Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201503
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719201503.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: Mesto Turčianske Teplice, so
sídlom Turčianske Teplice, ul. Partizánska 413/1, IČO: 00 317 004, zastúpené Teplico, s.r.o., so sídlom
Turčianske Teplice, ul. Kuzmányho 246/14, IČO: 31 621 171, zastúpené Advokátska kancelária JUDr.
Vladimír Zajac, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 39, 036 01 Martin, IČO: 46 255 281, proti žalovanému: K.
I., J. Y. O. XXXX/XX, XXX XX P. P., v konaní o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať 3- izbový byt č. XX v bytovom dome číslo súpisné XXXX, Y. O. XX
E. P. P. a odovzdať ho žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2019 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému 3-
izbový byt č. XX, v bytovom dome č. súpisné XXXX, Y. O. XX E. P.W. P. a odovzdať ho žalobcovi do
30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol, že na základe mandátnej zmluvy uzavretej
dňa 30.12.1994 v znení dodatkov (úplne znenie vydané dňa 12.4.2017 ) medzi mestom P. P. v
pozícií mandanta spoločnosťou Teplico, s.r.o. v pozícií mandatára udelil mandant podľa článku X., bod
10.1 mandátnej zmluvy vo vzťahu k tretej strane plnú moc mandatárovi pri zabezpečovaní činností

v rozsahu článku II., III., V., a VI. tejto zmluvy ako jeho zástupca a aby ho zastupoval vo všetkých
právnych úkonov s ním spojených sporoch pred príslušnými súdmi, príp. konaní pred inými orgánmi,
fyzickými alebo právnickými osobami. V zmysle článku III. bod 3.12 mandátnej zmluvy je mandatár
oprávnený aj zabezpečovať vymáhanie pohľadávok, dlžných úhrad a nedoplatkov za prenájom bytov a
nebytových priestorov na účet mandanta, ako aj zabezpečovať vypovedanie nájmu z bytu. Žalobca v
pozícií prenajímateľa zastúpený mandatárom uzatvoril so žalovaným a jeho manželkou ako spoločnými

nájomcami dňa 31.3.2015 Zmluvu o nájme bytu č. X/XXXX na dobu určitú do 31.3.2016. Z dôvodu
trvalého opustenia spoločnej domácnosti zo strany manželky žalovaného došlo k uzatvoreniu Dodatku
č. 1 dňa 31.3.2016, v ktorom na strane nájomcu vystupoval len žalovaný. Súčasne došlo uvedeným
dodatkom k predlženiu doby nájmu do 30.4.2016. Na základe uzatvorených ďalších dodatkov č. 2 až 10
došlokúpravedĺžkynájmu.PoslednýmDodatkomč.10zodňa30.9.2017došlokpredĺženiudobynájmu
do 31.12.2017. Predmetom tejto zmluvy o nájme bol prenájom 3-izbového mestského bytu, ktorý je vo

výlučnom vlastníctve žalobcu, o čom svedčí aj LV č. XXXX pre kat. ú. P. P.. Byt bol pridelený žalovanému
v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia mesta P. P. č. X/2012 upravujúce nájom nájomných bytov
postavených s podporou štátu v znení dodatku č. 1. Žalovaný nesplnil podmienky pre uzavretie ďalšieho
dodatku o predĺžení doby nájmu, nakoľko riadne a včas neuhrádzal platby za nájom bytu a služby
súvisiace s nájmom. Zástupca žalobcu listom vyzval dňa 15.1.2019 žalovaného na odovzdanie bytu do
31.1.2019 a úhradu záväzkov vo výške X XXX,XX € do 28.2.2019. Žalovaný predmet nájmu neuvoľnil

a ani neuhradil svoje záväzky voči žalobcovi. Preto sa žalobca rozhodol domáhať cestou súdu uloženia
povinnosti žalovanému vypratať predmet nájmu v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.2. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania doložil ako dôkazy listiny, a to Mandátnu
zmluvu,jejúplnézneniezodňaXX.X.XXXXspolusozoznamomhmotnéhomajetkuvovlastníctvemesta

P. P. ( č. l . 9 súdneho spisu ), ako aj Zmluvu o nájmu č. X/XXXX spolu s dodatkami č. 1 až č. 10 tejto
zmluve o nájme bytu č. X/XXXX. Zároveň doložil aj výzvu na odovzdanie bytu a úhradu dlhu zo dňa
15.1.2019 ( č.l . 17 súdneho spisu ) a doručenku o jej prevzatí zo strany žalovaného.

3. Žalovanému bola riadne doručená žaloba spolu s prílohami, ako aj s uznesením na vyjadrenie sa k

žalobe dňa 28.6.2019 ( č. l. 46 súdneho spisu ). Na predmetnú žalobu zaslal žalovaný len elektronické
podanie bez zaručeného elektronického podpisu.
V zmysle § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) podanie vo veci urobené
v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej
podobealebovelektronickejpodobeautorizovanépodľaosobitnéhopredpisu;aksadodatočnenedoručí
súdu do 10-tich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Súd teda na predmetné podanie neprihliadal. Súd len pre úplnosť uvádza, že v predmetnom podaní
sa žalovaný vôbec nevyjadril k veci samej. Ďalšie podanie v rámci konania doručil žalovaný opätovne
mailom. Takisto ho nedoručil v písomnej forme alebo so zaručeným elektronickým podpisom. V
predmetnom podaní sa ospravedlnil z pojednávania nariadeného na 2.10.2019 s tým, že vo veci samej
uviedol len to, že má snahu veci zákonným spôsobom riešiť tak, aby mohol splatiť podlžnosť mestu P.

P., a aby bola akceptovaná jeho žiadosť o výmenu, resp. o pridelenie menšieho bytu. K veci samej sa
nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 2.10.2019 s tým, že neakceptoval žiadosť žalovaného o
odročenie termínu pojednávania a vo veci vytýčil ďalší termín pojednávania na 25.11.2019 s tým, že

požiadal žalovaného, že jeho účasť na pojednávaní je nutná. Žalovaný opätovne sa predmetného
pojednávania nezúčastnil. Ospravedlnenie adresoval predsedovi súdu ( č. l. 64 súdneho spisu ), kde len
uviedol, že nebude prítomný a žiada o odročenie vypočutia. Súd tento dôvod nepovažoval za dôvodný,
včasnýaospravedlniteľnývážnymidôvodmi.Ztohtodôvodusúdvovecipojednávalavoveciajrozhodol.
Žalobca trval na podanej žalobe. Žalovanému zanikol nájom uplynutím doby nájmu a v súčasnosti užíva

byt bez právneho dôvodu. Žalovaný má naďalej vysoké nedoplatky spojené s užívaním bytu s tým, že
prebral výzvu a nedoplatok neuhradil.

5. Zo Zmluvy o nájme bytu č. X/XXXX v spojení s dodatkami č. 1 až 10 ( č. l. 10-16 súdneho spisu )
súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom v pozícií prenajímateľa a žalovaným a jeho manželkou

I. N., kde predmetom nájmu bol 3-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na prvom poschodí, vchod č. XX
bytového domu, č. súpisné XXXX postavený na parcele registra „Q. G. G.. Č.. XX/XX L. A.. Y. O. E. P.
P.. V rámci dodatku č. 1 došlo k zmene na strane nájomcov, kde nájomcom ostal už len žalovaný ( č. l.
12 súdneho spisu ). Posledným dodatkom č. 10 bol predĺžená doba nájmu do 31.12.2017.
Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 15.1.2019 ( č. l. 17 súdneho spisu ), keďže došlo k uplynutiu

doby nájmu na dobu určitú do 31.12.2017 na odovzdanie predmetného bytu v lehote do 31.1.2019
a žiadal, aby mu uhradil nedoplatky, ktoré vznikli vo výške X XXX,XX € za obdobie od 1.3.2018 do
31.12.2018. Z výpovede žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný byt neodovzdal a ani predmetné
nedoplatky neuhradil.

6. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik bytu.

Podľa § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas
nemá nájomca právo na bytovú náhradu.7. Vychádzajúc z uvedených skutkových tvrdení a ustanovení právnych predpisov súd dospel k záveru,
žežalobažalobcujevcelomrozsahudôvodná.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žemedzi
stranami sporu bola uzavretá zmluva o nájme bytu, kde žalobca bol v pozícií prenajímateľa a žalovaný

v pozícií nájomcu. Predmetom nájmu bol 3-izbový byt, tak ako bol špecifikovaný v podanej žalobe a
s tým, že nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2017. Vlastníkom predmetného bytu je
žalobca. Tieto skutkové tvrdenia sporné neboli, o čom svedčí aj výpis z LV č. XXXX pre kat. ú. P. P..
Medzi stranami nebolo sporné, že výzvou vyzval žalobca žalovaného na vypratie z dôvodu, že došlo
k zániku nájmu bytu uplynutím doby nájmu a že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu. Žalovaný

si predmetnú výzvu prevzal, ale nehnuteľnosť nevypratal. Žalovaný zostal v konaní nečinný, nakoľko
žaloba spolu s prílohami vrátane poučení v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku mu
bola doručená s tým, že riadne vyjadrenie vo veci súdu nezaslal. Jeho ospravedlnenia neúčasti súd
nepovažoval za dôvodné.

8. Z vykonaného dokazovania teda je nepochybné, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu, nemôže

však realizovať v súčasnosti svoje vlastnícke právo v zmysle zákona v dôsledku toho, že žalovaný sa v
predmetnom byte stále zdržiava a tento užíva, pričom v súčasnosti na užívanie bytu nemá žiaden právny
dôvod. Medzi žalobcom a žalovaným nie je uzavretá nájomná zmluva, príp. iná dohoda o prenechaní do
užívania, či taký druh zmluvy na základe, ktorého by žalovaný mohol v byte ďalej zotrvať. Nehnuteľnosť
sa tak neoprávnene nachádza v moci inej osoby ako jej vlastníka, čím žalovaný neoprávnene zasahuje

do vlastníckeho práva žalobu a v zmysle citovaného ustanovenia zákona má žalobca právo na ochranu
vočitakémutozásahu.Pretosúdžalovanémuuložilpovinnosťpredmetnýbytvyprataťvlehote30-tichdní
od právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to požadoval žalobca. Túto lehotu súd považuje za dostatočnú,
keď zohľadnil úkony žalovaného, ktoré bude potrebné z jeho strany vykonať v súvislosti s vysťahovaním
sa. Žalovanému nevznikol nárok na žiadnu bytovú náhradu, pretože nájom bytu bol dojednaný na dobu

určitú, kedy právo na bytovú náhradu nevzniká ( § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka ).

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Keďže žaloba žalobcu
bola v celom rozsahu dôvodná, súd žalobe vyhovel. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný a preto mu
bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov

konania bude potom súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.