Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214211554
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214211554.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: 1. JUDr. Eva Plichtová,
so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, správca konkurznej podstaty úpadcu
STAX, s.r.o., so sídlom Ul. Karvaša a Bláhovca 743, 038 61 Vrútky, IČO: 35 807 024, zastúpená
JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, 2. B.. H. L., U..

XX.XX.XXXX, R. D. H. XXX/XX, XXX XX L., 3. B.. C. Ž.B., U.. XX.XX.XXXX, R. N. U. H. XXX, XXX XX N.
U. H., proti žalovaným: 1. B.. K. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX/XX XXX XX E. C., zastúpený SVITOK a
spol., s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, 2. TRILL s.r.o. v likvidácii,
so sídlom Bieloruská 6, 821 06 Bratislava, IČO: 35 851 961, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o
odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/85/2014-416 zo dňa
09.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/85/2014-416 zo dňa
09.12.2019, v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcovi v 1. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol(výrokI)ažalovanýmv1.a2.radepriznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením (výrok II).

2. Proti meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca v 1. rade v časti výroku II odvolanie, ktoré dôvodil podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), h) C.s.p. tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

3. Žalobca v 1. rade v odvolaní uviedol, že napriek procesnému úspechu žalovanej strany sporu nie
je rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania v súlade so zákonom, nakoľko predmetný výrok je z
hľadiska svojho obsahu výrokom neurčitým z dôvodu absencie určenia sporovej strany, voči ktorej majú
žalovaní v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. Žalobca v 1. rade zároveň uviedol, že s ohľadom

na charakter sporu, postavenie žalobcu v 1. rade ako správcu konkurznej podstaty a s tým súvisiacej
povinnosti pri výkone predmetnej funkcie a tiež účel konkurzného konania boli v konkrétnom spore
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p., preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby
napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že náhradu trov konania žalovaným
v 1. a 2. rade neprizná.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k predmetnému odvolaniu nevyjadrili.5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania žalobcu v 1. rade dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť.

6. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je na mieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov
konania je teda zásada úspechu v spore, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 C.s.p. Predmetná

zásada sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane vzniknuté
trovy konania. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žaloby a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej, pričom tento môže mať aj žalobca, aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa
výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným návrhom, t.j. ak sa žalobe vyhovie v celom rozsahu.
Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.

7. Na základe vyššie uvedených teoretických východísk tak možno konštatovať, že rozhodnutie o
trovách konania je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd preto s poukazom na
skutočnosť, že súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí vo výroku I žalobu v celom rozsahu zamietol
(pričom v tejto časti zároveň predmetné rozhodnutie nebolo žiadnou sporovou stranou napadnuté
opravným prostriedkom), odvolaním napadnutý výrok II o náhrade trov konania (hoci s absentujúcim

jednoznačným uvedením, kto má žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania nahradiť), je analogicky
vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu úspechu spore možné považovať za výrok dostatočne určitý na
to, aby bolo zrejmé, ktorá zo sporových strán je povinná v danom prípade žalovaným v 1. a 2. rade
trovy konania nahradiť. Odvolací súd však považuje za potrebné dať súdu prvej inštancie do pozornosti,
aby v rámci formulácie výroku o trovách konania do budúcna jasne uvádzal, kto a komu má povinnosť

náhradu trov konania zaplatiť.

8. K odvolacej námietke žalobcu v 1. rade týkajúcej sa splnenia predpokladov pre aplikáciu ustanovenia
§ 257 C.s.p. v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania odvolací súd uvádza, že samotný
procesný predpis v predmetnom ustanovení vyžaduje, aby sa jednalo o výnimočné okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ustálená súdna prax
a rovnako tak aj sám zákonodarca konštatuje, že uplatnenie tohto osobitného kritéria sa musí vykladať
prísne reštriktívne a nie je možné naň prihliadať kedykoľvek, v zmysle svojvôle a bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania.

9. Odvolací súd v danom prípade nezistil žiadne nedostatky a konštatuje, že skutočnosti a námietky zo
strany žalobcu v 1. rade nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania, nakoľko po preskúmaní všetkých relevantných
skutočností ani odvolací súd nedospel k záveru, že by v danom prípade bola preukázaná existencia
výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa (t.j. majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery strán sporu vrátane okolností, ktoré viedli k podaniu žaloby a postoj sporových
strán v konaní), ktoré by umožňovali aplikovať moderačné právo a pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania sa odchýliť od zásady zodpovednosti za výsledok v zmysle § 255 C.s.p..

10. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil ( 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, ktorým však trovy odvolacieho
konania nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolania proti žalobcovi v 1. rade nepriznal.

12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporovéhoporiadku)vlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduoprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).