

spolu s príslušenstvom.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na tvrdenia navrhovateľov ako aj odporcov, citoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom uzatvárania zmlúv (§ 43a ods. 2, § 43c ods. 1) a možnosti
odstúpenia od zmluvy (§ 48, § 597 ods. 1 a 2) a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po
osobnom oboznámení sa pomerov v mieste nehnuteľnosti považoval návrh za opodstatnený.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporcovia, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia
návrhu. Zastávali názor, že celé odôvodnenie rozsudku je zúžené na jednoduchú konštatáciu, že návrh
je dôvodný. Zdôraznili, že predmetom kúpy bola orná pôda, čomu zodpovedal aj zápis v katastri
nehnuteľností. Zmluvy neobsahovali žiadne kupujúcimi vymienené vlastnosti, pričom v čase kúpy
prevádzkovateľ plynovej siete dal kladné stanovisko k výstavbe rodinných domov na prevádzaných

pozemkoch. Poukázali tiež na skutočnosť, že prevádzané pozemky sa nachádzajú úplne mimo
ochranného i bezpečnostného pásma sondy, čo podľa ich názoru vyplynulo i z ohliadky, avšak táto
skutočnosť v zápisnici z ohliadku nie je uvedená. Ďalej zaujímali stanovisko k súdom prvého stupňa
citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

Navrhovatelia sa k odvolaniu odporcov nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je opodstatnené.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akýmiúvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci D. K. proti Š. z
21.januára1999,sťažnosťč.30544/96,Zbierkarozsudkovarozhodnutí1999-I]tak,žerozhodnutiesúdu
musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti
sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok D. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok P. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára
1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl.

36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3.
júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nepostupoval dôsledne
podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).

V odôvodnení rozsudku totiž celkom absentuje hodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj skutkové

závery, ktoré z nich súd prvého stupňa vyvodil. Obdobne absentujú akékoľvek právne závery ohľadom
opodstatnenosti v konaní uplatneného, súdom prvého stupňa ani právne nekvalifikovaného nároku.
Citáciu niektorých ustanovení zákona nemožno považovať za postačujúcu; úlohou súdu v konaní je
vykladať a aplikovať abstraktnú právnu normu na prejednávaný prípad.

Z návrhu vyplýva, že navrhovatelia po odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli do vlastníctva
pozemky, uplatňujú v konaní ako bezdôvodné obohatenie nimi zaplatenú kúpnu cenu. Podľa ich názoru
predmet kúpy nemá požadované vlastnosti a má vady, ktoré ho robia neupotrebiteľným pre dohodnutý
účel. Vada má spočívať zrejme v tom, že prevádzkovateľ zásobníka plynu zmenil stanovisko a nedal
súhlas na navrhovateľmi zamýšľanú výstavbu rodinných domov.

Za tohto stavu i s prihliadnutím na obranu odporcov bude v ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa
vykonať dokazovanie (a dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 123 O.s.p.) pre dostatočný skutkový základ v
otázke samotného vymienenia vlastnosti predmetu kúpy navrhovateľmi, ich prípadnej absencie, resp.
ubezpečenia odporcov, že vec nemá vady, ako aj obvyklých vlastností predmetu kúpy typu pozemok a

jeho tvrdenej neupotrebiteľnosti.

V prípade kúpnej zmluvy možno totiž od zmluvy platne odstúpiť a požadovať vrátenie zaplatenej kúpnej
ceny z titulu bezdôvodného obohatenia za podmienok, vyplývajúcich z ustanovenia § 597 OZ, t. j. keď
vec nemá vlastnosti vymienené kupujúcim alebo ak bol kupujúci predávajúcim nepravdivo ubezpečený,

že vec nemá vady alebo ak má vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou (trvalá nemožnosť užívania
dohodnutým alebo obvyklým spôsobom). Odstúpenie od zmluvy z dôvodu tiesne a omylu nebolo tvrdené
(§ 49 a § 49a OZ).V tejto súvislosti bude významný tiež skutkový záver súdu prvého stupňa, či pozemky sa nachádzajú
alebo nenachádzajú v bezpečnostnom a ochrannom pásme sondy.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.