Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114230379
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114230379.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: H. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom N. P., M. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Michalom Badinským, advokátom, so
sídlom Banská Bystrica, ČSA 20, IČO: 42 003 091, proti žalovanému: Q. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom N. P., Ľ. F. XXXX/XX, zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P.-Q. P., P. XXX/XX (právny nástupca po pôvodnom žalovanom G.. U. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.
XX. XXXX, naposledy bytom A., P. XX), o zaplatenie 3.300 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. mája 2019 č. k. 19C/428/2015-158 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
3.300 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 3.000 eur
s príslušenstvom z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Druhým výrokom rozhodol o trovách konania
tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právnej stránke

svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami § 150 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vykonaným dokazovaním.

1.1. Keďže predmetom tohto sporu bolo vrátenie peňažnej sumy titulom pôžičky, súd sa v prvom rade
zaoberal skúmaním, či medzi stranami bola platne uzavretá zmluva o pôžičke a či na jej základe bola
žalobcom žalovanému peňažná suma pôžičky v žalobcom deklarovanej výške 3.000 eur skutočne
poskynutá.

1.2. Žalobca súdu predložil zmluvu o pôžičke, ktorá má dve strany napísané na dvoch listoch papiera a je
zopnutá spinkou. Podľa bodu I. uvedenej zmluvy sú zmluvnými stranami žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník. Podľa bodu II. zmluvy je predmetom zmluvy záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky vo výške 3.000 eur. V bode 2.2. zmluvy je uvedené, že dlžník U. F. svojim podpisom tejto
zmluvy o pôžičke potvrdzuje, že dňa 13. 09. 2013 prijal v hotovosti od veriteľa peňažné prostriedky vo
výške stanovenej v bode 2.1. tejto zmluvy. Podľa bodu 2.3 zmluvy vyčerpaná a nesplatená pôžička sa

bude splácať mesačne alebo jednorázovo najneskôr však do konca roku, ktorú musí dlžník zaplatiť.
Sumanavrátenieoduzatvoreniazmluvyopôžičkepredstavuječiastku3.300eur.Podľabodu2.4zmluvy
dlžník sa podpisom tejto zmluvy zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur použiť
na účel dohodnutý v tejto zmluve a tieto vrátiť na základe splátkového kalendára podľa bodu 4.1 tejtozmluvy do 30. 11. 2013. Účel zmluvy bol vymedzený v čl. II. bode 3.1. zmluvy, kde je uvedené, že
účelom pôžičky je poskytnutie finančných prostriedkov určených na kúpu a zlúčenie novej spoločnosti
s ručením obmedzeným. Podľa článku IV. bodu 4.1 zmluvy sa dlžník zaväzuje poskytnuté finančné

prostriedky vrátiť v termíne najneskôr do 30. novembra 2013. Na konci zmluvy je uvedené miesto a
dátum nasledovne: V N. P., dňa 16. 09. 2013, nasledujú podpisy, kde je uvedené veriteľ a dlžníci.

1.3. Z výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 20. 03. 2014 a z predžalobnej výzvy zo dňa 14. 05. 2014
mal súd preukázané, že žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na vrátenie pôžičky.

1.4. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V konaní nebolo
bez pochybností preukázané reálne odovzdanie peňazí žalobcom žalovanému. Žalovaný prevzatie
peňazí, ako aj uzavretie zmluvy o pôžičke popieral od samotného začiatku súdneho sporu. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že odovzdal peniaze žalovanému. Odovzdanie
peňazí žalovanému nemalo podľa vyjadrení žalobcu nijakého priameho svedka a ani z výpovede

svedkyne U. F., ktorá mala pre žalobcu pripraviť zmluvu o pôžičke a ani z výpovede svedka A. Q.,
súd nemal jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu peňazí žalovanému naozaj došlo. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu boli vo vzájomnom kontakte, stretávali sa, toto
však nijako nedosvedčuje odovzdanie a prevzatie peňazí. Svedok A. Q. na pojednávaní jednoznačne
nepotvrdil, že žalobca žalovanému odovzdal peňažnú sumu vo výške 3.000 eur a ani výber peňazí z

účtu manželky žalobcu U. F. ďalšie odovzdanie peňazí žalovanému nepreukazuje, toto nie je možné z
predloženýchdôkazovvyvodiťaninepriamovyhodnotenímjednotlivýchlistinnýchdôkazovasvedeckých
výpovedí vo vzájomnom kontexte.

1.5. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

33Cdo/2547/2011 a zdôrazňoval, že za skutkového stavu, kedy došlo k podpisu zmluvy o pôžičke
zo strany dlžníka odporuje pravidlám logického myslenia bez ďalšieho uveriť obrane žalovaného, že
predmet pôžičky neprevzal, bolo by úplne nelogické, aby podpísal zmluvu obsahujúcu prehlásenie o
prevzatí peňazí, súd uvádza, že v tomto konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný podpísal
zmluvuopôžičkevznenítak,akobolasúdužalobcompredložená.Žalovanýsprávnepoukázalnarozpor

v jednotlivých častiach zmluvy, tiež na rozpor v náhľadoch z počítača, ktoré mali byť podľa žalobcu
predlohou podpísanej zmluvy a samotnou zmluvou o pôžičke, ktorú žalobca predložil súdu v tomto
konaní. Samotný žalobca súdu potvrdil, že podpisované malo byť znenie zmluvy podľa predložených
náhľadov, uvedené tvrdenie dvakrát zopakoval priamo na pojednávaní a uviedol tak aj v následnom
písomnom vyjadrení. Predložené náhľady z počítača s finálnou verziou zmluvy nekorešpondujú. Suma,

ktorú mal žalovaný žalobcovi vrátiť, je v zmluve o pôžičke predloženej súdu vo výške 3.300 eur, v zmysle
zmluvy podľa náhľadu z počítača je vo výške 3.100 eur, splatnosť pôžičky je v zmluve predloženej súdu
uvedená do 30. 11. 2013, v zmluve podľa náhľadu z počítača je uvedená do 31. 12. 2013. Žalobca
pôvodne súdu tvrdil, že zmluvu mala pripraviť advokátska kancelária. Tvrdenie žalobcu, že zmluvu
mala pripravovať advokátska kancelária, ktorá žalobcu zastupovala a ktorej zástupca bol prítomný aj na

pojednávaní dňa 26. 10. 2015, kedy súd vykonal výsluch žalobcu, na tomto pojednávaní nerozporoval
ani samotný zástupca advokátskej kancelárie. Žalobca i jeho právny zástupca neskôr svoje vyjadrenie
ohľadom prípravy zmluvy zmenili a ďalej uvádzali, že zmluvu pripravovala jeho manželka U. F., ktorá
uvedenú skutočnosť sama potvrdila, avšak vôbec sa nevedela vyjadriť k predmetným nezrovnalostiam.

1.6. Hoci je pravdou tvrdenie žalobcu, že miesto podpisu zmluvy nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a
jejneplatnosťnespôsobujeanioznačeniedlžníkavčasti,kdemábyťzmluvapodpísanávmnožnomčísle
ako "dlžníci", avšak tieto nepatrné formálne nedostatky v spojení s ďalšími nezrovnalosťami uvádzanými
vyššie a v kontexte s obranou žalovaného prezentovanou od samotného začiatku tohto konania, sú však
v tomto prípade spôsobilé vyvolať pochybnosť o koncipovaní tejto zmluvy a v neposlednom rade o tom,

či vôbec táto zmluva o pôžičke uzavretá bola. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pre vznik je
nevyhnutné preukázať aj skutočné odovzdanie peňazí. Za situácie, kedy žalovaný popiera podpísanie
zmluvy o pôžičke v jej podobe tak, ako bola žalobcom predložená a popiera tiež prevzatie peňazí od
žalobcu, dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu žalobu v celom
rozsahu zamietol.

1.7. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1
CSP. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, a zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný
úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%).2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny a vyhoveniu žalobe v celom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

2.1. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko nebolo v
konaní bezpochyby preukázané reálne odovzdanie peňazí žalovanému a neuniesol dôkazné bremeno,
poukázalnapotvrdenieoprevzatípeňazí-tzv.kvitancia,ktorábolaobsiahnutápriamovbode2.2zmluvy

o pôžičke zo dňa 16. 09. 2013. Nakoľko žalovaný predmetnú zmluvu, vrátane potvrdenia o prevzatí
peňazí, osobne podpísal, nemal dôvod potvrdzovať prevzatie požičanej sumy aj iným spôsobom.
Žalovaný v konaní tvrdil, že si žiadne finančné prostriedky od neho nepožičal a predmetnú pôžičkovú
zmluvu nepodpísal, pričom potvrdenie o prevzatí požičanej sumy bolo priamo v zmluve, viedlo sa
dokazovanie na súde prvej inštancie viac-menej na preukázanie skutočnosti, či k podpisu zmluvy zo
strany žalovaného došlo, alebo nie.

2.2. Uzatvorenie zmluvy, ako aj prevzatie peňazí žalovaný poprel, avšak poukazuje na tú skutočnosť, že
žalovaný v priebehu konania svoj podpis na zmluve, resp. jeho pravosť nikdy nespochybnil. Žalovaný
pravosť podpisu nepopieral, ale tvrdil, že jeho podpis získal podvodným spôsobom prisvojením si
poslednej strany inej zmluvy, resp. z iného dokumentu, ktorý podpis žalovaného obsahoval a týmto

smerom viedol celé dokazovanie.

2.3. Žalovaný v tomto zmysle predostrel pred súdom prvej inštancie dve rôzne tvrdenia, resp. teórie, ako
sa mohol dostať k jeho podpisu. Prvou bolo tvrdenie, že zobral zadnú stranu vopred pripravenej fiktívnej
zmluvy o pôžičke, ktorá mala slúžiť ako určitá záruka na zaplatenie kúpnej ceny pri nákupe stavebného

materiálu, v inej verzii tvrdil, že jeho podpis mohol byť získaný zo zmluvných dokumentov súvisiacich
so zmluvou o tichom spoločenstve, alebo prevode obchodných podielov, resp. zlučovaním obchodných
spoločností. Všetky tieto tvrdenia žalovaného boli v priebehu konania vyvrátené a ani jedna verzia sa
žalovanému nepodarila preukázať, teda nepotvrdila sa skutočnosť, že fiktívne zmluvy o pôžičke slúžili
pri nákupe stavebného materiálu u žalovaným označeného subjektu, ani, že pri obchodných zmluvách

mohol byť potrebný dokument - posledná strana, ktorá mala byť ním zneužitá. K uvedenému sa v konaní
podrobne vyjadroval. Taktiež dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia nebol v konaní
vykonaný.

2.4. Z vyššie uvedeného má za to, že žalovaný uzatvorenie zmluvy a prevzatie požičanej sumy

síce poprel, ale pravosť svojho podpisu na zmluve (a teda aj potvrdenie o prevzatí peňazí) účinne
nespochybnil, a teda je potrebné podpis žalovaného považovať za pravý. Pokiaľ teda tvrdil, že žalovaný
zmluvu podpísal, čím podpísal aj prevzatie peňazí a v konaní preukázaný opak nebol, má za to, že
uniesol dôkazné bremeno ohľadne reálneho prevzatia požičanej sumy a jeho nárok na vrátenie pôžičky
je daný.

2.5. Právny zástupca pôvodného žalovaného oznámil podaním zo dňa 13. 12. 2019, že žalovaný - G..
U. F. dňa XX. XX. XXXX. zomrel, o čom predložil i kópiu úmrtného listu.

3. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu oznámil, že na podanej žalobe, resp. odvolaní trvá a navrhuje,

aby súd v konaní pokračoval.

4. Z uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 03. 2020 č. k. 12D/202/2019, Dnot 601/2019 o
prejednaní dedičstva po G.. U. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX vyplynulo, že všeobecná
hodnotamajetkuporučiteľaje205.486eur,dlhyvovýške20.805euračistáhodnotadedičstvaje184.681

eur. Dedičstvo nadobudol jediný dedič zo zákona maloletý Q. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX.

5. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 1. júla 2020 č. k. 9Co/159/2019-207 rozhodol tak, že v konaní
vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 19C/428/2015 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 9Co/159/2019
pokračuje s právnym nástupcom po pôvodne žalovanom G.. U. F., a to s jeho dedičom Q. F., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom N. P., Ľ. F. XXXX/XX, zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou Y. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P.-Q. P., P. XXX/XX.6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359,
§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania

(§ 379 a § 380 CSP) prejednal vec na nariadenom pojednávaní, zopakoval dokazovanie v potrebnom
rozsahu (§ 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

7. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 odsek 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z. a nadobudol účinnosť dňa 01.

07. 2016 vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda
aj na tie, ktoré boli začaté predo dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou
cestou. Ide o právny úkon, pre ktorý zákon nevyžaduje osobitnú právnu formu. Nemusí mať písomnú
formu, možno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke je
prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť

veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti.

13. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom.
Dlžníkovivyplývapovinnosťvrátiťvecirovnakéhodruhuaveriteľovivyplývapovinnosťtietoveciprevziať.
Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy

o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a
veriteľtedaniesúnavzájomvsynalagmatickompostavení.Preto,akdošlolenkdohodezmluvnýchstrán
o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno
sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 238/2010).

14. Bezprostredný ekonomický cieľ, ktorý je motívom ľudského správania vedúceho k vzniku záväzku
sa nazýva teória kauzou zmluvy. Kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie vecí určitého druhu (najmä
peňazí), teda samotná pôžička. Napriek tomu, že Občiansky zákonník neuvádza povinnosť zmluvných
strán vyjadriť v záväzkoch kauzu zmluvy (§ 495 OZ), kauza býva v zmluve o pôžičke vždy vyjadrená,

pretože je imanentnou súčasťou jej podstatných náležitostí. Kauza má zásadný význam predovšetkým
v procesnej fáze dokazovania. Ak napríklad veriteľ preukáže, že dlžníkovi poskytol peňažné prostriedky,
avšak nepreukáže, z akého dôvodu (kauzy) má dlžník povinnosť peniaze vrátiť, môže byť tento záväzok
posúdený ako darovanie a žalobný návrh veriteľa zamietnutý. Kauza zmluvy o pôžičke je dôležitá aj pri
skúmaní zmluvy podľa § 39, § 39a alebo § 49a OZ, teda, či je v súlade so zákonom a s dobrými mravmi,

či nejde o úžeru, prípadne o omyl konajúcej osoby.

15.Keďžezmluvaopôžičkejereálnouzmluvou,závisíodvôlestrán,čisizvoliapísomnúformu,prípadne
či spíšu len dôkaz o jej existencii - dlžný úpis. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu
písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu

veci. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až
v okamihu odovzdania. Opačnú situáciu, pri ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu predmetu pôžičky a k
spísaniu písomnej zmluvy až neskôr, je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na skutočnú vôľu strán. Ak
bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o pôžičke už pri odovzdaní predmetu pôžičky, zmluva vznikla užodovzdaním. Ak však k odovzdaniu došlo z iného dôvodu ako poskytnutie pôžičky, zmluva o pôžičke
vznikne až jej podpisom.

16. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam pre prax aj v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý
žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o
uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkov. Ak
sútietoskutočnostipreukázané,veriteľuniesoldôkaznébremeno.Dôkaznébremenoohľadneexistencie
právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka.

17. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 150 odsek 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa § 150 odsek 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa § 151 odsek 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

21. Podľa § 151 odsek 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajúc jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesno-právnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa

odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

23. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého

by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí
poprieť skutkové tvrdenia a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
stranami v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje
práva a povinnosti strán hmotno-právneho vzťahu.

24. Otázkou splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

25. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových

tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3Cdo/2/2016).26. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje
veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť vydaný dlžníkom aj po uzavretí zmluvy a môžu s ním byť

spojené aj účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné
bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na ktorú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka
(rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/1998, uverejnený v ZSP pod č. 65/1998).

27. Žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 16. 10. 2014 sa žalobca proti pôvodnému žalovanému

G.. U. F. domáhal (po úprave žalobného petitu), aby ho súd zaviazal zaplatiť mu sumu 3.300 eur s 5,25%
úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 13. 09. 2013 prijal pôvodný dlžník G.. U. F. od neho
peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur a následne sa dohodli dňa 16. 09. 2013 uzavrieť zmluvu o
pôžičke. Dlžník však poskytnutú pôžičku v dohodnutej lehote neuhradil a finančné prostriedky v celkovej
výške 3.000 eur a dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 300 eur, vrátane úroku z omeškania mu nezaplatil,

napriek opakovaným pokusom o mimosúdne vyriešenie veci. Žalobca k podanej žalobe pripojil zmluvu o
pôžičke zo dňa 16. 09. 2013, z ktorej vyplýva, že strany zmluvy uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi (G.. U. F.) prostriedky vo výške 3.000 eur. Podľa bodu
2.2. dlžník svojím podpisom tejto zmluvy o pôžičke potvrdzuje, že dňa 13. 09. 2013 prijal v hotovosti od
veriteľa peňažné prostriedky v stanovenej výške. Podľa bodu 2.3. zmluvy vyčerpaná nesplatená pôžička

sa bude splácať mesačne alebo jednorazovo, najneskôr však do konca roka, ktorú musí dlžník zaplatiť v
sume na vrátenie od uzatvorenia zmluvy o pôžičke predstavuje čiastku 3.300 eur. Ako účel poskytnutia
pôžičky je poskytnutie finančných prostriedkov určených na kúpu a zlúčenie novej spoločnosti s ručením
obmedzeným. Podľa bodu 4. pôžičky v súlade s ustanovením bodu 2.3. tejto zmluvy o pôžičke sa dlžník
zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v termíne najneskôr do 30. 11. 2013. Podľa bodu 5.

zmluvy, ak sa dlžník dostane do omeškania voči splateniu pôžičky podľa bodu 4.1. zmluvy o pôžičke,
môže veriteľ úročiť úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania bude vo výške 0,05% za
každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti úveru. V záverečných ustanoveniach bola zmluva
podpísaná ako žalobcom (veriteľom), tak aj dlžníkom G.. U. F.. Zároveň žalobca súdu predložil výzvu na
vrátenie pôžičky zo dňa 20. 03. 2014, ako aj zo dňa 14. 05. 2014, adresovanú dlžníkovi, ako aj podacie

lístky o podaní uvedených výziev na poštovú prepravu. Žalobca ďalej v konaní predložil potvrdenie zo
dňa 04. 11. 2015 vydané SLSP, a. s. (č. l. 58), z ktorého vyplýva, že sa potvrdzuje, že dňa 13. 09. 2013
bol zrealizovaný hotovostný výber peňažných prostriedkov v sume 3.000 eur na základe predloženého
pokynuosobyoprávnenejnakladaťsvkladomnaúčteH.F..VypočutásvedkyňaU.F.(manželkažalobcu)
v konaní potvrdila, že manžel jej volal, že potrebuje vybrať z účtu 3.000 eur, ktoré následne poskytol

p. F. na kúpu firmy. K odovzdaniu peňazí došlo dňa 13. 09. 2015, pričom následne vyhotovila zmluvu
o pôžičke podľa vzoru, ktorý mala a v ktorom pozmenila osoby, sumu a účel zmluvy. Táto zmluva sa
vytlačila 16. 09. 2013, odovzdala ju manželovi, ktorý ju následne odniesol na podpis p. F..

28. Pôvodný žalovaný v podanom odpore sa bránil tým, že zmluvu o pôžičke nikdy nevidel, z čoho

vyplýva, že takúto zmluvu nepodpísal. Tvrdil, že žalobca uvedenú zmluvu sám vytvoril a prispôsobil
jeho ustanovenia, ako aj podpis na nej tak, aby dosiahol výsledný efekt zmluvy o pôžičke. Namietal
pravosť zmluvy o pôžičke. Neskôr tvrdil, že zmluva, ktorá má dve strany, sú zopnuté len spinkou, a
preto je tu dôvodné podozrenie, že zadná strana tejto zmluvy bola zamenená s druhou stranou z inej
zmluvy. Nespochybňoval svoj podpis na druhej strane zmluvy, avšak zmluvu o pôžičke nikdy nevidel.

Poukazoval na také nezrovnalosti ako veriteľ - dlžník, ale pri podpise na strane druhej je uvedené
dlžníci. Rovnako namietal miesto uvedené v zmluve, podľa ktorého mala byť zmluva podpísaná v N.
P., pričom žalobca spomína súvislosti so zmluvou o pôžičke v A. a vo Q.. Podľa jeho názoru článok
2.2. nepreukazuje, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, ktorá bola uzatvorená dňa 16. 09. 2013.
Ďalej sa bránil tým, že žalobca sa vozil s ním v aute a mal prístup k rôznym dokumentom, boli tam aj

fiktívne zmluvy o pôžičke, ku ktorým žalobca, keď čakal na neho v aute, mal prístup. Tvrdil, že niektoré
stavebniny fungujú tak, že keď sa chce od nich odobrať tovar, uzatvoria s vami fiktívnu o pôžičke a
následne vystavia faktúru, po zaplatení ktorej sa fiktívna zmluva o pôžičke zlikviduje. Ďalej tvrdil, že
nikdy nemal nič na pôžičku, veci si kúpi, až keď má na to peniaze. Zmluvu o pôžičke nikdy so žalobcom
neuzatvoril a 3.000 eur si od neho nepožičal, o svojom dlhu sa dozvedel až z platobného rozkazu.

Napokon sa pôvodný žalovaný bránil tým, že na začiatku mesiaca apríl 2013 až v priebehu mesiaca
jún 2013 zasielal žalobcovi prostredníctvom e-komunikácie zmluvu o tichom spoločenstve a zmluvné
podklady k prevodu obchodného podielu spoločnosti JSP Trade, s. r. o., pričom všetky predkladanédokumenty boli vyhotovené tak, že jeho podpis na každom dokumente bol uvedený samostatne na
poslednej strane.

29. Odvolací súd po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a po zopakovaní dokazovania, najmä
oboznámením sa listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o tom,
že pôvodnému žalovanému (dlžníkovi) požičal sumu 3.000 eur. Na žalobcovi ako veriteľovi spočívalo
dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej
dlžníkovi aj plnené.

Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom.
Dlžobným úpisom sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí, spravidla peňazí. Ak
veriteľ nemá takúto písomnú dispozíciu, alebo ak je písomný doklad neúplný (chýbajú mu podstatné
náležitosti), musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami). Ak
sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (rozsudok NS ČR zo dňa 16.

01. 2002 sp. zn. 25Cdo/98/2000).

30. V spore o vrátenie požičanej sumy zaťažuje veriteľa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že so
žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi poskytol finančné prostriedky a že dlžník
nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi tak spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne toho, či bola

uzatvorená zmluva o pôžičke, ale aj ohľadne toho, či bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť
veriteľ môže preukázať napr. písomnou zmluvou o pôžičke, dlžobným úpisom alebo inou listinou.
Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými
prostriedkami. V danej veci je potrebné konštatovať, že zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt a
ako záväzkovo-právny vzťah vzniká až reálnym odovzdaním finančných prostriedkov. Samotný žalobca

v konaní tvrdil, že dňa 13. 09. 2013 ako veriteľ požičal dlžníkovi (pôvodnému žalovanému) sumu 3.000
eur, ktoré skutočnosti následne dňa 16. 09. 2013 potvrdili zmluvou o pôžičke. Zo samotnej zmluvy o
pôžičke (č. l. 4-5) zo dňa 16. 09. 2013 vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur, pričom podľa bodu 2.2. dlžník (U. F.) svojím podpisom
potvrdzuje, že dňa 13. 09. 2013 prijal v hotovosti od veriteľa (žalobcu) peňažné prostriedky v stanovenej

výške v bode 2.1. (3.000 eur). Suma na vrátenie od uzatvorenia zmluvy o pôžičke predstavuje čiastku
3.300 eur a podľa bodu 4.1. sa strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky
vrátiť v termíne najneskôr do 30. 11. 2013. Uvedená zmluva o pôžičke je písaná na dvoch stranách a
zopnutá spinkou, pričom žalovaný pravosť podpisu nespochybnil, spochybňoval iba uzatvorenie zmluvy
a prevzatie požičanej zmluvy. Žalobca na podporu svojho tvrdenia predložil súdu aj potvrdenie zo SLSP,

a. s. (č. l. 58), z ktorého vyplýva, že dňa 13. 09. 2013 došlo k výberu finančných prostriedkov na základe
predloženého pokynu osoby oprávnenej nakladať s vkladom na účte - žalobcom. Uvedenú skutočnosť
o výbere peňazí potvrdila aj manželka žalobcu.

Hoci listina zo dňa 16. 09. 2013 je označená ako zmluva o pôžičke, ktorú žalobca predložil na

preukázanie svojho nároku, nie je zmluvou o pôžičke, pretože reálnemu odovzdaniu finančných
prostriedkov vo výške 3.000 eur došlo 13. 09. 2013, je potom potrebné posúdiť ju podľa obsahu a
od zmluvy o pôžičke odlíšiť tzv. dlžobný úpis. Takýto dlžobný úpis môže byť dlžníkom vydaný, resp.
podpísaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené aj účinky uznania dlhu. Jeho existencia potom
uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tejto výške prechádza

z veriteľa na dlžníka (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/55/98).

Odvolací súd, posudzujúc obsahové náležitosti zmluvy o pôžičke, resp. dlžného úpisu, dospel k záveru,
že táto listina neobsahuje obsahové náležitosti, ktoré sa pre platnosť uznania dlhu vyžadujú.

31. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený do dôvodu,
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

32. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 OZ) je k platnosti tohto

právneho úkonu potrebná písomná forma, ktorá v danom prípade dodržaná bola. Z hľadiska obsahových
náležitostímusíplatnéuznaniedlhuobsahovaťvyjadrenieprísľubudlžníkazaplatiťdlh,uvedeniedôvodu
dlhu a jeho výšky. To znamená, že dlh musí byť v uznávacom prejave riadne identifikovaný, aby ho bolo
možné odlíšiť od iných dlhov.Keďže v zmluve o pôžičke uznanie dlhu nebolo tak identifikované, ako to vyžaduje ust. § 558 OZ,
odvolací súd mal za to, že zmluvou o pôžičke, resp. dlžobným úpisom nedošlo k uznaniu dlhu, a teda

dôkazné bremeno sa nepresunulo na žalovaného.

33. Aj za takejto situácie odvolací súd posudzoval, či žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia,
a na druhej strane, či žalovaný úspešne poprel tvrdenia žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že
žalobca preukázal svoj nárok nielen zmluvou o pôžičke, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dlžobný úpis,

ale aj dokladom zo Slovenskej sporiteľne, a. s. o výbere sumy 3.000 eur, ako aj svojimi tvrdeniami a
výpoveďou svojej manželky. Žalovaný sa v konaní najprv bránil tým, že zmluvu o pôžičke nepodpísal,
neskôr nespochybňoval, že ide o jeho podpis, len spochybňoval uzatvorenie takejto zmluvy a prevzatie
sumy 3.000 eur. Na svoju obranu uvádzal, že žalobca získal jeho podpis podvodným spôsobom, keď
tvrdil, že zmluvy o pôžičke sa vystavovali fiktívne pri nákupe tovaru. Toto svoje tvrdenie však v konaní
nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, a teda v konaní nepredložil takú vopred pripravenú fiktívnu

zmluvu o pôžičke, z ktorej by bolo možné poslednú stranu oddeliť a získať tak jeho podpis. Rovnako sa
nepreukázalo jeho tvrdenie, že žalobca mohol získať jeho podpis zo zmluvných dokumentov súvisiacich
so zmluvou o tichom spoločenstve a prevode obchodných podielov, resp. zlučovaním obchodných
spoločností. Obranu žalobcu v tomto smere považoval preto odvolací súd za dôvodnú, keď žalobca
uviedol,žežalovanýnemoholpodpisovaťpísomnostitýkajúcesazlučovaniaspoločnostivopred,keďžev

súladesustanoveniamiObchodnéhozákonníkasazlučovaniespoločnostiuskutočňujeformounotárskej
zápisnice, a nie obyčajným podpisovaním listín, pričom notárska zápisnica je datovaná k 01. 10. 2016.
Navyše, žalovaný v konaní tvrdil, že si nikdy žiadne finančné prostriedky (a už vôbec nie od žalobcu)
nepožičiaval a veci si kúpil až vtedy, keď na ne zarobil, bol v konaní aj tento jeho argument vyvrátený,
keď v spise (na č. l. 55) sa nachádza zmluva o pôžičke, ktorou veriteľ Q. U. požičal žalobcovi a pôvodne

žalovanému G.. F. finančné prostriedky vo výške 5.000 eur, pričom zmluva o pôžičke bola podpísaná
dňa 29. 05. 2013 a podpis dlžníkov bol overený.

34. Odvolací súd, hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, ako aj posudzujúc unesenie
dôkaznej povinnosti žalobcom, dospel k záveru, že žalobca preukázal, že s pôvodne žalovaným

uzatvorili dňa 13. 09. 2013 zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 3.000
eur s dohodnutým úrokom 300 eur, pričom o uvedenej skutočnosti spísali listinu dňa 16. 09. 2013 ako
zmluvu o pôžičke, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdil, že
dlhuje sumu uvedenú v tejto listine veriteľovi. Žalobca okrem zmluvy o pôžičke poskytol súdu aj doklad
zo dňa 13. 09. 2013 o výbere finančnej čiastky 3.000 eur z bankovej inštitúcie, a túto skutočnosť potvrdila

aj jeho manželka. Žalovaný uvedené skutočnosti neúčinne poprel, keďže svoje tvrdenia nepreukázal a
nevyvrátil ani jedným listinným dôkazom. Za takejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť. Odvolací súd v
zmysle upraveného žalobného petitu preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.300 eur s
5,25% úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2014 do zaplatenia.

35. Podľa § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť. Ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

35.1. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

36. V danej veci sa pôvodný žalovaný zaviazal vrátiť pôžičku v termíne do 30. 11. 2013. Žalobca si po
úprave žalobného petitu uplatnil od žalovaného úrok z omeškania od 01. 01. 2014 do zaplatenia, teda od
dátumu, kedy už bol dlžník určite v omeškaní. Výška úrokov z omeškania 5,25% bola stanovená podľa
aktuálnej sadzby zákonných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

37. Keďže pôvodne žalovaný Ing. U. F. v priebehu odvolacieho konania dňa XX. XX. XXXX zomrel,
odvolací súd uznesením zo dňa 01. 07. 2020 č. k. 9Co/159/2019-207 pokračoval v konaní s jehoprávnym nástupcom (dedičom) Q. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeným jeho zákonnou zástupkyňou -
matkou Y. Q., nar. X0. XX. XXXX, bytom P.-Q. P., P. XXX/XX, na ktorého v zmysle § 63 ods. 2 CSP
prešlo podľa výsledku dedičského konania právo, teda v danom prípade povinnosť. Právny nástupca

po pôvodne žalovanom na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 16. 03. 2020, vydaného OS Nitra
pod č. 12D/202/2019, Dnot 601/2019 nadobudol dedičstvo po pôvodne žalovanom v čistej hodnote
184.681 eur, a vzhľadom k výške nadobudnutého dedičstva zodpovedá potom aj za dlh svojho právneho
predchodcu, stanovený týmto rozhodnutím.

38. Podľa § 396 odsek 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

38.1. Podľa § 396 odsek 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

39. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto podľa zásady úspechu v
konaní (§ 255 ods. 1 CSP) mu prislúcha náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred
odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozhodol o trovách konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).